Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Er-246-2004.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
27Er/246/2004
Uznesenie
Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Národná banka Slovenska, I. Karvaša 1, 813 25 Bratislava, IČO: 30 844 789, proti povinnému: L. C., E..L.., L. X, M. XXX XX, K.: XX XXX XXX (ex offo výmaz z Obchodného registra SR dňa 18.10.2006), vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, Nám. sv. Michala 5, 920 01 Hlohovec, o vymoženie 995,82 EUR s príslušenstvom, a trov exekúcie, o podnete na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 30,60 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 024751 zo dňa 03.12.2004 bol súdny exekútor JUDr. Ing. Roman Liščák v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok"), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - rozhodnutia Úradu pre finančný trh, č. GRUFT-081/2003/SANE, zo dňa 19.12.2003.
Dňa 10.12.2013 bol tunajšiemu súdu súdnym exekútorom doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený navrhuje, aby súd rozhodol o zastavení predmetného exekučného konania, nakoľko bol povinný dňa 18.10.2006 ex offo vymazaný z Obchodného registra SR.
Súd šetrením v Obchodnom registri SR zistil, že dňa 18.10.2006 došlo k výmazu povinného z Obchodného registra SR. Vzhľadom na túto skutočnosť súd rozhodol o vyhlásení predmetnej exekúcie za neprípustnú a exekúciu aj zastavil. Povinný bol vymazaný z Obchodného registra SR z dôvodu ex offo výmazu.
Podľa § 68 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak. Zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Nakoľko návrh na zastavenie exekúcie podal oprávnený, súd prihliada aj na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
Súd podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku prihliada kedykoľvek za konania na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Ak súd zistí, že nedostatok, ktorý bráni konaniu vo veci, je neodstrániteľný, v zmysle § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd konanie zastaví.
Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Zánik povinného ako právnickej osoby bez právneho nástupcu považuje súd za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý bráni výkonu exekúcie a preto súd exekúciu zastavil.
Vzhľadom na podaný podnet súdneho exekútora súd vykonal šetrenie a zistil, že dňa 18.10.2006 došlo k výmazu povinného z Obchodného registra SR. Jednou z podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania tak na strane oprávneného ako aj na strane povinného. Skutočnosť, že povinný, ako právnická osoba, zanikol bez právneho nástupcu predstavuje neodstrániteľný nedostatok konania a takýto nedostatok neumožňuje pokračovať v predmetnej exekúcii. Súd na základe týchto skutočností rozhodol o tom, že predmetnú exekúciu vyhlasuje v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku za neprípustnú a ako takú ju zastavuje.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Súdny exekútor si podaním zo dňa 15.03.2016 uplatnil náhradu trov exekučného konania vo výške 54,84 EUR.
O povinnosti povinného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom (ďalej len „vyhláška“). V zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo predmetné exekučné konanie dňom 09.09.2004, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinným do 30.06.2006.
Podľa § 14 vyhlášky ods. 1 až 3, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 EUR za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony, za ktoré si uplatňoval odmenu aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) aj b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu 6 M Cdo 6/2011 z 21.03.2012 pri zastavení exekúcie sa nemôžu priznať odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a aj za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré majú totožnú náplň. Súd takisto nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony, ktoré neboli v exekučnom spise dostatočne preukázané.
Súd po preskúmaní a kontrole úkonov z exekučného spisu priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za: 20 min. zápis poverenia do PC, 1 hodina vyčíslenie trov exekučného konania.
Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 13,28 EUR (za 2 začaté hodiny).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Po preštudovaní spisového materiálu súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za 3 úkony podľa § 15 ods. 1 vyhlášky odmeňované paušálnou sumou 3,32 EUR za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti (1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x zisťovanie majetku povinného - Obchodný register) v celkovej sume 9,96 EUR (3x 3,32 EUR).
Podľa § 22 ods. 1 a 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. ak v exekučnom spise bola priložená len kópia doručenky a originál je založený v inom spise, nakoľko bolo jedným podaním na pošte doručených viacero zásielok, týkajúcich sa viacerých exekučných konaní). Z takéhoto postupu súdneho exekútora jasne vyplýva, že si takéto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré mu reálne vznikli iba raz. Súd teda súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky len za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané pripojením originálu doručenky, resp. vrátenej obálky ku zaslanej listine: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 2,26 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 2,80 EUR za konečné vyúčtovanie exekučného konania a za vrátenie poverenia vo výške 1,40 EUR, nakoľko ide o úkony, ktoré vzniknú v budúcnosti a súd nemá za preukázané, že uvedené úkony reálne budú súdnym exekútorom reálne vykonané.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné poplatky a internet vo výške 2,00 EUR, nakoľko súdny exekútor v exekučnom spise nemá za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov.
Podľa § 23 vyhlášky (1) Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. (2) Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR za každú aj len začatú polhodinu.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 23 vyhlášky vo výške 2,64 EUR, nakoľko súdny exekútor nepreukázal vykonanie úkonov v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie.
V zmysle § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky aj hotových výdavkov o DPH vo výške 20% zo sumy 25,50 EUR v celkovej sume 5,10 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.
Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti a náhradu za hotové výdavky v celkovej výške 30,60 EUR, na úhradu ktorých súd zaviazal oprávneného.
V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.