Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_37P-31-2012.pdf
PDF · 152.81 KB
No categories available
37P/31/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľky - matky J. R., nar. XX.XX.XXXX, M., A. U. XXXX/XX, právne zastúpená AK Andrea Havelková, s.r.o. so sídlom Žilina, D. Dlabača 2748/28, proti odporcovi - otcovi N. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., A. XX, právne zastúpený AK JUDr. Eva Hlaváčová so sídlom Nitra, Farská 12, o určenie otcovstva k mal. S. R., nar. 9. 9. XXXX, a o úpravu práv a povinností k nemu a k mal. Q. R., nar. 6. 2. XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Q.:
- sumou 700 € mesačne od 18. 1. 2012 do 31. 8. 2016, z toho na spotrebnú časť výživného sumou 350 € mesačne k rukám matky a na sporiacu časť výživného sumou 350 € mesačne na osobitný účet maloletej zriadený matkou, a ďalej
- sumou 1 100 € mesačne od 1. 9. 2016, z toho na spotrebnú časť výživného sumou 900 € mesačne k rukám matky a na sporiacu časť výživného sumou 200 € mesačne na osobitný účet maloletej zriadený matkou, a to vždy do 3. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. S. N.:
- sumou 500 € mesačne od 9. 9. 2012 do 31. 8. 2016, z toho na spotrebnú časť výživného sumou 250 € mesačne k rukám matky a na sporiacu časť výživného sumou 250 € mesačne na osobitný účet maloletého zriadený matkou, a ďalej
- sumou 1 100 € mesačne od 1. 9. 2016, z toho na spotrebnú časť výživného sumou 900 € mesačne k rukám matky a na sporiacu časť výživného sumou 200 € mesačne na osobitný účet maloletého zriadený matkou, a to vždy do 3. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje.
Otec je p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18. 1. 2012 do 31. 8. 2016 na mal. Q. vo výške 24 426,12 €, z toho na spotrebnú časť výživného k rukám matky sumou 5 018,06 € a na sporiacu časť výživného sumou 19.408,06 € na osobitný účet maloletej zriadený matkou, ďalej na mal. S. N. je otec p o v i n n ý uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 9. 9. 2012 do 31. 8. 2016 vo výške 16 606,66 €, z toho na spotrebnú časť výživného k rukám matky sumu 4 673,33 € a na sporiacu časť výživného na osobitný účet maloletého sumu 11 933,33 €, to všetko do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
Matka je povinná sporiace osobitné účty maloletých zriadiť a ich názov a číslo oznámiť otcovi do 7 dní od doručenia rozsudku. S prostriedkami maloletých na uvedených účtov je matka oprávnená nakladať len so súhlasom súdu.
O náhrade trov konania rozhodne osobitným uznesením.
odôvodnenie:
1) Návrhom doručeným súdu 23. 1. 2012 sa matka domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. Q..
2) Otec sa protinávrhom doručeným súdu 18. 1. 2012 domáhal úpravy rodičovských práv a povinností k mal. Q..
3) Návrhom doručeným súdu 18. 10. 2012 sa matka domáhala určenia otcovstva k mal. S., ako aj následnej úpravy rodičovských práv a povinností.
4) Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 25.11.2013, určil otcovstvo k mal. S. N., rozhodol o výživnom a nedoplatku na výživnom pre maloleté deti, o trovách konania o určenie otcovstva a konania o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom a schválil rodičovskú dohodu ohľadne zverenia mal. detí a styku s nimi. 5) Uvedené rozhodnutie bolo v časti určenia výživného a nedoplatku na výživnom a v časti trov konania zrušené rozsudkom Krajského súdu Žilina č. k. 11CoP/12/2014 - 701 zo dňa 31.3.2014.
6) Úlohou súdu bolo teda opätovne rozhodnúť o rozsahu vyživovacej povinnosti otca, nedoplatku na výživnom voči obom deťom, ako aj opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania.
7) Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania.
8) Otec sa pojednávaní nariadených v tejto veci v mesiaci jún 2016 nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil dňa 20.6.2016 starostlivosťou o svojho invalidného otca a dňa 23.6.2016 chorobou, pričom súhlasil, aby súd vo veci pojednával bez jeho prítomnosti, čo súd aj učinil za prítomnosti právneho zástupcu otca. Dňa 24.6.2016 /v piatok/ otec žiadal o odročenie pojednávania vytýčeného na 27.6.2016 / pondelok/ s odôvodnením, že sa potrebuje vyjadriť k niektorým tvrdeniam matky uvedeným na pojednávaní dňa 23.6.2016. Súčasne navrhol súdu vykonať podrobné dokazovanie ohľadne výdavkov mal. detí a dopytovať spoločnosť O., a.s. ohľadne aktuálnosti uzavretia pracovného vzťahu s matkou a jej potencionálneho príjmu u tohto zamestnávateľa. K žiadosti priložil potvrdenie o práceneschopnosti a vyjadrenie všeobecného lekára, že otec je dlhodobo v liečbe pneumológa a alergiológa, jeho zdravotný stav je zhoršený, a preto bol odoslaný na odborné vyšetrenie a bol mu odporučený kľudový režim.
9) Súd v prvom rade uvádza, že rešpektuje právo účastníka konania zúčastniť sa osobne pojednávania a vyjadriť sa k veci, na strane druhej je súd povinný rešpektovať aj právo ostatných účastníkov konania / v tomto prípade najmä maloletých detí, ale i ich matky/ na včasné rozhodnutie vo veci samej, čo v danej veci je ešte podčiarknuté tým, že súd je povinný konanie vo veci starostlivosti o mal. deti skončiť v zásade do 6 mesiacov od začiatku konania. Tomu sa v danej veci nestalo, naopak, nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 32/2016 - 25 zo dňa 20.4.2016 bolo skonštatované porušenie práva matky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto súd v rámci rozhodovania, či bude v danom termíne pojednávať, porovnával uvedené práva účastníkov konania a po vzájomnom pomere ich dôležitosti dospel k záveru, že vo veci mohol konať aj bez prítomnosti otca ako aj jeho zástupcu.
10) Uvedené súd odôvodňuje jednak dĺžkou konania /viac ako 4 roky/, počas ktorého obdobia otec mal možnosť sa k veci vyjadriť a tak aj učinil, tak osobne ako aj písomne, prostredníctvom svojho zástupcu. Rovnako tak mohol učiniť písomne alebo aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa osobne zúčastnil pojednávania konaného dňa 23.6.2016, vo vzťahu ku ktorému sa otec chcel vyjadriť. 11) Právny zástupca otca sa však pojednávania dňa 27.6.2016 nezúčastnil a svoju neprítomnosť neospravedlnil vážnymi dôvodmi, ktoré by mu zúčastniť sa pojednávania bránili, pričom bolo jeho povinnosťou sa pojednávania zúčastniť, keďže mu súd neoznámil, že ospravedlneniu vyhovuje. Súd má za to, že právo otca na vyjadrenie sa k veci nebolo porušené, nebolo mu zo strany súdu odňaté právo konať pred súdom.
12) Ďalej súd tiež konštatuje, že ospravedlnenie otca nespĺňalo náležitosti vyžadované ust. § 119 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní; za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Pokiaľ ošetrujúca lekárka pri diagnóze J450, čo je astma prevažne alergická, uvedie len potrebu kľudového režimu, súd nemôže z toho vyvodiť, že účasť na pojednávaní predstavuje takú záťaž na organizmus, ktorá by spôsobila závažné zhoršenie zdravotného stavu.
13) Súd dospel k záveru, že otec konal len účelovo, v snahe predĺžiť konanie a oddialiť rozhodnutie vo veci samej. Súd preto s poukazom na nedostatočné ospravedlnenie v spojení s možnosťou otca vyjadriť sa vo veci písomne či prostredníctvom zástupcu, ktorý sa nariadeného pojednávania svojvoľne nezúčastnil, majúc za to, že sú splnené podmienky stanovené ust. § 101 ods. 2 O.s.p., vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti otca a jeho zástupcu.
14) Pre úplnosť súd dodáva, že sa výdavkami a potrebami mal. detí zaoberal veľmi podrobne, avšak dopyt na potencionálneho zamestnávateľa ohľadne aktuálnosti pracovnej ponuky a predpokladaného príjmu nepovažoval za zásadný dôkaz, ktorý sám osobe má výrazný vplyv na ustálenie možností a schopností matky dosahovať príjem, keďže ide o čiastočný pracovný úväzok.
15) Súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
16) Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine (ZR), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy mal. dieťaťa.
17) Podľa § 65 ods. 1 a 2 ZR, ak rodičia mal. dieťaťa spolu nežijú súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
18) Podľa ust. § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
19) Podľa § 62 ods. 1-5 ZR: Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
20) Podľa § 75 odsek 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výdavky maloletých detí
21) Úlohou súdu bolo určiť výživné primerané potrebám detí a pomerom účastníkov. Výživné súd poukazujúc na právny názor odvolacieho súdu určoval na mal. Q. odo dňa podania návrhu dňa 18.1.2012, nakoľko v danom prípade okolnosti osobitného zreteľa pre spätné určenie výživného nezistil. U mal. S. bolo výživné určené od jeho narodenia dňa 9.9.2012 vzhľadom k tomu, že obdobie šestonedelia možno bez ďalšieho považovať za prekážku na to, aby návrh matka podala, a to najmä s poukazom na fyzickú indispozíciu, nevyhnutnú starostlivosť o novorodenca ako aj starostlivosť o druhé malé dieťa. Matka návrh na určenie otcovstva spolu s návrhom na úpravu rodičovských práv a povinností podala bezprostredne /cca do 6 týždňov/ po narodení mal. S., pričom súd musel prihliadnuť i k tomu, otec začatie konania zavinil tým, že dobrovoľne otcovstvo neuznal.
22) Súd v prvom rade prihliadol v prvom rade na odôvodnené potreby mal. detí, pričom tieto vyhodnocoval jednak v období, v ktorom už zročnosť výživného nastala, t. j. do doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, (ďalej len „zročné obdobie“), a jednak v následnom období, a to z nasledovných dôvodov:
23) Počas celého obdobia, v ktorom sa konanie vedie, otec prispieval na výživu mal. detí v rôznom rozsahu, spravidla podľa toho, ako sa vyvíjal jeho vzťah k matke. Sprvoti po vyhrotení vzťahu prispieval v zásade 100 € na mal. Q. a 50 € na mal. S. Roderika, po vydaní pôvodného rozsudku vo veci samej , keď došlo aj k určitej stabilizácii vzťahov medzi rodičmi, XXX € až 1 200 € mesačne na obe deti. 24) Od septembra 2015 prispieval otec podľa dohody rodičov 300 € na mal. Q. a 200 € na mal. S. N., ako aj ďalšími sumami podľa aktuálnych potrieb detí.
25) Z uvedeného je zrejmé, že matka pri uspokojovaní potrieb mal. detí reálne mohla vychádzať len zo zaplateného výživného a svojho príjmu, ktorý však pozostával v rozhodnom období prevažne len z rodičovského príspevku, a teda uspokojovať potreby detí len v danom rozsahu. Preto pri určovaní výživného v už zročnom období súd vychádzal v rámci spotrebnej časti výživného len z reálne vzniknutých výdavkov, ktoré však nedosahovali výšku, akou by podľa názoru súdu mal a mohol prispievať otec ako povinný rodič, pričom však súd zohľadnil aj určité naturálne plnenia, ktoré otec v uvedenom období poskytol. Vzhľadom k tomu bolo inak, v nižšej miere v spotrebnej časti, určené výživné za už zročné obdobie (do doručenia rozsudku). Tiež súd prihliadol k tomu, že počas leta 2016 budú mal. deti vo vyššej miere aj v starostlivosti otca, ktorý im bude zabezpečovať bežné potreby a rekreačné aktivity, a preto aj výživné od rozhodnutia súdu v júni 2016 do augusta 2016 je určené v nižšej výške.
26) Oproti tomu od septembra 2016, teda od najbližšie zročného obdobia po doručení rozsudku vo veci, súd výživné určil podľa možností a schopností otca aj v jeho spotrebnej časti (ohľadne sporiacej časti je odôvodnenie uvedené nižšie). Súčasne to odôvodňuje aj zmena pomerov na strane mal. detí, ktoré prirodzene vyrástli za obdobie 4 rokov, počas ktorých sa konanie vedie, pričom mal. S. N. súčasne nastupuje aj do materskej školy.
27) Súd sa veľmi podrobne zaoberal výdavkami mal. detí tak ako vznikali v tom ktorom období, pričom prihliadal aj na skutočnosť, či sú tieto výdavky účelné a zodpovedajúce životnej úrovni, na ktorú majú deti právo.
28) Mal. Q. je v rozhodnom období navštevovala materskú škôlku, kde náklady dosahovali 45 € za obdobie 24 mesiacov, teda za zročné obdobie priemerne 20 € mesačne; od septembra 2015 navštevuje základnú školu. Má ploché nôžky, inak je zdravá. Jej bežné výdavky na stravu a hygienu v domácnosti v zročnom období súd vyčíslil v priemernej sume 75 € mesačne, ako priemer vypočítaný podľa miery prispievania otca na stravu a domácnosť; od júna 2013, teda počas posledných 38 mesiacov, otec prispieval na stravu a domácnosť sumou 150 € dvakrát mesačne, teda v tomto období súd určil výdavky v sume 65 € mesačne, a počas prvých 17 mesiacov v sume 100 €, keďže v danom období otec na tieto náklady okrem súdom určeného predbežného výživného neprispieval (38 x 65 + 17 x 100 = 4170 : 55 mesiacov spolu = 75).
29) Je nutné však poukázať na to, že otec aj počas víkendov prespával u matky, a z uvedených nákupov 300 € mesačne boli teda uspokojované tak jeho potreby ako aj potreby matky, zároveň mu nevznikali ďalšie náklady na ubytovanie.
30) Oprávnené výdavky mal. Q. na ošatenie a obuv vrátane ortopedických vložiek v zročnom období súd vyhodnotil vo výške 30 €, na hygienu, dojčenské potreby, kozmetiku a vlasové doplnky v sume 10 € mesačne. 31) Mal. S. je v útlom veku, počas celého rozhodného obdobia bol v celodennej starostlivosti matky. Prvých 5 mesiacov života bol kojený, následne od 6. mesiaca dokrmovaný dojčenskou stravou a bežnou stravou. Mal. S. mal po narodení zdravotné ťažkosti, v súčasnosti okrem plochých nôžok, je zdravý, dispenzarizovaný je u kardiológa.
32) Jeho bežné výdavky na stravu a hygienu v domácnosti v zročnom období súd vyčíslil v priemernej sume 70 € mesačne, ako priemer vypočítaný podľa miery prispievania otca na stravu a domácnosť opísanej vyššie, ako aj druhu nevyhnutnej stravy; od narodenia do 5. mesiaca veku 0 €, od 6. do 9. mesiaca veku 120 € na dojčenskú výživu a 50 € na bežnú výživu, od. 10. mesiaca do 24. mesiaca veku 30 € na mliečne kaše a 50 € na bežnú stravu, a od 25. mesiaca do 47. mesiaca veku v sume 60 € mesačne (4 x 170 + 15 x 80 + 23 x 60 = 3260 : 47 = 70). Oprávnené výdavky na ošatenie a obuv vrátane ortopedických vložiek v zročnom období súd vyhodnotil vo výške 15 € (podľa miery prispievania otca prvých 12 mesiacov 30 € a ďalších 35 mesiacov 10 €), na hygienu, dojčenské potreby, kozmetiku, keďže bol plienkovaný do veku 2 rokov, v sume 40 € mesačne (plienky 65 € x 24 mesiacov, teda 33 € priemerne mesačne, ostatné 7 € mesačne). Škôlku začne mal. S. navštevovať až v jeseni 2016; keďže súd má za to, že súkromné zariadenie so svojou špecializáciou na cudzie jazyky a pohybové aktivity je v prospech rozvoja schopností mal. detí, súd do výdavkov zahrnul aj náklady na súkromnú škôlku v rozsahu 300 € mesačne.
33) Od septembra 2016 súd považuje za primerané a životnej úrovni zodpovedajúce náklady na stravu v sume 200 €, na hygienu a kozmetiku 25 € a na ošatenie a obuv v sume 150 €, všetko mesačne na jedno dieťa. Deti majú právo, aby im bola zakupovaná kvalitná strava (napr. bioprodukty, luxusné ovocie, prírodné šťavy, vitamíny, prípadne i lieky pre prípad choroby, a pod.), kvalitná nedráždivá kozmetika a kvalitné oblečenie a obuv (prípadne i drahých značiek), čím sa zároveň dbá o ich zdravie a prihliada sa aj k ich rastu a zvýšenému opotrebovaniu ošatenia vzhľadom na vek detí. Súd si nemyslí, že by tým deti boli vedené ku konzumnému spôsobu života, pretože kladie skôr dôraz na kvalitu než kvantitu napĺňania týchto životných potrieb. Súd pri určovaní týchto potrieb (výšky výdavkov) prihliadol aj k tomu, že otec zakupuje drahé oblečenie svetových značiek (Burberry, Gucci a podobne), prípadne počas spolužitia s matkou zakupoval mal. Q. aj iné drahé módne doplnky či dokonca šperky (briliantové náušnice).
34) Súd ako výdavok mal. detí uznal aj pomernú časť nákladov na bývanie, pričom priemerný výdavok na bývanie v rozhodnom už zročnom období zistil vo výške 90 € na osobu /teda dieťa/. Náklady na bývanie od januára 2012 do augusta 2012 činili 58 - 67 € na osobu, následne matka bývala u svojej matky, ktorej prispievala najmä bežnými nákupmi, od marca 2014 činili výdavky na bývanie 110 € na osobu. Súd má však za to, že matka môže výživné použiť aj na nájomné za nadštandardný byt tak, aby každé z detí malo svoj vlastný priestor na hru a odpočinok, vrátane nadštandardného bytového zariadenia.
35) Bežné nájomné v Žiline za dvojizbový byt sa pohybuje od 450 € /pri dvoch dospelých osobách/, pri trojizbových bytoch je to od 600 € vyššie, čo je súdu známe z jeho vlastnej činnosti i verejných zdrojov /internet/. Preto do nákladov každého z mal. detí od septembra 2016 súd započítal aj 160 € mesačne ako pomernú časť nákladov z minimálneho nájomného na 3-izbový byt (z 480 € mesačne) a sumu 20 € mesačne na bežné bytové zariadenie, ktorá sumu súd považuje za minimálnu na obstaranie a údržbu bytového zariadenia pre deti. Za obdobie pred septembrom 2016 súd bytové zariadenie do potrieb nezahrnul, nakoľko toto matka obstarala v zásade z predchádzajúceho bývania, resp. na časť zariadenia /70 € na zakúpenie váľandy dňa 1.6.2016 a 300 € na novú práčku/ otec priamo prispel; tieto sumy sa mu z rovnakého dôvodu preto nezapočítali na zaplatené výživné.
36) Za ďalšie odôvodnené potreby súd považuje aj pohonné hmoty na osobné motorové vozidlo, pretože preprava detí takýmto spôsobom zabezpečí ich bezpečnosť a komfort (napríklad v zimnom období nebudú vystavení prípadnej nákaze sezónnymi vírusovými a bakteriologickými ochoreniami ako by tomu mohlo byť v hromadnej doprave). Priemerný výdavok na PHM v rozhodnom už zročnom období súd zistil vo výške 60 € na mal. Q.i a započítal ju v rovnakej sume do výdavkov dieťaťa aj od septembra 2016. Osobitne na mal. S. N. náklady na dopravu v zásade dosiaľ nevznikali, predškolské zariadenie začne navštevovať od jesene, pričom v porovnaní s mal. Q. nebude navštevovať toľko krúžkov, a preto do jeho výdavkov súd do nákladov na PHM započítal len sumu 30 €.
37) Súd v konaní zistil tiež výdavky administratívneho charakteru v priemernej 20 € mesačne a ponechal ich v tejto výške aj pre ďalšie obdobie (komunálny odpad 2 €, poistka 11,50 €, iné 6,50 €), pretože vznikajú pravidelne.
38) Súd do výdavkov v zročnom období nezahrnul náklady na výbavičku pre mal. S. N. (napríklad náklady na kočík, hrkálku, cumlík, prebaľovací pult, posteľnú súpravu, pršiplášť, súpravičku a detské body, kojenecký tovar, plienky, kefky na umývanie, tekutý púder, oblečenie, odobratie pupočníkovej krvi (880 €), fusák, detský olej, teplomer, lehátko, ohrádka pre dieťa, postieľka s matracom, hračky, lieky na koliku a kosti) - spolu v sume 1.879,53 €, pretože na túto otec prispel sumou 850 € a zakúpením kočíka, ako aj z dôvodu, že matka už ďalšie príspevky v tomto smere nežiadala.
39) Do výdavkov mal. detí do augusta 2016 neboli zahrnuté ani výdavky na športové, rekreačné a záujmové aktivity, nakoľko tieto uhrádzal v zásade otec najmä od jari 2014, pričom z rovnakých dôvodov neboli následne platby za uvedené aktivity otcovi započítané na uhradené výživné. Išlo najmä o náklady na základnú umeleckú školu (sumy 11,70 €, 10,70 €, 30 €, 46,80 €, 42,80 €), súkromnú angličtinu (524 €) a letný tábor (170 €) pre mal. Noemi, skladné na pupočníkovú krv (60 €), poplatok za plavecký výcvik (70 €). Súd v zročnom období do výdavkov na krúžky mal. Q. zahrnul priemernú mesačnú sumu 10 €, nakoľko otec neprispieval v celom rozsahu a počas celého obdobia na tieto aktivity.
40) Naproti tomu od septembra 2016 sú okrem iného zahrnuté do nákladov mal. detí aj tieto výdavky, a to na krúžky na mal. S. v sume 25 € (plávanie) a v sume 175 € na mal. Q., konkrétne: na angličtinu 50 €, ktorú sumu súd považuje za primeranú na ovládnutie jazyka v kurze s menším počtom detí, balet 25 € (2 x 100 € školné a 2 x 50 € kostým a lístky na predstavenie, všetko ročne/, ZUŠ 10 €, tenis 90 € (školné a výstroj 350 €, z toho raketa 36 €, tričko 24 €, sukňa 15 €, bunda 50 €, tenisky 30-50 €, loptičky a doplnky 50 €, všetko ročne, ktoré výdavky súd zistil z internetu). Za ďalšie oprávnené náklady súd považuje výdavky na letný tábor a dovolenky pri mori, a to v priemernej mesačnej sume 65 € na dieťa /50 € dovolenka pri mori, 15 € tábor/, pričom podľa názoru súdu by mal. deti mohli ísť na dovolenku aj dvakrát ročne, prípadne navštíviť exotické a bezpečné destinácie.
41) Za ďalšie náklady mal. detí súd považuje aj výdavky na hračky, knihy a kultúrne pojatia, ako aj na šport v ich voľnom čase. Tieto zistil v zročnom období vo výške 35 € (20 € kultúra, plávanie 1 €, lyže 12 €, korčule 2 € mesačne) u mal. Q. a vo výške 15 € u mal. S. (hračky); otec sa na týchto nákladoch priamo nepodieľal a hradila ich matka. Od septembra 2016 súd za primerané považuje výdavky v sume 50 € mesačne pre obe deti na hračky a kultúru (napr. divadlo, kino, ZOO, a pod.) a v sume 15 € pre Noemi a 5 € pre S. na šport (mimo krúžkov).
42) Súd od septembra 2016 započítal všetky náklady na rekreačné a záujme aktivity do potrieb detí s vplyvom na výšku určeného výživného, nakoľko deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a ona má právo ich zastupovať a spravovať ich majetok, a teda minimálne spolurozhodovať o týchto aktivitách. Platná právna úprava nepočíta s tým, aby povinný rodič v rámci plnenia vyživovacej povinnosti rozhodoval sám o tom, na ktoré aktivity či potreby dieťaťa sa výživné použije. Podľa názoru súdu takéto právo má rodič len v prípade plnení poskytnutých nad rámec bežného výživného. V prvom rade súd konštatuje, že matka vždy oboznamovala otca s jednotlivými nákladmi detí vzdelávacieho či rekreačného charakteru a o vhodnosti sa vždy s otcom poradila a dohodla, pričom následne otec náklady uhradil. Vykonaným dokazovaním mal však súd preukázané, že otec často ponechával matku v neistote, či tieto náklady (ale napr. aj náklady na bývanie či iné potreby detí, o ktoré ho matka požiadala) uhradí. Takýto postoj otca súd vyhodnotil ako manipulatívny, zneužívajúci ekonomickú prevahu otca, matka ho vždy o peniaze musela „poprosiť“, a preto takémuto postoju súd nemôže poskytnúť ochranu či podporu tým, že by ich úhradu ponechal na úvahu otca. Nie je možné, aby úhrada oprávnených nákladov mal. detí, ktoré majú kopírovať životnú úroveň rodičov, bola závislá od ľubovôle otca, prípadne od jeho aktuálneho vzťahu s matkou. Mal. deti musia mať garantované, že ich oprávnené potreby budú uspokojené bez ohľadu na tieto okolnosti, a preto bolo nutné zahrnúť uvedené náklady do bežného výživného. Tu súd tiež poukazuje na to, že matka je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, nikdy nebolo tvrdené ani preukázané, že by výživné použila na uspokojovanie svojich osobných potrieb (podľa jej vlastného tvrdenia by ani nemala na to odvahu), nikdy otcovi v minulosti peniaze neukradla ani inak nezneužila. Otec sám jej vždy platil náklady a obdarúval ju.
43) Preto neobstojí námietka otca, že z takéhoto výživného sa budú uspokojovať potreby matky, resp. že sa nadmerným plnením výživného budú deti viesť ku konzumnému spôsobu života. Matka v zmysle predložených správ zo školských zariadení preukázala, že sa o mal. deti stará riadne, dbá o ich plnohodnotný osobný rozvoj, každú platbu otca konkrétne spojila s výdavkom mal. detí. Takisto príspevok pri narodení dieťaťa použila na odobratie pupočníkovej krvi, teda nie pre vlastné potreby. Matka súdu preukázala, že je schopná zodpovedne a so zreteľom na potreby mal. detí vynakladať na ne peňažné prostriedky. Skôr naopak, zo súdom zisteného skutkového stavu vyplýva, že práve otec uskutočňuje nákupy luxusných vecí tak pre seba (oblečenie, šperky, automobily) ako i detí (značkové oblečenie), teda že si na prezentácii svojho ekonomického postavenia potrpí.
44) Spolu teda oprávnené výdavky dosiahli v zročnom období u mal. Q. sumu 350 € mesačne a u mal. S. 250 € mesačne. Od septembra 2016 súd za oprávnené považuje bežné mesačné výdavky u mal. Q. v sume 940 € mesačne a mal. S. v sume 1 050 € mesačne. Súd dospel k záveru, že takto výdavky vyčíslené zodpovedajú životnej úrovni rodičov a to najmä životnej úrovni otca, ktorý sám v konečnom dôsledku vyčíslil bežné náklady maloletej v zaslanom potvrdení o svojich pomeroch vo výške 2 000 € mesačne. S poukazom na jeho príjmové a majetkové pomery uvedené nižšie, mal. deti majú právo podieľať sa na vysokej životnej úrovni otca, aby mohli viesť aktívny a plnohodnotný život po každej stránke vrátane vzdelávania v súkromných inštitúciách, cestovania, hračiek podporujúcich ich tvorivé myslenie, športu a podobne.
Príjmové a majetkové pomery otca:
45) Otec je v aktívnom veku, bez závažnejších zdravotných ťažkostí. Aj keď mal zdravotné ťažkosti s kolenom a s jeho liečbou a rehabilitáciou boli spojené náklady vo výške 1.500 € ročne, uvedená okolnosť mu nebránila pri výkone povolanie - riadiacej pozície v spoločnostiach; z tohto mal oficiálny príjem 275
- 285 € netto mesačne. Otec má ukončené vysokoškolské štúdium v odbore medicíny, v tomto odbore v súčasnosti nepracuje. Nakoľko podľa znalostí súdu lekár - špecialista zarába aj 3 000 € mesačne netto, je zrejmé, že otcov príjem z riadiacej funkcie musí byť vyšší, pokiaľ nie je činný ani sa nesnaží realizovať v takomto lukratívnom povolaní. Zároveň si otec dopĺňal vzdelanie v oblasti práva.
46) Otec osobne je v jednej polovine spoluvlastníkom nehnuteľnosti v kat. území Nitra, pričom ide o kancelárske priestory, ktoré otec prenajímal jednej zo svojich firiem za 1 € mesačne. Tiež je vlastníkom ďalšej nehnuteľnosti - ornej pôdy v kat. úz. Čeľadice o výmere 2 193 m2. Otec vlastní drahé hodinky (nákupná cena 18 tis. €) a pravdepodobne aj iné osobné veci vysokej hodnoty, ktoré v konaní neboli preukazované, pretože to súd nepovažoval za potrebné, keďže vysoká životná úroveň otca vyplývala napríklad z nasledovných preukázaných skutočností:
47) V roku 2010 - 2011 otec čiastočne z prostriedkov vlastných a čiastočne z prostriedkov firmy nakúpil sedem stavebných pozemkov za 20 mil. Sk, ktoré následne vzhľadom na krízu predal za 18 mil. Sk. Cez spoločnosť G.-N. s.r.o. mal v pláne zrekonštruovať kaštieľ v Beladiciach pôvodne na súkromné účely, neskôr plány zmenil na sociálne účely, avšak následne majetok predal. Pre matku zakúpil byt v Žiline (tento neskôr predal), predtým od 11/2011 do 12/2011 mali prenajatý rodinný dom za nájomné 1000 € mesačne. V súčasnosti otec renovuje ďalší rodinný dom. Otec tiež zabezpečoval nákladné výlety a dovolenky (napríklad 6 týždňov v Keni), matke počas ich spolužitia kúpil hodinky za 12 tisíc eur, briliantové náušnice, zakupoval matke aj dcére značkové oblečenie (Gucci, Escada, kožuch za 10.000 Sk, kabelka z pytónej kože za 3.500 €, náušnice za 70.000 €, prsteň za 4.500 €, drahé parfémy značiek Cartier, Hermes, Versace), ďalej dovolenky v Chorvátsku, v Taliansku a na luxusnej lodi. Otec používal drahé motorové vozidlá značky Mercedes (obstarávacia cena 107 tis. € a 211 tis. €), ktoré motorové vozidlá boli zakupované na leasing vo firmách, kde je otec spoločníkom a konateľom. Niektoré z vozidiel neskôr predal a zakúpil zánovné vozidlo zn. Mercedes GLE za obstarávaciu cenu 50 tisíc eur.
48) Otec bol v rozhodnom období konateľom a spoločníkom v spoločnostiach A D., s.r.o. v Bratislave (predtým G.-O., s.r.o. a D., s.r.o. v Q..), G.-D. & Z., s.r.o. v Q., G.-W., s.r.o. v Q., U. Q., s.r.o. v Nitre, a taktiež sám bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Aj keď z daňových priznaní a ich príloh bolo zistené, že uvedené spoločnosti dosahovali buď minimálny zisk alebo dokonca stratu, tieto spoločnosti boli vlastníkmi majetku vo vysokej hodnote, najmä nehnuteľností. Napríklad spoločnosť:
- U. Nitra, s.r.o. vo výške 283 292 € v roku 2012 a 209 004 € v roku 2011, teda došlo k nárastu majetku,
- G.-D. & Z., s.r.o., vo výške 3 396 428 € v roku 2012 a 3 140 769 € v roku 2011, teda došlo k nárastu majetku,
- G.-W., s.r.o. vo výške 151 823 € a 152 411 € v roku 2011, teda došlo k miernemu poklesu majetku,
- A D. s.r.o. vo výške 1 280 307 € a 1 119 262 € v roku 2011, teda došlo k nárastu majetku.
49) Súdu je zrejmé, že v zabezpečených účtovných dokladoch sa prezentuje buď brutto (nadobúdacia) hodnota majetku, respektíve jeho zostatková cena, nepovažoval však za potrebné vykonať v tomto smere hlbšie dokazovanie, či vyžiadať si kompletné účtovníctvo firiem, pretože by to pre účely konania bolo nehospodárne. Už z okolností opísaných vyššie je jasne preukázaná veľmi vysoká životná úroveň otca. Pokiaľ aj firmy, ktoré patria otcovi, nadobúdali majetok nie z vlastných zdrojov, teda zo záväzkov, je nutné v tejto súvislosti poukázať, že tieto firmy boli dlžníkmi aj voči otcovi ako spoločníkovi a táto okolnosť je zistiteľná z predložených súvah spoločností. Uvedené spoločnosti mali záväzky voči spoločníkom (teda otcovi) nasledovne:
- U. Nitra, s.r.o. vo výške 346 783 € v roku 2012 a vo výške 231 301 € v roku 2011 - teda viac ako 115 tis. € vložil otec do tejto spoločnosti v roku 2012,
- A D. s.r.o. - 1 603 281 € za rok 2012 a 1 260 381 € za rok 2011, to znamená, že len v priebehu roku 2012 otec vložil do tejto spoločnosti takmer 343 tisíc eur.
50) Po zrušení rozsudku odvolacím súdom, ktorý konštatoval, že dokazovanie ohľadne príjmových a majetkových bolo vykonané v dostatočnom rozsahu pre určenie nadštandardného výživného, súd vykonal následne dokazovanie v tomto smere už len v nevyhnutnej miere. Súd zistil nasledovné nové skutočnosti:
51) Otec bol zamestnaný od júna 2008 do mája 2014 pre A D. D.&Z., s.r.o., ktorá spoločnosť medzičasom zanikla zlúčením so spoločnosťou KA MI a partners, s.r.o. v Bánovciach nad Bebravou, v ktorej spoločnosti otec nie je štatutárom ani spoločníkom. Od 1.6.2014 je zamestnaný pre A D. s.r.o.. Živnosť otec ukončil dňa 19.3.2016, podľa daňových priznaní jeho príjem dosahoval v roku 2013 sumu 3 509 €, v roku 2014 sumu 639 € a v roku 2015 sumu 1 524 €. Súdu je zrejmé napriek uvedenému, že reálne príjmy otca boli niekoľko násobne vyššie.
52) V konaní síce otec tvrdil, že sa jeho pomery zhoršili, nijakým spôsobom však túto okolnosť nepreukázal, pričom o opaku svedčí jednak okolnosť, že opätovne zakúpil nové luxusné motorové vozidlo za 50 000 €, ako aj skutočnosť, že naďalej na svoje osobné potreby /ošatenie a šperky/ míňa niekoľko tisíc eur mesačne. Otec bez ťažkostí prispieval matke mesačne 500 až 1200 € mesačne, hradil pri tom aj mimoškolskú činnosť detí, rekreačné aktivity či nákupy do domácnosti, zakupoval deťom ďalšie luxusné oblečenie a pod., rekonštruoval rodinný dom za účelom bývania celej rodiny; všetky tieto okolnosti naďalej svedčia o mimoriadnom príjmovom a majetkovom postavení otca.
53) Otec je naďalej konateľom a spoločníkom v spoločnostiach U. Nitra, s.r.o. v Nitre, G.-W., s.r.o. v Nitre, A D., s.r.o. v Bratislave (predtým G.-O., s.r.o. a D., s.r.o. v Nitre), a novovzniknutej spoločnosti G., s.r.o. v Bratislave. Z daňových priznaní a ich príloh bolo zistené nasledovné:
- U. Nitra, s.r.o., v roku 2013 dosiahla ako výsledok hospodárenia zisk 1 912 € pri výnosoch 199 985 € a nákladoch 198 073 €, v roku 2014 dosiahla ako výsledok hospodárenia stratu 38 718 € pri výnosoch 236 619 € a nákladoch 275 338 €, pričom neodpisovala v danom roku majetok,
- G., s.r.o. do rozhodnutia súdu nepodala daňové priznanie za rok 2015, nakoľko však aj podľa tvrdení samotného otca ide o rozbiehajúcu sa spoločnosť, nebolo nutné kvôli tomu odkladať rozhodnutie vo veci samej,
- G.-W., s.r.o. v rokoch 2013 a 2014 nedosiahla žiadne výnosy,
- A D. s.r.o. v roku 2013 dosiahla ako výsledok hospodárenia stratu 1 126 € pri výnosoch 32 940 € a nákladoch 34 067 €, pričom neodpisovala v danom roku majetok, v roku 2014 dosiahla ako výsledok hospodárenia zisk 555 € pri výnosoch 490 670 € a nákladoch 490 115 €, pričom odpísala v danom roku majetok v hodnote 28 250 €, teda obrat spoločnosti rástol niekoľkonásobne.
Príjmové a majetkové pomery matky:
54) Matka bola pôvodne do januára 2012 zamestnaná vo firme otca, pričom od 21.1.2009 bola na materskej dovolenke a neskôr na rodičovskej dovolenke s mal. Q., a to až do februára 2012.
Po zhoršení vzájomných vzťahov bola z pracovného pomeru prepustená s uvedením organizačných dôvodov a s dvojmesačným odstupným 655 € brutto. Následne od jari 2012 do jesene 2013 matka mala príjem z príležitostného predaja šperkov do 100 € mesačne.
55) Po narodení mal. S. bola matka na materskej dovolenke, poberala peňažnú pomoc v materstve od augusta 2012 do marca 2013 v sume 185 - 213 € mesačne a po ukončení materskej dovolenky a nastúpení na rodičovskú dovolenku poberala rodičovský príspevok v sume 200 € mesačne, a to až do septembra 2015, následne ostala na tzv. dobrovoľnej rodičovskej dovolenke. Následne matka svoje potreby hradila z predaja osobných šperkov, ktoré získala darom počas spolužitia s otcom. Zároveň sa matka s otcom mal. detí dohodla na príspevku na výživu nevydatej matky vo výške 50 € mesačne. Od mája 2016 sa matka opätovne zapája do pracovného procesu príležitostným líčením počas sobôt. Od júla 2016 má matka sľúbenú prácu v čiastočnom pracovnom pomere /cca 16 hodín týždenne/ za mzdu 2,50 € na hodinu.
56) Matka nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, hnuteľné veci vyššej hodnoty, ak ich má, získala darom od otca mal. detí. Vlastnila motorové vozidlo v hodnote 4 000 €, v súčasnosti využíva motorové vozidlo svojej matky.
Spotrebná časť výživného
57) Vzhľadom na výrazný nepomer v príjmoch a majetkových pomeroch medzi matkou a otcom, ako aj ku skutočnosti, že rozsah osobnej starostlivosti matky bol v zročnom období vzhľadom na útly vek detí výrazný, ešte za sťaženej sociálnej situácie ako osamelej matky, pričom matka zabezpečovala aj v celom bytové pomery mal. detí, súd má za to, že otec za už zročné obdobie je povinný hradiť 100 % výdavkov mal. detí tak ako sú vyčíslené vyššie v odseku 44), teda spotrebnú časť výživného vo výške 350 € na mal. Q. a 250 € na mal. S.a. Súd má za to, že dosiaľ bola starostlivosť matky o mal. detí taká, že plne nahrádza a kompenzuje finančné zabezpečenie výživy mal. detí. Oproti tomu otec v priebehu konania navštevoval mal. deti rôzne; v čase vyhrotených vzťahov minimálne, po ich zlepšení navštevuje deti dvakrát mesačne. Osobná dvadsaťštyrihodinová starostlivosť milujúcej matky je vysoko na prospech osobnému a emočného rozvoju mal. detí, vytvára sa im pohoda a pocit bezpečia, a preto otcovo nástojenie (prezentované prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní), aby sa matka zamestnala a finančne čo najviac prispievala na deti, súd vyhodnocuje ako krátkozraké a neuvedomelé; ide o hodnotu, ktorú by otec /najmä ak to jeho možnosti dovoľujú/ svojim deťom mal dopriať v čo najširšej miere, a nie na všetko hľadieť cez prizmu peňazí. Finančné prostriedky otec dáva deťom, sú to peniaze pre ne, nie pre matku.
58) Súd využijúc svoj výchovný vplyv, ktorý sa osobitne podčiarkuje práve v konaní o mimosporových veciach, apeluje týmto na otca, aby sa zamyslel, či je dobrý len ten rodič, ktorý finančne prispieva na deti, alebo i ten, ktorý sa o deti každodenne stará a vychováva ich, resp. či tieto úlohy nemajú rovnakú hodnotu (najmä z pohľadu detí). Tu súd môže položiť už len teoretickú rečnícku otázku, ako by vyzerala situácia, keby deti boli zverené otcovi: zvládol by otec starostlivosť o tak malé detí sám, kto by mu pomohol, príbuzní, alebo platená opatrovateľka, a aká by bola jej mzda, ako by otec sám svoju starostlivosť finančne vyčíslil ?
59) Súd prihliadol k víkendovým nákupom, ktoré otec uskutočňuje od júna 2013 v hodnote približne 300 € mesačne, ako aj, že celej rodine zaplatil dovolenku v Taliansku v roku 2013, prípadne i víkendové pobyty na Slovensku, že maloletým zakupuje ošatenie. Tieto jeho naturálne plnenia sa už odzrkadlili vo výške jednotlivých nákladov mal. detí, ako to súd už odôvodnil vyššie.
60) Od septembra 2016, aj vzhľadom k tomu, že deti medzičasom podrástli, mal. Q. už chodí do základnej školy a mal. S.n začne navštevovať škôlku, pričom matka sa postupne zapája do pracovného procesu, súd určil výživné vo výške 900 € na každé z mal. detí tak, aby sa matka na celkových výdavkoch mal. detí podieľala v 10 percentách. Pokiaľ súd určil, aby sa matka na výdavkoch mal. S. podieľala vo vyššej miere (150 € mesačne na Q. oproti 50 € na S.), je to z dôvodu, že práve rozsah jej zapojenia do pracovného procesu a príjem z tejto práce bude v priamej úmere k výdavkom na súkromné predškolské zariadenie mal. S.. Teda čím viac bude matka pracovať a vyšší
bude jej príjem, tým vyššie budú náklady na súkromnú škôlku. V tomto smere matku školská starostlivosť o mal. Noemi neovplyvňuje.
XX) Súd má za to, že otec je schopný takéto výživné platiť, pokiaľ v minulom období počas 3 rokov platil mal. Q. napr. len životné poistenie vo výške 4 380 € ročne. Súd ďalej nepochybuje, že otec bude prispievať na mal. deti aj nad rámec určeného výživného naďalej rôznymi darčekmi, zabezpečovaním výletov a podobne.
Sporiaca časť výživného
62) Podľa § 63 ods. 3 ZR, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
63) V danej veci majetkové pomery povinného rodiča - t. j. ekonomická a sociálna situácia otca vysoko prekračujú bežný priemer, čo určenie výživného aj na tvorbu úspor odôvodňuje. Súd aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu dospel k záveru, že v súčasnosti tvorba úspor je pre mal. detí potrebná a žiaduca.
64) Mal. deti boli počas konania zväčša v predškolskom veku, v neskoršej dobe však budú potrebovať prostriedky na vyššie vzdelávanie. Výšku výživného určeného na tvorbu úspor súd považuje vzhľadom na možnosti otca opísané vyššie za aktuálne primeranú vo výške 200 € mesačne na každé dieťa.
65) Za už zročné obdobie, t. j. od začatia konania do doručenia rozsudku účastníkom, keď otec ešte neprispieval na spotrebnú časť výživného v rozsahu, ktorý by zodpovedal jeho možnostiam, určil súd sporiacu zložku výživného vyššiu, čím sa kompenzuje mal. deťom to, čím ich otec počas konania ukrátil na bežnej spotrebe. Napr. mal. Q. navštevovala verejné predškolské zariadenia, kde jej mesačný poplatok predstavoval do 08/2015 sumu 45 € počas školského roka, teda priemerne za zročné obdobie 20 €, ale jej pomerom by zodpovedalo aj navštevovanie súkromnej škôlky, kde bežné náklady dosahujú 250 € - 300 € mesačne, čo je súdu známe z jeho praxe, ako aj z listinných dôkazov predložených matkou. Otec v konečnom dôsledku takéto zariadenie chcel pre ňu zabezpečiť v prípade, ak by maloletá bola zverená do jeho starostlivosti. Nakoľko však otec hradil výživné v nižšej miere, k tomuto výdavku nikdy nedošlo. Preto sa za už zročné obdobie súdu ako primeraná výška sporiacej časti výživného javí suma 350 € pre mal. Q. a 250 € pre mal. S. N., teda rovnaká čiastka, ako bola určená na spotrebnú časť výživného.
66) Súd záverom konštatuje, že celková výška výživného na obe deti zodpovedala a zodpovedá možnostiam otca v tom ktorom období, pričom tento pravdepodobne bude aj nad tento rámec prispievať ešte vecnými darmi a zabezpečovaním trávenia spoločného času, k čomu súd prihliadal.
Určenie nedoplatku na zročnom výživnom
67) Podľa § 160 ods. 1, 2 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí. Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
68) Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
69) Celkové zročné výživné na mal. Q. za rozhodné obdobie od 18.1.2012 do 31.8.2016 činí sumu 19 408,06 € na spotrebu a sumu 19 408,06 € na sporenie (t.j. 14/31-ín za mesiac január 2012 zo sumy 350 €, teda 158,06 €, k čomu bol pripočítaný súčin 55 mesiacov za obdobie od februára 2012 do augusta 2016 x 350 €, teda 19 250 €, všetko osobitne na spotrebu a osobitne na sporenie).
70) Súd mal v konaní preukázané, že otec na jeho výživu prispieval nasledovne:
- sumou 2 500 € v roku 2013 (sumou 100 € mesačne od 06/12 do 12/13 a sumou 400 € v 03/12),
- sumou 5 530 € v roku 2014 (01/14 - 230 €, 02/14 - 800 €, 03/14 - 600 €, 04/14 a 11/14 - 700 €, 05-08/14
- 300 €, 09/14 a 12/14 - 400 €, 10/14 - 500 €),
- sumou 1 900 € od 01/2015 do 06/2015 (01-02/15 a 04/15 - 300 €, 03/15 a 05/15 - 400 €, 06/15 - 200 €),
- sumou 100 € v 08/15,
- sumou 4 030 € od 09/15 do 06/2016 (10 x 300 € + 01/16 - 400 €, 02/16 - 50 €, 04/16 - 110 €, 05/16
- 350 €, 06/16 - 120 €),
čo spolu predstavuje sumu 14 060 €. Súd dodáva, že rešpektoval prerozdelenie jednotlivých platieb výživného tak, ako si ho rodičia zhodne uviedli v priebehu konania. Ďalej má súd za to, že priamo ako zaplatené spotrebné výživné na uvedené mal. dieťa je možné otcovi započítať aj sumu 330 € (ako 3 x 110 €) z platieb na účet prenajímateľa bytu, ktorými otec prispel matke na nájomné sumou 680 € v 07/2015 a sumou 340 € v 08/2015 (č. l. 809, 810 a 812 spisu). Súd tak učinil z dôvodu, že išlo o platby priamo na zabezpečovanie bytových potrieb maloletých detí, ktoré sú zahrnuté vo výdavkoch maloletých detí vyčíslených vyššie. Súd započítal len pomernú časť patriacu na dieťa /jednu tretinu bežného mesačného nájomného za každý príspevok/, keďže v byte býva aj matka maloletých detí.
71) Spolu výživné uhradené na spotrebu maloletej predstavuje 14 390 €, a teda nedoplatok za rozhodné obdobie na mal. Q. činí 5 018,06 na spotrebu a sumu 19 408,06 € na sporenie.
72) Celkové zročné výživné na mal. S. N. za rozhodné obdobie od 9.9.2012 do 31.8.2016 činí sumu 11 933,33 € na spotrebu a sumu 11 933,33 € na sporenie (t.j. 22/30-ín za mesiac september 2012 zo sumy 250 €, teda 183,33 €, k čomu bol pripočítaný súčin 47 mesiacov za obdobie od októbra 2012 do augusta 2016 x 250 € mesačne, teda 11 750 €, všetko osobitne na spotrebu a osobitne na sporenie).
73) Súd mal v konaní preukázané, že otec na jeho výživu prispieval nasledovne:
- sumou 500 € v roku 2013 (sumou 50 € mesačne od 03/2013 do 12/2013),
- sumou 3 220 € v roku 2014 (01/14 - 120 €, 02/14 - 400 €, 03-04/14 a 09-10/14 - 300 €, 05-08/14 - 200 €, 11-12/14 - 350 €),
- sumou 1 150 € od 01/2015 do 06/2015 (01-02/15 a 05/15 - 200 €, 03/15 - 220 €, 04/15 - 230 € , 06/15
- 100 €),
- sumou 60 € v 08/15,
- sumou 2000 € od 09/15 do 06/2016 (10 x 200 €), čo spolu predstavuje sumu 6 930 €. Súd dodáva, že rešpektoval prerozdelenie jednotlivých platieb výživného tak, ako si ho rodičia zhodne uviedli v priebehu konania. Ďalej má súd za to, že priamo ako zaplatené spotrebné výživné na uvedené mal. dieťa je možné otcovi započítať aj sumu 330 € (ako 3 x 110 €) z platieb na účet prenajímateľa bytu, ktorými otec prispel matke na nájomné sumou 680 € v 07/2015 a sumou 340 € v 08/2015 (č. l. 809, 810 a 812 spisu). Súd tak učinil z dôvodu, že išlo o platby priamo na zabezpečovanie bytových potrieb maloletých detí, ktoré sú zahrnuté vo výdavkoch maloletých detí vyčíslených vyššie. Súd započítal len pomernú časť patriacu na dieťa /jednu tretinu bežného mesačného nájomného za každý príspevok/, keďže v byte býva aj matka maloletých detí.
74) Spolu výživné uhradené na spotrebu maloletého predstavuje 7 260 €, a teda nedoplatok za rozhodné obdobie na mal. S. N. činí 4 673,33 € na spotrebu a sumu 11 933,33 € na sporenie.
75) Pre úplnosť súd dodáva, že do zaplateného výživného neboli zarátané sumy zaplatené v rozhodnom období otcom na účet matky: 70 € z 1.6.2016 na zakúpenie váľandy, 50 € z 8.6.2016 na zabezpečenie cestovný pasov, 50 € na baletný kostým z 24.5.2016, 400 € z 12.1.2016 na zakúpenie práčky, a sumy
50 € z 29.4.2016, 60 € z 5.4.2016, 50 € z 1.3.2016 a 300 € z 10.5.2016 na bežnú stravu a hygienu, prípadne PHM, nakoľko sa k týmto platbám už prihliadlo pri určení výšky jednotlivých nákladov, ktoré v rozhodnom období mal. deťom vznikli. Ďalšia platba 49,80 € z 7.6.2016 na televízne programy bola zas naturálnym plnením v prospech všetkých členov domácnosti.
76) Vzhľadom na príjmové a majetkové schopnosti otca opísané vyššie s ohľadom na výšku nedoplatkov a dĺžku konania súd otca zaviazal, aby tieto nedoplatky uhradil do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
77) Bežné výživné je otec povinný uhrádzať do 3. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje s poukazom na ustanovenie § 76 odsek 1 Zákona o rodine, podľa ktorého je výživné zročné na mesiac vopred. Výživné slúžiace na spotrebu maloletých sa uhrádza k rukám matky, dokiaľ mal. deti nenadobudnú plnoletosť.
78) Matka je povinná osobitné účty na sporenie maloletých zriadiť, ich názov a číslo otcovi oznámiť do 7 dní od doručenia rozsudku, nakoľko vzhľadom na predbežnú vykonateľnosť rozsudkov o výživnom bude otec povinný bez ohľadu na to, či odvolanie proti rozsudku podá, súdom určené výživné platiť ihneď po doručení rozsudku.
79) O náhrade trov konania súd rozhodne osobitným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.