Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-281-2015.pdf
PDF · 96.92 KB
No categories available
30P/281/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou vo veci starostlivosti o maloleté deti
V. H., nar. XX.XX.XXXX, T. H., nar. XX.XX.XXXX, Q. H., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX, právne zastúpená JUDr. V. B., advokátkou so sídlom D., R. XXXX/X a otca: V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. 13XX, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté detí V., T. a Q. do osobnej starostlivosti matky.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 100,- eur mesačne, na výživu maloletej T. výživným vo výške 80,- eur mesačne, na výživu maloletého Q. výživným vo výške 70-, eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 01.01.2016.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016 na maloletého V. vo výške 516,67 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, nedoplatok na maloletú T. vo výške 396,67 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, nedoplatok na maloletého Q. vo výške 336,67 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi V., T. a Q..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 22.02.2016 domáhala, aby súd upravil práva a povinnosti k mal. deťom, keďže s otcom mal. detí sa nedokážu na úprave práv a povinností k nim dohodnúť. Otec si svoje povinnosti riadne neplní a v súčasnej dobe prebieha aj konanie vo veci rozvodu manželstva.
Otec sa k návrhu matky písomne nevyjadril.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že v spoločnej domácnosti s otcom detí nežijú od septembra 2015. V súčasnej dobe žije s deťmi v 3-izbovom obecnom nájomnom byte. Platí poplatky za bývanie 170,- eur nájomné a 101,- eur energie. Za internet je poplatok 8,30 eur. Cestovné do práce predstavuje 50,- eur. Spoločne brali spotrebný úver, ktorý bol použitý do domácnosti a mesačná splátka je 83,97 eur. V.e žiakom 1. ročníka Strojníckej školy v Považskej Bystrici. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. Cestovné predstavuje 40,- eur mesačne. T. je žiačkou 8. ročníka ZŠ, má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. Nosí okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Q. je žiakom 5. ročníka ZŠ, má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. V roku 2015 otec platil výživné na všetky deti mesačne 250,- eur až do decembra 2015. Od januára 2016 prestal prispievať na výživu detí, len 1-krát zaplatil 250,- eur. Otec neuviedol v akej výške poslal výživné na ktoré dieťa. Otec chodieva do práce, dostane výplatu, potom zase prestane chodiť do práce, požíva alkoholické nápoje, čo bolo aj dôvodom prečo podávala návrh na rozvod manželstva.
Z výsluchu otca na pojednávaní súd zistil, že býva so svojím bratom a mamou v rodinnom dome. Mama je na dôchodku, brat je zamestnaný. Prispieva do domácnosti 180 - 190,- eur. V marci 2016 sa zamestnal v K., teraz nerobí, keďže dostal predvolanie na pojednávanie, naštvalo ho to a prestal chodiť do práce. V roku 2015 splácal úver, ktorý majú spoločne s matkou, od januára 2016 tento spláca matka. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, platí si telefón asi 10 - 12,- eur. Nie je vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty, je spoluvlastníkom lesných pozemkov. Súhlasí so zverením detí do starostlivosti matky. Nevie v akej výške môže prispievať na výživu detí. Uviedol, že nie je potrebné upravovať stretávanie s deťmi, stretávanie by ponechal na dohode s matkou.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že bolo vykonané šetrenie v rodine, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. deti. Je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu detí vo výške ako navrhovala matka. Situáciu, v ktorej sa momentálne otec nachádza, si spôsobil sám.
Zo správy zamestnávateľa matky S. E-S. P. B., s.r.o., F. nad M. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za rok 2015 predstavoval sumu 498,- eur, v januári 2016 sumu 539,08 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 25.02.2016 súd zistil, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01.06.2015.
Zo správy zamestnávateľa otca A. súd zistil, že s otcom bol skončený pracovný pomer dohodou, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a bol ukončený zo strany zamestnávateľa pre nespokojnosť s pracovnou morálkou, otec nemohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 9/2014 - 5/2015 predstavoval sumu 599,- eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 02.03.2016 súd zistil, že otec mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti v období od 01.06.2015 do 30.11.2015 v celkovej výške 2 715,90 eur. V mesiaci február 2015 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 33,20 eur, v mesiaci marec 2015 vo výške 132,60 eur, v apríli 2015 ošetrovné vo výške 99,50 eur.
Zo správy zamestnávateľa K., a.s. súd zistil, že otec bol zamestnaný v tejto spoločnosti od 09.03.2016 do 21.04.2016, pracovný pomer s otcom bol ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe a to z dôvodu neospravedlnenej absencie. Jeho príjem za mesiac marec 2016 v čistom predstavoval 545,49 eur a apríl 2016 vo výške 403,22 eur, teda v priemere mesačne 474,36 eur.
Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Podľa § 81 ods. 1 O.s.p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania dospel súd k záveru, že je potrebné upraviť práva a povinnosti k mal. deťom vzhľadom k tomu, že rodičia mal. detí sú síce manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti, na tunajšom súde prebieha konanie vo veci rozvodu manželstva rodičov mal. detí. Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o mal. deti, ako uviedol kolízny opatrovník, ktorý doporučil deti zveriť do osobnej starostlivosti matky, otec súhlasil so zverením mal. detí do starostlivosti matky, súd mal. deti V. zveril do osobnej starostlivosti matky.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí. Súd zistil, že matka býva s mal. deťmi v 3-izbovom obecnom nájomnom byte, kde platí poplatky s bývaním 170,- eur nájomné a 101,- eur energie. Za internet je poplatok 8,30 eur mesačne, cestovné do práce je mesačne 50,- eur. Spolu s otcom splácajú spotrebný úver, ktorého mesačná splátka je 83,97 eur. V roku 2016 3-krát zaplatila túto splátku matka. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje okolo 498,- eur. Maloletý V. je žiakom 1. ročníka Strojníckej školy v Považskej Bystrici. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou, cestovné do školy mesačne predstavuje 40,- eur. Maloletá T. je žiačkou 8. ročníka ZŠ, má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. V. aj T. nosia okuliare, s čím súd tiež spojené zvýšené výdavky. Q. je žiakom 5. ročníka ZŠ. Tiež má bežné výdavky so stravou, ošatením a školou. Otec bol zamestnaný, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a bol ukončený zo strany zamestnávateľa pre nespokojnosť s pracovnou morálkou, otec nemohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 9/2014 - 5/2015 predstavoval sumu 599,- eur. V období od 01.06.2015 do 30.11.2015 mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 2 715,90 eur. V mesiaci február 2015 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 33,20 eur, v mesiaci marec 2015 vo výške 132,60 eur, v apríli 2015 ošetrovné vo výške 99,50 eur.
Zo správy zamestnávateľa K. súd zistil, že otec bol zamestnaný v tejto spoločnosti od 09.03.2016 do 21.04.2016, pracovný pomer s otcom bol ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe a to z dôvodu neospravedlnenej absencie. Jeho príjem za mesiac marec 2016 v čistom predstavoval 545,49 eur a apríl 2016 vo výške 403,22 eur, teda v priemere mesačne 474,36 eur. Otec býva v rodinnom dome spolu so svojou mamou, ktorá je na dôchodku a bratom, ktorý je zamestnaný. Uviedol, že do domácnosti prispieva 180 - 190,- eur. Telefón platí 10 - 12,- eur mesačne. V roku 2015 splácal spotrebný úver, ktorý brali s matkou. Má bežné výdavky, strava, ošatenie. Je spoluvlastníkom lesných pozemkov a nie je vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí, na V. vo výške 100,- eur mesačne, na T. vo výške 80,- eur mesačne, na Q. vo výške 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí s účinnosťou od 01.01.2016, od času ako žiadala matka. Matka podávala návrh 22.02.2016, pričom otec v roku 2015 si plnil vyživovaciu povinnosť, ale za mesiac január výživné už neuhradil a z toho dôvodu matka následne podala návrh na určenie výživného, teda hneď po tom, ako si otec prestal vyživovaciu povinnosť plniť. Podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd vychádzal z dosahovaného príjmu otca u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde jeho príjem bol okolo 600,- eur mesačne, pričom pracovný pomer s ním bol ukončený pre nespokojnosť s jeho pracovnou morálkou. Otec sa následne zamestnal u zamestnávateľa K., kde opäť pracovný pomer s ním bol ukončený z dôvodu neospravedlnenej absencie, kde jeho príjem predstavoval okolo 500,- eur mesačne, pričom nebol odpracovaný celý
mesiac. Súd poukazuje na nezodpovedný prístup otca, ktorý ponecháva vyživovaciu povinnosť na matke mal. detí, riadne nepracuje a nepomáha matke so starostlivosťou o mal. deti. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb mal. detí. Časť odôvodnených potrieb maloletých detí uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je vyplácaný na jedno dieťa vo výške 23,52 eur.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Otec v rozhodnom období zaplatil raz sumu 250 eur, pričom neuviedol v akej výške zasiela výživné, pre ktoré dieťa. Súd preto vychádzal z toho, že zaplatil na výživu všetkých detí rovnako vo výške 83,33 eur. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.01.2016 do 30.06.2016 na mal. V. vo výške 516,67 eur (6 mesiacov x 100 = 600 mínus 83,33 eur = 516,67) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, nedoplatok na mal. T. vo výške 396,67 eur (6 mesiacov x 80,- eur = 480 mínus 83,33 eur = 396,67) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným a nedoplatok na mal. Q. vo výške 336,67 eur (6 mesiacov x 70 = 420 mínus 83,33 eur = 336,67 eur) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 15,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 O. s. p. Pri nezaplatení jednej splátky, sa stane splatným celý nedoplatok. Pokiaľ súd povolí nedoplatok splácať v splátkach, musí určiť splátku v takej výške, aby nedoplatok bol zaplatený čo najskôr.
Vo zvyšnej časti súd návrh matky, v ktorom žiadala, aby určil výživné na V. 150,- eur mesačne, T. 100,- eur mesačne, Q. 100,- eur mesačne, zamietol.
Rodičia nežiadali upraviť stretávanie otca s maloletými deťmi, z toho dôvodu, súd v zmysle § 25 ods.2 Zákona o rodine, stretávanie otca s maloletými deťmi neupravil.
Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 146 ods. 1 písmeno a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Podľa § 81 ods. 1 O. s .p., aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (zásadne podľa § 202 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.