Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/1368/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: I., o zaplatenie 474,20 € s príslušenstvom

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 221,75 € spolu s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 98,50 € od 04.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 102,49 € od 04.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 20,76 Eur od 04.06.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Dňa 20.03.2014 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 474,20 € s príslušenstvom titulom poskytnutých telekomunikačných služieb a poplatkov.

V návrhu uviedol, že dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a navrhovateľ ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej pod referenčným číslom XXXXXXXXXX. Odporca ako záujemca uzavrel s jeho právnym predchodcom ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby jeho právnym predchodcom odporcovi ako účastníkovi. Odporca sa v zmysle zmluvy o pripojení zaviazal riadne odoberať služby, uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Zároveň sa odporca v prípade porušenia tejto povinnosti a iných povinnosti uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej len „VOP“) uhradiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu. Právny predchodca navrhovateľa riadne poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby a ich cenu vyčíslil podľa zmluvy a cenníka faktúrou č. 7203068590 splatnou dňa 03.04.2012 v sume 248,95 €, faktúrou č. 7105671348 splatnou dňa 03.07.2011 v sume 3,50 €, faktúrou č. 7104559920 splatnou dňa 03.06.2011 v sume 20,76 €, faktúrou č. 7102381461 splatnou dňa 03.04.2011 v sume 98,50 €, faktúrou č. 7103737787 splatnou dňa 03.05.2011 v sume 102,49 €.

Celková neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 474,20 €. Nezaplatením faktúry v lehote splatnosti sa odporca dostal do omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 20.06.2016.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013, zmluvou o pripojení a dodatkom k tejto zmluve, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb, faktúrami č. 7203068590, č. 7105671348, č. 7104559920, č. 7102381461, č. 7103737787, keď zistil tento skutkový a právny stav.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ako postupca na jednej strane (ďalej len ako „právny predchodca“) a navrhovateľ ako postupník na strane druhej postúpil postupca navrhovateľovi peňažné pohľadávky, ktoré vznikli na základe zmlúv o poskytovaní verejných služieb zo strany postupcu, o. i. predmetom zmluvy bol aj odplatný prevod pohľadávok uvedených v prílohe tejto zmluvy vrátane pohľadávky voči odporcovi vedenej pod referenčným číslom 9001292687 vo výške, ktorá zodpovedá výške uplatnenej istiny.

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 23.12.2010 (ďalej len „zmluva o pripojení“) súd zistil, že bola uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom na jednej strane a odporcom ako zákazníkom na druhej strane podľa § 43 a nasl. Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Odporca túto zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba - nepodnikateľ; na základe zmluvy o pripojení sa poskytovateľ zaviazal pre odporcu dodávať telekomunikačné služby dojednané v tejto zmluve; tiež poskytovateľ na základe tejto zmluvy o pripojení poskytol odporcovi SIM kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX za účelom umožnenia prihlásenia sa odporcovi do siete poskytovateľa a za účelom používania služieb v programe „Podľa seba1“. SIM karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX..

K uvedenej zmluve o pripojení bol medzi rovnakými účastníkmi dňa 23.12.2010 uzavretý dodatok, predmetom ktorého bol program služieb „Podľa seba 1“ k vyššie uvedenej SIM karte (bod. 1 písm. a/ dodatku), ďalej záväzok poskytovateľa zabezpečiť odporcovi predaj zľavneného dátového zariadenia/ Typ MT zn. LG GS 290 Cookie Fresh za zľavnenú kúpnu cenu 1,- € vrátane DPH (bod 1 písm. c/ dodatku), pričom odporca sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov nepožiada o odkódovanie MT počas doby viazanosti, v prípade porušenia tejto povinnosti je účastník povinný uhradí podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 dodatku, nepožiada o vypojenie a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo zrušiť zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinností zo strany odporcu (bod 2 dodatku), ďalej záväzok odporcu riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu služieb (bod 1 písm. b/ dodatku); v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany odporcu (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b/, v bode 2 alebo 3 dodatku alebo v článku 3 bod. 3.6 všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a/ až c/ všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany poskytovateľovi strany dojednali povinnosť odporcu uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 €, pričom zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná zmluvná pokuta a odporca sa súčasne zaviazal uhradiť poskytovateľovi náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty (bod 4 dodatku); v dodatku bolo dojednané, že jeho platnosť a účinnosť nastáva dňom jeho podpísania zmluvnými stranami (bod 5 dodatku) a tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pripojení (bod 6 dodatku).

Za poskytnuté služby vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa faktúrou č. 7203068590 splatnou dňa 03.04.2012 v sume 248,95 €, faktúrou č. 7105671348 splatnou dňa 03.07.2011 v sume 3,50 €, faktúrou č. 7104559920 splatnou dňa 03.06.2011 v sume 20,76 €, faktúrou č. 7102381461 splatnou dňa 03.04.2011 v sume 98,50 €, faktúrou č. 7103737787 splatnou dňa 03.05.2011 v sume 102,49 €. Keďže odporca uvedené faktúry neuhradil, navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi faktúrou č. 7206450895 splatnou dňa 03.07.2012 zmluvnú pokutu v sume 248,95 €, celkom sumu 474,20 € ako hovorné a služby a zmluvnú pokutu.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 od. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.

Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v časti dôvodný.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ s odporcom prostredníctvom predajcu uzavrel zmluvu o pripojení, na základe ktorej poskytoval odporcovi elektronické komunikačné služby. S účinnosťou od 01.11.2011 došlo k zmene právnej úpravy zmluvy o pripojení (zákon č. 351/2011 Z. z.), táto zmena však nemala dopad na prejedávanú vec, keď k využívaniu služieb navrhovateľa odporcom došlo v celom rozsahu za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy (zákon č. 610/2003 Z.z.), preto súd na právny vzťah navrhovateľa a odporcu aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách účinné od 01.01.2008. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o pripojení súd posúdil ako občianskoprávny vzťah, odporca uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez oprávnenia na podnikanie. Z dokazovania ďalej vyplýva, že odporca využíval služby navrhovateľa, cenu poskytovaných služieb splatných fakturoval navrhovateľ odporcovi spolu v sume 221,75 €. Preto súd návrhu v tejto časti uplatneného nároku vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 221,75 € ako neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko odporca bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 98,50 € od 04.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 102,49 € od 04.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 20,76 € od 04.06.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu omeškania s platením faktúr č.7102381461 predstavovala 9% ročne a u ostatných uplatnených súm podľa faktúr vo výške 9,25% ročne.

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 3,50 Eur titulom poplatku za oneskorenú platbu, súd návrh navrhovateľa v tejto časti istiny i uplatneného úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol, keď navrhovateľ dojednanie takéhoto poplatku s odporcom žiadnym spôsobom nepreukázal. Tento poplatok navrhovateľ účtoval odporcovi faktúrou č. 7105671348.

Súčasťou uplatneného nároku navrhovateľa bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože v danom prípade sa jedná o právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane vystupuje navrhovateľ ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a na druhej strane odporkyňa ako spotrebiteľ- nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však

nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods.3 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 544 ods.1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods.2 uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v ust. § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v dodatku k zmluve o pripojení a tiež odkazom na Všeobecné podmienky, obsah ktorých nebol počas vykonávaného dokazovania známy, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to napriek prezentovanému názoru navrhovateľa, podľa ktorého nepostačuje na konštatovanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky záver o tom, že zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka nebola riadne individuálne dojednaná, vedie k tomu, že navrhovateľ ako dodávateľ služby, zneužíva svoje postavenie, pretože do predformulovaných textov zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny textu zo strany spotrebiteľa, podmienky ktoré mu vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Navrhovateľ do tohto textu zapracoval povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti zo zmluvy bod 2. kde sú rôzne možnosti porušenia povinností. Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako vágne, zvlášť pokiaľ navrhovateľ sám určí aj výšku zmluvnej pokuty bez toho, že by nejakým spôsobom informoval spotrebiteľa o tom ako dospel k stanovenej výške a prečo stanovil pokutu práve v takej výške.

Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje ho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko koncipované v zmluve o pripojení, že odporca pri uzatváraní zmluvy by sa musela minimálne oboznámiť nielen so zmluvou, ale aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie je zrejmé, či skutočne s týmito podmienkami odporca aj oboznámil. Oboznámenie s VOP bolo totiž do zmluvy zahrnuté a stráca sa v texte ďalších podmienok zmluvy. Netreba opomenúť skutočnosť, že aj keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre neho nevýhodná, nezmenilo by to nič na znení pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce len záujem dodávateľa a to je prejav nerovnováhy práv a povinností medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu. Samotná dĺžka viazanosti spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu v tabuľke č. 1 v spojení s bodom 2 Dodatku k zmluve o pripojení je textovo napojená na deaktiváciu služieb, na právo zrušenia zmluvy odstúpením od zmluvy, na vypovedanie zmluvy účastníkom. Pri takomto vymedzení rôznych možností porušenia povinností sa bežný spotrebiteľ určite dostatočne nezorientuje, kedy sa dopustí porušenia povinností zo Zmluvy. Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ poskytuje zľavy zo služieb alebo poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v

rámci svojej obchodnej politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Z hľadiska formálnej spätosti dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená, prípadne obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako neprijateľná zmluvná podmienka.

Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania, návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 248,95 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol ako nedôvodný. Obdobným spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté aj rozsudkami Okresného súdu Košice II. zo dňa 04.12.2012, zo dňa 04.12.2012 a zo dňa 19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu výlučne spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti.

O trovách konania súd vo vzťahu navrhovateľ a odporkyňa rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší odporca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 474,20 €. Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie 221,75, odporca bola úspešný v časti o zaplatenie sumy 252,45 €, (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu). Odporcovi tak vzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov. Odporca návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal a žiadne trovy konania mu zo súdneho spisu ani nevyplývajú, súd o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu odporcovi voči navrhovateľovi nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)