Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-139-2015.pdf
PDF · 81.62 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/139/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO 35 697 270, zastúpeného: spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10 proti odporcovi: F. D., E.. XX.XX.XXXX, J. I. D. XX o zaplatenie sumy 411,77 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 132,77 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 132,77 Eur od 29.11.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti s a z a m i e t a.
Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 09.03.2015 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 411,77 Eur z toho dôvodu, že odporca nezaplatil navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby spolu vo výške 132,77 Eur a súčasne nenahradil škodu vo výške 279,- Eur. Poukázal pritom na uzavretú Zmluvu č. W., na základe ktorej poskytoval odporcovi telekomunikačné služby. Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z celej uplatnenej sumy od 29.11.2013 do zaplatenia, a tiež náhradu trov konania.
Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.08.2015, ktorý bol následne zrušený uznesením súdu č.k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.04.2016 z dôvodu nemožnosti doručiť odporcovi platobný rozkaz do vlastných rúk. Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu, na ktorom by sa tento v skutočnosti zdržiaval, ustanovil súd odporcovi opatrovníčku. Opatrovníčka sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. W. zo dňa 30.06.2013, Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. W. zo dňa 30.06.2013, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb navrhovateľa, faktúrou a pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013.
Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. W. zo dňa 30.06.2013 (ďalej iba "Zmluva") a z Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. W. zo dňa 30.06.2013 (ďalej iba "Dodatok") súd zistil, že odporca obdržal od navrhovateľa mobilný telefón značky Samsung Galaxy S III mini white za kúpnu cenu 1,- Eur a SIM kartu s prideleným telefónnym číslom: 0918 491 013, pričom sa stal užívateľom programu "Panter 40eur" s dobou viazanosti 24 mesiacov.
V súvislosti s uplatneným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 132,77 Eur súd uvádza nasledovné: Za služby poskytnuté odporcovi na základe Zmluvy a Dodatku vystavil navrhovateľ odporcovi faktúru č. XXXXXXXXXX S.platnú 08.08.2013 za poskytnuté služby vo výške 151,45 Eur, avšak z návrhu vyplýva, že sa uplatňuje len suma 132,77 Eur.
Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca uvedenú sumu vo výške 132,77 Eur, navrhovateľovi nezaplatil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd navrhovateľovi žalovaný nárok v časti týkajúcej sa sumy 132,77 Eur ako dôvodný priznal.
Súd priznal navrhovateľovi aj nárok na úrok z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 5,25 % ročne z časti žalovaného nárokov v sume 132,77 Eur od 29.11.2013 až do zaplatenia, pretože nahliadnutím do prehľadu základných úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky zistil, že ku uvedenému dňu bola účinná úroková sadzba vo výške 0,25 %, ktorej zvýšenie o 5 percentuálnych bodov na základe § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,25 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania od uvedeného dňa, nakoľko nasleduje po dni splatnosti žalovanej faktúry.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, má podnik právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súvislosti s uplatneným nárokom v časti týkajúcej sa sumy 279,- Eur súd uvádza nasledovné: Navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odôvodnil v návrhu tým, že táto škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu predaného odporcovi (ďalej len "koncové zariadenie"). Škoda vznikla navrhovateľovi tak, že odporca porušil svoju povinnosť zotrvať po celú dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a bez prerušenia využívať jeho služby. Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že rozdiel medzi akciovou cenou mobilného telefónu značky Samsung Galaxy S III mini white a jeho predajnou cenou v čase predaja odporcovi bol vo výške 279,- Eur.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností; ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Uplatnený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej iba "OZ"), podľa ktorého predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
Pokiaľ ide o protiprávny úkon, súd má za to, že tento predpoklad nie je splnený, ako to tvrdí navrhovateľ, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že odporca nezotrval v zmluvnom vzťahu vyplývajúcom zo Zmluvy a Dodatku po celú dobu viazanosti v rozsahu 24 mesiacov.
Pokiaľ ide o vznik škody, súd poukazuje na to, že podľa § 442 ods.1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí. Súd konštatuje, že škodovou udalosťou nie je, ak dodávateľ elektronickej komunikačnej služby a koncového zariadenia predá kupujúcemu toto zariadenie za nižšiu ako predajnú cenu a kupujúci v priebehu zmluvného vzťahu poruší povinnosť dodržať dobu viazanosti, nakoľko dodávateľ predáva koncové zariadenia záujemcom za pevne dohodnutú kúpnu cenu na základe ním stanovenej marketingovej stratégie s cieľom prilákať čo najviac záujemcov o jeho služby v rámci konkurenčného prostredia na danom trhu poskytovateľov elektronických komunikačných služieb. Pri uzatváraní obdobných zmlúv sa ponúka dostatočný právny priestor dojednať s kupujúcim kúpnu cenu vo výške predajnej ceny s rozdelenou splatnosťou s tým, že kupujúcemu sa odpustí splátka (splátky) kúpnej ceny podľa naplnenej doby viazanosti, v dôsledku čoho kupujúci pri splnení tejto podmienky nakoniec uhradí len splátku vo výške akciovej ceny. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ, ako vyhotoviteľ Zmluvy a Dodatku, je zodpovedný za to, že v Dodatku určil kúpnu cenu za dodané koncové zariadenie v nižšej sume než je jeho predajná cena, a to bez vplyvu prípadného nedodržania doby viazanosti zo strany odporcu. Vzájomná dohoda na kúpnej cene, hoci aj akciovej, nemôže byť neskôr jednostranne reparovaná v dôsledku nesplnených očakávaní dodávateľa týkajúcich sa predpokladaného zisku z predmetného zmluvného vzťahu.
Pri svojom rozhodovaní súd prihliadal aj na existenciu určitej miery podnikateľského rizika na strane navrhovateľa ako dodávateľa služieb a predajcu koncového zariadenia, na to, že časť ceny odpredaného koncového zariadenia je už kalkulovaná v rámci dohodnutého mesačného paušálu, ako aj na skutočnosť, že z tvrdení a dôkazov navrhovateľa nevyplýva, že došlo ku akémukoľvek overovaniu bonity odporcu zo strany navrhovateľa pred uzavretím Zmluvy a Dodatku, pričom pravdepodobnejšou sa javí jeho snaha o maximalizáciu počtu uzavretých zmlúv, a to za každú cenu. Súd má za to, že v prejednávanej veci nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, pretože odporca si splnil povinnosť zaplatiť za dodané koncové zariadenie dojednanú akciovú kúpnu cenu vo výške 1,- Eur (opak navrhovateľ netvrdil), zatiaľ čo povinnosť zaplatiť za uvedené zariadenie rozdiel medzi akciovou cenou a predajnou cenou vo výške 279,- Eur odporcovi nevznikla.
Pokiaľ ide o zavinenie a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, súd má za to, že pri nepreukázaní prvého a druhého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, nie je možné považovať za splnený ani tretí a štvrtý predpoklad.
Z uvedených skutočností preto súd dospel k záveru, že zodpovednosť odporcu za škodu voči navrhovateľovi v súvislosti s neuhradením predajnej ceny za dodané koncové zariadenie nevznikla.
Súd preto nárok navrhovateľa na náhradu škody vo výške 279,- Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva, ako nedôvodný, zamietol.
Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom postupoval podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 Eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., tak že odporcovi, ktorá mal v konaní prevažný úspech (jeho úspech predstavuje 68 %, čomu zodpovedá miera úspechu v rozsahu 36 %), náhradu trov konania nepriznal, nakoľko odporca si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia mu zo spisu žiadne trovy nevyplývali.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.