Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-254-2013.pdf
PDF · 70.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-7Er/254/2013
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Mesto Dolný Kubín, so sídlom v Dolnom Kubíne, Hviezdoslavovo nám. č. 1651/2, IČO: 00 314 643, zastúpený LawService, s.r.o. advokátskou kanceláriou so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, proti povinnej: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., Na B. XXX/X, v exekučnom konaní pre vymoženie sumy XX,XX eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á povinnej nahradiť trovy exekúcie vo výške 49,36 eur vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
V podaní zo dňa 13.03.2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 15.03.2016, povinná uviedla, že v súlade s ust. § 57 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku navrhuje zastavenie výkonu exekúcie a žiada nepriznať trovy konania súdnemu exekútorovi, keďže: 1. ona dobrovoľne bez zásahu exekútora zaplatila dňa 20.09.2013 na mestskom úrade Dolný Kubín poplatok za rok 2012, 2. odmena súdneho exekútora (trovy konania) vo výške 172,88 eur je neprimeraná k nákladom na vymáhanie pohľadávky a k výške príjmu povinnej a 3. ona so súdnym exekútorom vôbec nekomunikovala, poplatok uhradila priamo oprávnenému bez procesu jeho vymáhania, čím odpadol dôvod a predmet exekúcie a ani nevznikli súdnemu exekútorovi žiadne preukázateľné trovy.
Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.03.2016 okrem iného uviedol, že tvrdenia povinnej v jej podaní zo dňa 13.03.2016 pokladá za zavadzajúce. Povinnej bolo dňa 20.08.2013 doručené upovedomenie o začatí exekúcie a podanie súdneho exekútora označené ako „Výzva na splnenie povinnosti a predvolanie povinného“, prostredníctvom ktorého súdny exekútor vyzval povinnú na splnenie si svojej povinnosti v rozsahu uhradenia pohľadávky oprávneného vrátane trov exekúcie, a pre prípad nesplnenia tejto povinnosti súdny exekútor predvolal povinnú do sídla jeho úradu a vyzval ju na podanie vyhlásenia o jej majetku. Ďalej tento uviedol, že dňa 21.09.2013 boli povinnej do vlastných rúd doručené exekučné príkazy, z čoho je zrejmé, že povinná mala vedomosť, že exekúcia vedená voči nej pokračuje, a to v rozsahu neuhradených trov súdneho exekútora. Nakoľko povinná nevzniesla v zmysle ust. § 201 ods. 2 Exekučného poriadku námietky voči vyčísleným trovám súdneho exekútora v zákonnej lehote, súdny exekútor žiadal, aby súd námietky povinnej proti trovám exekúcie zamietol ako nedôvodné.
V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 04.05.2016 si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie v súvislosti s jej zastavením v celkovej výške 49,36 eur a zároveň predložil súdu exekútorský spis sp. zn. EX 2165/13.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd má z potvrdenia oprávneného preukázané, že povinná dňa 20.09.2013 uhradila pohľadávku vymáhanú v tomto konaní v celom rozsahu. Keďže po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané a to jeho splnením, súd má zato, že nie je možné pokračovať vo výkone exekúcie za účelom vymoženia „už len“ trov exekúcie (podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 91/2004 zo dňa 29.9.2005 by bola akceptácia tohto stavu súdom nezákonná). Z uvedeného dôvodu súd predmetnú exekúciu postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Povinná si povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnila v lehote ním stanovenej. Z tohto dôvodu oprávnený dôvodne podal návrh na vykonanie exekúcie. Predmetná exekúcia bola následne zastavená pre zánik vymáhanej pohľadávky, nakoľko povinná vymáhanú pohľadávku v priebehu exekúcie dobrovoľne splnila. Z týchto dôvodov súd povinnosť nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému uložil povinnej, keďže exekúcia bola začatá dôvodne a k jej zastaveniu došlo len pre správanie povinnej.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Trovy, ktorých špecifikáciu predložil súdny exekútor, a ktoré mu súd priznal, pozostávajú z tzv. minimálnej odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur a z náhrady hotových výdavkov vo výške 7,95 eur (poštovné). Súd zároveň v zmysle § 196 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi zvýšil priznané trovy exekúcie o 20 % DPH, čo predstavuje 8,22 eur.
Celkové trovy exekúcie potom predstavujú sumu 49,36 eur, ktoré je povinná povinná nahradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa je odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.