Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11P-197-2015.pdf
PDF · 88.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/197/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Mgr. Ivanom Antalom v právnej veci maloletého dieťaťa: X. E., I.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote, dieťa rodičov - matky: E. X., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K.F., I. L. XXX/X, zastúpená JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Hnúšti, Partizánska 197 a otca: Š. E., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. K., I. L. XXX, G..Č.. Z. Z., I. W. XXXX, U. G. O. F. F. Z., Č.S. L., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k. 7P/5/2011-19 zo dňa 01.02.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2011 v časti schválenej rodičovskej dohody o výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý platiť na mal. X. E., I.. XX.XX.XXXX výživné vo výške po 150 eur mesačne, vždy do 20.-eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.12.2015.
Zameškané výživné za čas od 01.12.2015 do 27.06.2016 vo výške 700 eur j e otec p o v i n n ý matke splatiť v splátkach vo výške po 25 eur mesačne, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania celého zameškaného výživného, pod následkom straty výhody splátok.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V podanom návrhu, ktorý matka podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu, žiadala o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, ktoré bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 7P/5/2011 zo dňa 01.02.2011, pričom toto výživné žiadala zvýšiť na sumu po 150 eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2015.
Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného podstatným spôsobom vzrástli náklady spojené s výchovou a výživou dieťaťa a tiež tým, že dňa XX.XX.XXXX sa jej narodil syn V.I. X., ku ktorému má ona ďalšiu zákonnú vyživovaciu povinnosť. Na pojednávaní k návrhu doplnila, že v súčasnosti je mal. X. žiačkou 4. ročníka Základnej školy v K., kde po škole navštevuje družinu, za ktorú platí 4 eurá mesačne. Ďalej jej za obedy platí 24 eur mesačne a koncom roka bola dcéra v škole v prírode, za čo platila necelých 50 eur. V súčasnosti je na materskej dovolenke, poberá materský príspevok vo výške 250 eur mesačne spolu s prídavkami na deti. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala len v rámci verejno-prospešných prác a jej príjem v tom čase činil len 60 eur mesačne. V súčasnosti žije s priateľom a deťmi v jednoizbovom byte, kde za služby platí mesačne 142 eur.
Otec na pojednávaní uviedol, že nie je v jeho silách platiť zvýšené výživné. Od novembra 2015 sa zdržiava v Českej republike, a to najmä v B., kde doposiaľ pracoval na rôznych miestach. V súčasnosti
pracuje pre spoločnosť GZ Media lodenice, zatiaľ je v skúšobnej dobe a pracuje ako robotník, zhotovuje obaly na rôzne CD nosiče. Podľa jeho tvrdenia, jeho mzda v Čechách činí 8.000,-Kč až 9.000,-Kč. Tiež uviedol, že okrem mal. X. má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi B. V., o ktorom nevedel kedy sa presne narodil. Vo svojej výpovedi však uviedol aj tú skutočnosť, že v novembri 2015 bol s ním okamžité skončený pracovný pomer, a to v Roľníckom družstve N.. Tvrdil, že ho zamestnávateľ nechcel z pracovného pomeru uvoľniť, nechcel s ním skončiť pracovný pomer dohodou, preto úmyselne nechodil do práce.
Na otázku, aby vysvetlil, prečo chcel dobrovoľne skončiť pracovný pomer, odpovedal tak, že mal v zamestnaní nepríjemnosti a keďže mu matka bránila v styku s dcérou, chcel preto zmeniť prostredie, aby ho k tomuto miestu už nič neviazalo a tak sa nechal z práce vyhodiť.
Kolízny opatrovník považoval návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný, a to najmä s prihliadnutím k tomu, že naposledy bolo výživné upravované v čase, keď ešte dieťa nechodilo do školy a v súčasnosti sú nároky na uspokojovanie jeho potrieb určite vyššie.
Právny zástupca matky záverom žiadal návrhu vyhovieť, najmä s prihliadnutím na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 rokov a tiež aj s poukazom na to, že otec vlastným zavinením zapríčinil, že bol prepustený z predchádzajúceho zamestnania.
V súvislosti so skutočnosťami, ktoré uviedol otec na pojednávaní dňa 30.05.2016, mu bolo súdom uložené, aby na pojednávaní dňa 27.06.2016 predložil svoju terajšiu pracovnú zmluvu, potvrdenie o mzde, ako aj o jeho terajšom pobyte a za týmto účelom bolo aj pojednávanie na uvedený deň odročené. Otec sa však na toto pojednávanie nedostavil, výzve súdu nevyhovel a do spisu nedoložil žiadané doklady o jeho súčasnom pracovnom pomeru, ako aj príjme. Z uvedeného dôvodu súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti otca. Pre úplnosť sa v tejto súvislosti uvádza, že otec sa s oneskorením, a to aj po vyhlásení rozsudku v predmetnej veci dostavil do budovy súdu a do spisu doložil len rukou písanú adresu o jeho terajšom pobyte.
Okrem výsluchu účastníkov konania bolo na pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie, pričom boli čítané nasledovné listinné dôkazy: rodný list dieťaťa, potvrdenia predložené matkou na čl. 8 až 13, správa z Roľníckeho družstva N.. Z pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 7P/5/2011 bol prečítaný rozsudok zo dňa 01.02.2011 a po takto vykonanom dokazovaní bol zistený tento skutkový stav.
Naposledy bolo výživné na mal. X. E. upravené rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 01.02.2011, č.k. 7P/5/2011-19, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.02.2011. Týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa počnú dňom 01.01.2011 zaviazal platiť na jeho výživu sumou 50 eur mesačne.
V tom čase malo dieťa štyri roky a nebolo školopovinné. Matka žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala a podľa zápisnice o pojednávaní vo veci sp.zn. 7P/5/2011 Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 01.02.2011 bola matka v tom čase bez zamestnania, otec pracoval ako robotník na salaši, kde jeho príjem činil v tom čase cca 440 eur mesačne a už vtedy mal vyživovaciu povinnosť k synovi mal. B. V., narodeného v roku XXXX.
V súčasnosti mal. X. ukončila 4. ročník základnej školy a má 11 rokov. Jej matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. V. X., I.. XX.XX.XXXX, jediným zdrojom jej príjmu je rodičovský príspevok, ktorý poberá vo výške 250 eur spolu aj s prídavkami na deti.
Vo vzťahu k otcovi bolo z jeho výsluchu zistené, že v novembri 2015 prestal úmyselne chodiť do práce, na základe čoho bol s ním v Roľníckom družstve N. okamžite skončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, z dôvodu vážneho porušenia pracovnej disciplíny. Táto skutočnosť vyplýva aj zo správy Roľníckeho družstva N. zo dňa 05.05.2016 (čl. 26). Podľa správy Roľníckeho družstva N. bol príjem otca v roku 2015 nasledovný: v mesiaci január vo výške 560,42 eur, v mesiaci február vo výške 510,71 eur, v mesiaci marec vo výške 329,41 eur, v mesiaci apríl vo výške 417,97 eur, v mesiaci máj vo výške 524,80 eur, v mesiaci jún vo výške 487,65 eur, v mesiaci júl vo výške 568,88 eur, v mesiaci august vo výške 606,25 eur, v mesiaci september vo výške 613,06 eur, v mesiaci október vo výške 604,24 eur
a v mesiaci november vo výške 522,55 eur. Priemerne tak otec zarobil počas uvedených 11 mesiacov roka 2015 sumu 522,35 eur. Podľa vyjadrenia otca v súčasnosti jeho príjem činí 8.000,-Kč až 9.000,-Kč, túto skutočnosť však napriek výzve súdu nepreukázal žiadnym dôkazom.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 Zákona o rodine sa použijú primerane.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods. 1/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; ods. 2 / obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; ods. 3/ každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; ods. 4/ pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; ods. 5/ výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; ods. 6/ ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine ods. 1/ ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; ods. 2/ súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; ods. 3/ výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine ods. 1/ pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie; ods. 2/ výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 Zákona o rodine ods. 1/ právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa; ods. 2/ práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Schopnosti a možnosti rodičov v súvislosti s ich vyživovacou povinnosťou má súd zhodnotiť zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti ich uplatnenia v danom regióne a podobne, pričom týmito schopnosťami a možnosťami sú bezprostredne ovplyvňované aj odôvodnené potreby dieťaťa. Ak sú reálne možnosti a schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa. Je potrebné tiež uviesť, že majetkové pomery rodičov treba zohľadňovať a posudzovať nie len podľa vykazovaného príjmu, ktorý býva niekedy neúplný alebo skreslený, ale aj podľa celkovej hodnoty nadobudnutého majetku, ktorého
prejavom môže byť napríklad aj nákladným spôsobom života, ktorý môže upozorňovať na ďalšie nedoložené príjmy.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania mal súd za to, že od poslednej úpravy výživného bez akýchkoľvek pochýb narástli odôvodnené potreby maloletej X., a to najmä z toho dôvodu, že v čase pôvodnej úpravy výživného nebola školopovinná, mala len štyri roky a chodila do škôlky, naproti tomu v súčasnosti má viac ako jedenásť rokov a ukončila 4. ročník základnej školy. Tak ako sa zvýšil jej vek, sa bez akýchkoľvek pochýb zvýšili aj jej potreby, ktoré v súčasnosti súvisia najmä s povinnou školskou dochádzkou, ale aj voľno časovými aktivitami a zároveň tieto potreby narástli aj vo vzťahu k výžive a ošateniu.
Z vykonaného dokazovania, a to aj z výsluchu otca bolo zistené, že tento sa vzdal svojho výhodnejšieho zamestnania, v ktorom priemerne mesačne zarobil sumu 522,35 eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že nemožno považovať otcovo vzdanie sa predchádzajúceho zamestnania z dôvodu, že chcel zmeniť miesto pobytu, za dôležitý dôvod, tak ako to má na mysli ustanovenie § 75 Zákona o rodine.
Vzhľadom k tomu, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 5 rokov, ako aj k tomu, že bolo bez akýchkoľvek pochýb preukázané zvýšenie odôvodnených potrieb dieťaťa a k tomu, že otec sa vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, považoval súd návrh matky na zvýšenie výživného za dôvodný a preto v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 50 eur zvýšil na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2015. Zároveň bolo ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítané zameškané výživné v sume 700 eur, čo bolo otcovi povolené splatiť v 25 eurových mesačných splátkach, pričom boli určené aj podmienky ich splatnosti.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odôvodnení sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastníkov dostal jeden rovnopis) uviesť proti ktorému rozhodnutie smeruje, a v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak otec dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže matka detí podať návrh na vykonanie exekúcie.