Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/4/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci starostlivosti o maloletú Y. I., narodenú XX.XX.XXXX a maloletého D. I., narodeného XX.XX.XXXX, obidve deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov - matky: K. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XXX a otca: V. I., narodený XX.XX.XXXX, bytom O. C., V. X. XX/ X, H. , o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Návrh otca na zníženie výživného sa z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec maloletých detí sa návrhom zo dňa 08.02.2016, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.02.2016, v spojení s podaním doručeným súdu dňa 27.04.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Y. zo sumy 110 eur mesačne na sumu 60 eur mesačne a na maloletého D. zo sumy 90 eur mesačne na sumu 40 eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodil tým, že nakoľko nie je zamestnaný a nepoberá dávky v hmotnej núdzi, nie je schopný platiť výživné po 100 eur mesačne. Túto skutočnosť otec úprimne ľutuje a urobí všetko pre to, aby sa jeho situácia zlepšila, preto žiada o zmenu rozhodnutia č.k. -43. Otec uviedol, že súdu nepredloží žiadne potvrdenie o výške jeho príjmu za obdobie od 1/2015 do 3/2016, nakoľko nikde nepracoval, nepoberal dávky sociálnej pomoci, nepoberal dávky v nezamestnanosti, dôchodok, materský ani rodičovský príspevok, nepoberal rodinné prídavky na deti, nepoberal štipendiá a v tomto období nepoberal ani žiadne iné príjmy.

Vo veci sa vyjadrila matka podaním doručeným súdu dňa 04.04.2016 v ktorom uviedla, že so znížením výživného otca na maloleté deti nesúhlasí, nakoľko bola uzavretá rodičovská dohoda a výživné v sume 200 eur na obe maloleté deti navrhol sám otec detí. Na základe uzavretej dohody súd zaviazal otca maloletých detí povinnosťou prispievať na ich výživu osobitne na maloletú Y. sumou 110 eur a na maloletého D. sumou 90 eur. Otec maloletých si však svoju vyživovaciu povinnosť neplní vôbec.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 02.03.2016 a 24.06.2016, s potvrdením zamestnávateľa W.. zo dňa 09.06.2016, s odpoveďou zamestnávateľa W., a.s. zo dňa 20.04.2016, s pracovnou zmluvou zo dňa 23.03.2016, s oznámením Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 21.03.2015, s potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.04.2016, s oznámením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 31.03.2016, s odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.06.2016, s potvrdením zamestnávateľa X. zo dňa 25.04.2016, s potvrdením zamestnávateľa I.. zo dňa 20.04.2016, s potvrdením zamestnávateľa I. zo dňa 20.04.2016, s rozpisom priemerných mesačných nákladov na č.l. 29, s potvrdením D. o zrealizovaní transakcie na č.l. 42 až 59,

s informáciami o preddavkových platbách za elektrinu zo dňa 21.04.2016, s platobného dokladu SIPO II za obdobie 05/2016, s obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka , ako aj s obsahom celého spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti otca v zmysle § 101 ods. 2 O.sp. a zistil nasledovný skutkový stav:

Otec na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu trvá, svojím návrhom sa domáha zníženia výživného na maloleté deti z dôvodu, že hoci sám navrhol, že bude na ne platiť výživné vo výške 110 eur a 90 eur, situácia sa zmenila a toto výživné nezvláda platiť. Musel odísť aj z ubytovne, kde predtým býval, teraz tam opäť býva už druhý mesiac, za ubytovanie tam platí 187 eur mesačne. Otec je zamestnaný len od 1.4.2016 a dúfa, že o túto robotu nepríde a neskončí vo výkone trestu v prípade, že by na neho matka podala trestné oznámenie pre neplnenie výživného. Jeho otec mu sľúbil, že mu dokáže pomôcť doplatiť výživné na maloleté deti sumou 100 eur. Zvýšené náklady otec nemá, je zdravý. Otec je vyučený autoklampiar, na letisku pracuje ako operátor parkoviska. Prvú výplatu už dostal vo výške asi 425 eur. V čase posledného rozhodovania o výživnom iba brigádoval príležitostne, boli to tzv. fušky. Neuvedomoval si, či bude zvládať platiť výživné vo výške 110 eur a 90 eur, povedal to z hrdosti. V súčasnosti je ešte v skúšobnej 3-mesačnej dobe, kedy ho zamestnávateľ môže hocikedy prepustiť. Otec sa bude snažiť zarobiť aj viacej, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť. V apríli uhradil výživné vo výške 100 eur mesačne a jeho otec mal matke maloletých zaslať ďalších 100 eur. Matka mu ešte nevravela, že chce na neho podať trestné oznámenie. Otec si chce zriadiť trvalý príkaz a maloletým uhrádzať výživné pravidelne vo výške 200 eur. Otec si je vedomý toho, že musí doplatiť aj zameškané výživné a návrh na zníženie podáva hlavne kvôli tomu, aby neskončil vo výkone trestu. V septembri 2015 mu matka cez Facebook napísala správu, že potrebuje peniaze, on jej odpísal, že jej ich pošle, ale nie okamžite, napísal jej, že ich pošle za tri dni. Potom sa pohádali, na to jej napísal, nech ho kľudne udá, ale potom nevie, od koho bude mať peniaze.

Matka na pojednávaní uviedla, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí. Matka býva s maloletými deťmi v C. u rodičov v rodinnom dome, ktorého vlastníkom sú jej rodičia. V dome býva spolu 7 osôb. Na bývanie prispieva rodičom sumou 50 eur mesačne na elektrinu, 30 eur mesačne na plyn. Ďalej matka uhrádza poplatok za odvoz smetí vo výške 60 eur ročne a na vodu prispieva mesačne sumou asi 5 eur. Ďalšie jej náklady sú výdavky na cestovné do zamestnania v sume 110 eur mesačne. Uhrádza pôžičku od C. H. v sume 50 eur mesačne. Ostatné náklady na stravu, drogériu sú vo výške 150-200 eur mesačne. Otcovi spláca mesačne sumu 50 eur za to, že jej kúpil chladničku a práčku. Maloletá Y. navštevuje 3. ročník ZŠ v C. A., teda mimo bydliska, mesačne cestovné do školy je vo výške 30 eur a mesačné výdavky na školskú jedáleň sú vo výške 20 eur. Náklady na oblečenie sú vo výške 25 eur mesačne, maloletá chodí do školskej družiny, za čo matka platí 5 eur mesačne. Od októbra 2015 do júna 2016 platí matka maloletej Y. anglický krúžok vo výške 33 eur mesačne. Maloletá navštevuje tanečný krúžok, za ktorý platí 4 eurá mesačne, chodí na flautu, za čo uhrádza 6 eur mesačne, keramický krúžok 5 eur mesačne. Maloletá Y. je zdravá, na X-ročnej prehliadke jej bolo odporúčané navštíviť alergologičku, ale zatiaľ zvýšené výdavky ohľadne zdravotného stavu nemá. Maloletý D. navštevuje materskú školu v C., kde za stravu matka platí 25 eur mesačne, poplatok zriaďovateľovi obci vo výške 11 eur mesačne, triedny fond 10 eur na celý školský rok, oblečenie 25 eur mesačne. Maloletý býva často chorý, matka s ním býva na OČR, navštevuje s ním ORL a logopédiu. Zvýšené výdavky má v súvislosti s jeho bežnými ochoreniami. Iné zvýšené výdavky na maloletého D. nie sú. Otec si od septembra 2015 vyživovaciu povinnosť neplnil vôbec, v novembri 2015 si matka podala návrh na vykonanie exekúcie, aby mohla požiadať o náhradné výživné. Teraz v máji jej bolo vyplatené prvýkrát náhradné výživné z UPSVAR, a to vo výške 90 eur na D. a 105,90 eur na Y.. Otec prostredníctvom svojho otca zaslal vo februári 2016 sumu 100 eur a teraz v apríli 2016 sumu 100 eur. Matka na otca trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti nepodávala, na UPSVAR jej však povedali, že pokiaľ ho nepodala ona, tak ho podajú oni. Matka ďalej uviedla, že za máj 2016 jej bola vyplatená mzda v čistom 345 eur a OČR zo sociálnej poisťovne 55,20 eur. Po poslednom pojednávaní si otec zriadil trvalý príkaz a zaplatil jej výživné na maloleté deti v sume 200 eur za máj a 200 eur za jún. Dlžné výživné zatiaľ neuhradil, zaplatil len bežné výživné za posledné dva mesiace.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré uviedol otec, poukazuje na to, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami. Vzhľadom na výdavky otca v súvislosti s bývaním mu z platu ostáva ešte suma, z ktorej si vyživovaciu povinnosť na maloleté deti v doteraz určenej výške môže plniť. Z toho dôvodu návrh otca na zníženie výživného žiada zamietnuť.

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 02.03.2016 a 24.06.2016 vyplýva, že v lustrovanom v období od 02.03.2013 do 24.06.2016 bol otec zamestnaný od 01.04.2013 do 25.11.2013 na dohodu o pracovnej činnosti u V., kde jeho hrubý priemerný mesačný príjem bol 41,25 eur, od 01.04.2016 až doposiaľ je otec zamestnaný na W.) a jeho hrubý príjem za apríl 2016 bol 592,20 eur, za máj 2016 bol 612,25 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa W. zo dňa 09.06.2016 vyplýva, že čistá priemerná mesačná mzda otca za obdobie 04/2016 -05/2016 bola 482,68 eur.

Z odpovede zamestnávateľa W. zo dňa 20.04.2016 vyplýva, že výška mesačnej mzdy otca je uvedená v časti VII ods. 1 pracovnej zmluvy. Mzdové zvýhodnenia za prácu vo sviatok a za nočnú prácu sú vyplácané v súlade s podnikovou kolektívnou zmluvou a vyplývajú z dochádzky zamestnanca, ktorá sa za daný mesiac uzatvára na začiatku nasledujúceho mesiaca.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 23.03.2016, vyplýva, že W. ako zamestnávateľ a otec ako zamestnanec uzavreli pracovný pomer na dobu určitú od 01.04.2016 do 31.03.2017, so skúšobnou dobou tri mesiace, dohodnutý druh práce je operátor parkoviska, tarifná mzda je dohodnutá vo výške 517 eur

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 21.03.2015 vyplýva, že otec nebol od roku 2010 a ani k uvedenému dňu nie je vedený v databáze Sociálnej poisťovne ako žiadateľ o dávku v nezamestnanosti.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 31.03.2016 vyplýva, že otec nie je k uvedenému dňu v evidencii uchádzačov o zamestnanie, posledná evidencia bola od 17.06.2009 do 17.01.2010.

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 24.06.2016 vyplýva, že matka v období od 17.02.2015 do 19.02.2016 bola zamestnaná na dohodu o vykonaní práce u I. a jej hrubý príjem za 02/2015 bol 65,52 eur, od 17.03.2015 do 16.04.2015 bola matka zamestnaná ako zamestnanec u I. a jej hrubý príjem za 03/2015 bol 238,31 eur a za 01/2015 bol 187,49 eur, od 07.09.2015 do 31.10.2015 bola matka zamestnaná u I. a jej hrubý príjem za 09/2015 bol 361,76 eur, za 10/2015 bol 202,16 eur, od 25.11.2015 je matka zamestnaná v X. a jej priemerný hrubý príjem od 11/2015 do 05/2016 bol 483,83 eur.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 04.04.2016 vyplýva, že matka poberala od januára 2015 do júla 2015 rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, od 01/2015 do 04/2016 matka poberala prídavok na dieťa vo výške 47,04 eur mesačne.

Z potvrdenia zamestnávateľa X. zo dňa 25.04.2016 vyplýva, že čistý priemerný mesačný príjem matky za obdobie 01/2016 až 03/2016 je vo výške 551,94 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa I. zo dňa 20.04.2016 vyplýva, že čistá mzda matky za 09/2015 bola 313,30 eur, za 10/2015 bola 175,09 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa I.. zo dňa 20.04.2016 vyplýva, že čistá mzda matky za 02/2015 bola 47,24 eur, za 03/2015 bola 165,08 eur, za 04/2015 bola 131,55 eur.

Z rozpisu priemerných mesačných nákladov na č.l. 29 vyplýva, že výdavky na maloletú Y. sú 20 eur školská jedáleň, 30 eur cestovné, 25 eur oblečenie, 5 eur keramický krúžok, 4 eur tanečný krúžok, 6 eur flauta, 20 eur anglický krúžok, 5 eur školská družina, výdavky na maloletého D. sú 25 eur strava v škôlke, 11 eur poplatok zriaďovateľovi, 25 eur oblečenie, 2 eur triedny fond, výdavky na bývanie sú 80 eur za energie, 100 eur cestovné do zamestnania, 50 eur pôžička poštová banka, 50 eur splátka za práčku a chladničku, 150-200 eur ostatné (strava, drogéria, atď.)

Z potvrdení D. H. o zrealizovaní transakcie na č.l. 42 až 59 vyplýva, že matka maloletej Y. uhradila dňa 25.02.2016 sumu 20 eur ako školné ZUŠ tanečný krúžok, dňa 16.05.2016 sumu 20 eur ako školné ZUŠ tanečný krúžok, dňa 25.02.2016 sumu 18 eur ako školné ZUŠ IX-XII 2015 flauta, dňa 17.05.2016 sumu 100 eur ako školné anglický krúžok 2. trimester, dňa 11.05.2016 sumu 37,20 eur ako stravné v školskej jedálni apríl a máj, dňa 29.04.2016 sumu 30 eur ako školská družina, dňa 15.03.2016 sumu 100 eur ako

školné anglický krúžok 1. trimester, dňa 15.10.2015 sumu 17,72 eur ako stravné v školskej jedálni, dňa 13.11.2015 sumu 9,60 eur ako stravné v školskej jedálni, dňa 12.02.2016 sumu 39,96 eur ako stravné v školskej jedálni, dňa 14.03.2016 sumu 17,72 eur ako stravné v školskej jedálni. Maloletému D. matka uhradila dňa 17.05.2016 sumu 36,88 eur ako stravné v materskej škole, dňa 15.03.2016 sumu 26,62 eur ako stravné v materskej škole, dňa 12.02.2016 sumu 41,91 eur ako stravné v materskej škole. Dňa 17.05.2016 matka uhradila splátku úveru vo výške 50 eur poštovej banke, dňa 16.05.2016 matka uhradil splátku za práčku a chladničku vo výške 50 eur, dňa 15.04.2016 matka uhradil splátku za práčku a chladničku vo výške 50 eur, dňa 14.04.2016 matka uhradila splátku úveru vo výške 50 eur poštovej banke.

Z informácie o preddavkových platbách za elektrinu zo dňa 21.04.2016 vyplýva, že N. I. uhrádza ZSE preddavkové platby vo výške 124,48 eur, matka prispieva sumou 50 eur mesačne.

Z platobného dokladu SIPO II za obdobie 05/2016 vyplýva, že N. I. uhrádza zálohu za plyn SPP vo výške 152 eur mesačne, matka prispieva sumou 30, eur mesačne.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava spisová značka súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -55 zo dňa 14.09.2015 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky stým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok o otec je povinný platiť výživné na maloletú Y. vo výške 110 eur mesačne a na maloletého D. vo výške 90 eur mesačne. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.10.2015. Rozsudok pritom vychádzal zo skutkových zistení, že otec pracoval brigádne, na čierno, niekedy zarobil 300 eur mesačne, niekedy 600 eur. Otec býval na ubytovni, kde platil 170 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka dňa 07.09.2015 nastúpila po rodičovskej dovolenke od zamestnania, kde mala mať čistý mesačný príjem 400 eur, dovtedy poberala rodičovský príspevok vo výške 193 eur a prídavky na dve deti vo výške 47,07 eur. Matka s deťmi bývala v dome u svojich rodičov, na domácnosť im neprispievala, matka mala pôžičku, ktorú nesplácala, lebo nemala financie, mesačná splátka mala byť vo výške 55 eur mesačne. Maloletá Y. bola žiačkou 3. tretej triedy ZŠ, do školy dochádzala do vedľajšej dediny, obedy v škole boli vo výške 20 eur mesačne, na krúžky nechodila. Maloletý D. začal chodiť do materskej škôlky, školné bolo vo výške 11 eur, strava okolo 25 eur, 2 eur mesačne do fondu škôlky, 1 eur jednorázový poplatok.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 ZR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného súd porovná okolnosti dôležité pre určenie výživného, a to v čase skoršieho rozhodnutia ako aj nového rozhodnutia a zisťuje, či sa podstatne zmenili, a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti.

Z vykonaného dokazovania vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh otca na zníženie výživného na maloletú Y. a maloletého D. nie je dôvodný. Naposledy bolo o výživnom na obe maloleté deti rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -55 zo dňa 14.09.2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej Y. vo výške 110 eur mesačne a na maloletého D. vo výške 90 eur mesačne. V čase tohto rozhodnutia otec nebol zamestnaný, pracoval brigádne na čierno a jeho mesačný zárobok bol od 300 eur do 600 eur mesačne. Otec býval na ubytovni, kde platil 170 eur mesačne, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka dňa 07.09.2015 nastúpila po rodičovskej dovolenke do zamestnania, kde mala mať čistý mesačný príjem 400 eur, dovtedy poberala rodičovský príspevok vo výške 193 eur a prídavky na dve deti vo výške 47,07 eur. Matka v čase ostatného rozhodnutia s deťmi bývala v dome u svojich rodičov, na domácnosť im neprispievala, matka mala pôžičku, ktorú nesplácala, lebo nemala financie, mesačná splátka mala byť vo výške 55 eur mesačne. Maloletá Y. bola žiačkou 3. tretej triedy ZŠ, do školy dochádzala do vedľajšej dediny, obedy v škole boli vo výške 20 eur mesačne, na krúžky nechodila. Maloletý D. začal navštevovať materskú škôlku, školné bolo vo výške 11 eur, strava okolo 25 eur, 2 eur mesačne do fondu škôlky, 1 eur jednorázový poplatok.

Otec podal návrh na zníženie výživného z dôvodu, že je stále nezamestnaný a nevládze platiť výživné vo výške stanovenej ostatným rozhodnutím. Počas konania dňa 01.04.2016 sa otec zamestnal, napriek tomu trval na zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že otcova čistá priemerná mesačná mzda za obdobie 04/2016 - 05/2016 bola 482,68 eur, za ubytovanie na ubytovni otec platí 187 eur mesačne, iné zvýšené výdavky nemá, je zdravý, počet vyživovacích povinností otca sa nezmenil. Otec zníženie vyživovacej povinnosti odôvodňoval obavou, že matka alebo úrad práce podajú na neho trestné oznámenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy a bude musieť nastúpiť do výkonu trestu. Otec na pojednávaní uviedol, že si chce zriadiť trvalý príkaz v banke a uhrádzať výživné spolu vo výške 200 eur mesačne. Matka na poslednom pojednávaní potvrdila, že otec si zriadil trvalý príkaz a zaplatil jej výživné na maloleté deti v sume 200 eur za máj a 200 eur za jún.Matka maloletých detí je toho času zamestnaná v X. a jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 01/2016 až 03/2016 je vo výške 551,94 eur. S maloletými deťmi býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kde na bývanie prispieva sumou 50 eur na elektrinu, 30 eur na plyn, 5 eur vodu, poplatok za odvoz smetí hradí vo výške 60 eur ročne. Matka si platí cestovné do zamestnania vo výške 110 eur mesačne, uhrádza pôžičku od poštovej banky vo výške 50 eur mesačne a 50 eur mesačne spláca otcovi chladničku a práčku. Ostatné náklady na stravu a drogériu má matka vo výške 150-200 eur mesačne. Maloletá Y. je stále žiačkou 3. tretej triedy ZŠ, do školy dochádzala do vedľajšej dediny a mesačne cestovné z bydliska do školy je vo výške 30 eur, obedy v škole sú vo výške 20 eur mesačne. Maloletá Y. navštevuje školskú družinu, tanečný, anglický krúžok a flautu. Maloletý D. navštevuje materskú školu, školné je vo výške 11 eur, strava 25 eur, 10 eur ročne triedny fond. Maloletý býva často chorý, v tejto súvislosti je s ním matka časti na OČR.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované ustanovenia Zákona o rodine dospel súd k záveru, že návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej Y. a maloletému D. nemožno vyhovieť, pretože na strane otca, matky, ani na strane maloletých detí nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške výživného jeho znížením. Otec v čase ostatného rozhodovania o výživnom bol nezamestnaný, napriek tomu sám navrhol výšku výživného na maloleté deti. To, že otec v konaní na tunajšom súde sp. zn. nevypovedal pravdu o svojich príjmoch, nemôže ísť v tomto konaní na ťarchu maloletých detí. Toho času je otec zamestnaný a je schopný dosahovať čistý príjem vo výške, ktorá stačí na zabezpečenie výživy oboch jeho detí. Povinnosťou otca ako rodiča je starať sa o výživu každého svojho dieťaťa a vynaložiť všetko úsilie, aby dosahoval príjmy, z ktorých ich výživu zabezpečí, pričom otec musí pristupovať k práci zodpovedne, a ak tak nerobí, nie je to možné ospravedlniť znížením vyživovacej povinnosti. Matka maloletých detí má síce toho času priemerný mesačný príjem vyšší približne o 100 eur, avšak na druhej strane sa jej adekvátne tomu zvýšili výdavky, keď začala prispievať rodičom na bývanie a splácať pôžičky, ktoré dovtedy nemala z čoho splácať. Maloletá Y. navyše začala navštevovať školskú družinu a krúžky, a teda odôvodnené výdavky na maloletú Y. sa mierne zvýšili.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a návrh otca na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.

Súd zároveň uvádza, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom § 62 ods. 5 ZR je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keď išlo o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu, a preto žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.