Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23C-45-2022.pdf
PDF · 100.02 KB
Case nature
Subarea
23C/45/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v spore navrhovateľa: L. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX L. XXX, zast. Mgr. Alicou Mendlovou, advokátkou so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, proti povinnému: F. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. X, XXX XX A., o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15. 08. 2022 sa navrhovateľ domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd povinnému ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľnosti v katastrálnom území Q.É. F., obec Bratislava-Q. F., okres Bratislava D., zapísanej na LV č. XXXXX ako pozemok - parcela registra C: parc. č. XXXX/X-záhrada vo výmere 854 m2 zakázal vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia na nehnuteľnosti v katastrálnom území Q. F., obec Bratislava-Q. F., okres Bratislava D., zapísanej na LV č. XXXXX ako pozemok - parcela registra C: parc. č. XXXX/X-záhrada vo výmere 854 m2 až do vydania právoplatného stavebného povolenia príslušným stavebným úradom.
2. Návrh odôvodnil tým na tom skutkovom a právnom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Q. F., obec Bratislava- Q. F., okres Bratislava D., zapísaných na LV č. XXXX ako pozemky - parcely registra „C“: parc. č. XXXX/XX- záhrada vo výmere 659 m2, parc. č. XXXX/ XX-zastavaná plocha nádvorie vo výmere 183 m2, a stavba: rodinný dom so súpisným č. XXXX, postavený na C-KN parc. č. XXXX/XX, v podiele 1/1-iny k celku, ktoré susedia s pozemkom povinného. V predchádzajúcich dňoch si všimol, že na pozemku povinného začali prebiehať stavebné činnosti, a to stavba oporného múru v nadväznosti na čo opakovane kontaktoval povinného so žiadosťou o predloženie stavebného povolenia, nakoľko sa jedná o stavbu, ktorá si to vyžaduje. Povinného tiež vyzval aj na zastavenie stavebných prác, k čomu však nedošlo. Následne navrhovateľ kontaktoval aj príslušný stavebný úrad, ktorý však stavebné konanie neevidoval, a preto podal podnet ne prešetrenie veci. Dňa 27. 06. 2022 sa navrhovateľ dostavil pred pozemok povinného s notárskym kandidátom P.. T. Q. z notárskeho úradu P.. D. F.- P.. Ľ. P. na X. X/C v B. a povinného vyzval na predloženie stavebného povolenia, na čo tento nijako nereagoval a opakovane ho požiadal aj o zastavenie stavebných prác, čo osvedčuje vyhotovená notárska zápisnica, ktorej súčasťou je aj fotodokumentácia z pozemku preukazujúca výkon stavebnej činnosti. Povinný vykonáva stavebnú činnosť, ktorou narúša svah, pričom rodinný dom navrhovateľa je umiestnený na pozemku nachádzajúcom sa nad ním. Nakoľko sa nevedie žiadne stavebné konanie, jedná sa o čiernu stavbu a navrhovateľ nemá možnosť preveriť, o akú stavbu sa jedná a v akom rozsahu, aký je stavebný zámer a nemôže vzniesť ani žiadne námietky. S poukazom na ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona konštatoval, že stavebným úradom mu nebolo oznámené začatie stavebného konania, v dôsledku absencie ktorého mu bola povinným odňatá možnosť uplatňovať svoje práva zákonným spôsobom. Povinným je pritom vykonávaná stavba, ktorá ohrozuje majetok
vo vlastníctve navrhovateľa, keď nie je zrejmé, či je stavba v súlade so stavebným zákonom a či neohrozuje majetok a bezpečnosť navrhovateľa. Navrhovateľ sa snaží využiť všetky inštitúty, ktoré mu ponúka aj stavebný zákon, avšak jeho šanca domôcť sa svojich práv výlučne podnetmi na príslušný stavebný úrad je neefektívna, keďže stavebný úrad nemôže povinnému rozhodnutím zakázať vykonávať stavebnú činnosť, môže mu udeliť len pokutu. Z ust. § 123 a nasl. Občianskeho zákonníka pritom vyplýva, že vlastník susediacej nehnuteľnosti a realizátor stavby nesmie svojou stavbou ohroziť stavbu a pozemok navrhovateľa. Zhrnúc opísaný skutkový stav mal za to, že povinný ohrozuje majetok navrhovateľa nezákonne bez stavebného povolenia a okrem toho ho nadmieru obťažuje aj prachom a hlukom. Existenciu bezprostredne hroziacej ujmy v spojení s uvedeným vyvodil aj z ust. § 54 stavebného zákona upravujúceho možnosť vykonávania stavieb a ich zmien iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu, ako aj skutočnosti, že bez rozhodnutia súdu sa navrhovateľ nevie domôcť zastavenia stavebných prác, pričom bezprostredne hrozí škoda na majetku a zdraví navrhovateľa, ohrozenie bezpečnosti jeho a jeho rodiny, ako aj ohrozenie a uprenie možnosti uplatňovania jeho zákonných práv ako účastníka stavebného konania. Uvedeným postupom povinný tiež celkom ignoruje zákonnú úpravu a z nej vyplývajúce zákonné povinnosti. Existuje dôvodná obava, že povinný vykoná čiernu stavbu a navrhovateľ bude poškodený na svojich právach a majetku, a preto aj z hľadiska hospodárnosti a prevenčnej povinnosti zhodnotil ako účelnejšie domáhať sa svojich práv neodkladným opatrením, ktorým sa predíde škodám na zdraví a majetku, prípadne čiernej stavbe. Za splnenú preto vyhodnotil podmienku efektívnosti neodkladného opatrenia a vzhľadom k tomu, že jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, aj podmienku proporcionality s tým, že pokiaľ povinný preukáže, že stavebnú činnosť vykonáva zákonne, bude v nej môcť pokračovať. Uložená povinnosť nemôže za následok ani vznik nenávratného stavu. 3. Podľa § 324 ods. 1 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie rozhodujúcich skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez pojednávania.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalé úpravu pomerov medzi stranami.
12. Podľa § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
13. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
14. Podľa § 126 ods. 21 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
15. Podľa § 127 ods. 1OZ vlastník sa musí zdržať všetkého čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
16. Zmyslom inštitútu neodkladného opatrenia upraveného v ust. § 324 a nasl. CSP je rýchle a pružné vyriešenie situácie vyžadujúcej si okamžitú ingerenciu súdu s cieľom predísť vzniku bezprostredne hroziacej ujmy či zmareniu výkonu rozhodnutia. Zákon prezumuje dva dôvody, existencia ktorých či už samostatne alebo aj kumulatívne umožňuje využitie inštitútu neodkladného opatrenia, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov a obava z ohrozenia výkonu exekúcie, to všetko za splnenia podmienky subsidiarity neodkladného opatrenia vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vždy vo vzťahu k hmotnoprávnemu nároku uplatnenému žalobou (za predpokladu, že sa nejedná o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím súdneho konania, ktorým sa má zabezpečiť definitívna ochrana- napr. zdržovacie nároky). Vylúčené je preto poskytnutie tejto procesnej ochrany zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku. Je potrebné tiež zdôrazniť, že neodkladným opatrením nedochádza k prejudikovaniu konečného výsledku sporu, ale len k zabezpečeniu toho, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam, a to aj preventívnymi účinkami tohto inštitútu, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť vzniku škody alebo inej ujmy či jej zväčšovaniu. Aj v prípade, že sú splnené formálne a vecné predpoklady požadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či nariadením nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, to znamená, že súd musí posúdiť aj proporcionalitu (primeranosť) zásahu predstavovaného nariadením neodkladného opatrenia. Osobitnej povahe tohto procesnoprávneho inštitútu zodpovedá aj zjednodušený a zrýchlený postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (spravidla súd rozhodne bez výsluchu, bez vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania). Súd nevykonáva riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. CSP a pri rozhodovaní vychádza z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinnými dôkazmi osvedčených skutočností. Navrhovateľ musí preto opísaním rozhodujúcich skutočností a pripojením listinných dôkazov hodnoverne presvedčiť súd o potrebe tejto procesnej ochrany (spravdepodobniť naliehavú potrebu dočasnej ochrany, ako aj existenciu nároku vo veci samej).
17. Nový procesnoprávny kódex priniesol v právnej úprave neodkladných opatrení významnú zmenu, keď upustil od výlučne provizórneho charakteru neodkladného opatrenia a od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia (v súčasnosti neodkladné opatrenie) na konanie vo veci samej. Zákonodarca po novom pripúšťa, že neodkladným opatrením nariadeným pred začatím súdneho konania bude zabezpečená trvalá, definitívna ochrana bez potreby iniciovania konania vo veci samej (viď ust. § 336 ods. 1 veta druhá CSP, predovšetkým zdržovacie návrhy).
18. Zhrnúc uvedené možno uzavrieť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje:
- osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- osvedčenie naliehavosti a opodstatnenosti potreby neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,
- či navrhované neodkladné opatrenie poskytne potrebnú ochranu z hľadiska
princípu efektívnosti,
- či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený ireverzibilný (nenávratný) stav,
- či právne účinky neodkladného opatrenia zodpovedajú proporcionálnemu zásahu a
- či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, využitie ktorého má prednosť neodkladným opatrením.
19. V predmetnej veci súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazov dospel k záveru, že požadovaná ingerencia súdu vo forme neodkladného opatrenia nie je dôvodná.
20. Navrhovateľ sa neodkladným opatrením domáha uloženia zákazu povinnému ako vlastníkovi susediacej nehnuteľnosti vykonávať akúkoľvek stavebnú činnosť, ktorá podlieha vydaniu stavebného povolenia na danej nehnuteľnosti do vydania právoplatného stavebného povolenia príslušným stavebným úradom. Aktuálnymi výpismi z LV č. XXXX a č. XXXXX a grafickým znázornením označených nehnuteľností z internetového portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra SR osvedčil vlastnícky vzťah strán sporu k nehnuteľnostiam v bezprostrednom susedstve. Z LV č. XXXXX vyplýva, že povinný nadobudol vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vo februári 2022. Predloženou fotodokumentáciou ako aj notárskou zápisnicou č. N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX spísanou dňa 29. 06. 2022 notárskym kandidátom notárskeho úradu P.. D. F.- P.. Ľ. P. považoval súd za osvedčenú aj skutočnosť, že na pozemku susediacom s pozemkom vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa sa nachádza príprava na realizáciu stavebných prác. Súd je však toho názoru, že navrhovateľ neosvedčil hmotnoprávne oprávnenie pre uloženie takto formulovaného zákazu a rovnako ani existenciu naliehavej potreby neodkladnej úpravy pomerov odôvodnenú konkrétnym a bezprostredným ohrozením života a majetku navrhovateľa a jeho rodiny.
21. Ustanovenie § 126 OZ, na ktoré sa odvoláva aj samotný navrhovateľ, predstavuje hmotnoprávny základ pre poskytnutie ochrany vlastníkovi pred rušivými neoprávnenými zásahmi do niektorej zo zložiek jeho vlastníckeho práva (právo predmet vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním). Predpokladom je preukázanie existencie neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva zneužitím práv zo strany povinného, čo nemožno zamieňať s osvedčením stavebnej činnosti vykonávanej bez stavebného povolenia, t. j. v rozpore s predpismi objektívneho verejného práva. Uskutočňovanie stavby bez stavebného povolenia nemusí v sebe subsumovať neoprávnený (pozn. súdu v zmysle ust. § 126 OZ) zásah do susedských vlastníckych práv, príp. jeho hrozbu. Nakoniec samotné zriadenie stavby bez ohľadu na to, či mu predchádzalo vydanie stavebného povolenia alebo ohlásenie stavebnému úradu, nie je bez ďalšieho rušením vlastníka susednej nehnuteľnosti, ktorým môžu byť len účinky stavby, resp. stavebnej činnosti. Ak došlo k neoprávneným zásahom do práv vlastníka nehnuteľnosti, súd uloží tomu, kto neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva, aby sa zdržal týchto zásahov. Nemožno však prostredníctvom ust. § 126 OZ ukladať iné povinnosti, ako tie, ktoré smerujú na odstránenie neoprávnených zásahov do práv iného vlastníka v intenciách ochrany súkromných občianskoprávnych vzťahov. Otázka existencie verejnoprávneho oprávnenia povinného pre uskutočnenie stavby tak nie je z pohľadu ochrany poskytovanej vlastníkovi inštitútmi civilného súkromného práva (§ 126, § 127 CSP) relevantná. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na možné a neosvedčené narúšanie svahu, súd uvádza, že posúdenie otázky, či stavebnou činnosťou môže alebo nemôže dôjsť k narušeniu stability susednej stavby, nepatrí do kompetencie súdu, ale príslušného stavebného úradu (viď § 48 ods. 2 stavebného zákona) a súd v civilnom sporovom konaní nemôže neodkladným opatrením založiť povinnosť alebo zákaz trvajúci do času právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, čo vyplýva práve aj zo skutočnosti, že neodkladným opatrením súd poskytuje ochranu ohrozeným alebo porušeným civilným právam a nie verejným záujmom. Rovnako je v tejto súvislosti potrebné zdôrazniť, že zákaz vykonávať stavebnú činnosť, na ktorú je potrebné stavebné povolenie, bez rozhodnutia príslušného stavebného úradu, príp. bez ohlášky, vyplýva pre všetkých, t. j. nielen pre povinného priamo z ustanovení stavebného zákona (napr. § 48, § 54 stavebného zákona) a inštitút neodkladného opatrenia bez ďalšieho aj napriek pochybnostiam navrhovateľa o efektivite prostriedkov správneho práva neslúži ako prostriedok nápravy porušenia ustanovení stavebného zákona, ako verejnoprávneho predpisu zakladajúceho práva a povinnosti účastníkom stavebného konania voči príslušnému stavebnému úradu, t. j. na to, aby sa dosiahol súlad konania vlastníka nehnuteľnosti s predpismi verejného práva. Navrhovateľ tak celkom nedôvodne žiada, aby súd neodkladným opatrením deklaroval zákaz vyplývajúci priamo z ustanovení
stavebného zákona (napr. § 48, § 54 stavebného zákona). Okrajovo súd poukazuje na to, že stavebný zákon takúto činnosť sankcionuje nielen pokutami, ktoré navrhovateľ označil za neefektívne, ale aj možnosťou stavebného úradu nariadiť odstránenie stavby a súčasne upravuje aj kompetencie orgánov štátneho stavebného dohľadu, ktoré sú oprávnené už pri realizácii stavebnej činnosti stavebníka nielen vyzvať na zjednanie nápravy alebo tiež zastaviť práce na stavbe podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona. Hmotnoprávne ustanovenia OZ súd neoprávňujú zakázať realizáciu stavebnej činnosti ani z dôvodu obavy z uskutočnenia čiernej stavby, ktorej existencia, ako už súd vyššie uviedol, sama o sebe nenarúša vlastnícke právo navrhovateľa.
22. V ďalšom má súd za to, že navrhovateľ neosvedčil konkrétne a bezprostredné nebezpečenstvo, ktoré odvodzuje len zo subjektívne produkovanej a ničím nepodloženej hypotézy. Predložená fotodokumentácia osvedčuje len prípravu pozemku na realizáciu stavebných prác, čo je konštatované aj v predloženej notárskej zápisnici, nie aktuálne prebiehajúcu stavebnú činnosť, ktorá by konkrétnym spôsobom ohrozovala život alebo majetok navrhovateľa. Navrhovateľ neosvedčil akúkoľvek jeho komunikáciu s príslušným stavebným úradnom v danej veci, t.j. skutočnosť, že vo veci neprebieha stavebné konanie o vydanie stavebného povolenia a uvedenú skutočnosť nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že povinný za účasti notárskeho kandidáta odmietol reagovať na otázku navrhovateľa, či disponuje stavebným povolením. Záver o absencii podania žiadosti o vydanie stavebného povolenia tiež nie je možné vyvodiť len zo skutočnosti, že mu doposiaľ nebolo stavebným úradom oznámené začatie stavebného konania ako účastníkovi z titulu vlastníctva susediacej nehnuteľnosti, nakoľko v zmysle ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona je oznámenie o začatí stavebného konania viazané na podanie úplnej žiadosti. Rovnako len samotná skutočnosť, že navrhovateľ si nie je v súčasnosti istý, či stavebná činnosť bude prebiehať v súlade s všeobecnými a osobitnými požiadavkami pre uskutočňovanie stavieb, zvlášť v otázke k stability a bezpečnosti jeho nehnuteľnosti situovanej v bezprostrednom susedstve, nezodpovedá žiadnemu konkrétnemu a bezprostrednému nebezpečenstvu pre navrhovateľa. V danom čase nie je ani z navrhovateľom prezentovaných skutkových tvrdení možné ustáliť, aká stavba sa bude realizovať na susediacom pozemku vo vlastníctve povinného, t. j. či stavba uskutočnenie ktorej je podmienené vydaním stavebného povolenia alebo len ohlásením stavebného úradu.
23. Zhrnúc uvedené navrhovateľ neosvedčil priame a konkrétne ohrozenie svojho majetku v dôsledku stavebnej činnosti vykonávanej na susednom pozemku, ba naopak sám sa odvoláva na to, že z dôvodu absencie stavebného konania nemôže verifikovať, či stavba je a bude vykonávaná v súlade so stavebným zákonom a bez ohrozenia jeho majetku. Z navrhovateľom špecifikovaného ohrozenia spočívajúceho v nevedomosti, či stavba spĺňa zákonné požiadavky a v uprení možnosti uplatňovania jeho zákonných práv v stavebnom konaní je zrejmé, že sa jedná len o subjektívnu hypotézu a obavy navrhovateľa z prípadných účinkov budúcej stavebnej činnosti, ktoré nemôže byť bez ďalšieho podkladom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Opísané nebezpečenstvo, resp. jeho hrozba v žiadnom prípade nezodpovedá požiadavke konkrétnosti a bezprostrednosti.
24. Vo vzťahu k ust. § 126 OZ je osobitnou úpravou ust. § 127 OZ, ktoré poskytuje ochranu susedským právam subsumujúcim v sebe vzájomné obmedzenia pre vlastníkov susediacich nehnuteľností vychádzajúc zo zásady, že ochrana poskytovaná právam vlastníka jednej nehnuteľnosti nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane prináležiacej vlastníkovi druhej nehnuteľnosti. Vlastníkovi nehnuteľnosti sa v zmysle ust. § 127 OZ pritom poskytuje ochrana len proti takým zásahom, ktoré ho nad mieru primeranú pomerom obťažujú alebo vážne ohrozujú výkon jeho práv niektorým z demonštratívne vymedzených spôsobov. Navrhovateľ sa v návrhu odvoláva aj na predmetné ustanovenie tvrdiac, že povinný ohrozuje jeho majetok okrem iného aj tým, že nadmieru primeranú pomerom ho obťažuje prachom a hlukom, čo však žiadnym spôsobom neosvedčil. Pokiaľ by navrhovateľ aj relevantne spravdepodobnil tento druh zásahu do susedských práv za súčasného preukázania opodstatnenosti požiadavky naliehavého zásahu prostredníctvom neodkladného opatrenia, súd uvádza, že účinnú, efektívnu a proporcionálnu ochranu by nemohol predstavovať zákaz akejkoľvek stavebnej činnosti naviac navrhovateľom limitovaný do vydania právoplatného stavebného povolenia. Inými slovami povedané formulácia petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nezodpovedá ochrane pre tento druh rušenia susedských práv.
25. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď navrhovateľ neosvedčil splnenie základných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (potrebu naliehavého zásahu a existenciu hmotnoprávneho základu pre nariadenie neodkladného v požadovanom znení), súd jeho návrh ako
nedôvodný bez potreby skúmania ďalších podmienok zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Nakoľko súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s charakterom podania vo veci samej, rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP aj o trovách konania, a to v súlade so zásadou úspechu vyjadrenou v ust. § 255 ods. 1 CSP, keď v konaní plne úspešnému povinnému vznikol nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Nakoľko však povinnému žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018). Rozhodnutím o nepriznaní nároku povinnému na náhradu trov konania zároveň odpadá potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) C.s.p.)
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358, § 359, § 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.(§ 363, § 364 CSP)
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)