Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/380/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci navrhovateľky: Emília Uhláriková, nar. 8.4.1976, bytom Sasinkova 594/3, Žilina, zastúpená JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 13 Rajecké Teplice, proti odporcom: 1/ Emília Mináriková, nar. 26.4.1956, bytom Rajec, ul. Javorová č. 185/2, Sasinkova 594/3, Žilina, 2/ Peter Minárik, nar. 4.8.1953, bytom Čajakova 2172/80, Žilina, v konaní o zapretie otcovstva voči mal. Márii Dobešovej, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že žalovaný v rade 2/ Peter Minárik, nar. 04.08.1953 nie je otcom Emílie Uhlárikovej, rod. Minárikovej, nar. 08.04.1976 z matky Emílie Minárikovej, nar. 26.04.1956.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 12.8.2015 domáhala určenia, že odporca v r. 2/ nie je otcom navrhovateľky narodenej z matky odporkyne v r. 1/. Návrh odôvodnila tým, že otcovstvo odporcu v r. 2/ bolo zapísané v zmysle zákonom určenej domnienky otcovstva, lebo v čase narodenia navrhovateľky bol zosobášený v odporkyňou v r. 1/. Manželstvo odporcov v r. 1/ a 2/ trvalo od dátumu sobáša 16.2.1974 do dátumu právoplatnosti rozsudku o rozvode 29.5.1995. Skutočným biologickým otcom je však Jiří Dragoun, nar. 1955, s ktorým v dobe rozhodnej pre počatie navrhovateľky odporkyňa v r. 1/ ako matka navrhovateľky žila. Okresný súd v Žiline rozsudkom č.k. zo dňa 10.6.2015 rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva odporcu v r. 2/.

2. Odporcovia v rade 1/, 2/ sa k návrhu vyjadrili obsahovo obdobnými písomnými podaniami z 6.12.2015 tak, že s návrhom navrhovateľky súhlasili. Súhlas potvrdila odporkyňa v r. 1/ podaním z 22.6.2016 obsahovo aj s tým, že Jiří Dragoun, nar. 1955, je biologickým otcom navrhovateľky.

3. Na pojednávaní konanom dňa 27.6.2016 sa účastníci konania pridržiavali svojich skutkových a právnych dôvodov v zmysle ich písomných podaní.

4. Navrhovateľka osobne vypovedala tak, že jej matka až ako plnoletej, keď mala 19 rokov, povedala, že jej otec nie je jej biologickým otcom, s biologickým otcom boli v kontakte, chodievali k nemu na prázdniny, alebo on chodieval k nim.

5. Odporca v r. 2/ osobne vypovedal, že okolnosti otcovstva navrhovateľky sa dozvedel asi až dva roky dozadu, predtým ich tušil, ale navrhovateľku ako dcéru si želal a neriešil to. Teraz proti tomu nemá námietky, vie, o čo ide, ide o zdravotný stav biologického otca a umožnenie návštev.

6. Svedok Jiří Dragoun osobne vypovedal tak, že v roku 1975 boli s matkou navrhovateľky v Nemecku pri mori, s rôznymi cestovateľskými skupinami, odporca v r. 2/ tam nebol, dali sa dohromady a odporkyňa v r. 1/ otehotnela s ním. Medzitým mu povedala, že je vydatá, začalo sa to riešiť, ale nevyriešilo sa

prakticky nič, iba sa začali navštevovať. Potom sa aj on - svedok oženil, mal tiež svoje deti a odvtedy sa navštevovali. V súčasnosti ide hlavne o jeho vnuka, teda syna navrhovateľky, keby sa v živote niečo zlé stalo, tak ide o to, aby tento vnuk mohol ísť do výchovy deťom jeho - svedka, synovi a dcére, čiže mal by uja a tetu, inak by mohol ísť do detského domova. Situáciu spočiatku riešil s odporkyňou v r. 1/, potom už nie, lebo vzťahy boli dobré, a tak sa v tom viac nepitvali.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu v r. 2/, svedka Jiřího Dragouna, listinnými dôkazmi a zistil:

8. Podľa obsahu rodného listu navrhovateľky ona sa narodila 8.4.1976 a ako rodičia sú v knihe narodení matričného úradu Žilina zapísaní odporcovia v r. 1/ a 2/.

9. Navrhovateľka, odporca v rade 2/, aj svedok Jiří Dragoun zhodne uviedli, že odporca v rade 2/ nie je otcom navrhovateľky, jej biologickým otcom je Jiří Dragoun, ktorý mal v rozhodnom období pre počatie dieťaťa intímny pomer s odporkyňou v rade 1/.

10. Podľa obsahu pripojeného spisu Okresného súdu v Žiline č.k. , tento súd rozsudkom č.k. zo dňa 10.6.2015 rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva odporcu v r. 2/, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.9.2015.

11. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) Otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

12. Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

13. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.

14. Podľa § 96 Zákona o rodine 1) Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. 2) Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. 3) Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

15. Súd zaprel otcovstvo odporcu v r. 2/ k navrhovateľke, lebo nezistil právnu prekážku tohto zapretia a uznal, že rodičovstvo k navrhovateľke môže byť opätovne doplnené, prednostne čo aj súhlasným vyhlásením biologického otca a matky navrhovateľky, čomu bráni matričný zápis otcovstva odporcu v r. 2/. Pritom podľa obsahu vykonaného dokazovania zákonná domnienka otcovstva svedčí svedkovi Jiřímu Dragounovi podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine, keďže vzhľadom na zhodné vyjadrenia tohto svedka a odporcu v rade 2/ otcom navrhovateľky nie je odporca v r. 2/, ale tento svedok Jiří Dragoun.

16. Je vhodné dodať, že podľa názoru súdu nie je v súlade s účelom zákona zapierať, resp. určovať otcovstvo s dlhým odstupom času, tobôž k plnoletému dieťaťu, lebo rodičovstvo je spojené s predpokladaným okruhom vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom pri raste a výchove dieťaťa, príznačne bez ohľadu na biologické rodičovstvo osoby. Aj preto v tomto konaní o osobnom stave účastníkov súd napriek súhlasu účastníkov s konaním bez pojednávania nariadil pojednávanie. Súdom takto predvídané vzťahy medzi dieťaťom a novo označeným otcom sú v tomto prípade zmarené. Tomuto právnemu názoru súdu svedčia lehoty na zapretie otcovstva podľa § 86, 88, 93 Zákona o rodine, lenže všetky tieto nie sú právne relevantné v prípade uznania záujmu dieťaťa v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva podľa cit. ust. § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Nie je tiež vylúčená interpretácia cit. ust. § 96 ods. 1 Zákona o

rodine, že navrhovateľom prípustnosti zapretia otcovstva môže byť aj plnoleté dieťa. Zároveň súd právne vyhodnotil, že v konaní o (samotné - pozn. súdu) zapretie otcovstva podľa cit. ust. § 96 ods. 2 Zákona o rodine nemožno právne interpretačnou činnosťou súdu identifikovať prekážku zapretia otcovstva k plnoletému dieťaťu, ako je napr. definovaná u síce obdobného, ale iného právneho inštitútu osvojenia podľa § 99 ods. 2 Zákona o rodine. Čiže keď bolo v záujme dieťaťa, aby Okresný súd v Žiline rozsudkom č.k. zo dňa 10.6.2015 rozhodol o prípustnosti zapretia otcovstva odporcu v r. 2/, tak nebola daná prekážka zapretia otcovstva odporcu v r. 2/ k čo aj plnoletej navrhovateľke.

17. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 150 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, podľa ktorého východiskovo formálne bola v konaní úspešná navrhovateľka, ale právna vec bola zariaďovaním osobných pomerov všetkých účastníkov konania, ktoré neboli vzájomne skutkovo namietané, resp. sporné, čo by súd pokladal za dôvody hodné osobitného zreteľa, navyše žiaden z účastníkov si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 (ďalej len : Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP: Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP: Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 62 ods. 3 CMP: Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 CMP: V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).