Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8P-30-2016.pdf
PDF · 103.56 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/30/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. W., F. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov E. P., F. XX.XX.XXXX, Q. T. A., S. O. XXXX/XX, štátnej občianky SR a otca D.. E. W., F., XX.XX.XXXX, Q. T. A., F.. S. XXXX/XX, štátneho občana SR, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mgr. Július Ernek, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Sitnianska 30, IČO: 47 383 836, za ktorú koná Mgr. Július Ernek, o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 11Nc/77/2001-17 zo dňa 28.05.2001 vo výroku o výživnom na maloletú A. W., F. XX.XX.XXXX tak, že otcovi D.. E. W. z v y š u j e výživné zo sumy 500 Sk mesačne na sumu 150 Eur od 01. apríla 2016.
Výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Zročné výživné za dobu od 01.04.2016 do 30.06.2016 v sume 400 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi platiť v mesačných splátkach po 50 Eur, ktoré sú splatné k 15. dňu v mesiaci, spolu s bežným výživným, prvú splátku zaplatí do 15.dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci v ktorom rozsudok vo veci samej nadobudne právoplatnosť a pod stratou výhody mesačných splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa podala návrh na zvýšenie výživného od 3/2016 na sumu 250 Eur mesačne, ktorý súdu doručila 15.04.2016 a odôvodnila ho tým, že výživné bolo naposledy otcovi určené rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp.zn. 11Nc/77/2001 dňa 28.05.2001 v sume 16,60 Eur (500 Sk) mesačne. Poukázala na zmenu pomerov, ktorá nastala u maloletého dieťaťa, ktoré navštevuje 1. ročník Gymnázia BST A.. Otec naposledy zaplatil výživné v marci 2016, dieťaťu prispieval sumou 100 Eur mesačne na vreckové, platil mu obedy v sume okolo 30 Eur mesačne, okrem maloletej A. nemá otec žiadnu vyživovaciu povinnosť.
Matka tvrdila, že s dieťaťom býva vo vlastnom 3-izbovom byte, je zamestnaná, poberá prídavok na dieťa a len k nemu má vyživovaciu povinnosť. Mesačne jej vznikajú výdavky: nájomné 193,95 Eur, internet a televízia 29,48 Eur, telefón 25 Eur, strava 200 Eur, drogéria 20 Eur, platí poplatok za komunálny odpad 46 Eur ročne, daň z nehnuteľnosti 19 Eur ročne, poistné za byt 53 Eur ročne, dieťaťu prispieva na lieky sumou 15 Eur mesačne, kozmetiku 40 Eur mesačne, sporenie na stužkovú 10 Eur mesačne, ale aj na nákup oblečenia, obuvi, školských potrieb.
Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že „Podľa ustáleného názoru odborných kapacít by sa pri určovaní výživného nemal uplatňovať mechanický výpočet v tom zmysle, že ak dieťa bolo zverené do starostlivosti rodičovi, ktorý v porovnaní s druhým rodičom dvojnásobne nižší príjem, určí sa tomuto druhému rodičovi výživné v dvojnásobnej výške. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča alebo jeho prípadnej snahe vyhnúť sa plneniu tejto povinnosti.“ Navrhol, aby súd v konaní zisťoval jeho pravidelné a nepravidelné výdavky, ktoré sú samozrejme nevyhnutné a neslúžili na zaobstaranie predmetov nadštandardnej spotreby. Tvrdí, že všetky ním v konaní preukázané pasíva, sú takými, ktoré musí nevyhnutne vynaložiť na zabezpečenie svojich potrieb a ktoré nemožno považovať za nadštandard. Všetky tri úvery ktoré platí sú založené nehnuteľnosťami (byt na F. S. XX, T. F. H. K. XX a byt v ktorom býva matka s dieťaťom) a v prípade, že by úvery neplatil, tak by byty prepadli v prospech veriteľa. Otec tvrdil, že platí tri bankové úvery, ktorý po dohode s matkou maloletého dieťaťa vzal on (ešte v dobe, keď spolu žili) a použil ich na: a) vyplatenie dedičského podielu v sume 12.000 Eur a refinancovanie predchádzajúceho úveru, mesačne je povinný splácať sumu 304,39 Eur do 15.09.2024. Záujem o byt a vyplatenie dedičského podielu prejavil z dôvodu, aby dcéra matky E. P.á mala kde bývať, pomohol jej a v byte žije s priateľom dodnes. Hoci nie je jej prirodzeným otcom, cíti sa tak, vychoval ju od útleho detstva (ide o byt vo vlastníctve otca); b) rekonštrukciu (bola jednoznačne nevyhnutná) bytu v ktorom býva E. P. a úver platí v mesačných splátkach 145,02 Eur až do 15.10.2025; c) rekonštrukcia bytu nachádzajúceho sa na F. S. XX, A. (byt vo vlastníctve otca), ktorý rekonštruoval s cieľom nadštandardného užívania spoločne s matkou maloletej a maloletou A.. Úver platí v mesačných splátkach 158,14 Eur až do 15.04.2025. Len na úvery tak platí mesačne 607,55 Eur. Otec má ďalej výdavky: Inkaso 196,54 Eur (táto suma bude z dôvodu vysokého nedoplatku zvýšená o vyššie zálohové platby a zvýšením odvodu do fondu opráv z dôvodu, že bytový dom sa bude čiastočne rekonštruovať a navýšená suma by mala činiť okolo 220 Eur), telefónne poplatky v priemere 20 Eur, platí ich aj maloletej A., tiež poistenie v sume 33 Eur ročne. V súvislosti so svojim ochorením je nútený užívať lieky za ktoré platí okolo 85 Eur mesačne, pravidelne navštevovať fyzioterapeuta (výdavok mesačne 40 Eur). Otec zdôraznil, že keďže je zamestnaný v Banskej Bystrici, cestuje do Lučenca, nemôže cestovať hromadnými dopravnými prostriedkami, ale vlastným osobným motorovým vozidlom (výdavky okolo 250 Eur za PHM). Otec žiadal medzi ďalšie nepravidelné výdavky, ktoré vynaložil, zohľadniť: a) uhradený nedoplatok za moju „druhú“ dcéru (vlastná dcéra matky maloletého dieťaťa) na inkasných platbách za užívanie bytu vo výške 774 Eur, b) uhradený nedoplatok za „inkaso“ bytu užívaného spoločne a následne už len samotnou matkou dieťaťa s maloletým dieťaťom vo výške 306,51 Eur, c) nákup nového mobilného telefónu pre maloleté dieťa vo výške 450 Eur, d) ročná platba za PZP vo výške 97,98 Eur, e) havarijné poistenie vo výške 166 Eur, f) diaľničná známka vo výške 50 Eur, g) ročné povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú zamestnávateľovi vo výške 47,40 Eur, h) ročné poistenie nehnuteľnosti, ktoré musí mať uzatvorené z dôvodu, že byty sú zaťažené záložným právom banky, vo výške 90 Eur, i) ročné poistenie domácnosti vo výške 35 Eur, j) poplatok za komunálny odpad vo výške 21,96 Eur, k) platba za dane z nehnuteľnosti vo výške 50,85 Eur ročne. Tieto nepravidelné platby pri rozpočítaní na mesiac predstavujú výdavok 174,14 Eur, spolu doteraz pasíva v sume 1562,23 Eur mesačne. Výdavky ktoré preukazovala matka otec považoval za nadhodnotené a zdôraznil, že dieťa netrpí žiadnou vážnou chorobou, necestuje do školy, nie je ubytované na internáte, nevznikajú mu zvýšené výdavky. Tvrdenie matky, že od 3/2016 neplatil výživné považoval za účelné, lebo v marci 2016 vložil na osobitný bankový účet dieťaťa sumu 200 Eur, z čoho bolo výživné 100 Eur a bolo poukázané dieťaťu. Chcel sa dohodnúť na platení výživného tak ako dovtedy (vreckové 100 Eur, platenie obedov dieťaťu, výživného 100 Eur), s čím ale matka nesúhlasila a požadovala výživné 250 Eur mesačne. Keďže jeho čistý príjem činí 1250 Eur mesačne, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné na maloleté dieťa.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti matky, otca, podal dňa 27.06.2016 písomnú správu z ktorej vyplynulo, že matka žije v 3-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, výdavky s užívaním bytu uviedol v rovnakých sumách ako vyplývajú z návrhu matky. Tá tvrdila, že otec sa o dieťa nezaujíma odvtedy, ako sa odsťahovali zo spoločnej domácnosti a od marca 2016 neplatí na dieťa výživné. Otec žije sám v 3-izbovom byte v jeho osobnom vlastníctve v ktorom výdavky za bývanie predstavujú sumu 200 Eur vrátane úhrady za služby a SIPO. Potvrdil, že sa s dcérou nestretáva od doby, keď sa odsťahovali s matkou z bytu, v 3/2016 prispel na výživu sumou 200 Eur. Bol ochotný prispievať na výživu dieťaťa sumou 150 Eur, u kolízneho opatrovníka uviedol, že v jeho schopnostiach je prispievať na výživu maloletej dcéry sumou 30 Eur z dôvodu, že platí 3 úvery, má vysoké výdavky na cestovné, lieky, platenie poistiek ktoré v konaní preukázal. Okrem toho platí maloletému dieťaťu cestovné poistenie v sume 33 Eur ročne a 10 Eur mesačne za telefón. Kolízny opatrovník skonštatoval, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu, všetkých písomných vyjadrení otca, matky, správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov, rodného listu dieťaťa, listinných dôkazov predložených rodičmi o výdavkoch, ktoré im vznikajú, o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, rozsudku Okresného súdu Lučenec sp.zn. 11Nc/77/2001, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Ostatná úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej A. bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11Nc/77/2001-17 dňa 28.05.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2001. Ním súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matke a otcovi určené výživné v sume 500 Sk mesačne. Dieťa malo 8 mesiacov, matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére E., F. XX.XX.XXXX, poberala rodičovský príspevok v sume 2740 Sk mesačne. Otec mal vyživovaciu povinnosť k synovi Martinovi narodenému 28.12.1993 v sume 1000 Sk mesačne, žil sám s matkou a mal príjem 12.400 Sk v čistom.
Súd dokazovaním zistil, že v súčasnosti rodičia spolu nežijú, na pojednávaní bolo ich výsluchom nepochybne preukázané, že otec neplatí výživné na maloletú A. od 01.04.2016. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej A.. Tá navštevovala v šk.roku 2015/2016 1.ročník Gymnázia BST v A., na stravu jej otec platil po 30 Eur mesačne, za používanie mobilného telefónu 10 Eur mesačne, vreckové 100 Eur mesačne. Dieťaťu kupuje na jeho sviatky darčeky, v januári 2016 mu kúpil mobilný telefón za 450 Eur.
Súd z listinných dôkazov predložených otcom a vyjadrení oboch rodičov zistil, že otec je vlastníkom dvoch bytov v Lučenci (v 3-izbovom byte v A. F. F. S. Č.. XX Ž. J., R. T. F. H. K. žije plnoletá dcéra matky E., ktorá mu mesačne platí nájomné v sume 250 Eur), matka vlastní 3-izbový byt v ktorom žije s maloletou A.. Matka je zamestnaná, poberá priemernú čistú mesačnú mzdu v sume 627,13 Eur (za dobu od 05/2015 do 4/2016) daňový bonus 21,42 Eur a prídavok na maloletú A.. Otec mal priemernú mesačnú čistú mzdu za obdobie 10/2015 až 3/2016 v sume 1324,98 Eur podľa potvrdenia svojho zamestnávateľa. Otec a matka v konaní preukázali výdavky, ktoré im mesačne vznikajú. Matka lekárskou správou od MUDr. J. H. preukázala, že maloletá je v liečbe alergiologičky, že jej boli ordinované nové lieky s doplatkom 10 Eur mesačne a MUDr. R. P., ortopéda, u ktorého je dieťa v liečbe choroby kolien, dlhodobo užíva lieky, naposledy zaplatila za liek Condrosulf na 3 mesiace 44 Eur a na alergiu Aerius tiež na 3 mesiace 9,83 Eur, spolu 54,22 Eur.
Súd konštatuje, že od ostatného rozhodnutia o výživnom v roku 2001 uplynula doba 15 rokov a už jej uplynutie je dostatočným dôvodom k záveru, že nastala taká podstatná zmena pomerov u dieťaťa a jej rodičov, ktorá odôvodňuje rozhodnúť o priznaní vyššieho výživného maloletému dieťaťu v súlade s § 78 ods. 1 a 3 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine), podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991. Podľa článku 3 ods. 1 uvedeného Dohovoru záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. V zmysle článku 7 ods. 1 uvedeného Dohovoru každé dieťa okrem iného má právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa.
Zákonom deklarované právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov vychádza zo zásady práva dieťaťa na takú životnú úroveň, ktorú by dieťa malo, keby žilo v spoločnej domácnosti povinného rodiča a malo tak možnosť podieľať sa na užívaní a požívaní jeho majetku.
Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov, tvorí materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého z rodičov, ktorý ju poskytuje formou peňažného príspevku. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je však závislá od veku dieťaťa a pri deťoch predškolského a mladšieho školského veku si rodič osobne sa starajúci o dieťa plní spravidla vyživovaciu povinnosť výkonom osobnej starostlivosti.
Miera odôvodnených potrieb dieťaťa je rôzna podľa konkrétnych okolností prípadu a súd ju skúma predovšetkým v súvislosti od veku dieťaťa, zdravotného stavu, s ohľadom na jeho fyzické a duševné potreby, jeho schopnosti a eventuálny spôsob prípravy na budúce povolanie.
Práva a povinnosti rodičov vyplývajú z rodičovského právneho vzťahu, ktorý je trvalej povahy. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom preto nie je časovo obmedzená, môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik. Absolútne vyživovacia povinnosť zaniká napr. smrťou rodiča, resp. dieťaťa, prípadne úspešným zapretím otcovstva k dieťaťu. Relatívne rodičovská vyživovacia povinnosť najčastejšie zaniká v okamihu, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie trvá do toho obdobia, pokiaľ dieťa neukončí úspešne štúdium, myslí sa tým stredoškolské, resp. vysokoškolské štúdium denného smeru. Nadobudnutie plnoletosti dieťaťa podľa Zákona o rodine v súvislosti s vyživovacou povinnosťou rodičov je bezvýznamné.
Súd dokazovaním zistil, že návrh matky na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný, hoci ide o konanie podľa § 81 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (§ 153 odsek 2 O.s.p.). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nebol viazaný pri rozhodovaní návrhom matky, ani tým, na akú sumu žiadala zvýšiť výživné, lebo pri rozhodovaní vychádzal z toho, či nastala taká podstatná zmena pomerov od doby, keď bolo naposledy rozhodované o výške výživného, ktorá odôvodňuje výšku výživného zmeniť, t.j. zvýšiť alebo znížiť. Preto súd nezvýšil výživné na sumu 250 Eur mesačne, ale na sumu 150 Eur mesačne od 01.04.2016, odkedy bolo výsluchom rodičov preukázané, že otec výživné neplatí. Matka je zamestnaná, vlastní 3-izbový byt, už nemá vyživovaciu povinnosť k dcére E. a došlo k zvýšeniu jej mzdy oproti roku 2001, kedy poberala rodičovský príspevok. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej A., ktorú si už neplní osobnou starostlivosťou o ňu, ale výživným v sume 80 Eur mesačne, ktoré dieťaťu poskytuje, okrem toho poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 Eur a daňový bonus.
Aj otec má zákonnú vyživovaciu povinnosť len k maloletej A. (ku synovi E. už nie) a došlo k zvýšeniu jeho mzdy oproti roku 2001, kedy ju poberal v čistom 12.400 Sk a v súčasnosti okolo 1325 Eur mesačne. Otec je vlastníkom dvoch bytov (jeden z nich prenajíma dcére matky E. za nájomné 250 Eur mesačne) a hoci preukazoval v konaní výdavky, ktoré mu vznikajú (pasíva - úvery, nepravidelné výdavky mesačne v sume 174,14 Eur) súd poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine podľa ktorých plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur.
Podľa § 62 ods. 4 a 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zdôrazňuje, že povinnosť platiť výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Hoci otec tvrdil, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach výživné v sume 150 Eur mesačne platiť, súd uzatvára, že dokazovaním mal preukázané, že do marca 2016 otec po dohode s matkou platil výživné v sume najmenej 230 Eur mesačne (30 Eur obedy, 100 Eur výživné, 100 Eur vreckové) okrem toho prispieva na platenie účtov za telefón dieťaťu okolo 10 Eur mesačne a platí mu cestovné poistné v sume 33 Eur mesačne.
Súd ešte pripomína, že nie všetky výdavky poskytované dieťaťu rodičmi sú odôvodnené a nevyhnutné pre uspokojenie jeho potrieb (napríklad vreckové 100 Eur, kúpa mobilného telefónu za 450 Eur, cestovné poistenie 33 Eur, kúpa kozmetiky 40 Eur). Súd vzal zreteľ aj na to, že zvýšené výdavky vznikajú dieťaťu v súvislosti s jeho zdravotným stavom - užívaním liekov, čo v konaní nespochybnil ani jeden z rodičov. Preto súd po skonštatovanej podstatnej zmene pomerov u rodičov a dieťaťa zvýšil výživné otcovi a uzatvára, že spolu s výživným od matky, prídavkom na dieťa, ktorý matka poberá a daňovým bonusom budú v súčasnosti všetky odôvodnené potreby dieťaťa uspokojené a výška výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného rodičia. Výživné určené súdom pokrýva aj vreckové, používanie telefónu, stravy dieťaťa - ktoré doteraz platil otec. Výživné zostáva splatné 15.deň toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine).
Zročné výživné za dobu od 01.04.2016 do 30.06.2016 v sume 400,20 Eur po zaokrúhlení 400 Eur (150-16,50 = 133,40 Eur x 4, 5, 6/2016) súd povolil otcovi platiť v mesačných splátkach po 50 Eur spolu s bežným výživným a za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Pri určení výšky splátok súd vychádzal z toho, že ide o výživné, ktoré slúži zvýšeným a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ktoré je naň odkázané, čo najskôr.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade (R V/1968).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.