Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-7C/48/2015

Uznesenie

Okresný súd Revúca v právnej veci navrhovateľa: RC Service, s. r. o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 336 617, právne zast. GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti odporcovi: K. U., C.. XX.XX.XXXX, S. Š. XX, XXX XX S., Č. U., o zaplatenie 59,29 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Vyhlasuje, že nemá právomoc v tejto právnej veci. Konanie zastavuje. Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov konania. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Nariaďuje Slovenskej pošte, a.s. vrátenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur navrhovateľovi v lehote 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania došlým súdu dňa 11.08.2014 sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia 59,29 Eur s príslušenstvom titulom nezaplateného cestovného a prirážky k nemu zo zmluvy o preprave. Súd vo veci pôvodne rozhodol platobným rozkazom č. k. - 32 zo dňa 17.09.2014, ktorý pre nemožnosť doručenia do vlastných rúk odporcu na adresu jeho posledného trvalého pobytu evidovaného na území Slovenskej republiky a uvedenú v návrhu na začatie konania uznesením č. k.

- 53 z 09.01.2015 zrušil.

Navrhovateľ je síce právnickou osobou so sídlom v Slovenskej republike a odporca mal síce naposledy evidovaný trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, avšak súd v rámci zisťovania pobytu a doručovania písomností týkajúcich sa tohto konania zistil adresu odporcu v Českej republike a zo žaloby a jej príloh vyplýva, že na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa - Dopravní podnik města Brno, so sídlom Hlinky 151, 656 46 Brno, Česká republika, IČ: 255 08 881 zo zmluvy o preprave a k porušeniu povinnosti cestovať s platným cestovným lístkom došlo v meste Brno, t.j. na území Českej republiky, jedná sa o vec s cudzím prvkom. Súd preto skúmal, či má právomoc („medzinárodnú príslušnosť“) konať v tejto právnej veci. Navrhovateľ označil bydlisko odporcu v návrhu na začatie konania ako Š. XXXX/X, XXX XX D.. Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru Tornaľa zo dňa 19.10.2014 vyplýva, že od syna odporcu - K. U., C.. XX.XX.XXXX bolo zistené, že odporca už viac ako 10 rokov žije v Českej republike, pravdepodobne v meste Brno. Naposledy bol v Tornali pred dvoma rokmi (t.j. vzhľadom na dátum podania správy cca v októbri 2012), aj to len na 4 dni, kedy sa aj osobne stretli a odvtedy o ňom nič nepočul. Zo správy Sociálnej poisťovne, ústredia vyplýva, že odporca je poberateľom starobného dôchodku, ktorý mu je vyplácaný na adresu: Š. XX, XXX XX S., Č. U.. Zo samotnej žaloby, ako aj zápisu o vykonanej prepravnej kontrole vyplýva, že odporca sa zdržiaval dňa 03.09.2013 v Brne, nakoľko tam cestoval bez platného cestovného lístka, z čoho v spojení s vyššie uvedenými zisteniami vyplýva, že aj v období pred podaním žaloby sa odporca zdržiaval v Českej republike, v meste Brno. Zo správy OO PZ Tornaľa a Sociálnej poisťovne, ústredia je zrejmé, že sa

tam zdržiava a býva až doteraz. Žalobca síce predložil súdu predžalobnú výzvu adresovanú odporcovi do miesta trvalého pobytu evidovaného na území Slovenskej republiky, nepredložil však súdu doklad o úspešnom doručení výzvy žalovanej a ako sám uvádza v žiadosti o zistenie trvalého pobytu odporcu, ktoré je prílohou návrhu na začatie konania, navrhovateľovi sa nepodarilo doručiť odporcovi predžalobnú výzvu na túto adresu. Súd následne zaslal písomnosti (návrh na začatie konania, prílohy, poučenie, výzvu na vyjadrenie k návrhu) odporcovi poštou na zistenú adresu bydliska: Š. XX, XXX XX S., Č. U.. Odporca zásielku na uvedenej adrese prevzal. Odporca sa k návrhu na začatie konania v súdom stanovenej lehote 15 dní, ani do dnešného dňa nevyjadril. Podľa článku 66 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach toto nariadenie sa uplatní len na konania začaté a listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí jeho účinnosti. Podľa článku 76 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. marca 2002. Podľa článku 66 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach toto nariadenie sa uplatňuje len na konania začaté, na listiny úradne vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny a na súdne zmiery schválené alebo uzavreté od 10. januára 2015. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie“) toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci. Podľa článku 2 ods. 1 Nariadenia, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe princípov upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte a) v zmluvných veciach na súde podľa miesta zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby; b) na účely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby:

- pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať,

- pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa zmluvy služby poskytli alebo mali poskytnúť, c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a). Podľa článku 24 Nariadenia okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22. Podľa článku 26 ods. 1 Nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia. Podľa článku 59 ods. 1 Nariadenia na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu. Podľa článku 59 ods. 2 Nariadenia, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu. K aplikácii Nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v danej veci vzhľadom na vyššie uvedené daný. Z hľadiska teritoriálnej a časovej pôsobnosti je zrejmé, že Nariadenie sa vzťahuje na oba zmluvné štáty, Českú republiku, ako aj Slovenskú republiku, uplatňujúc sa od 01.03.2002 do 09.01.2015. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti Nariadenia, pretože ide o spor zo zmluvy o preprave, t.j. občiansku vec v zmysle článku 1 ods. 1 Nariadenia, pričom však vzťah založený touto zmluvou medzi navrhovateľom a odporcom nie je na účely Nariadenia vzťahom spotrebiteľským v zmysle článku 15 ods. 3 písm. c) Nariadenia. Nakoľko výlučná právomoc podľa článku 22 Nariadenia nie je daná, medzinárodnú súdnu právomoc v danej veci je preto treba posudzovať v rámci všeobecnej právomoci v zmysle čl. 2 ods. 1 Nariadenia

a v rámci osobitnej právomoci podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia, pretože prejednávaná vec je sporom zo zmluvy o preprave a uvedené ustanovenia ukladajú navrhovateľovi povinnosť uplatniť svoj nárok proti odporcovi len na súde toho členského štátu, v ktorom má odporca bydlisko alebo v ktorom došlo k poskytnutiu služby - prepravy. Z doterajších zistení súdu vyplýva, že odporca bydlisko ako miesto, kde sa zdržuje s úmyslom zdržiavať sa tam trvale na území Slovenskej republiky nemá. S prihliadnutím na všetky vykonané zistenia je zrejmé, že odporca sa zdržiava v Českej republike, v Brne, kde preukázateľne býva, nakoľko si tam dáva poukazovať starobný dôchodok a prebral tam aj súdnu zásielku týkajúcu sa tohto konania. Napokon aj porušenia povinnosti cestovať s platným cestovným lístkom sa mal dopustiť v Brne. Vzhľadom na všetky tieto okolnosti je zjavné, že sa dlhodobo zdržiava v Českej republike, v Brne, s úmyslom zdržiavať sa tam trvale. Zo skutočnosti, že využíval prepravné služby českého dopravcu vyplýva, že k poskytnutiu služby - preprave došlo v Českej republike. Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že Nariadenie vo všetkých svojich ustanoveniach, a to i tých, ktoré sa týkajú súdnej právomoci, smeruje k zachovaniu práva odporcu účinne sa v konaní brániť. Súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný pred vhodným súdom. Tým je v zmysle všeobecnej právomoci podľa čl. 4 Nariadenia súd štátu, v ktorom má odporca bydlisko, alternatívne v zmysle osobitnej právomoci podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia súd štátu, kde došlo k poskytnutiu služby. Konanie na súde členského štátu proti osobe, ktorej bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte, zjavne tieto pravidlá porušuje. Na posúdenie, či má odporca bydlisko v členskom štáte, na ktorého súd bol podaný návrh na začatie konania, je rozhodujúci právny poriadok tohto štátu. Tento súd určí, či odporca má v danom členskom štáte podľa svojho vnútroštátneho právneho poriadku bydlisko (článok 59 ods. 1 Nariadenia). Odporca vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti býva v inom členskom štáte, v Českej republike, v Brne, na adrese trvalého pobytu evidovaného v Slovenskej republike sa dlhodobo nezdržiava. Súd preto uzavrel, že odporca nemal v čase začatia konania a ani v súčasnosti nemá v Slovenskej republike bydlisko ako miesto, kde by sa zdržiaval s úmyslom sa zdržiavať trvalo, nielen prechodne, resp. „sviatočne“, pričom obdobie 10 rokov zdržiavania sa v Českej republike do začatia konania je dosť dlhá doba na to, aby väzby odporcu v Slovenskej republike prestali byť väzbami trvalými, a vonkoncom nie väzbami spojenými s bydliskom odporcu. Následne aplikujúc ustanovenie článku 59 ods. 2 Nariadenia súd dospel k záveru, že odporca v čase začatia konania a aj v súčasnosti má bydlisko v Českej republike, aplikujúc pritom pojem bydliska podľa právneho poriadku Českej republiky, podľa ktorého je výklad pojmu bydlisko rovnaký ako podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Právomoc súdu nie je založená ani v zmysle čl. 24 Nariadenia, nakoľko odporca sa konania pred slovenským súdom nezúčastnil (nevyjadril sa písomne vo veci, ani inak nereagoval). Súd preto pre nedostatok medzinárodnej právomoci v tejto veci v zmysle článku 26 ods. 1 Nariadenia vyhlásil, že nemá právomoc konať v tejto právnej veci. Podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom na území Slovenskej republiky (ďalej len „OSP“), ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Keďže nedostatok právomoci konať vo veci konanie je neodstrániteľnou prekážkou konania, súd podľa § 104 ods. 1 OSP konanie zastavil. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil nárok na náhradu trov konania. Keďže dochádza k zastaveniu konania v dôsledku jeho zavinenia, nakoľko si pohľadávku uplatnil na neprávomocnom orgáne, súd v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá OSP vyslovil, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov tohto konania. Nakoľko odporca sa nezúčastnil konania, trovy konania si neuplatnil a žiadne trovy mu teda ani nevznikli, súd v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá OSP vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Podľa § 11 ods. 1 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej len „ZSP“) poplatok sa taktiež vráti, ak súd vráti návrh navrhovateľovi pre nedostatok právomoci. Podľa § 11 ods. 6 veta pred bodkočiarkou ZSP, ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení.

Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia, keďže konanie bolo zastavené pre nedostatok právomoci, súd nariadil príslušnému prevádzkovateľovi centrálneho systému evidencie poplatkov vrátenie zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 16,50 Eur v lehote 30 dní od doručenia odpisu právoplatného uznesenia o vrátení poplatku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia tohto rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.