Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41C-15-2016.pdf
PDF · 88.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-41C/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V., v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivanou Jahnovou v právnej veci navrhovateľa: Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie č. 12 zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, AK, v Bratislave, Karadžičova ul. č. 8 proti odporcovi: H. F. narodený X. X. XXXX trvale bytom v U., U. ul. č. XX, o zaplatenie 746,48 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti zaplatenia 122,16 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75 % ročne od 28.1.2013 do zaplatenia sa zastavuje.
II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 435, 60 eur spolu s úrokom s omeškania v sadzbe 8,75 % ročne od 31. 1. 2013 do jej zaplatenia a k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 46,48 eur a náhradu iných trov konania v sume 14,80 eur a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
IV. Zo zastavenej časti konania sa odporcovi náhrada trov konania nepriznáva.
V. Navrhovateľovi - Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130 so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie č. 12 - bude po právoplatnosti tohto uznesenia vrátený súdny poplatok 0,80 eur a to prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenská pošta, a.s..
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 18. 1. 2016 žiadal navrhovateľ, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie 746,48 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% ročne od 28.1.2013 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že s ním dňa X.X.XXXX uzavrel odporca ako dlžník zmluvu o pôžičke, ktorej podmienky nedodržal, pretože neplatil dohodnuté splátky. Z tohto dôvodu veriteľ úver k 19.1.2013 zosplatnil a odporca mu dlhuje zažalovanú istinu.
Pred pojednávaním vo veci samej vzal navrhovateľ návrh čiastočne späť a žiadal, aby odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu 624, 32 eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 8,75% ročne od 28. 1. 2013 do zaplatenia. Konanie o všetkých nárokoch prevyšujúcich takto upravený žalobný petit bolo podľa § 96 ods. 1, 3 zákona č. 99/ 1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok ( OSP ) zastavené.
Odporca nárok navrhovateľa nerozporoval, uviedol, že zažalovanú povinnosť nemôže splniť pretože je vo výkone trestu odňatia slobody .
Účastníci sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavili, preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 OSP prejednal v ich neprítomnosti.
Dokazovanie bolo vykonané obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy účastníci nežiadali.
Zo zmluvy o pôžičke, ktorú navrhovateľ s odporcom uzavrel X.X.XXXX, súd zistil, že sa odporca zaviazal splatiť veriteľovi pôžičku XXX,XX eur v 10 mesačných splátkach po 63,67 eur, počnúc dňom 20.9.2012 a následne vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca . Posledná splátka mala byť zaplatená v júni 2013. Spolu mal odporca veriteľovi zaplatiť 636,70 eur. V zmluve je uvedená ročná úroková sadzba 67,64 %, priemerná hodnota RPMN - 45,18 % a RPMN - 67, 64 %. V zmluve chýba údaj rozčlenenia skladby splátok, teda aká časť zo splátky pripadá na istinu a aká časť na úroky. Z účtovného dokladu veriteľa, tzv. prehľadu splátok a úhrad a z písomného podania navrhovateľa súd zistil , že odporca 9.8.2012 uhradil 70,70 eur a ďalej v platení nepokračoval. Preto veriteľ listom z 19. 1. 2013 vyzval odporcu k okamžitej splatnosti celého dlhu do 3 dní odo dňa jej doručenia. Výzva mu bola doručovaná 22.1.2013 na adresu trvalého bydliska a veriteľovi sa 24.1.2013 vrátila späť, s prípisom pošty adresát neznámy.
Nároky, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje, vyplývajú zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V súčasnosti právne vzťahy vyplývajúce zo spotrebiteľských úverov upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. účinný od 1. 6. 2010, ako osobitný predpis. Podľa § 2 tohto zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej forme. Pod túto definíciu spotrebiteľského úveru spadá aj prejednávaná zmluva účastníkov. Odporca využil služby veriteľa , ktorý mu pôžičku - úver poskytol v rámci jeho podnikania. Odporca pri využití týchto služieb ako podnikateľ nekonal a je teda spotrebiteľom
- § 2 písmeno a ) zákona č. 129 /2010 Z. z.., v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluva o úvere patrí k tzv. absolútnym obchodným vzťahom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), z ktorého dôvodu sa otázky neupravené osobitným zákonom riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, a keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, aj osobitnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Podľa § 497 zákona č. 513 / 1991 Zb. - Obchodný zákonník (ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úrok. Podľa § 9 ods. 2 písmeno k ) zákona č. 129 /2010 Z. z. v znení k času uzavretia zmluvy . musí úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahovať - k) - výšku , počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov . Podľa § 11 ods. 1 písmeno a ) zákona č. 129 /2010 Z.z. v znení k času uzavretia zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2010/129/20160321?ucinnost=9.8.2012> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321?ucinnost=9.8.2012>, r) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321?ucinnost=9.8.2012> a y) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321?ucinnost=9.8.2012> a § 10 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/20160321?ucinnost=9.8.2012>, písmeno b ) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Vykonaným dokazovaním považoval súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol úver a odporca záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky nedodržal. Suma, ktorú veriteľovi poukázal, na vyrovnanie celého jeho záväzku nepostačovala, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa z úverového dlhu mu zostáva zaplatiť istinu úveru a úroku spolu 624,32 eur. Súd sa však s takto vyčísleným dlhom odporcu nestotožnil. Podľa § 9 ods. 1) zákona č. 129 /2010 Z. z., v znení účinnom k času uzavretia zmluvy, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere mať písomnú formu a súčasne musia v nej byť uvedené kogentne určené náležitosti, okrem iných musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto povinná náležitosť v prejednávanej zmluve chýba, v zmluve rozpis zloženia splátok uvedený nie je. Z mesačnej splátky úveru 63,67 eur nie je zrejmé aká časť pripadá na úhradu úveru a osobitne na úhradu úroku. Ročnú úrokovú sadzbu úveru označil veriteľ v zmluve výškou 67,64 %. Tento údaj je už jednoduchým porovnaním vstupných údajov zavádzajúci a nesprávny. Splatnosť úveru je kratšia ako jeden rok. Veriteľ sa pravdepodobne s
odporcom dohodol na úhrade tzv. anuitných splátok, čo vo finančnej terminológii znamená splátku, ktorá má rovnakú výšku počas celej doby platnosti úveru a je splácaná v pravidelných intervaloch, s tým, že s postupom splácania anuitnými splátkami klesá v splátke podiel úrokov a zvyšuje sa podiel úmoru istiny. V takomto prípade, bol však veriteľ povinný oznámiť počet a termíny splátok istiny a úrokov. Veriteľ síce v predformulovanom písomnom vyhotovení prejednávanej zmluvy oznámil odporcovi počet a výšku splátok , ale skladba splátok, keďže nie je mesačne konštantná ( neznižuje sa v nej v rovnakej výške úverová istina a v rovnakej výške úverový úrok) zo zmluvy nevyplýva. Keby skladba splátok bola konštantná, potom by výška úverového úroku nezodpovedala dojednaniu uvedenému v zmluve. Ak mal totiž odporca zaplatiť v 10 - tich splátkach úverovú istinu XXX,XX eur, tak jej podiel v dohodnutej mesačnej splátke 63,67 eur by bol 50,63 eur ( požičaná istina 506,30 eur deleno 10 splátok ) a zvyšok 13, 04 eur by pripadol na úrok. V takomto prípade by bola úroková sadzba 20 %. Dôsledkom absencie povinnej náležitosti zmluvy a to rozpisu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a zavádzajúceho údaju o výške ročnej úrokovej sadzby v dôsledku čoho je nesprávne, zavádzajúco uvedená aj výška ročnej percentuálnej miery nákladov je právny stav daný v ustanovení § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 129 /2010 Z. z., sa prejednávaný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ tak ako to tvrdí v jeho písomnom podaní z 24.6.2016 v spojení s listinným dokladom tzv. prehľadom splátok a úhrad odporcu, požičal odporcovi 506,30 eur na kúpu veci a odporca mu z tejto úverovej istiny vrátil 70,70 eur zostáva mu zaplatiť 435,60 eur a súd ho k splneniu tejto peňažnej povinnosti zaviazal. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Odporca sa s plnením peňažných záväzkov zo spotrebiteľského úveru dostal do omeškania. Dôsledkom omeškania dlžníka so splatením peňažného záväzku, alebo jeho časti je v zmysle § 369 ods. 1 ObchZ. jeho povinnosť platiť úrok z omeškania z nezaplatenej sumy. Obchodný zákonník síce pripúšťa , aby si účastníci zmluvy výšku úroku z omeškania určili vzájomnou dohodou, ale ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva . Občiansky zákonník ( zákon č. 40 /1 964 Zb. ) výšku úroku z omeškania upravuje v § 517 ods. 2 kogentne odkazom na vykonávací predpis.
Navrhovateľ žiada úrok z omeškania z nedoplatku celej úverovej istiny od času jej zročnosti podľa úkonu zosplatnenia. Podľa článku 12 Všeobecných úverových podmienok sa písomnosť považuje za doručenú piatym dňom po dni, keď bola odovzdaná na poštovú prepravu. Keďže výzva bola odporcovi doručovaná na adresu jeho trvalého bydliska 22.1.2013, piaty deň pre jej doručenie uplynul 27.1.2013. Odporca mal plniť do 3 dní, teda do 30.1.2013. Omeškanie odporcu s plnením začalo 31. 1. 2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je výška úrokov z omeškania ak záväzkový vzťah vznikol do 1.2.2013 o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania bola táto sadzba 0,75 %, preto je odporca povinný platiť úrok z omeškania 8, 75 % ročne z dlžnej sumy.
O náhrade trov meritórneho konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 2 OSP, podľa miery úspechu v konaní. Úspech navrhovateľa prevýšil úspech odporcu o 40 % ( navrhovateľ mal úspech 70 %, odporca mal úspech 30 % ) a v takomto rozsahu mu patrí aj náhrada jemu vzniknutých trov. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku 44,50 eur. Z istiny 624, 32 eur, ktorá po úkone čiastočného späťvzatia zostala predmetom sporu je súdny poplatok 37,- eur . Zvyšnú časť súdneho poplatku 7,50 eur, súd po skrátení o 6,70 eur navrhovateľovi v zmysle § 11 ods. 3,4 zákona č. 71/ 1992 Zb. o súdnych poplatkoch, vrátil. Navrhovateľovi trovy konania vznikli aj právnym zastúpením. Advokát požadoval náhradu za 2 úkony právnych služieb a to za prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie návrhu, obidva z roku 2016. Sadzba za úkon právnej služby z hodnoty sporu 624,32 eur je podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/ 2004 Z. z. v platnom znení za každý úkon po 39,84 eur a k nej prináleží aj paušál 8,58 eur. V zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. sa tarifná odmena a režijný paušál zvyšujú o 20 % -nú daň z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca je jej platiteľom. Navrhovateľovi vznikli trovy spolu v sume 153,21 eur z ktorej trovy právneho zastúpenia predstavujú 116,21 eur ( 2 x po 39,84 eur + 2 x po 8,58 eur + 20 % DPH ) a súdny poplatok 37,- eur. Miere úspechu navrhovateľa 40 % patrí náhrada 14,80 eur zo súdneho poplatku a 46,48 eur z trov právneho zastúpenia. Podľa § 149 ods. 1 OSP sa náhrada trov konania platí advokátovi.
Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z tohto ustanovenia vychádzal súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania, kde skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných
stranách. Zastavenie konania zavinil navrhovateľ, keďže vzal návrh na začatie konania ako nedôvodný späť.
Odporcovi, ktorý by mal nárok na náhradu trov konania tieto súd nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju podľa § 160 ods. 1 OSP splniť do troch dní. Súd môže uložiť aj dlhšiu lehotu. Odporca uviedol že je a aj dlhodobo bude vo výkone trestu odňatia slobody, v dôsledku čoho nemôže zažalovaná povinnosť splniť. Tento stav si spôsobil subjektívnym zavinením a preto nie je možné, teda dôvodné obmedziť práva navrhovateľa určením dlhšej lehoty na plnenie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..