Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9Cpr-5-2014.pdf
PDF · 126.1 KB
No categories available
9Cpr/5/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Komunálna poisťovňa, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 315 95 545, právne zastúpeného Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Ružová 265, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanej: G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX J., právne zastúpenej JUDr. Dáša Komková, advokátka, so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, o zaplatenie 6 081,04 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6 081,04 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu advokátskej kancelárie Legal Cases s.r.o. náhradu trov konania vo výške 889,19 €, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 524,69 € a iných trov vo výške 364,50 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Návrhom došlým súdu dňa 09.09.2013 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 6 081,04 €.
Vo svojom návrhu vychádzal z nasledujúcich skutkových okolností:
Medzi žalobcom a žalovanou bol pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.12.2007. Žalovaná bola u žalobcu zamestnaná vo funkcii prepážkového pracovníka na pobočke poisťovne v Prešove. Žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 01.06.2010 dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty zverené jej k vyúčtovaniu, nakoľko dňom 01.06.2010 žalovaná namiesto A.. R. H., riaditeľky pobočky J., ktorá v tom čase nastúpila na materskú dovolenku, prevzala uhrádzanie a vyúčtovanie nákladov za hotovostné výdavky vzniknuté na tejto pobočke.
2. Dňa 10.01.2011 prevzala žalovaná hotovosť vo výške 1 000 € ako stálu zálohu na krytie hotovostných výdavkov na rok 2011, ktoré mesačne žalovaná žalobcovi vyúčtovávala. Žalovaná vyúčtovávala žalobcovi úhradu nákladov za hotovostné výdavky pobočky počas zastupovania A.. R. H. na materskej dovolenke, a to v období od júna 2010 do januára 2011.
3. Na základe žiadosti žalovanej zo dňa 25.05.2011 došlo k 31.05.2011 medzi žalobcom a žalovanou k ukončeniu pracovného pomeru dohodou.
4. Z dôvodu podozrení týkajúcej sa A.. R. H. vo vzťahu k vyúčtovaniu stálej zálohy na krytie hotovostných výdavkov, došlo aj k preskúmaniu vyúčtovaní vykonaných v čase neprítomnosti A.. R. H. žalovanou, a to v čase od 01.06.2010 do 31.01.2011.
Žalobca zistil, že v období od júna 2010 do januára 2011 vyúčtovala žalovaná v rámci celkového mesačného zúčtovania nákladov žalobcovi aj náklady na poštovné nepravými dokladmi, ktorými poštovné pred ňou vyúčtovávala A.. R. H.. Žalovaná tak žalobcovi na poštovnom neoprávnene vyúčtovala sumu 6 081,04 €, ktorá bola na základe týchto vyúčtovaní žalobcom žalovanej vyplatená. V rámci žaloby predložil žalobca tabuľku neoprávnene účtovaného poštovného, ktoré predstavuje nasledujúce výšky:
- rok 2010, mesiac:
o jún 490,00 €,
o júl 751,00 €,
o august 744,54 €,
o september 875,60 €,
o október 700,00 €,
o november 778,00 €,
o december 487,90 €,
- rok 2011, mesiac:
o január 1 254,00 €.
5. V rámci právneho zhodnotenia veci sa žalobca odvoláva na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj na § 179 a § 186 Občianskeho zákonníka. Má za to, že zo strany žalovanej došlo k úmyselnému protiprávnemu konaniu, následkom ktorého bola škoda vzniknutá žalobcovi. Žalobca získal vedomosť o spôsobenej škode žalovanou doručením oznámenia Slovenskej pošty a.s. o potvrdení jeho podozrenia o nepravosti predložených potvrdeniek o odoslaných poštových zásielkach žalovanou dňa 05.08.2013. Na základe toho, keďže žaloba bola podaná dňa 09.09.2013 má za to, že žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.
6. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním došlým súdu dňa 13.01.2014 (č. l. 73), v ktorom uviedla, že počas zastupovania A.. H. v čase jej materskej dovolenky svoju pracovnú činnosť vykonávala v súlade s obsahovým vymedzením pracovnej zmluvy a v súlade so zákonom. Nie je si vedomá skutočnosti, aby počas doby jej pracovného pomeru sa vyskytli nejaké nezrovnalosti alebo nedoplatky. Zároveň vzniesla námietku premlčania.
7. Súd vo veci opakovane pojednával, vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, listinami tvoriacimi súdny spis ako aj inými listinami. Pred opisom svojich zistení je potrebné uviesť, že súd rozhodol dňa 27.06.2016 na pojednávaní konanom v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 27.06.2016 bolo žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 25.05.2016, a právnej zástupkyni žalovanej JUDr. Dáši Komkovej dňa 16.05.2016. Dňa 24.06.2016 obdŕžal súd zo strany žalovanej podanie s názvom „Žiadosť o ospravedlnenie sa z neúčasti sa na pojednávaní“, ktorým táto oznamuje, že sa pojednávania nezúčastní z dôvodu PN, ktorá trvá od 16.03.2016. Zároveň požiadala, aby ju súd upovedomil o nasledujúcom termíne pojednávania. Pokiaľ ide o toto podanie žalovanej, treba uviesť, že explicitne žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje. Obsahuje iba žiadosť o upovedomenie o nasledujúcom termíne pojednávania, čo možno vykladať aj tak, že v prípade ak by súd na pojednávaní dňa 27.06.2016 nerozhodol, žiada ho žalovaná, aby bola o termíne pojednávania upovedomená. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. - Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Podľa § 119 ods. 1 O.s.p. - Účastník ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu potom, čo sa o ňom dozvedel, alebo od kedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi ako návrh posúdil.
Zákonodarca v snahe predísť obštrukciám účastníkov konania návrhmi na odročovanie pojednávania z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu včlenil do § 119 O.s.p. ustanovenie ods. 3, podľa ktorého - Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. V prejednávanej veci žalovaná nielen, že nepredložila potvrdenie ošetrujúceho lekára o tom, že bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa nemôže zúčastniť pojednávania, ale nepredložila súdu ani doklad o tom, že je PN. Pokiaľ ide o právnu zástupkyňu žalovanej, táto súdu svoju neprítomnosť a neúčasť na pojednávaní žiadnym spôsobom neospravedlnila a o odročenie pojednávania nepožiadala. Súd má teda za to, že v danom prípade neúčasť žalovanej a jej právnej zástupkyne bez vážneho dôvodu na pojednávaní nemôže ísť na vrub prejednaniu veci bez zbytočných prieťahov, a takéto konanie možno považovať len za procesnú obštrukciu, ktorému ochranu nemožno poskytnúť, preto súd vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne. 8. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúce: Dňa 28.12.2007 žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec uzatvorili pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce dňa 07.01.2008 na výkon funkcie „regionálny obchodný zástupca“. Podľa článku VIII. bodu 7 - Zamestnanec sa zaväzuje prevziať plnú zodpovednosť za riadne vykonávanie a uskutočňovanie všetkých obvyklých činností pre jeho zaradenie. Dňa 30.09.2008 bol medzi žalobcom a žalovanou uzatvorený Dodatok k pracovnej zmluve č. 2, podľa ktorého sa funkčné zaradenie žalovanej mení na zaradenie prepážkový pracovník. Dňa 01.06.2010 došlo medzi žalobcom a žalovanou k uzavretiu Dohody o hmotnej zodpovednosti. Z listu zo dňa 26.05.2011 (č. l. 29) vyplýva, že medzi účastníkmi konania došlo ku skončeniu pracovného pomeru dohodou ku dňu 31.05.2011. 9. Žalobca ďalej súdu predložil potvrdenia Slovenskej pošty o tom, že na Pošte Košice 12 boli podané poštové zásielky za mesiac:
- jún 2010 v hodnote 490,00 €,
- júl 2010 v hodnote 751,00 €,
- august 2010 v hodnote 744,54 €,
- september 2010 v hodnote 875,60 €,
- október 2010 v hodnote 700,00 €,
- november 2010 v hodnote 778,00 €,
- december 2010 v hodnote 487,90 €,
- január 2010 v hodnote 1 254 €, spolu 6081,04 €.
10. Listom zo dňa 18.07.2013 (č. l. 44-45) požiadal žalobca Slovenskú poštu, Oblastné riaditeľstvo pôšt F. o vysvetlenie, či predložené poštové podacie hárky, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom odseku boli vystavené na Pošte F. XX. Žalobca žiadal, aby mu Slovenská pošta a.s. odpovedala na nasledujúce otázky: 1. Je spôsob vyplnenia jednotlivých poštových hárkov obvyklý zo strany zamestnancov spoločnosti Slovenská pošta a.s. pôsobiacich na pracovisku Pošta F. XX? 2. Boli v uvedené dni zásielky v množstvách uvedených na jednotlivých poštových hárkoch aj skutočne fyzicky odovzdané na pracovisku Pošta F.Š. XX, a následne zo strany pošty aj vyexpedované označeným adresátom? 3. Vie sa spoločnosť Slovenská pošta a.s. vyjadriť k otázke aká by musela byť súhrnná váha poštových zásielok odovzdávaných v jednotlivé dni na odoslanie, keďže vzhľadom na obsah poštových podacích hárkov je možné prijať záver, že išlo o veľkosťou a pravdepodobnostne aj hmotnostne rozdielne listové zásielky? 4. Patrí otlačok pečiatky na poštových podacích hárkoch pečiatke využívanej na pracovisku Pošta XX F.? 5. Je spôsob označovania dátumu na jednotlivých priložených poštových podacích hárkoch zo strany pracovníkov spoločnosti Slovenská pošta a.s. obvyklý, a ak nie, ako sa dátum na poštových podacích hárkoch označuje?
Slovenská pošta v liste zo dňa 01.08.2013 (č. l. 46) na otázky uvedené vyššie odpovedala nasledovne: Predložené fotokópie s tlačivami sa nazývajú potvrdenia, nie poštové podacie hárky. Odpoveď na otázku č. 1.: Spôsob vyplnenia potvrdenky zamestnancami Pošty F. XX nie je obvyklý. Pri podaní zásielok pri priehradke pošty zamestnanci pošty vydávajú potvrdenku opečiatkovanú dennou pečiatkou, ktorá obsahuje dátumovú vložku a obvykle píšu sumu za podanie zásielok úhrnne. Iba ojedinele sa stáva,
že si podávateľ žiada rozpísať poštové ceniny, kolky a poštové služby. Zamestnanci pošty by si určite pamätali takúto neobvyklú požiadavku podávateľa o rozpis cenín. Odpoveď na otázku č. 2.: Uvedené sadzby v potvrdení zodpovedajú sadzbám za listy 1. triedy. Pravdepodobne sa jedná o obyčajné listové zásielky 1. triedy, ktoré sa v informačnom systéme SP nikde neevidujú. Nevieme potvrdiť ani vyvrátiť, či boli tieto zásielky skutočne na pošte F. XX podané. Odpoveď na otázku č. 3.: Pri počte ks zásielok v rôznych hmotnostiach by sa jednalo o jednorazový podaj minimálne od 40 do 70 kg, čo by si zamestnanci, ktorí prijímajú zásielky, pamätali. Pri takom veľkom počte zásielok by bolo poštovné uhradené v hotovosti, resp. nákupom poštových známok. Odpoveď na otázku č. 4.: Dennú pečiatku, ktorá bola použitá bez dátumovej vložky, používajú len poštoví doručovatelia, ktorí ňou pečiatkujú potvrdenia pri doručení zásielky na dobierku a len občas pri predaji poštových známok ale sumu predaných poštových známok vypĺňajú úhrnne. Odpoveď na otázku č. 5.: Podpisy na potvrdenkách sa nezhodujú so vzorom podpisov zamestnanov Pošty F. XX. Zamestnanci pošty nikdy nedávajú podpis do pečiatky ale vedľa pečiatky. 11. Súd ďalej vykonal dokazovanie interným dokladom vyúčtovania záloh (č. l. 47-54), kde:
- za mesiac jún 2010 bola vyúčtovaná suma 1 081,65 €, pričom žalovanej bola žalobcom vyplatená suma 1 100,54 €,
- za mesiac júl 2010 bola vyúčtovaná suma 1 074,88 €, ktorá bola žalovanej žalobcom vyplatená,
- za mesiac august 2010 bola vyúčtovaná suma 1 054,90 €, ktorá bola žalobcom žalovanej vyplatená,
- za mesiac september 2010 bola vyúčtovaná suma 1 085,90 €, ktorá bola žalobcom žalovanej vyplatená,
- za mesiac október 2010 bola vyúčtovaná suma 1 116,92 €, ktorá bola žalobcom žalovanej vyplatená,
- za mesiac november 2010 bola vyúčtovaná suma 1 164,89 €, ktorá bola žalobcom žalovanej vyplatená,
- za mesiac december 2010 bola vyúčtovaná suma 1 313,17 €, ktorá bola žalobcom žalovanej vyplatená,
- za mesiac január 2011 bola vyúčtovaná suma 2 204,37 €, ktorá bola žalobcom žalovanej vyplatená.
Všetky interné doklady vyúčtovania zálohy sú podpísané žalovanou. 12. Súd vo veci konal pojednávanie dňa 25.05.2015. Na tomto pojednávaní v rámci svojho výsluchu žalovaná uviedla na akej pracovnej pozícii pôsobila u žalobcu. Ďalej uviedla, že od júna 2010 do januára 2011 jej pribudla činnosť poštovného, čo znamená, že každý mesiac jej zamestnanci pobočiek v rámci Prešovského kraja doniesli alebo poslali vyúčtovanie hotových výdavkov ako poštovného, parkovného, platenia kolkov a pod., a na základe týchto dokladov im tieto náklady preplatila. Zároveň uviedla, že sumarizácia sa vykonávala raz mesačne a robila to A.. H. aj počas obdobia jej materskej dovolenky, čiže počas obdobia od júna 2010 do januára 2011, pretože žalovaná to robiť nevedela. Pokiaľ ide o poštové potvrdenky nachádzajúce sa na č. l. 31-43 spisu, ktoré sú charakterizované vyššie, uviedla, že tieto pozná, pretože jej boli ukázané na polícii. Zároveň uviedla, že tieto nevyplňovala ona. Žalovaná ďalej uviedla, že na pobočke v J. existovala kniha odosielanej pošty, kde sa však evidovali iba zásielky, ktorých evidenciu považovali za dôležitú. Na otázku súdu, či vie uviesť, kto nosil poštu na poštu F. XX, odpovedala, že nevie. Pokiaľ sa týka vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedených interných dokladov vyúčtovania za obdobie od júna 2010 do januára 2011, žalovaná uviedla, že tieto doklady kontrolovala a robila A.. H.. Následne ich žalovaná podpísala a nechala si ich preplatiť na ústredí. Pokiaľ ide o doklady o poštovnom, tieto žalovaná iba vyzbierala, a následne odniesla A.. H.. Na otázku prečo interné vyúčtovanie robila A.. H. a nie žalovaná, žalovaná uviedla, že to robiť nevedela a o pomoc nepožiadala zastupujúceho riaditeľa pobočky preto, že o spôsob vykonávania interného vyúčtovania, ktorý sa realizoval, ju požiadala A.. H. pri svojom odchode na materskú dovolenku. Žalovaná potvrdila svoju výpoveď urobenú v rámci trestného konania, že vždy, keď doniesla na vyúčtovanie doklady A.. H., táto pred ňou vybrala doklady - poštové potvrdenky opatrené pečiatkou. Čo sa týka toho, že vždy dostala od nej sumu 50 €, brala to ako úhradu nákladov za to, že s dokladmi išla za A.. H. domov do F.. 13. Poverený zamestnanec žalobcu E.. Ľ. V. uviedol, že fyzicky boli prekontrolované všetky poštové potvrdenky za jednotlivé mesiace a všetky potvrdenky, ktoré nespĺňali náležitosti Pošty F. XX, teda pečiatku s dátumovníkom a podpis vedľa pečiatky, boli vyhodnotené ako neoprávnene účtované. Žalobca súdu predložil aj potvrdenku o podaných zásielkach riadne vyplnenú na Pošte F. XX, kde skutočne sa podpis pracovníka nachádza vedľa pečiatky (č. l. 143).
14. Z Okresného riaditeľstva PZ SR, odboru kriminálnej polície v J. si súd zabezpečil zápisnicu o výsluchu žalovanej v pozícii svedka vykonanú dňa 09.12.2013 (č. l. 158-163). Z výpovede žalovanej vyplynulo, že A.. H. pri odchode na materskú dovolenku požiadala žalovanú, aby po nej prevzala činnosť týkajúcu sa vyúčtovania hotových výdavkov. Počas toho, ako ju požiadala o vykonávanie tejto činnosti jej povedala, že počas doby, keď bude na materskej dovolenke, tak jej bude predkladať doklady o prevzatí pošty Slovenskou poštou. Žalovaná ďalej uviedla: „Ja som v tej dobe riadne vykonávala svoju činnosť tým, že som refundovala náklady spojené s činnosťou pobočky, a na základe jej požiadania som raz za mesiac vycestovala za ňou do miesta bydliska v F., ulica Z. Č.. X, kde bývala v bytovom dome na najvyššom poschodí spolu s jej novonarodeným dieťaťom. Tam menovaná vybrala 2 čisté doklady o prevzatí pošty s tým, že predo mnou následne uvedené doklady, ktoré už boli opečiatkované razítkom Pošty F. XX vypísala. Ona vypísala určitú sumu s tým, že odo mňa požadovala, aby som jej pri nasledujúcom stretnutí doniesla požadovanú sumu, ktorú si ona sama vyžiadala v určitej výške. Uvedená suma, ktorú požadovala sa nie stále zhodovala s výškou súm, ktoré boli uvedené na dokladoch o poštovnom, ktoré som následne ja zaevidovala do evidencie nákladov pobočky. Následne pri ďalšom stretnutí som jej odovzdala požadovanú sumu s tým, že mne nechala nejakú sumu, rádovo vo výške okolo 50 €. Jednalo sa stále o jednu bankovku, ktorú mi ona vydelila zo sumy, ktorú som jej odovzdala. K veci uvádzam, že som sa takto za ňou do F. dostavila asi v ôsmich prípadoch s tým, že ona mi stále predložila už potvrdené doklady a ja som jej následne vyplatila sumu, ktorú požadovala. Ja som si takto v daných prípadoch prilepšila asi o sumu 500 € celkovo s tým, že uvedenú sumu mi ona vyplatila z tej sumy, ktorú som jej odovzdala. Ja som jej nepovedala o svojich obavách, avšak A.. H. so mnou dokázala manipulovať a ja som mala strach, avšak som jej nedokázala odporovať a myslela som si, že jej vlastne pomáham, nakoľko v tej dobe bola sama s malým dieťaťom a podľa mňa to nemala ľahké. Napriek tomu, že som vedela, že nepostupujem správne, tak som jej takto vychádzala v ústrety. O tom, čo som vlastne vykonávala som sa v práci nikomu nezverila. K veci by som ešte uviedla, že do F. som chodila služobným vozidlom spoločnosti, a to v rámci návštev klientov s tým, že tieto jazdy sú zaznamenané v prevádzkovej knihe vozidla. Taktiež by som chcela uviesť, že dátumy, ktoré A.. H. uvádzala v dokladoch z pošty, ktoré mi odovzdávala niekedy nesedeli so skutočným dňom, kedy som bola za ňou.“ 15. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco: Podľa § 1 ods.4 Zákonníka práce - Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>. Podľa § 81 Zákonníka práce - Základné povinnosti zamestnanca Zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
Podľa § 179 ods. Zákonníka práce - Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20100301.html> a 185 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20100301.html>.
Podľa § 186 Zákonníka práce (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20100301.html> alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. (3) Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.
Podľa § 106 Občianskeho zákonníka (1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. (2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka - Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Relevantná judikatúra pre prejednávanú vec: R 29/1984 - Z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovníkom podľa ustanovení oddielu druhého hlavy ôsmej Zákonníka práce vyplýva možnosť voľby organizácie uplatniť nárok na náhradu škody z dôvodu zodpovednosti pracovníka za škodu v zmysle ustanovenia § 172 Zák. práce <http://www.beck-online.cz/bo/document-view.seam? documentId=onrf6mjzgy2v6nrvfzygmmjxgi>, aj keď môže byť daná zodpovednosť iného pracovníka za tu istú škodu v zmysle ustanovenia § 176 Zák. práce <http://www.beck-online.cz/bo/document- view.seam?documentId=onrf6mjzgy2v6nrvfzygmmjxgy> alebo § 178 Zák. práce <http://www.beck- online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2v6nrvfzygmmjxha>. R 3/1984 - Zložitejšie a náročnejšie je však často posudzovanie premlčania práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 O. z. Táto doba začína plynúť odvtedy, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Táto stručná dikcia vyvoláva v praxi niekedy pochybnosti. Občiansky zákonník viaže premlčanie práva uplynutím subjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia jednoročnej doby (od 1.4.1983 dvojročnej doby) od vedomosti poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom premlčacia doba začína plynúť dňom, keď sa poškodený o škode skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel, tj. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde. Vedomosť o škode nemožno zamieňať s dovedením sa iba o škodnej udalosti alebo o protiprávnom úkone, ktorými bola škoda spôsobená. Vznik škodnej udalosti je významný iba pri posudzovaní začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby. NS ČR sp. zn. 25 Cdo/2272/2011 - Jak již dříve dovodila judikatura, o osobě, která odpovídá za vzniklou škodu, se poškozený dozví, jakmile obdrží informaci, na jejímž základě si může učinit úsudek o osobě konkrétního škůdce, tedy jakmile získá vědomost o skutkových okolnostech, které jsou způsobilé takový závěr o možné odpovědnosti určitého subjektu učinit. Nemusí jít přímo o zjištění, postačuje, aby skutkové okolnosti, kterými poškozený disponuje, mohly vést k závěru o vymezení odpovědného subjektu (nejde tedy o nezpochybnitelnou jistotu v určení odpovědné osoby). Vědomost poškozeného o tom, kdo za škodu odpovídá, není naplněna již na základě pouhého podezření či předpokladu, avšak na druhé straně není rozhodující, kdy na základě určitých skutkových okolností, o nichž prokazatelně věděl, si utvořil právní závěr o odpovědnosti určité osoby či o důvodnosti a výši svého nároku. NS ČR sp. zn. 33 Odo/477/2001 - Pojem události, z níž škoda vznikla, užitý v § 106 <http://www.beck- online.cz/bo/document-view.seam?documentId=onrf6mjzgy2f6nbqfzygmmjqgy> odst. 2 ObčZ, zahrnuje nejen protiprávní úkon či právně kvalifikovanou událost, které vedly ke vzniku škody, ale i vznik škody samotné. Pro počátek běhu subjektivní lhůty k uplatnění práva na náhradu škody je rozhodné, kdy se poškozený dozví o již vzniklé škodě (tedy nikoli jen o protiprávním úkonu či o škodné události) a kdo za ni odpovídá. Při posuzování otázky, kdy se poškozený dozvěděl o škodě, je třeba vycházet z prokázané vědomosti poškozeného o vzniklé škodě. Dozvědět se o škodě znamená, že se poškozený dozví o majetkové újmě určitého druhu a rozsahu, kterou lze natolik objektivně vyčíslit v penězích, že lze právo na její náhradu důvodně uplatnit u soudu. NS SSR sp. zn. 3 Cz/16/78 - Pojem dozvie sa o škode vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť (v peniazoch), aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde. Začiatok plynutia subjektívnej doby môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi ak jeho vedomosti o škode. NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 - Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.
17. Z vykonaného dokazovania má súd za nepochybné, že žalovaná sa dopustila porušenia pracovných povinností, ktorým vznikla žalobcovi ako zamestnávateľovi škoda. Z porušenia týchto povinností sa usvedčuje výpoveďou v trestnom konaní žalovaná sama, ktorá priznala, že v období od 01.júna 2010 do januára 2011 každý mesiac navštívila A.. R. H., ktorá vybrala potvrdenky opatrené pečiatkou Pošty F. XX, ktoré následne vyplnila, odovzdala ich žalovanej spolu s vykonaným interným vyúčtovaním, a následne po obdŕžaní peňažných prostriedkov z ústredia, ktoré znamenali preplatenie tohto interného vyúčtovania, tieto finančné prostriedky dala A.. H., za čo obdŕžala odmenu 50 €. Z výpovede žalovanej ďalej vyplynulo, že táto si bola vedomá toho, že nepostupuje správne, brala to však ako pomoc A.. H. v jej predpokladanej zlej finančnej situácii počas materskej dovolenky. Obrana v rámci konania vznesená žalovanou o tom, že vyúčtovanie vykonať nevedela neobstojí, pretože vyúčtovanie predložené súdu je jednoduché, spočívajúce iba v súpise nákladov pobočiek v rámci Prešovského kraja a ich súčte. Naviac, v prípade, ak žalovaná mala nejaké pochybnosti alebo neznalosti o vykonávaní tejto činnosti, bolo jej povinnosťou obrátiť sa na nadriadeného a nie na A.. H., ktorej pracovný pomer bol v čase materskej dovolenky neaktívny, čiže táto osoba žiadne pracovné povinnosti v rámci žalobcu vykonávať nemohla. Taktiež neobstojí tvrdenie žalovanej uvedené v konaní týkajúce sa toho, že sumu 50 € považovala za náhradu nákladov a straty času spojených s návštevou A.. H., keďže žalovaná sama uviedla, že tieto návštevy vykonala na služobnom motorovom vozidle, čiže jej osobne žiadne náklady s návštevou A.. H. nevznikli. V prejednávanej veci teda žalovaná porušením svojich povinností spôsobila zamestnávateľovi škodu vo výške finančných prostriedkov v rámci interného vyúčtovania vyúčtovaných ako zásielky podané na Pošte F.A. XX, ktoré tam preukázateľne podané neboli (čo by bolo aj nelogické vzhľadom k tomu, že išlo o poštové zásielky pobočiek žalobcu v J. F.), pričom výška škody nemusí byť totožná s neoprávneným obohatením sa žalovanej, čomu bolo tak aj v prejednávanej veci, kde rozdiel medzi obohatením sa žalovanej (ktoré bolo vo výške cca - 500 €) a škodou je pravdepodobne obohatením sa A.. R. H.. Porušením svojich povinností, teda žalovaná priamo umožnila nekalú činnosť A.. H. a porušenie jej povinností je teda v príčinnej súvislosti so spôsobenou škodou, ktorá sa nemusí zhodovať ako je už uvedené vyššie s obohatením žalovanej. Pokiaľ ide o premlčanie, vychádza súd z toho, že zo strany žalovanej išlo jednoznačne o úmyselné konanie, ktoré sama potvrdila. V takomto prípade je objektívna premlčacia lehota 10 rokov a počíta sa od času keď ku vzniku škody došlo a subjektívna premlčacia lehota je 2 roky a počíta sa od času keď sa poškodený žalobca o škode a o škodcovi dozvedel. V danom prípade nebolo preukázané, žeby sa poškodený, teda žalobca o vzniku škody dozvedel skôr ako to uviedol v žalobe, a to dňom doručenia listu Slovenskej pošty dňa 05.08.2013 o tom, že spôsob vypĺňania poštových potvrdeniek opatrených poštovou pečiatkou F.A. XX nie je v súlade s praxou na tejto pošte panujúcou. Keďže žaloba bola podaná bezprostredne po získaní odôvodneného podozrenia, a to dňa 09.09.2013, bola podaná včas a k premlčaniu nároku žalobcu nepochybne nedošlo.
18. Pokiaľ ide o ustanovenie Zákonníka práce podľa ktorého súd škodu posudzoval, je potrebné uviesť, že v prípade ak porušenie povinností zamestnanca zakladá ako subjektívnu tak aj objektívnu zodpovednosť, je výber zodpovednosti uplatnenej zamestnávateľom na ňom. V danom prípade, keďže žalobca v žalobe citoval ustanovenie § 179 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý pojednáva o tzv. všeobecnej
zodpovednosti zamestnávateľa, neuplatňoval si teda u žalovanej ako zamestnanca zodpovednosť za schodok. Na základe uvedeného sa súd nepotrebuje zaoberať rozhodnutím NS SR sp. zn. 2 Cdo/28/97, ktoré citoval právny zástupca A.. H. v konaní vedenom proti nej a podľa ktorého - Nemožno za schodok považovať škodu, ktorá bola zistená následne až po riadnom a bezschodkovom vyúčtovaní zverených hodnôt. Len na margo citovaného rozhodnutia súd poukazuje na to, že
- toto netvrdí, že ku škode vôbec nedošlo, hovorí len o tom, že nejde o schodok,
- v prejednávanej veci, na rozdiel od citovaného rozhodnutia išlo o úmyselné konanie zamestnanca a uplatnenie vyššie uvedenej právnej vety by znamenalo, že sofistikované konanie zamestnanca zakrývajúce jeho protiprávne konanie by nemohlo viesť k jeho zodpovednosti za schodok, čo je iste záver nesprávny. V uvedenej súvislosti súd pri totožnej právnej úprave poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo/4443/2011, podľa ktorého - schodok predstavujú aj chýbajúce hodnoty, o ktorých zodpovedný zamestnanec tvrdí, že mu boli odcudzené, alebo čiastky/sumy, o ktorých zamestnanec tvrdí, že mu ich zákazník neuhradil ako čiastku, ktorú mal za poskytnutie služby uhradiť, ako aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo/2537/2005, podľa ktorého - Keďže schodok predstavuje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, tak sú schodkom aj také hodnoty, ktoré chýbajú v dôsledku toho, že neskôr dôjde k opravám v účtovnej evidencii tak, že tu vznikne rozdiel medzi zverenými hodnotami a údajmi v účtovnej evidencii. V prejednávanej veci tak podľa súdu išlo aj o schodok, ktorý sa prejavil v čase dodatočného zistenia, že predkladané vyúčtovania výsledkom ktorých bol rovnovážny stav medzi zverenými a použitými financiami, boli vedome nepravdivé a boli sofistikovaným spôsobom neoprávneného obohacovania sa na úkor žalobcu. 19. Na základe vyššie uvedeného tak súd uzatvára, že v prejednávanej veci žalovaná úmyselným porušením pracovných povinností spôsobila žalobcovi škodu vo výške 6081,04 €, ktorú je mu povinná v celom rozsahu nahradiť.
20. Žalobca v konaní plne úspešný má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p.. Trovy konania žalobcu spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 364,50 € a v trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, a to za nasledujúce úkony právnej služby a) prevzatie a príprava zastúpenia - 210,81 € + RP 7,81, b) podanie žaloby - 210,81 € + RP 7,81, spolu 437,24 € + 20% DPH 87,45 € = 524,69 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.