Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16P-38-2014.pdf
PDF · 100.18 KB
No categories available
16P/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v právnej veci starostlivosti o maloletého: P. P., L.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznom opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, pracovisko Turčianske Teplice, dieťa rodičov: matky W. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. O. XXXX/XX, P. P., právne zastúpenej JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v Martine, Štúrovo námestie 10520/13B a otca G. P., L.. XX.XX.XXXX, J. V. X, O. B., zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. I. P., J. T. XXXX/X, Ž., v konaní o návrhu matky na určenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého P. P., L.. XX.XX.XXXX sumou 120 € mesačne, vždy do 15.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, vopred k rukám matky, od 18.02.2014.
Zameškané výživné za obdobie od 18.02.2014 do 30.06.2016 vo výške 1.697,14 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v 30 € mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod hrozbou straty výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.02.2014 sa matka maloletého P. P. domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností tak, že maloletý bude zverený do jej osobnej starostlivosti, otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 300 € mesačne, počnúc dňom podania návrhu a súčasne bude otec oprávnený stretávať sa s maloletým trikrát denne v prítomnosti matky. V návrhu uviedla, že s otcom sa zoznámili v decembri 2011. Žili ako druh a družka. Z ich vzťahu sa predčasne narodil mal. P. P.. Vyžadoval si 24 hodinovú starostlivosť a aj naďalej si vyžaduje rehabilitačnú starostlivosť, 3 krát denne reflexnú rehabilitáciu. Po narodení maloletého sa správanie otca zmenilo. Otec odmieta platiť výživné každý mesiac, pričom pracuje v Nemecku ako pilčík. Presnú výšku jeho príjmu matka nepozná. Ďalej uviedla, že je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok, prídavky na maloletého P. a na syna z prvého manželstva poberá výživné vo výške 70 € mesačne a prídavky na dieťa. Otec o maloletého neprejavuje záujem. Nevytvoril si k nemu uspokojujúci vzťah, dokonca sa vyhýba citovému kontaktu. Od narodenia maloletého s ním matka navštevuje kontroly na rehabilitačnom oddelení, oddelenie neurologickej, neonatologickej, pneumologickej ambulancii, ktoré sa nachádzajú mimo jej bydliska, a to v Martine. Matka svoj návrh doplnila podaním zo dňa 07.04.2014, pričom žiadala, aby bol otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletého sumou 300 € mesačne, počnúc dňom podania návrhu tak, že časť výživného vo výške 250 € mesačne je povinný otec poukazovať k rukám matky a časť výživného vo výške 50 € mesačne na tvorbu úspor pre maloletého.
2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.03.2014, kde uviedol, že s matkou žil v spoločnej domácnosti od februára 2012 a na chod domácnosti prispieval podľa
svojich možnosti 200-250 € mesačne. Uviedol, že je živnostník a keďže si na Slovensku nemohol nájsť prácu vo svojej profesii od roku 2013 pracoval v zahraničí ako pilčík. Z uvedeného dôvodu sa nemohol osobne starať o maloletého, ale snažil sa prispievať na domácnosť a syna, a to sumou 300 € mesačne. Finančné prostriedky dával osobne matke. Práca v zahraničí je sporadická. Musí si ju hľadať a následne vykonávať. Ako živnostník platí dane na Slovensku. Zo spoločnej domácnosti odišiel začiatkom roka 2014, kedy opätovne začal pracovať v zahraničí. Priebežne sa telefonicky informoval o syna. Uviedol, že vie, že je jeho povinnosť ako otca platiť výživné, ale v jeho schopnostiach je prispievať max. 70 € mesačne. Ďalej uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti a príjem má len zo živnosti.
3. Okresný súd Martin rozsudkom zo dňa 17.02.2015, sp. zn.: 16P/38/2014 zveril maloletého P. P. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 180 € mesačne, z toho bežné výživné 150 € mesačne k rukám matky a 30 € mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého, od 18.02.2014. Nedoplatok na výživnom vo výške 1.085,71 € za obdobie od 18.02.2014 do 31.01.2015 povolil otcovi splácať v 50 € mesačných splátkach, z toho 30 € k rukám matky a 20 € na osobitný účet maloletého. Vo zvyšku súd návrh matky zamietol. Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každú poslednú sobotu v každom mesiaci kalendárneho roka od 09.00 hod. do 12.00 hod. v prítomnosti matky, pričom otec si maloletého prevezme pred domácnosťou matky a po ukončení styku jej ho odovzdá pred jej domácnosťou. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a styk otca s maloletým umožniť. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.05.2015, sp. zn.: 9Cop/39/2015 rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom a zameškanom výživnom zrušil a v týchto častiach vec vrátil na ďalšie konanie. V ostatných častiach, pokiaľ bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a upravený styk otca s maloletým dieťaťom odvolaním nenapadnutý ponechal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
4. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol aj v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorému bolo predvolanie doručené riadne a včas. Svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise ako aj výsluchom účastníkov, zistiac nasledovný skutkový stav: V čase podania návrhu bola matka na rodičovskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky na dve maloleté deti. Okrem maloletého P. P. má matka vyživovaciu povinnosť aj k maloletému P. z predchádzajúceho manželstva, na ktorého otec prispieva výživným vo výške 70 € mesačne. Matka vlastní trojizbový byt, v ktorom býva spolu s deťmi. Náklady na domácnosť sú vo výške približne 240 € mesačne. Ďalej matka hradí poplatok za komunálny odpad, daň z nehnuteľností, internet, televízia, telefón. Matka s maloletým chodí pravidelne na lekárske vyšetrenia. S maloletým navštevuje neurológiu, neurotológiu. Maloletý sa podrobuje rehabilitácii. Matka bola s maloletým aj na rehabilitačných pobytoch, spolu 3 krát, a to v júni a januári 2014 a v júli 2013. Počas týchto pobytov platila stravu, obedy. Pre oboch ju vyšli na 30 €. Na odporúčanie lekára matka maloletému zakupuje viac mäsa. Platí mu poistku vo výške 22 €. Matka ďalej uviedla, že otec jej uhradil na výživu maloletého P. vo februári 2014 sumu 300 €, v marci 2014 sumu 100 €, v apríli 2014 sumu 120 €, v máji 2014 sumu 115 €, v júni 2014 sumu 250 €, pričom však išlo o daňový bonus na dieťa, v auguste 2014 sumu 30 €, v októbri 2014 sumu 30 €, v novembri 2014 sumu 135 €, v decembri 2014 sumu 35 €, v januári 2015 sumu 100 €, v marci 2015 sumu 360 €, v júni 2015 sumu 140 €, v júli sumu 2015 sumu 15 €, v decembri 2015 sumu 50 € a od januára do júna 2016 otec každý mesiac uhradil sumu 30 €, t. j. celkovo 180 €. Celkovo tak otec uhradil na výživnom od podania návrhu sumu 1.710 €. Okrem týchto súm nad rámec výživného neprispieval. S maloletým sa nestretáva. Naposledy sa otec stretol s maloletým v decembri 2015. Odvtedy sa vôbec neozval. Matka od podania návrhu v súvislosti so zdravotným stavom maloletého vynaložila peňažné prostriedky na návštevy lekárov (cestovné) a rehabilitácie. Osobitné výdavky na lieky v súvislosti so zdravotným stavom maloletého nemala a ani nemá. Jediné, čo mu zakupuje sú výživové doplnky na imunitu. Nejedná sa o lieky na predpis. Mesačne to vychádza 6,91 €. Matka je stále na predĺženej rodičovskej dovolenke z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu maloletého do 6 rokov veku. Maloletý nenavštevuje MŠ. V auguste 2015 si otvorila živnosť. Reálne začala podnikať až v októbri 2015. Iný príjem okrem príjmu zo živnosti nemá. Počas konania nenastali výrazné zmeny, čo sa týka nákladov a príjmov. Okrem maloletého P. má vyživovaciu povinnosť aj k synovi z prvého manželstva, ktorý teraz
zmaturoval a má nastúpiť do zamestnania. Matka býva sama s dvomi deťmi. V čase, keď vykonáva živnosť o maloletého sa stará jej matka. Otec maloletému na Vianoce 2015 zakúpil bicykel. Otec uviedol, že býva u rodičov. Prispieva im na chod domácnosti približne 120 € mesačne. V auguste 2015 bol PN dva mesiace. Prácu v Nemecku skončil z vlastnej vôle, nakoľko sa mu to nevyplatilo. Z uvedeného dôvodu sa vrátil na Slovensku, kde je aspoň doma. Za prácou do Nemecka chodieval s bratom, málokedy išiel s nimi aj niekto tretí. Má príjem iba zo živnosti. Od apríla 2016 vykonáva práce pilčíka už iba na Slovensku. Za mesiac január 2016 mal príjmy 919,19 €, z toho musel zaplatiť ubytovňu 180 €. Vo februári 2016 zarobil 800 €, na ubytovňu vynaložil 150 €. V marci 2016 mal príjem 1.700 €, z toho ubytovanie 180 €. V apríli 2016 mal príjem 1.600 €, z tohto ubytovanie 100 €. Od mája do júna 2016, teda odkedy pracuje na Slovensku, mal celkový príjem 660 €. Za prácou v súčasnej dobe dochádza až na Liptov. Otec trpí hypertenziou. Niekedy ani nemôže ísť do práce, alebo sa stretnúť s maloletým. Nemal vedomosť o tom, že rozhodnutie týkajúce úpravy styku je právoplatné a vykonateľné. Otec maloletému zriadil vkladnú knižku, na ktorú dňa 16.05.2014 vložil sumu 50 €. Obaja rodičia na pojednávaní zhodne uviedli, že minulý rok Okresný súd Žilina vydal rozsudok, ktorým určil príspevok nevydatej matke celkovo vo výške 900 €, ktoré uložil otcovi splácať v 300 € mesačných splátkach. Z potvrdenia Daňového úradu Žilina súd zistil, že otec mal za rok 2013 príjmy vo výške 6.792 € a výdavky vo výške 5.202,16 €. Za rok 2014 mal otec príjmy vo výške 20.035 € a výdavky vo výške 17.970,29 €. Za rok 2015 vyplýva, že otec mal príjmy vo výške 15.590 € a výdavky vo výške 15.046,92 €. Zo zmluvy o úvere zo dňa 20.11.2014 súd zistil, že otec si leasing zakúpil osobné motorové vozidlo Volkswagen Passat za kúpnu cenu 7.833 €, pričom čas kúpnej ceny vo výške 2.349,90 € uhradil priamo. Počet splátok bol dohodnutý na 72, pričom výška každej splátky je vo výške 140,05 €. Z vyjadrenia liečebného pedagóga Fyziatricko - rehabilitačného oddelenia Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 10.09.2015 vyplýva, že funkčný vývinový stav maloletého je hodnotený ako oneskorenie v niektorých oblastiach vývinu s dopadom najmä na samostatnosť a socializáciu. Pretrvá riziko k získavaniu primeranej skúsenosti pre ďalší vývin, najmä kognitívnych funkcií a emocionality dieťaťa. Bolo doporučené pokračovať v individuálnej stimulácii v domácich podmienkach, vedením odborných pracovísk, ktoré rodičia s dieťaťom ambulantne navštevujú. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že matka získala od 20.08.2015 živnostenské oprávnenie. Predmetom podnikania je maloobchod a veľkoobchod. Z daňového priznania matky vyplýva, že táto mala za rok 2015 príjmy vo výške 2.002,30 € a výdavky vo výške 800,92 €. Z peňažných denníkov otca za roky 2014 a 2015 súd zistil, že prevažnú časť výdavkov otca predstavujú náklady na ubytovanie a stravné (diéty). Stravné za rok 2014 v celkovej výške 8.640 €, čo mesačne činí 720 €. Za obdobie 01-10/2015 bolo stravné v celkovej výške 6.345 €, čo mesačne činí 634,50 €. Ostatné výdavky tvorili náklady na zdravotné, sociálne poistenie, poistenie pilčíka a benzín do píly. Z otcom predloženého rozpisu výdavkov vyplýva, že otec mesačne vynaloží na lieky 12,50 €, za rok 2015 mal odpísané diéty v celkovej výške 8.398 €. Ďalšie jeho výdavky predstavujú náklady na cestu do Nemecka, havarijná a cestovná poistka.
6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že je potrebné rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko rodičia maloletého P. spolu nežijú. Rozsudkom Okresného súdu Martin zo dňa 17.02.2015, sp. zn. 16P/38/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.05.2015, sp. zn. 9Cop/39/2015 boli právoplatne upravené rodičovské práva a povinnosti v časti osobnej starostlivosti o maloletého a styku otca s maloletým. Predmetom konania teda zostalo len určenie výživného na maloletého. Súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 120 € mesačne, nakoľko mal za to, že s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery otca je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu mal. takouto sumou. Majetkové pomery otca však neumožňujú prispievať mal. aj na tvorbu úspor. Suma súdom určeného výživného zohľadňuje aj odôvodnené potreby maloletého. Súd pri skúmaní dôvodnosti otcom vynaložených výdavkov považoval za nevyhnutné náklady na cestovné do Nemecka, náklady na pohonné hmoty ako aj sociálne, zdravotné poistenie a poistenie pilčíka, ubytovanie. Súd nebral do úvahy výdavky na stravné v takom rozsahu ako si ich uplatnil otec v daňovom priznaní, keďže s poukazom na celkovú výšku tejto položky je potrebné konštatovať, že tieto výdavky nezohľadňujú reálnu výšku otcom vynaložených nákladov a slúžia len na zníženie daňového základu. Otec v súčasnej dobe pracuje už na Slovensku. Je zrejmé, že dosahuje nižší príjem ako v čase, keď pracoval v Nemecku, avšak má aj znížené náklady. Svojim rodičom prispieva na chod domácnosti sumou 120 €. Znížili sa mu aj náklady na cestovné. Súd príjmové pomery otca zhodnotil komplexne od februára 2014. Otec nedosahoval a v súčasnej dobe ani nedosahuje pravidelne rovnaký príjem, práve preto je však jeho povinnosťou hospodáriť tak, aby bol primárne schopný zabezpečiť plnenie svojej vyživovacej povinnosti v období, keď u neho v určitom prechodnom období nastane pokles príjmov. Maloletý má zhoršený zdravotný stav, sama matka však uviedla, že s týmto nemá výrazne zvýšené výdavky. Súd zohľadnil náklady na výživové doplnky, vitamíny a najmä potrebu maloletého prijímať vo väčšom množstve mäsitú stravu. Ostatné náklady predstavujú len cestu z miesta bydliska matky do Martina za účelom rehabilitácie, ktorá je riešená ambulantnou formou. Matka síce absolvovala rehabilitačné pobyty s maloletým, kde mala zvýšené výdavky. Jednalo sa však len o ojedinelé, náhodilé výdavky, nie o pravidelné. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliadal aj na to, že matka získala živnostenské oprávnenie, pričom od októbra 2015 do decembra 2015 boli jej príjmy vo výške 2.000 €. Na strane druhej bolo potrebné zohľadniť zhoršený zdravotný stav maloletého, ktorý matku v určitom rozsahu (so starostlivosťou o mal. jej vypomáha jej matka) obmedzuje vo vykonávaní živnosti. Matke odbudla aj jedna vyživovacia povinnosť. Jej syn z prvého manželstva zmaturoval a má nastúpiť do zamestnania, pričom bude aj jeho povinnosťou podieľať sa určitou časťou na nákladoch na spoločnom chode domácnosti. Na strane otca súd nezohľadnil ani výdavky spojené s leasingom na motorové vozidlo ako aj otcom hradené poistky, nakoľko výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Je povinnosťou každého rodiča zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov v prvom rade na úhradu vyživovacej povinnosti až neskôr na ostatné druhoradé výdavky. Otec v konaní tvrdil, že motorové vozidlo potrebuje k výkonu svojej podnikateľskej činnosti, mohol si zakúpiť motorové vozidlo aj za nižšiu kúpnu cenu, zohľadňujúc v prvom rade svoju vyživovaciu povinnosť a svoje pomery. Ak by bol otec v zlej finančnej situácii tak ako sám tvrdil, nebolo by v jeho možnostiach zobrať si motorové vozidlo na leasing, kde pritom čas kúpnej ceny uhradil priamo. Keďže súd určil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, zameškané výživné vzniklo za obdobie od 18.02.2014 do 30.06.2016. Pri zameškanom výživnom súd zohľadnil platby, ktoré otec poukazoval matke ako výživné za uvedené obdobie vo výške 1.710 €. Nezohľadnil platbu za mesiac 06/2014, keď zo strany otca bol matke poukázaný daňový bonus. S prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery otca a na výšku zameškaného výživného, súd povolil
otcovi splácať sumu zameškaného výživného vo výške 1.697,14 € v 30 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným, a to počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
8. O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a to tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo sa začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Martine, dňa 27.06.2016
Mgr. Martin Bauer
sudca