Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32P-14-2016.pdf
PDF · 170.49 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/14/2016
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci starostlivosti o maloletého J. J. A., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana SR, t. č. bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Námestove, dieťa matky F. A. I., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom SR, okres Z., E. XXX a otca J. A., nar. XX. XX. XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom SR, A., P. 5, t. č. bytom V. konfederácia, M., G. XX, zast. JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom Košice, Bajzova 2, o nariadenie návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e F. A. I., nar. XX. XX. XXXX návrat maloletého J. J. A., nar. XX. XX. XXXX do miesta obvyklého pobytu v jurisdikcii Okresného súdu Bülach, Švajčiarska konfederácia.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec návrhom podaným dňa 30. 11. 2015 na Okresný súd Košice I a následne postúpeným na Okresný súd Banská Bystrica sa domáhal nariadenia návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu Švajčiarskej konfederácie. Svoj návrh právne odôvodnil Haagskym dohovorom o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v spojení s nariadením Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Skutkovo svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 12P/228/2012-68 zo dňa 21. 06. 2013, právoplatným a vykonateľným dňa 03. 07. 2013 bolo manželstvo s matkou maloletého rozvedené. Na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do starostlivosti matky s tým, že matka je povinná vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku informovať ho o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať informácie o podstatných, aktuálnych a mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého. Zároveň sa s matkou dohodli aj na úprave styku s maloletým na každú párnu nedeľu v čase od 13.00 h do 19.00 h. Predmetný rozsudok bol uznaný a vykonateľný aj na území Švajčiarska, kde s matkou bývali, každý však viedol vlastnú domácnosť. Vo Švajčiarsku neskôr požiadal o zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti. Nakoľko súd doposiaľ o jeho návrhu nerozhodol, spolu s matkou dňa 11. 11. 2015 podpísali dohodu, v ktorej sa matka zaviazala, že všetky otázky týkajúce sa vzdelávania maloletého, ako aj jeho odbornej prípravy a hlavne zmeny pobytu, budú vždy riešiť spoločne ako rodičia a preto k akejkoľvek zmene týkajúcej sa relevantných otázok vo výchove a starostlivosti o maloletého môže dôjsť až po vzájomnom súhlase. Matka mu napriek tomu dňa 11. 11. 2015 oznámila, že zo Švajčiarska natrvalo odchádza na územie SR a maloletého následne odhlásila aj z trvalého pobytu. Matka s maloletým vycestovala a naďalej sa zdržiava na území Slovenska bez jeho súhlasu a akejkoľvek predchádzajúcej dohody oboch rodičov a dokonca v rozpore s dohodou zo dňa 11. 11. 2015, v zmysle ktorej je povinná ho informovať a vyžiadať si jeho súhlas o všetkých dôležitých aspektoch výchovy a starostlivosti o maloletého, medzi ktoré patrí aj trvalý odchod na územie SR. Matka mu odmieta poskytnúť akékoľvek informácie o svojom súčasnom pobyte a na jeho žiadosť o jej návrat mu matka poskytla rezolútne zamietavú odpoveď. Ďalej v návrhu uviedol, že
maloletý sa narodil vo Švajčiarsku, kde s nimi po rozvode žil a to raz u jedného a raz u druhého rodiča. Vo Švajčiarsku si maloletý našiel kamarátov, adaptoval sa, vytvoril si primárne väzby, navštevuje svojho detského lekára, je presvedčený, že ďalší pobyt a život maloletého na území Švajčiarska je plne v súlade s jeho najlepšími záujmami. Matka svojim konaním hrubo porušuje jeho rodičovské práva a zároveň ich odchodom vytrhla maloletého z jeho prirodzeného prostredia. Matka pritom na území Švajčiarska mala pracovné zázemie a vytvorené všetky podmienky pre riadny život, starostlivosť a výchovu o maloletého.
Matka vo svojom prvom písomnom vyjadrení vo veci doručenom súdu dňa 28. 12. 2015 uviedla, že návrh otca považuje za neopodstatnený a to z dôvodu, že pred jej odchodom zo Švajčiarskej konfederácie bol príslušným švajčiarskym súdom pozmenený rozvodový rozsudok v časti a to tak, že súd jej udelil súhlas na vycestovanie na Slovensko, bol upravený styk otca s maloletým a bola schválená výlučná príslušnosť a právomoc švajčiarskeho súdu v Bülachu pre všetky otázky súvisiace s úpravou práv a povinností k maloletému. Dňa 21. 01. 2016 matka súdu doručila doplňujúce vyjadrenie, v ktorom uviedla, že dôvodom rozpadu ich manželstva bolo týranie zo strany otca maloletého, ktoré je deklarované aj v rozvodovom spise. Na základe činu otca bola aj s deťmi umiestnená v utajení, tzv. ženskom dome a na základe priznania otca maloletého, ktorého vyšetrovala švajčiarska polícia, bol mu švajčiarskym súdom udelený tzv. zákaz styku, po ukončení ktorého jej začalo peklo zo strany otca maloletého. Zároveň uviedla, že otec si v návrhu protirečí, keď na jednej strane píše, že s maloletým vycestovala bez jeho vedomia a súhlasu a zároveň uvádza, že dňa 11. 11. 2015 mu oznámila, že natrvalo odchádza zo Švajčiarska. Matka až dňa 24. 06. 2016 (t. j. po prvom pojednávaní) doručila súdu prostredníctvom ustanovenej právnej zástupkyne právne relevantné vyjadrenie, v ktorom žiada návrh otca zamietnuť ako nedôvodný z dôvodu, že premiestnenie maloletého nebolo neoprávnené a nie je žiadny dôvod k nariadeniu návratu maloletého. V tomto vyjadrení k neoprávnenému premiestneniu maloletého na územie SR uviedla, že jednoznačne nejde o neoprávnené premiestnenie, pretože otec mal vedomosť o vycestovaní matky maloletého do SR, matka otca dieťaťa o tom vopred informovala. Na pojednávaní pred súdom v Bülachu dňa 11. 11. 2015 sa riešila otázka zmeny právoplatného rozsudku o rozvode v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému, práve s ohľadom na vycestovanie matky do SR, ktorý podala matka prostredníctvom svojho zástupcu. V návrhu matky jej advokátka jednoznačne uviedla, že úprava, resp. zmena rozsudku sa navrhuje kvôli tomu, že matka maloletého v nasledujúcich mesiacoch musí spolu s maloletým opustiť Švajčiarsko, resp. bude nútená opustiť Švajčiarsko. V tomto konaní sa obidvaja rodičia písomne dohodli na úprave rodičovských práv a povinností v prípade vycestovania dieťaťa zo Švajčiarska. Z toho dôvodu sa rozsudok v časti týkajúcej sa styku otca s maloletým upravil po dohode tak, aby bolo možné a zároveň reálne stretávanie sa otca s maloletým s prihliadnutím na vzdialenosť medzi Švajčiarskom a Slovenskom. Matka s maloletým vycestovala s vedomím súdu v Bülachu a otca. Potvrdila, že na vycestovanie maloletého na územie SR nebol udelený konkrétny písomný súhlas, ale z krokov otca, matky možno vyvodiť, že súhlas bol daný. K obvyklému pobytu maloletého poukázala na judikatúru súdneho dvora. V danom prípade skutočnosť, že maloletý sa narodil vo Švajčiarsku a žil v ňom prvé 3 roky svojho života, nemožné považovať za smerodajnú skutočnosť pre posúdenie obvyklého pobytu. Taktiež nemožno hovoriť o sociálnych väzbách maloletého vo Švajčiarsku, nakoľko maloletý bol s matkou doma, nechodil do predškolského zariadenia. Za zavádzajúce považuje tvrdenia otca o jeho kamarátoch, ktorých maloletý vo Švajčiarsku mal a stretával sa s nimi. K záujmu maloletého uviedla, že maloletý pozná ju ako matku najlepšie, od narodenia s ním bola doma na materskej dovolenke. Otec sa 3 mesiace po narodení maloletého odsťahoval zo spoločnej domácnosti a tým, že ide o maličké dieťa, kde väzby sa formujú od začiatku, nie je možné pochybovať, že maloletý má veľmi blízky vzťah a je emočne viac pripútaný na matku ako otca. Všetky tvrdenia otca v tomto smere považuje za zavádzajúce. Na vysvetlenie uviedla, že si nevie v súčasnej dobe predstaviť vrátenie sa s maloletým do Švajčiarska, nakoľko vzťahy s otcom maloletého sú vypäté a v súčasnosti by sa už nemala kam vrátiť a znova adaptovať sa s maloletým. Maloletý na území Slovenska má vytvorené čo najlepšie podmienky pre život, je doma na Slovensku, medzi svojimi najbližšími. V prípade akýchkoľvek ťažkostí má matka tu svojich rodičov, priateľa, s ktorým je 2 roky a za tento čas si maloletý vybudoval s ním a jeho rodinou veľmi dobrý vzťah. Maloletý na Slovensku chodí do materskej škôlky, veľmi dobre sa začlenil do kolektívu, začal pekne rozprávať a rýchlo napreduje.
Kolízny opatrovník až na poslednom pojednávaní žiadal, aby súd ponechal maloletého na území SR, kde sa adaptoval. Ďalej vo výpovedi uviedol, že z dohody uzavretej medzi rodičmi pred súdom v Bülachu vo Švajčiarsku vyplýva, ako keby matka informovala otca, že spolu s maloletým chce odísť zo Švajčiarskej konfederácie, z toho dôvodu došlo aj k zmene styku otca s maloletým, pričom z upraveného styku ako keby vyplývalo, že ide o úpravu styku otca s maloletým na dlhšiu, väčšiu vzdialenosť. Je treba v
maximálnej miere chrániť práva a oprávnené záujmy maloletého dieťaťa. Je potrebné skúmať sociálne prostredie maloletého a to jeho sociálne pomery v mieste obvyklého pobytu, t. j. skutočnosť, že matka zabezpečovala starostlivosť o maloletého sama od 3 mesiacov jeho veku. Tiež je treba brať do úvahy bariéru v komunikácii maloletého, nakoľko aj v čase, kedy maloletý žil vo Švajčiarskej konfederácii, rodičia s ním hovorili po slovensky, ako keby ho nepripravovali na život vo Švajčiarskej konfederácii. Vzhľadom na vek, skutočnosť, že celodennú starostlivosť o maloletého zabezpečovala matka, návratom do Švajčiarska by maloletý stratil blízku osobu, ku ktorej má vytvorený citový vzťah, oporu, istotu.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s rodným listom maloletého, dohodou rodičov zo dňa 11. 11. 2015, správou zo sociálneho zisťovania vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23. 12. 2015, písomným vyjadrením matky zo dňa 11. 12. 2015, písomným vyjadrením otca zo dňa 23. 03. 2016, nariadením Okresného súdu Bülach zo dňa 08. 12. 2015, vyjadrením matky zo dňa 22. 03. 2016, preukazom o povolení pobytu matky a maloletého na území Švajčiarskej konfederácie, fotokópiou preukazu poistenca maloletého, písomným vyjadrením matky zo dňa 13. 01. 2016, uznesením obvodného oddelenia PZ zo dňa 29. 12. 2015, správou zo sociálneho zisťovania Úradu práce, soc. vecí a rodiny Námestovo zo dňa 01. 04. 2016, správou ošetrujúcej lekárky maloletého zo dňa 24. 03. 2016, správou z predškolského zariadenia maloletého zo dňa 25. 03. 2016, potvrdením ošetrujúceho lekára maloletého vo Švajčiarskej konfederácii, oznámením CIPC zo dňa 05. 05. 2016, oznámením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície zo dňa 10. 05. 2016, správou z pohovoru s maloletým vykonaným kolíznym opatrovníkom zo dňa 11. 05. 2016, oznámením švajčiarskeho ústredného orgánu zo dňa 11. 05. 2016, oznámením Obvodného oddelenia PZ Námestovo zo dňa 10. 05. 2016, oznámením zdravotnej poisťovne Dôvera, a.s., písomným vyjadrením otca zo dňa 27. 05. 2016, súdnym príkazom zo dňa 24. 01. 2013, uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, Obvodné oddelenie PZ Námestovo zo dňa 14. 05. 2016, písomným vyjadrením matky zo dňa 26. 06. 2016, výpoveďou z nájmu podaním matky na Okresný súd Bülach zo dňa 25. 05. 2016, opatrením zo dňa 10. 01. 2013, oznámením Okresného súdu Bülach zo dňa 15. 06. 2016, podaním matky na Okresný súd v Bülachu zo dňa 23. 09. 2015, potvrdením o pobyte matky v azylovom dome pre týrané ženy zo dňa 14. 06. 2016, vyjadrením matky zo dňa 22. 06. 2016, výpisom z registra trestov otca na území SR a Švajčiarskej konfederácie, spisom vedeným na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18P/131/2015, spisom vedeným na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12P/228/2012, vyšetrovacím spisom č. ČVS:ORP-2503/3-VYS-KE-2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
Právna zástupkyňa otca na prvom pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a skutočnostiach v ňom uvedených.
Otec na prvom pojednávaní uviedol, že žije a pracuje v blízkosti mesta Zürich, jeho širšieho okolia už desiaty rok. V súčasnosti má 5-ročné povolenie na pobyt a prácu vo Švajčiarsku, ktoré je platné do 30. 12. 2019. Už tento rok môže požiadať o povolenie tzv. C a bude mu udelené 10-ročné povolenie na pobyt a prácu vo Švajčiarsku, čo je posledný krok predtým, aby získal švajčiarsky pas. Neplánuje sa vrátiť na územie SR, mieni naďalej žiť a robiť vo Švajčiarsku. Trvalé bydlisko má na území SR. Vo vydanom povolení na pobyt vo Švajčiarsku má uvedenú adresu, ktorá sa vo Švajčiarsku berie ako trvalý pobyt. Je štátnym občanom SR, iné štátne občianstvo nemá. S matkou maloletého sa zoznámil dávno, ešte v podniku v Košiciach, poznajú sa už 20 rokov. Matka odišla do Švajčiarska za ním z dôvodu, že tvrdila, že sa do neho zamilovala a to v roku 2010. V roku 2010 uzavreli manželstvo preto, aby dcéra matky maloletého sa dostala tiež do Švajčiarska. Matka do Švajčiarska prišla na určitú dobu, v tom čase jej dcéra bola zverená otcovi. V čase príchodu matky do Švajčiarska nebývali v spoločnej domácnosti, boli spolu len cez víkendy. Maloletý J. J. sa narodil vo Švajčiarsku, má len slovenské štátne občianstvo. Maloletý automaticky, keďže oni mali povolenie na pobyt, dostal povolenie na pobyt na dobu 5 rokov, čo vybavoval. Vydané povolenie na pobyt maloletého netrvá, matka odhlásila maloletého z bydliska, pričom nevie, kedy sa tak stalo. Maloletý v súčasnosti nemá platné povolenie na pobyt vo Švajčiarsku, pretože bol z neho odhlásený bez jeho súhlasu. Vo Švajčiarsku ako otec môže maloletému vybaviť povolenie na pobyt, k čomu potrebuje len pas maloletého, svoje doklady, potvrdenie o bydlisku a vyplnený dotazník. Maloletý sa im s matkou narodil za trvania manželstva. S matkou žili v spoločnej domácnosti po uzavretí manželstva asi do septembra, októbra 2010. Maloletý bol vedený v sociálnom systéme, matka na maloletého poberala rodinné prídavky vo výške 200 frankov mesačne. Matka po narodení maloletého vo Švajčiarsku tri mesiace poberala materskú vo výške 80 % svojho platu. Na svoju dcéru tiež poberala rodinné prídavky. Maloletý po narodení bol automaticky zaradený do zdravotného systému vo
Švajčiarsku. Maloletý má naďalej vo Švajčiarsku detského lekára. Do predškolského systému maloletý zaradený nebol, pretože matka bola na sociálnych dávkach, nemohla podať žiadosť, prihlášku pre prijatie maloletého do materskej školy. Maloletý je toho času už zaregistrovaný v materskej škole a to od novembra 2015, stále je vedený u svojho detského lekára. Sám je zaradený do sociálneho systému vo Švajčiarsku, v ktorom nemá nedoplatky. Matka maloletého zo sociálneho systému vo Švajčiarsku odhlásila. V prípade návratu má predstavu, že s maloletým vycestuje spolu so svojou matkou (babkou maloletého), ktorá mu bude pomáhať v starostlivosti o maloletého. Maloletý je prihlásený do materskej škôlky, do ktorej môže chodiť od rána do večera, t. j. od 07.00 h do 18.00 h, resp. 19.00 h, čo však nebude využívať z dôvodu, že jeho pracovná doba je od 07.00 h do 16.30 h a víkendy má voľné. Vo Švajčiarsku okrem neho ako otca má maloletý bratranca, jeho sestru a jeho matku, ktorá ho často navštevovala a stále navštevuje. Maloletý ich pozná, naposledy ich videl pri realizácii styku s ním. V domácnosti s maloletým komunikovali len v slovenskom jazyku, maloletý však len nedávno začal rozprávať. O tom, kedy maloletý prišiel na územie SR nevie, dozvedel sa o tom v novembri 2015, po tom ako prišiel domov a matka s maloletým doma neboli. S matkou maloletého boli susedia, obývali samostatné byty. Po zistení, že matka vycestovala zo Švajčiarska, tiež vycestoval do Košíc, kde má matka byt, ale ju tam nezastihol a cez skype a sms správy jej písal, že by rád videl maloletého. Od matky dostal odpoveď až keď sa vrátil do Švajčiarska. Na matku podal trestné oznámenie v súvislosti s nerealizovaním styku a premiestnením maloletého. Vo Švajčiarsku na matku trestné oznámenie v súvislosti s navrátením maloletého nepodal. V júni 2013 na Okresnom súde Košice I prebiehalo rozvodové konanie. V tom čase aj s maloletým žili vo Švajčiarsku. Návrh podával z dôvodu, že matka ho udala za fyzické, psychické týranie. Voči nemu už v súvislosti s ním sa neviedlo trestné konanie, bolo len vyšetrovanie, ktoré v januári 2013 bolo pozastavené z dôvodu, že neboli lekárske správy a správy polície. Voči jeho osobe sa v súčasnosti vo Švajčiarsku nevedie trestné konanie, na území SR bol na polícii vypovedať ohľadom výživného. Polícia vo Švajčiarsku v ich, či už spoločnej alebo samostatnej domácnosti, z dôvodu domáceho násilia nezasahovala, sociálne úrady v ich domácnostiach nerobili sociálne šetrenia. V súčasnosti vo Švajčiarsku na jeho návrh prebieha konanie, v ktorom sa domáha zverenia maloletého do svojej starostlivosti. Pojednávanie bolo dvakrát odročované z dôvodu neprítomnosti matky. Najbližší termín pojednávania je stanovený na jún 2016. V rámci rozvodového konania mal upravený styk s maloletým na každú stredu po dobu 1 hodiny a každú nedeľu na 6 hodín, ktorý sa väčšinou realizoval, avšak boli časy, kedy s maloletým bol aj každý deň a to v období, keď matka nemala žiadnu známosť (išlo o obdobie po rozvode zhruba do augusta 2013). Jeho stretávanie s maloletým záviselo od nálady matky. V roku 2014 sa s maloletým stretával dosť často, v roku 2014 najdlhšie maloletého mal v období asi od 24. 12. do 07. 01., kedy s maloletým vycestoval späť do Švajčiarska, matka ostala na Slovensku. V roku 2015 po tom ako matka mala priateľa, sa s maloletým stretával len v zmysle súdneho rozhodnutia, nad jeho rámec s maloletým v kontakte nebol. V roku 2016 bol s maloletým v kontakte 1 celý deň a to 15. alebo 16. marca. S maloletým sa stretával na území SR. V roku 2016 v marci matke navrhol, aby mal maloletého na 10 dní, avšak maloletého mal na 3 dni. Odvtedy maloletého nevidel. Maloletý sa na neho teší, neodmieta ho, pozná ho, oslovuje ho tato. Vo Švajčiarsku s matkou maloletého neuzavrel žiadnu dohodu ohľadom maloletého. Švajčiarskym súdom bolo vydané nariadenie - opatrenie, ktoré sa týka jeho styku s maloletým a to že o všetkom sa majú dohodnúť. Tiež toto opatrenie hovorí o tom, že má rovnaké rodičovské práva k maloletému. Pred premiestnením maloletého matka od neho nežiadala žiadnym spôsobom súhlas. Matke nedal písomný ani ústny súhlas na premiestnenie maloletého. Matka svoj úmysel premiestniť maloletého mu oznámila na pojednávaní na súde vo Švajčiarsku v novembri 2015, kedy jej povedal, že s tým nesúhlasí. Maloletý vo Švajčiarsku nemal žiadne krúžky, mal kamarátov, deti známych Slovákov, s ktorými sa stretával na akciách organizovaných pre Slovákov. V blízkosti obydlia maloletý nemal žiadnych kamarátov, pretože stále s matkou sedel doma. Maloletý vo Švajčiarsku mal narodeninové oslavy, na územie SR chodil málo, spravidla na leto a Vianoce, max. po dobu 2 týždňov.
Matka vo výpovedi na prvom pojednávaní uviedla, že pre maloletého je matka a najlepšie, čo mohla pre maloletého urobiť, urobila, pretože počas pobytu vo Švajčiarsku po rozvode začalo peklo a jej dcéra sa chcela vrátiť na územie SR. Po nasťahovaní sa otca do jej blízkosti, boli denné konflikty. Do Švajčiarska prišla približne v roku 2010 a to za otcom maloletého, pretože už na území SR začal ich vzťah a bolo otázne ako by dopadol. Otázne bolo, či vo Švajčiarsku zostane, lebo bol problém s povolením, ktoré sa jej však podarilo získať. Po dvoch týždňoch po príchode do Švajčiarska začala robiť opatrovateľku u slovenskej rodiny, čo im kvôli vzťahu nevyhovovalo, pretože boli spolu len cez víkendy, cez týždeň pracovala a žila u slovenskej rodiny. Následne sa rozhodli uzavrieť manželstvo a tým získala povolenie a perspektívu lepšej práce. Manželstvo s otcom maloletého uzavreli dňa 29. 05. 2010. V spoločnej domácnosti od uzavretia manželstva po dobu 8 mesiacov nežili z dôvodu, že ešte pracovala ako
opatrovateľka u slovenskej rodiny. Následne začali žiť s otcom maloletého v spoločnej domácnosti. Sama má len slovenské štátne občianstvo. Maloletý má len slovenské štátne občianstvo, iné nemá. Maloletý sa narodil vo Švajčiarsku, bol zaradený do sociálneho systému, na základe čoho dostal povolenie na pobyt vo Švajčiarsku, ktoré mu vybavoval otec, ktorý ovláda nemecký jazyk. Maloletý získal povolenie na pobyt a to do 19. 08. 2015, rovnako ako ona. Po uplynutí tejto doby požiadala o nové povolenie. Jeho získanie bolo komplikované, bolo jej zo strany úradov oznámené, že ho nedostane. Podala písomnú žiadosť o udelenie povolenia na migračný úrad v Zürichu, písomné rozhodnutie nedostala, vec nebola ukončená. Preto, aby získala povolenie, bolo potrebné doložiť nájomnú zmluvu, prihlásenie v zdravotnom systéme, čo spĺňala. Úrady od nej chceli ďalšie rôzne informácie ako, kde bude pracovať a na základe toho mohla alebo nemusela dostať povolenie na pobyt. Na maloletého vo Švajčiarsku sa poberali detské prídavky, ktoré poberal otec, keďže bola na materskej dovolenke. Vo Švajčiarsku to funguje tak, že rodinné prídavky poberá ten rodič, ktorý pracuje. Po dobu 3 mesiacov vo Švajčiarsku poberala materskú. Počas tehotenstva sa s otcom rozhodli, že nepôjdu podľa švajčiarskych zákonov, ale tak ako sú zvyknutí a s maloletým ostane doma 3 roky, preto nemala príjem. Maloletý bol zaradený do zdravotného systému, z ktorého ho odhlásila po uzavretí dohody s otcom zo dňa 01. 11. 2015 s tým, že výpoveď bola k 01. 12. 2015 a od tohto obdobia bol maloletý prihlásený do zdravotnej poisťovne na území SR. Súhlas otca na odhlásenie maloletého zo zdravotného systému vo Švajčiarsku a prihlásenie maloletého do zdravotného systému na území SR nemala. Maloletý má vo Švajčiarsku len ošetrujúceho lekára, nenavštevoval žiadnu špecializovanú ambulanciu. Otec bol ústne informovaný o tom, že jej pobyt vo Švajčiarsku končí, vedel, v akej situácii bola a vtedy jej uviedol, že jej súhlas na prehlásenie maloletého nedá, preto požiadala švajčiarsky súd, aby jej udelil súhlas na vrátenie sa s maloletým na územie SR, ktorý jej bol aj udelený. Svedčí o tom zápisnica z pojednávania pred súdom. Na základe tohto súhlasu bol riešený styk otca s maloletým. Otca nepožiadala o pomoc pri vybavovaní povolenia nového pobytu pre maloletého vo Švajčiarsku, zvládla veci vybavovať na úradoch sama. Vo Švajčiarsku mala uzavretú nájomnú zmluvu s vlastníkom nehnuteľnosti na dobu neurčitú, ktorú vlastník vypovedal z dôvodu, že jej skončilo povolenie na pobyt. K vypovedaniu nájmu došlo asi v novembri 2015 a to písomne. Aj na základe toho bol podaný návrh na vycestovanie maloletého na Slovensko na švajčiarsky súd. Vo Švajčiarsku od narodenia maloletého prácu nemala. Maloletý vo Švajčiarsku mal povolený pobyt, ale nemal trvalé bydlisko, to má len na území SR. Bydlisko maloletého bolo zaevidované na adrese G.. Maloletého z adresy tohto bydliska odhlásila, na čo súhlas od otca nemala, o čom bol otec maloletého informovaný počas pojednávania na súde v Bülachu dňa 11. 11. 2015. Otec maloletého vedel, že sa sťahuje, odchádza, lebo býval v blízkosti. Maloletý nebol zaradený do školského systému z dôvodu, že bola na materskej dovolenke a bola vedená ako matka v domácnosti. V ich domácnosti sa hovorilo po slovensky, maloletého nemecký jazyk neučila, vnímal ho len z okruhu a televízie. Z rodiny maloletý má vo Švajčiarsku tetu a bratranca. Maloletý tieto osoby pozná, vie ich definovať, ale nejaký citový vzťah, väzba medzi nimi nie je. Vo Švajčiarsku maloletý nemá kamarátov, mal však narodeninovú oslavu, ktorej sa zúčastnili ich spoloční známy. Sama vo Švajčiarsku nemá žiadnych príbuzných, udržiava kontakt len s jednou známou, ktorá jej v určitých veciach pomohla. Čiastočne ovláda nemecký jazyk, dohovorí sa v základnej komunikácii. Pri vybavovaní na úradoch, na súde mala tlmočníka. Dňa 03. 07. 2013 ich na Slovensku Okresný súd Košice rozviedol. Predtým však podala návrh na rozvod manželstva vo Švajčiarsku, s ktorým otec nesúhlasil a z toho dôvodu boli odložení na zmierenie na 2 roky. Otec nechcel čakať na rozvod a preto na území SR podal návrh. Švajčiarskym súdom ohľadom maloletého bolo rozhodnuté tak, že maloletý bol zverený do jej starostlivosti, bolo vyčíslené výživné v sume 1400 frankov a bol upravený styk otca s maloletým na každú stredu počas jednej hodiny a každú druhú nedeľu počas 6 hodín. Okresným súdom Košice I bolo ich manželstvo rozvedené, maloletý bol zverený do jej starostlivosti, otcovi bolo určené výživné vo výške 400 Eur a bol upravený styk otca s maloletým rovnako ako švajčiarskym súdom. Rozhodnutie Okresného súdu Košice I bolo vo Švajčiarsku uznané. Po 3 mesiacoch po narodení maloletého s otcom nežili v spoločnej domácnosti, otec sa s maloletým stretával v rámci súdnej úpravy, ale aj nad jej rámec. Styk otca s maloletým sa vždy v zmysle súdneho rozhodnutia realizoval. Maloletý otca pozná, asi pozná jeho domácnosť. Na otca reaguje pozitívne. Na stretnutie s otcom ho stále pripraví. Počas trvania spoločnej domácnosti a vedenia samostatnej domácnosti, polícia u nich nezasahovala, neriešila domáce násilie. Sociálne úrady vo Švajčiarsku zasahovali len v tom smere, že mali nad nimi dohľad, museli ich informovať o situácii, ale na domácom šetrení neboli. V decembri 2012 na otca podala trestné oznámenie pre psychické, fyzické týranie. Proces bol zastavený z dôvodu, že otec ju požiadal o to, aby v konaní nepokračovala, pretože sa chce zmeniť, chce sa podrobiť psychologickému, psychiatrickému vyšetreniu preto, aby potláčal svoju nervozitu. Jej a maloletému bola švajčiarskymi orgánmi poskytnutá ochrana, po dobu 2 týždňov bola s maloletým v ženskom dome, súdnym rozhodnutím bol nariadený zákaz styku otca s maloletým, po tom ako stiahla trestné oznámenie,
sa v tomto procese nepokračovalo. V lete 2015 prišla na územie SR aj s maloletým, na čo písomný súhlas od otca nemala, ale mala ústny. Na územie SR prišla za účelom zabezpečenia dokladov potrebných pre udelenie povolenia na pobyt vo Švajčiarsku. Následne sa vrátila a otcovi hodiny, ktoré s maloletým nebol, vykompenzovala. Na územie SR, kedy sa natrvalo vrátila, nevedela uviesť. Maloletý na území SR je od októbra, novembra 2015. Od novembra 2015 je tu s úmyslom trvale žiť. Od otca na premiestnenie maloletého mala iba ústny súhlas a to z pojednávania v meste Bülach pred súdom, kde boli prítomní ich právni zástupcovia. Na otca vo Švajčiarsku nepodala trestné oznámenie, na území SR na otca podala trestné oznámenie v súvislosti s neplatením výživného. Vo Švajčiarsku sa voči nej nevedie trestné konanie. Na území SR otec na ňu nepodal trestné oznámenie. Okrem maloletého má staršiu dcéru, ohľadom ktorej prebiehalo návratové konanie. Maloletá dcéra mala obvyklý pobyt na území Švajčiarska platný rovnako ako ona a maloletý. V prípade nariadenia návratu maloletého do Švajčiarska ho nemieni nasledovať.
Súd z dôvodu potreby doplnenia dokazovania vzhľadom na rozporné tvrdenia ohľadom udelenia, neudelenia súhlasu otca na vycestovanie maloletého zo Švajčiarska na územie SR pojednávanie odročil. Právna zástupkyňa otca po odročení pojednávania doručila súdu vyjadrenie datované dňom 27. 05. 2016, v ktorom poukázala na rozporné tvrdenia matky ohľadom udelenia súhlasu zo strany otca pre vycestovanie maloletého, možnosť matky získať povolenie na pobyt vo Švajčiarsku, najlepší záujem maloletého a v tejto súvislosti možnosť bývania maloletého s otcom v priestrannom byte, na ktorý má nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, finančné zabezpečenie otca vo Švajčiarsku, možnosť získania povolenia na pobyt maloletého vo Švajčiarsku v domácnosti otca, ktorý momentálne býva v priestrannom byte, kde má uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, je finančne zabezpečený. Maloletý automaticky dostane povolenie na pobyt.
Na druhom pojednávaní právna zástupkyňa otca zotrvala na podanom návrhu. K doposiaľ vykonanému dokazovaniu uviedla, že matka v zmysle povinnosti uloženej súdom mala predložiť zápisnicu o udelení súhlasu otca na vycestovanie maloletého a rozhodnutie o udelení súhlasu na vycestovanie maloletého súdom. Matka ani jeden z týchto dôkazov, ktorých existenciu sama pred súdom prezentovala, nepredložila. Dokonca dokladovala vyjadrenie jej právneho zástupcu na území Švajčiarskej konfederácie, ktorý uviedol, že explicitne súhlas otca s vycestovaním neexistuje. V tomto smere má preto za to, že matka žiadny súhlas otca, ani súdu nemala, teda dieťa na územie SR premiestnila neoprávnene. Ďalej vo výpovedi opätovne poukázala na dohodu rodičov, v zmysle ktorej matka môže vycestovať len so súhlasom otca, poprela tvrdenia matky uvádzané v písomnom vyjadrení, že išlo o jej nútené vysťahovanie s maloletým, pretože mala možnosť požiadať o predĺženie povolenia na pobyt. Pre objasnenie vo vzťahu k zákazu styku otca s maloletým poukázala, že bolo v platnosti krátky čas, počas ktorého orgány vo Švajčiarskej konfederácii prešetrujú skutkový stav veci, na základe čoho vyhodnotia opodstatnenosť takéhoto opatrenia, ktoré buď následne zrušia, ak sa nepreukáže pravdivosť tvrdení oznamovateľky alebo ho naopak ponechajú v platnosti. V danom prípade bolo zrejmé, že tvrdenia matky o psychickom alebo fyzickom týraní neboli preukázané.
Otec vo výpovedi na druhom pojednávaní uviedol, že matka ho nikdy písomne nepožiadala o udelenie súhlasu na vycestovanie maloletého na územie SR, ani ho písomne nepožiadala o udelenie súhlasu na zdržiavanie sa maloletého na území SR. Matka jedenkrát ústne mu položila otázku ohľadom premiestnenia maloletého a to v roku 2013, kedy chcela zakotviť vo Francúzsku, kedy jej vyjadril s tým nesúhlas. Ústne ho matka nepožiadala o udelenie súhlasu na vycestovanie maloletého alebo zdržiavanie sa maloletého na území SR. Pojednávania pred Okresným súdom v Bülachu dňa 11. 11. 2015 sa zúčastnil, viedlo sa za jeho prítomnosti, prítomnosti jeho právnej zástupkyne, tlmočníka, matky, jej právnej zástupkyne, sudcu a dvoch súdnych pracovníkov. Na pojednávaní bola spísaná zápisnica. Otázka vycestovania maloletého sa riešila tak, že matka pred súdom len uviedla, že nedostala povolenie a že by chcela opustiť Švajčiarsko. Matka len informovala súd o možnosti opustenia Švajčiarska s maloletým. Otázka vycestovania maloletého sa veľmi neriešila, riešila sa jeho úprava styku s maloletým, preto to nie je zakotvené v dohode.
Právna zástupkyňa matky na pojednávaní zotrvala na písomnom vyjadrení.
Matka na druhom pojednávaní uviedla, že od otca žiadala 2-krát súhlas na vycestovanie maloletého a to ústne. Prvýkrát od otca žiadala súhlas po rozvode manželstva, kedy ju otec žiadal, aby neodchádzala, že jej bude pomáhať, chce byť blízko maloletého. Tiež jej uviedol, že pokiaľ to nebude fungovať, sám
osobne jej pomôže k návratu na Slovensko. Druhýkrát otca žiadala o súhlas na vycestovanie po tom, ako bola nútená opustiť Švajčiarsko, čo bolo v čase pred skončením jej povolenia v júli 2015. O udelenie tohto súhlasu žiadala otca v jej nájomnom byte, do ktorého ho zavolala s tým, že ho informovala o žiadosti úradov, ktoré od nej požadujú pre udelenie povolenia predložiť budúce zamestnanie a ako bude schopná vo Švajčiarsku ďalej fungovať, čo nevie dokladovať, lebo nepracovala a preto jej bolo zrejmé, že povolenie na pobyt jej nebude predĺžené. Vtedy jej otec striktne povedal nie. Od júla 2015 od otca nežiadala ústne súhlas na vycestovanie s maloletým na Slovensko. Od otca nežiadala písomne súhlas o udelenie súhlasu na vycestovanie s maloletým, ani zdržiavanie sa s maloletým na území SR. O udelenie súhlasu na vycestovanie maloletého žiadal jej právny zástupca vo Švajčiarsku a to formou núteného vycestovania. Písomné rozhodnutie švajčiarskeho súdu o udelenie súhlasu na vycestovanie a zdržiavanie sa maloletého na Slovensku nemá. Podľa vyjadrenia jej právneho zástupcu vo Švajčiarsku má len konkludentný súhlas súdu, na základe ktorého môže vycestovať na Slovensko.
Z rodného listu maloletého vydaného Ministerstvom vnútra SR, Osobitná matrika Bratislava vyplýva, že maloletý sa narodil dňa 25. 09. 2012 vo Švajčiarskej konfederácii v meste Bülach.
Z rodičmi predloženej dohody datovanej dňom 11. 11. 2015 vyplýva, že žiadali o zmenu rozvodového rozsudku a náhradu dohody schválenej rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 23. júna 2013 tak, že: „Strany žiadajú súd, rodičovskú starostlivosť o syna J. J., nar. XX. XX. XXXX prideliť spoločne obidvom rodičom. Odpovedajúcim spôsobom sú strany zaviazané, všetky podstatné otázky ošetrovania, výchovy a vzdelávania spoločne dohovárať. Stranám je známe, že zmena pobytu syna vyžaduje súhlas obidvoch rodičov, ak sa nové miesto pobytu nachádza v cudzine alebo ak má zmena pobytu podstatné dôsledky na vykonávanie rodičovskej starostlivosti a na osobné kontakty medzi jedným rodičom a dieťaťom. Obvinená sa zaväzuje oznámiť svoju adresu na Slovensku žalobcovi, ako náhle ju bude mať. Strany žiadajú, aby opatera syna bola pridelená obžalovanej. Žalobca má byť oprávnený dieťa počas svojich 22 dní dovolenky ako aj na Veľkú noc a Svätodušné sviatky a v nepárnych rokoch cez Vianoce na svoje náklady zobrať so sebou alebo k sebe na návštevu. Právo návštevy je treba oznámiť najmenej jeden mesiac dopredu. Ďalej siahajúce právo návštev žalobcu po vzájomnej dohode ostáva vyhradené.“
Z rodičmi predloženého nariadenia Okresného súdu Bülach zo dňa 08. 12. 2015 vyplýva nariadenie „Čiastočná dohoda strán zo dňa 11. 11. 2015 sa - čo sa týka záujmy dieťaťa - schvaľuje a z nej nasledovne strany žiadajú súd, aby pridelil rodičovskú starostlivosť o maloletého obom rodičom spoločne. Podľa toho sú strany povinné spoločne dohodnúť všetky podstatné otázky starostlivosti, výchovy a vzdelávania. Stranám je známe, že zmena bydliska pobytu maloletého vyžaduje súhlas obidvoch rodičov, keď sa nové miesto pobytu nachádza v zahraničí alebo zmena miesta pobytu má značný dopad na výkon rodičovskej starostlivosti a na osobné kontakty medzi jedným rodičom a dieťaťom. Obžalovaná strana sa zaväzuje, že žalujúcej strane oznámi adresu svojho bydliska na Slovensku len čo ňou disponuje. Strany žiadajú, aby dozor nad synom bol pridelený obžalovanej strane. Žalujúca strana má právo, aby dieťa počas jeho 22 prázdninových dní ako aj na Veľkú noc a Turíce a v nepárnych rokoch na Vianoce na vlastné náklady zobral so sebou alebo k sebe na návštevu. Právo na návštevu sa musí najmenej mesiac dopredu nahlásiť. Pokračovanie práva na návštevu žalujúcej strany ostáva výhradne po vzájomnom dohovore. Strany sa dohodli, že najmenej dvakrát za týždeň umožňujú kontakt medzi stranou, u ktorej sa J. J. práve nezdržuje a J. J. prostredníctvom telefónu alebo skypu. K. sa poveruje, aby po primeranej lehote zistil, či výkon návštevného práva prebieha uspokojivo a či blaho dieťaťa pokračovaním dohodnutého práva na návštevy nie je ohrozené, aby podal návrh, ak sa preukáže nutnosť ďalších opatrení na ochranu dieťaťa alebo zmeny práva na návštevu“.
Z otcom predložených dokladov vyplýva, že maloletý je naďalej vedený vo Švajčiarsku u svojho ošetrujúceho pediatra, je možné umiestnenie maloletého do predškolského zariadenia od septembra 2016, v rámci ktorého je možné poskytnúť celodennú starostlivosť o maloletého v pondelok, stredu, štvrtok od 06.45 h do 18.00 h a v utorok, piatok poldennú starostlivosť so stravou od 06.45 h do 13.50 h. Otec na území SR a vo Švajčiarsku nemá záznam v registri trestov, súdnym príkazom zo dňa 24. 01. 2013 bolo trestné vyšetrovanie vedené voči otcovi zastavené z dôvodu, že oznámenie poškodenou matkou maloletého bolo podané 3,5 mesiaca po čine, prekročilo lehotu požadovanú pre podanie a neboli zistené žiadne okolnosti, že by bol vykonaný trestný čin.
Z matkou predloženej fotokópie povolenia na pobyt vo Švajčiarskej konfederácii vyplýva, že jej ako aj maloletému bolo udelené povolenie na pobyt do dňa 19. 08. 2015. Z fotokópie preukazu poistenca
maloletého vyplýva, že maloletý je odo dňa 01. 12. 2015 poistený na území SR v zdravotnej poisťovni Dôvera, a.s.. Z matkou predloženého vyjadrenia jej právneho zástupcu vo Švajčiarskej konfederácii vyplýva, že explicitne dôkaz - súhlas na vycestovanie maloletého zo Švajčiarska neexistuje, podľa BGB protokolu matka s maloletým vynútene vycestovala zo Švajčiarska s vedomím súdu a otca. Z podania právnej zástupkyne matky vo Švajčiarskej konfederácii zo dňa 25. 05. 2016 vyplýva, že na Okresnom súde v Bülachu prebieha konanie o zmenu rozsudku o rozvode rodičov maloletého. Z opatrenia Okresného súdu v Bülachu datovaného dňom 10. 01. 2013 vyplýva, že žiadosť matky o predloženie ochranných opatrení nariadených kantonálnou políciou Zürich zo dňa 11. 12. 2012 (vykázanie z bytu, zákaz vstupu na stanovené územie, zákaz kontaktu s matkou, jej maloletou dcérou a maloletým J. J.) bola zamietnutá, rovnako ako aj návrh na nariadenie dodatočného zákazu vstupu na stanovené územie pre cestu do školy a zo školy dcéry matky. Z podania právnej zástupkyne matky vo Švajčiarsku adresovaného Okresnému súdu v Bülachu vyplýva vyjadrenie, že na základe nedostatočných príspevkov výživného zo strany otca je matka nútená požiadať pre seba a ich spoločného syna štátnu sociálnu pomoc, ktorá má za následok reťazovú reakciu ako pravdepodobné nepredĺženie povolenia pobytu matke, ktoré uplynulo v auguste v dôsledku uplatnenia nároku práva v chudobe zo strany matky. Tiež vyjadrenie konštatuje, že byt matke v Embrachu bol už vypovedaný k 30. 11. 2015. V konkrétnom prípade je preto potrebné vychádzať z toho, že obžalovaná spoločne s maloletým musí v budúcich mesiacoch opustiť Švajčiarsko. Z potvrdenia o pobyte v azylovom dome pre týrané ženy datovaného dňom 14. 06. 2016 vyplýva, že matka spolu s dvomi maloletými deťmi našli u nich prístrešie od 06. 12. 2012 do 26. 12. 2012. Z dokladu datovaného dňom 30. 11. 2015 vyplýva, že obec Embrach určila, že mesačné výdavky spojené s nájomným od 01. 10. budú vo výške 2623 švajčiarskych frankov mesačne z dôvodu, že matka sa dlhšie ako 2 mesiace zdržiava na Slovensku so svojimi deťmi, dcérou a synom. Žiadna ďalšia správa od obce nie je k dispozícii, preto už nemajú ani ďalšiu odpoveď ohľadom bývania.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice datovanej dňom 23. 12. 2015 vyplýva, že matka od decembra 2015 spolu s maloletým a priateľom žije v rodinnom dome, ktorého vlastníkom bude jej priateľ za krátko. Matka maloletého je dobrovoľne nezamestnaná, nemá žiadny príjem. Maloletý navštevuje Súkromnú školu Lienka vo V.. Správa tiež konštatuje vyjadrenie matky, že krajinu obvyklého pobytu maloletého opustila na základe čiastočnej dohody, ktorá bola spísaná na Okresnom súde v Bülachu dňa 11. 11. 2015.
Zo správy kolízneho opatrovníka (Úradu práce, soc. vecí a rodiny Námestovo) datovanej dňom 01. 04. 2016 vyplýva, že maloletý spolu s matkou a jej priateľom býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve priateľa matky. Matka od polovice mesiaca december 2015 pracuje na dohodu v kozmetickom salóne. Maloletý od mesiaca december 2015 navštevuje súkromnú materskú škôlku. Správa tiež konštatuje vyjadrenie matky, že otec je v kontakte s maloletým prostredníctvom skypu a tiež sú realizované jeho osobné stretnutia, naposledy v čase od 25. 02. do 28. 03. 2016, kedy otec tento čas strávil s maloletým v rodinnom prostredí svojich rodičov. Kolízny opatrovník zároveň k správe pripojil vyjadrenie ošetrujúcej lekárky maloletého a súkromnej materskej škôlky maloletého, z ktorých vyplynulo, že maloletý je v starostlivosti ošetrujúceho lekára na Slovensku odo dňa 22. 01. 2016. Maloletý absolvoval podľa údajov matky vo Švajčiarsku základné očkovania a preventívne vyšetrenia, ambulanciu ošetrujúceho lekára na Slovensku maloletý navštívil 4-krát s akútnym ochorením horných dýchacích ciest v doprovode matky, starostlivosť matky ošetrujúci lekár zhodnotil za dobrú. Psychomotorický vývoj maloletého odpovedá veku. Súkromná materská škola oznámila, že maloletého evidujú v ich zariadení od 16. 11. 2015. Maloletý sa veľmi dobre adaptoval na rodinný systém fungovania materskej školy ako aj kolektív. Zo začiatku zaznamenali rečovú a komunikačnú bariéru, ktorá sa zvládnutou adaptáciou začala postupne odstraňovať. Maloletý bol prijatý deťmi. Matka s ich zariadením spolupracuje nadštandardne, je príkladnou matkou. Maloletého sprevádza do zariadenia, spolupodieľa sa na aktivitách škôlky, navštevuje besiedky. V marci 2016 maloletý absolvoval lyžiarsky výcvik, je prihlásený do školy v prírode.
Zo správy Úradu práce, soc. vecí a rodiny Námestovo zo dňa 11. 05. 2016 vyplýva, že bol vykonaný pohovor s maloletým bez prítomnosti matky. Správa konštatuje, že maloletý nie je schopný vedome pochopiť všetky súvislosti, ktoré sa okolo neho dejú, jeho rečový prejav je slabý. Pri spontánnom rozhovore reagoval iba na niektoré všeobecné otázky jednoslabičnou odpoveďou. Na otázky smerujúce k jeho prežívaniu na Slovensku alebo vo Švajčiarsku neodpovedal vôbec.
Zo spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 12P/228/2012 vyplýva, že na návrh otca podaného dňa 28. 12. 2012 prebiehalo konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Otec svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnil názorovými nezhodami, ktoré postupne vyústili do vzájomného odcudzenia sa. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci sa zúčastnili pojednávania a otec maloletého vo výpovedi uviedol, že manželské spolužitie s matkou maloletého nemieni obnoviť. S matkou maloletého oddelene žijú od 06. 12. 2012. Za hlavnú príčinu rozvratu vzťahov považoval nájdenie si priateľa matkou maloletého. Matka vo výpovedi za hlavnú príčinu rozvratu manželstva označila správanie otca maloletého. Potvrdila však, že od decembra 2012 nežijú s otcom v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu Košice I č. k. 12P/228/2012-68 zo dňa 21. 06. 2013 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené a na čas po rozvode bola schválená rodičovská dohoda tak, že maloletý sa zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 400 Eur mesačne. Zároveň matka sa zaviazala poskytovať otcovi informácie pravidelne vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletého, jeho školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách a priebežne mu podávať informácie o podstatných, aktuálnych i mimoriadnych okolnostiach týkajúcich sa maloletého a otcovi bol upravený styk s maloletým na každú párnu nedeľu od 13.00 h do 19.00 a každú stredu od 18.00 h do 19.00 h.
Zo spisu vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18P/131/2015 vyplýva, že na návrh matky podaný dňa 27. 08. 2015 na Okresnom súde Košice I prebiehalo konanie o nariadenie návratu maloletej dcéry matky do krajiny obvyklého pobytu Švajčiarskej konfederácie. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že obvyklý pobyt maloletej je vo Švajčiarsku v meste Embrach. Od roku 2011 maloletá nepretržite žije s ňou vo Švajčiarsku, kde navštevovala materskú škôlku a následne aj základnú školu. Vo Švajčiarsku má jej dcéra vytvorené väzby, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, navštevuje školské zariadenie, záujmové krúžky. Maloletá je vo Švajčiarsku zdravotne poistená, má tam svojho lekára. V rámci tohto konania bolo vykonané sociálne šetrenie Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice, ktorý vo svojej správe datovanej dňa 21. 09. 2015 uvádza, že s matkou maloletej bol vykonaný na ich úrade dňa 16. 09. 2015 pohovor, pri ktorom poukázala na to, že jej maloletá dcéra mala byť už 18. 08. 2015 vo Švajčiarsku a nastúpiť do ZŠ. S mal. deťmi tam žije už vyše 5 rokov. Úrad práce, soc. vecí a rodiny Košice v závere správy konštatuje rozdielne tvrdenia a názory rodičov maloletej hlavne na starostlivosť toho ktorého rodiča a z ich vyjadrení aj vyplýva, že ako rodičia spolu nekomunikujú. Matka má za to, že maloletá sa má vrátiť s ňou do Švajčiarska, zatiaľ čo otec poukazuje na názory a vôľu maloletej, ktorá chce ostať v jeho starostlivosti. Maloletá E. opakovane v rozhovore s pracovníkmi ich úradu prejavila vôľu ostať s otcom na Slovensku, nakoľko v jeho starostlivosti sa cíti lepšie a bezpečnejšie. Tiež v závere správy poukázal aj na závery znaleckého dokazovania, ktoré uvádzajú, že matka svojej dcére nedokáže poskytnúť takú citovú náklonnosť a odozvu, ktoré by maloletej sýtili jej emočné potreby. Citovú oporu maloletá nachádza v osobe svojho otca, ktorý jej dokáže vytvoriť pocit bezpečia, istoty, lásky a domova, ktoré sú základnými sociálnymi potrebami maloletej v tomto veku. Dňa 07. 10. 2015 matka prostredníctvom svojej zástupkyne doručila súdu späťvzatie návrhu na nariadenie návratu maloletej. Okresný súd Košice I uznesením č. k. 18P/131/2015-28 zo dňa 19. 10. 2015 pre späťvzatie návrhu konanie o nariadenie návratu maloletej dcéry matky zastavil.
Z vyšetrovacieho spisu vedeného Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície pod č. ČVS:ORP-2503/3-VYS-KE-2015 vyplýva, že otec podal trestné oznámenie na matku maloletého z dôvodu, že mu neumožňuje styk s maloletým. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Košice zo dňa 22. 01. 2016 bolo konanie vo veci podozrenia z prečinu marenia výkonu súdneho rozhodnutia, ktorého sa mala matka maloletého dopustiť, odmietnuté, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
Z oznámení OO PZ Námestovo a uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín, Obvodné oddelenie PZ Námestovo vyplýva, že voči otcovi je začaté trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy.
Z oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže datovaného dňom 05. 05. 2016 vyplýva, že nemajú vedomosť o návratovom konaní maloletého. Na ich centrum sa obrátila len matka maloletého a to v súvislosti s vymáhaním výživného od povinného.
Súd zároveň požiadal Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení všetkých súdnych rozhodnutí týkajúcich sa maloletého, vydaných súdmi
švajčiarskej konfederácie, dokladu o návšteve predškolského zariadenia, štátneho občianstva, povolení na pobyt maloletého vo Švajčiarskej konfederácii, dokladu o zaradení maloletého do sociálneho, zdravotného systému, informácií o vedení trestných konaní voči otcovi v súvislosti s týraním alebo domácim násilím, vyjadrení od príslušných orgánov Švajčiarskej konfederácie, či voči matke v súvislosti s premiestnením maloletého sa vedie trestné konanie a v akom štádiu sa nachádza, dokladu preukazujúceho nadobudnutie opatrovníckeho práva otca podľa právneho poriadku Švajčiarskej konfederácie. Súdu požadované informácie neboli oznámené z dôvodu, že ich nemožno švajčiarskym orgánom vyzistiť a tiež švajčiarsky ústredný orgán odkázal vo svojej odpovedi na zákon o ochrane osobných a úradných údajov.
Z dôvodu odstránenia rozporov vo vyjadreniach rodičov maloletého súd opätovne požiadal Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení informácie od Okresného súdu v Bülachu týkajúcej sa aktuálne prebiehajúceho konania, vyjadrenia, či z obsahu spisu vyplýva ústny alebo písomný súhlas otca s návratom maloletého na územie SR a informácií, či súdom bol matke udelený súhlas na vycestovanie maloletého na územie SR. Okresný súd v Bülachu dňa 15. 06. 2016 po oznámení uviedol, že koncom júna 2015 požiadal otec o spoločnú starostlivosť a tým aj súvisiacu zmenu rozsudku Okresného súdu Košice I. Na základe dohody na pojednávaní dňa 08. 09. 2015 sa strany dohodli na prerušení konania do konca októbra 2015. Otec maloletého si bol vedomý skutočnosti, že v konaní o rozvod pred slovenským súdom na základe rozsudku zo dňa 21. 06. 2013 neboli upravené všetky s tým súvisiace dôsledky a bol tiež informovaný, že tieto je možné regulovať, upraviť aj neskôr. Do začiatku júla 2015 videl maloletého pravidelne, ale potom mu už kontakt s ním umožnený nebol. O každej zmene práv bol predtým vždy informovaný. Bol dohodnutý aj termín detského rekreačného tábora do 14. 08. 2015 a aj to, že dátum návratu bude neskôr známy. Matka maloletého sa na Slovensku zdržiavala dlhšie ako bolo plánované v dôsledku vybavovania úradných záležitostí týkajúcich sa jej dcéry z predchádzajúceho vzťahu. Otec bol informovaný, že po návrate do Švajčiarska mu bude poskytnutá kompenzácia stretávania sa s maloletým, preto nemal žiadne námietky. Vo Švajčiarsku bol k dispozícii sociálny byt vzhľadom k tomu, že matka nechcela žiť s otcom v jednej domácnosti. Skôr, či neskôr by odišla. Maloletý ostal pri starej matke zo strany matky. Na pojednávaní dňa 11. 11. 2015 sa rodičia dohodli na zmene rodičovských práv a povinností. Otec uviedol, že sa mu nepodarilo vykompenzovať návštevy maloletého, nebol mu umožnený náhradný styk. Chcel, aby bol maloletý vo Švajčiarsku, kde majú pobyt a preto žiadal jeho opatrovníctvo. Maloletému by mohol ponúknuť viac ako matka na Slovensku. Ak by maloletý ostal s matkou, chcel by mať väčší kontakt s maloletým, pravdepodobne pravidelnejšie ho navštevovať, ako to bolo predtým v zahraničí. Matka na konci novembra 2015 založila pobyt na Slovensku, pretože by to bolo najlepšie riešenie pre obe deti, ktoré by mali vyrastať spoločne.
Podľa Čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
Podľa Čl. 1 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom 119/2001 Z.z. cieľom dohovoru je: a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané; a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu boli účinne dodržiavané v ostatných zmluvných štátoch.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak: a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne, podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b) v čase premiestnenia alebo zadržania bolo toto právo aj skutočne vykonávané, buď spoločne alebo samostatne, alebo by bolo vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písm. a) možno nadobudnúť najmä zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
Podľa Čl. 12 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané v zmysle Čl. 3 v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán bez ďalšieho návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, pokiaľ sa nezistí, že dieťa sa už vžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
Podľa Čl. 13 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala, alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním; alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutnú pre jeho blaho, pričom budú brať ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za dieťa zodpovedných a urobia všetky potrebné zákonodarné administratívne opatrenia. Štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, sa zaväzujú, že zabezpečia, aby inštitúcie, služby a zariadenia zodpovedné za starostlivosť a ochranu detí zodpovedali normám stanoveným konkrétnymi úradmi, zvlášť po stránke bezpečnosti a ochrany zdravia, počtu a kvalifikácie personálu, ako aj kompetentného dozoru.
Cieľom Haagskeho dohovoru je obnoviť status quo spôsobený medzinárodným únosom. Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného Haagskeho dohovoru sa rozumie neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa jedným z rodičov do inej krajiny, než je krajina jeho obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušovaniu práv druhého rodiča. V zmysle Preambuly Haagskeho dohovoru medzinárodný únos detí má dva prvky a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje porušením práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletého, ktorým podľa otca je Švajčiarska konfederácia, pretože maloletý sa narodil vo Švajčiarsku, kde žil raz u jedného, raz u druhého rodiča, našiel si tu kamarátov, adaptoval sa, vytvoril si primárne väzby, mal svojho detského lekára. Matka prostredníctvom právneho zástupcu uvádzala, že za smerodajné pre posúdenie obvyklého pobytu maloletého nemožno považovať len tú skutočnosť, že maloletý sa narodil vo Švajčiarsku, žil tam prvé tri roky svojho života. Popreli tvrdenia otca o sociálnych väzbách maloletého vo Švajčiarsku, pretože bol doma s matkou, nechodil do predškolského zariadenia. Zavádzajúce je tvrdenie otca, že maloletý vo Švajčiarsku mal kamarátov, s ktorými sa stretával. Súd za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje určitú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho, rodinného prostredia, na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť podmienky dôvodu pobytu na území členského štátu a presťahovanie sa rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Uvedené kritériá súd pri posudzovaní obvyklého pobytu maloletého skúmal v súlade aj s kritériami pre posudzovanie obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý sa narodil vo Švajčiarskej konfederácii, má slovenské štátne občianstvo. Maloletý bol prihlásený na pobyt vo Švajčiarskej konfederácii, bolo mu udelené povolenie na pobyt do 19. 08. 2015, maloletý od narodenia do premiestnenia maloletého na územie SR v novembri 2015 bol vedený v sociálnom, zdravotnom systéme Švajčiarskej konfederácie. Vo Švajčiarskej konfederácii mal svojho ošetrujúceho pediatra, u ktorého je doposiaľ vedený. Matka po narodení maloletého poberala materskú po dobu 3 mesiacov, na maloletého rodičia poberali rodinné prídavky. Materinským jazykom maloletého je slovenský jazyk, ku ktorému maloletého obaja rodičia viedli, rozprávali s ním v tomto jazyku. Maloletý však vnímal nemecký jazyk v rámci svojho okruhu a televíznych programov. Maloletý
pri príležitosti sviatkov mal vo Švajčiarsku oslavy, ktorých sa zúčastňovali známy rodičov. Samotná matka dňa 27. 08. 2015 na Okresný súd Košice I podala návrh na nariadenie návratu jej dcéry E., ktorý odôvodňovala obvyklým pobytom dcéry vo Švajčiarsku v meste Embrach. Maloletý sa zdržiaval vo Švajčiarskej konfederácii, na územie SR prichádzal spravidla 2-krát do roka počas vianočných sviatkov a letných prázdnin. Maloletý vo Švajčiarskej konfederácii má okrem svojho otca, tetu a bratranca zo strany otca. Kolízny opatrovník sa pokúsil o vykonanie pohovoru s maloletým, ktorý vzhľadom na svoj vek sa nevedel vyjadriť k väzbám na Slovensku, Švajčiarskej konfederácii. Pokiaľ matka spochybňovala obvyklý pobyt maloletého vo Švajčiarskej konfederácii, jej tvrdenia sú plne v rozpore s konaním vo veci jej dcéry, keď v konaní, ktoré sama iniciovala v návrhu poukázala na obvyklý pobyt jej dcéry vo Švajčiarsku v meste Embrach, súd preto spochybňovanie obvyklého pobytu maloletého vo Švajčiarskej konfederácii matkou považoval len za účelové. Súd tak mal preukázané, že došlo k zmene obvyklého pobytu maloletého a preto sa následne zaoberal otázkou, či premiestnenie alebo zadržiavanie maloletého matkou mimo jeho obvyklého pobytu bolo neoprávnené. Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním maloletého dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na území ktorého malo maloleté dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržiavaním a v čase premiestnenia alebo zadržiavania bolo toto právo aj skutočne vykonávané, buď spoločne alebo samostatne alebo by bolo takto vykonávané, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržiavaniu. Nadobudnutie opatrovníckeho práva otcom matka nespochybňovala, z výpovede tak matky ako aj otca mal súd preukázané, že otec svoje opatrovnícke právo aj vykonával v rámci realizácie styku s maloletým. Súd v ďalšom skúmal, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého matkou alebo jeho neoprávnenému zadržiavaniu. Zmena pobytu dieťaťa je možná len so súhlasom rodiča, ktorý môže byť daný písomne, ústne alebo konkludentne. Matka síce nedisponuje žiadnym písomným, ústnym súhlasom otca v súvislosti s premiestnením maloletého na územie SR, avšak z dohody rodičov datovanej dňom 11. 11. 2015 a následne nariadenia Okresného súdu v Bülachu vo Švajčiarskej konfederácii zo dňa 08. 12. 2015 vyplýva schválenie rodičovskej dohody, v zmysle ktorej zmena miesta pobytu maloletého si vyžaduje súhlas obidvoch rodičov a zároveň matka sa zaviazala otcovi oznámiť adresu svojho bydliska na Slovensku, len čo ňou bude disponovať. Z takto uzavretej dohody rodičov súd vyvodil, že premiestnenie maloletého matkou na územie SR v novembri 2015 bolo s vedomím otca, čiže konkludentne. Súd sa následne zaoberal tým, či v danom prípade nejde o neoprávnené zadržiavanie maloletého na území SR. Zo samotnej výpovede matky vyplynulo, že od novembra 2015 sa natrvalo zdržiava na území SR, pričom súdu napriek poskytnutiu dostatočnej lehoty nedoložila doklady preukazujúce ňou uvádzané, že s maloletým sa zdržiava na území SR so súhlasom súdu, resp. jeho rozhodnutia alebo súhlasom otca, nakoľko takýmto, či už ústnym alebo písomným súhlasom nedisponovala a ani z dohody rodičov následne schválenej nariadením súdu v Bülachu vo Švajčiarskej konfederácii zo dňa 08. 12. 2015 nevyplýva udelenie súhlasu na zdržiavanie sa maloletého nepretržite na území SR. Preto súd dospel k záveru, že maloletý sa v súčasnosti na území SR zdržiava neoprávnene. Otec sa nezmieril so zadržiavaním maloletého na území SR, o čom svedčia ním podniknuté kroky ako je podanie návrhu na nariadenie návratu maloletého ako aj návrhu na švajčiarsky súd, ktorý rozhoduje o právach rodičov vo vzťahu k maloletému, ktoré ku dňu rozhodovania tunajšieho súdu nebolo skončené. Pokiaľ matka poukazovala na nútený odchod s maloletým na územie SR z dôvodu uplynutia povolenia pobytu maloletému a jej osobe na území Švajčiarskej konfederácie dňom 19. 08. 2015, udelenou výpoveďou z nájmu ku dňu 30. 11. 2015, súd v tomto smere akokoľvek to tvrdo voči matke vyznie uvádza, že tieto tvrdenia považuje za účelové, pretože v čase, kedy už nemala platné povolenie na pobyt na území SR, sa domáhala nariadenia návratu svojej dcéry z územia SR do Švajčiarskej konfederácie. Tiež vyjadrenia matky ohľadom riešenia predĺženia pobytu maloletému a svojej osobe na území Švajčiarskej konfederácie sú rozporuplné a plné nezrovnalostí, keďže na jednej strane matka poukazovala na podanie žiadosti na príslušný migračný úrad za účelom predĺženia pobytu maloletému a jej osobe, k čomu pripojila požadované doklady a na druhej strane poukazovala na obtiažnosť získania opätovného povolenia na pobyt. Z konania matky a jej vyjadrení pred súdom vyplýva nesystémové a len krátkodobé riešenie problémov.
Súd mal za preukázané, že vo veci maloletého došlo k medzinárodnému únosu a je v zmysle Haagskeho dohovoru povinnosťou dieťa vrátiť. Haagsky dohovor stanovuje určité podmienky, za ktorých nemusí dôjsť k návratu maloletého dieťaťa. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletý otca pozná, má k nemu vzťah, neodmieta ho, maloletému je domácnosť otca známa, nakoľko sa v nej realizoval jeho styk s maloletým. Otec disponuje finančnými prostriedkami pre zabezpečenie bývania potrieb maloletého. Má uzavretú nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Súdu predložil doklad, ktorý mu
umožňuje zabezpečiť starostlivosť o maloletého prostredníctvom predškolského zariadenia v čase plnenia pracovných povinností. V tejto súvislosti poukázal aj na možnosť zabezpečovania starostlivosti o maloletého prostredníctvom svojej matky, ktorú maloletý pozná. Súd nezistil existenciu žiadneho relevantného dôvodu, pre ktorý by maloletý mal v dôsledku návratu do krajiny obvyklého pobytu aj bez nasledovania matkou utrpieť akúkoľvek fyzickú, či psychickú ujmu a ani existenciu žiadneho pádneho dôvodu pre obavu z takejto ujmy. Súd v tejto súvislosti považuje za nutné uviesť, že súčasné zadržiavanie maloletého na území SR nie je rozhodnutím maloletého, ale rozhodnutím matky. Nebol tiež prezieravý postup matky, ktorá maloletého zadržiava mimo miesta jeho obvyklého pobytu, aj keď sama má už skúsenosti s konaním o nariadenie návratu maloletého dieťaťa a to v súvislosti s jej starším dieťaťom (dcérou). Súd pri nariadení návratu zobral do úvahy skutočnosť, že na príslušnom súde vo Švajčiarskej konfederácii vo veci maloletého prebieha na návrh otca konanie, až v rámci ktorého je možné posudzovať otázku vhodnosti toho ktorého rodiča zabezpečovať výchovu, starostlivosť o dieťa s posúdením vzájomných citových väzieb a vytvorených podmienok. Súd nevyhovel právnej zástupkyni matky doplniť dokazovanie svedeckou výpoveďou priateľa matky, pretože skutočnosti, ku ktorým sa mal vyjadriť, sa míňali účelu konania o nariadenie, resp. nenariadenie návratu maloletého dieťaťa.
Súd vo vzťahu k dĺžke konania uvádza, že bola spôsobená podaním návrhu na nepríslušný súd, nesúhlasom rodičov rozhodovať bez nariadenia pojednávania a potrebou náležite zistiť skutkový stav, čo súd v prejednávanej veci počas celého konania sledoval a je plne v súlade aj s rozhodnutiami ESĽP.
Právna zástupkyňa otca si uplatnila náhradu trov konania s tým, že ich v 3-dňovej lehote vyčísli. Súd vzhľadom na charakter konania pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov postupoval podľa § 150 OSP tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozsudku smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozsudok, v čom je rozsudok alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1/ O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1/ O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4/ O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Toto uznesenie je vykonateľné len čo nadobudne právoplatnosť.