Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-281-2015.pdf
PDF · 104.52 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/281/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX, právne zastúpená JUDr. V. B., advokátkou so sídlom D., R. XXXX/X proti odporcovi: V. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: V. H., nar. XX.XX.XXXX, T. H., nar. XX.XX.XXXX a Q. H., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov V. H., rodenej S., nar. XX.XX.XXXX a V. H., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.XX.XXXX v M., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu M., zväzok 4, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.
Súd z v e r u j e maloleté deti V., T. a Q. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 100,- eur mesačne, na výživu maloletej T. výživným vo výške 80,- eur mesačne, na výživu maloletého Q. výživným vo výške 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Súd n e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi V., T. a Q..
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 02.09.2015 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti k mal. deťom, ktoré pochádzajú z manželstva na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že posledné roky začal mať odporca vážne problémy s alkoholom, počas posledných 5 rokov prišiel o 3 zamestnania čiastočne kvôli alkoholu. Niekoľkokrát sa snažila upozorniť odporcu na čoraz vážnejší dopad jeho alkoholizmu na rodinu, najmä deti a snažila sa odporcu primäť k tomu, aby vyhľadal odbornú pomoc. Má za to, že odporca svoju závislosť nezvláda a domnieva sa, že trpí alkoholizmom. Odporca si však nepripúšťa problémy s alkoholom. V dôsledku neúnosnej situácie, s odporcovou konzumáciou alkoholu, ktorá sa medzičasom dostala do štádia každodennej konzumácie, pričom odporca je pravidelne v stave opitosti, sa výrazne zmenilo správanie voči nej a voči deťom. Odporca býva často podráždený, nervózny, čo vedie k jeho agresívnemu správaniu. Na deti často kričí a používa vulgárne výrazy. Počas jej neprítomnosti, nakoľko pracuje v 2-zmennej prevádzke, začali deti v dôsledku tejto situácie a obáv v prítomnosti ich otca čoraz častejšie navštevovať jej matku. Deti sa hanbia za otcovo správanie. Odporca, okrem hrubého a
vulgárneho prejavu voči nej a tiež voči deťom, ju niekoľkokrát fyzicky napadol. Táto situácia nepriaznivo pôsobí na psychiku mal. detí, ktoré sú svedkami odporcovho správania a útokov. Celá starostlivosť o chod domácnosti a rodinu pripadá na ňu. Odporca neprispieva na domácnosť a výživu detí v dostatočnej miere. Jej manželstvo už neplní svoje funkcie, je hlboko a trvalo rozvrátené. Intímne spolu nežijú od apríla 2015.
Odporca sa písomne k návrhu navrhovateľky nevyjadril.
Súd nariadil vo veci pojednávanie.
Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že zotrváva na svojom návrhu na rozvod manželstva, nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, ani o návštevu manželskej poradne. Zotrváva na skutočnostiach, ktoré sú uvedené v jej písomnom návrhu na rozvod manželstva. Uviedla, že odporca má problémy s alkoholom, v spoločnej domácnosti nežijú od septembra 2015, pričom manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií od apríla 2015. Čo sa týka úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, zotrvala na svojej výpovedi, ktorú učinila v konaní vo veci úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu, v ktorej uviedla, že v súčasnej dobe žije s deťmi v 3-izbovom obecnom nájomnom byte. Platí poplatky za bývanie 170,- eur nájomné a 101,- eur energie. Za internet je poplatok 8,30 eur. Cestovné do práce predstavuje 50,- eur. Spoločne brali spotrebný úver, ktorý bol použitý do domácnosti a mesačná splátka je 83,97 eur. V. je žiakom 1. ročníka Strojníckej školy v W. A.. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. Cestovné predstavuje 40,- eur mesačne. T.e žiačkou 8. ročníka ZŠ, má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. Nosí okuliare, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Q. je žiakom 5. ročníka ZŠ, má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. Matka nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. V roku 2015 otec platil výživné na všetky deti mesačne 250,- eur až do decembra 2015. Od januára 2016 prestal prispievať na výživu detí, len 1- krát zaplatil 250,- eur. Otec chodieva do práce, dostane výplatu, potom zase prestane chodiť do práce, požíva alkoholické nápoje, čo bolo aj dôvodom prečo podávala návrh na rozvod manželstva.
Z výsluchu odporcu na pojednávaní súd zistil, že sa nechce vyjadrovať k návrhu na rozvod manželstva. D. na svojej výpovedi čo sa týka úpravy práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu, v ktorej uviedol, že býva so svojím bratom a mamou v rodinnom dome. Mama je na dôchodku, brat je zamestnaný. Prispieva do domácnosti 180 - 190,- eur. V marci 2016 sa zamestnal v K., teraz nerobí, keďže dostal predvolanie na pojednávanie, naštvalo ho to a prestal chodiť do práce. V roku 2015 splácal úver, ktorý majú spoločne s matkou, od januára 2016 tento spláca matka. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, platí si telefón asi 10 - 12,- eur. Nie je vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty, je spoluvlastníkom lesných pozemkov. Súhlasí so zverením detí do starostlivosti matky. Nevie v akej výške môže prispievať na výživu detí. Uviedol, že nie je potrebné upravovať stretávanie s deťmi, stretávanie by ponechal na dohode s matkou. Od jeho výpovede na tomto pojednávaní sa nič nezmenilo. Naďalej býva v rodinnom dome s bratom a mamou. Nie je zamestnaný, ani nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nemá žiadny príjem, nechce k veci nič uviesť.
Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že navrhuje upraviť práva a povinnosti k mal. deťom rovnako ako do rozvodu manželstva. V starostlivosti o mal. deti neboli zistené žiadne nedostatky.
Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 12.06.1999 v M., zapísané je v knihe manželstiev V. úradu M., zväzok 4, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.
Z rodných listov súd zistil, že účastníkom sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. V., dňa XX.XX.XXXX mal. T. a dňa XX.XX.XXXX mal. Q..
Zo správy zamestnávateľa matky S. E-S. P. B., s.r.o., F. nad M. súd zistil, že priemerný mesačný čistý zárobok matky za rok 2015 predstavoval sumu 498,- eur, v januári 2016 sumu 539,08 eur.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 25.02.2016 súd zistil, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 01.06.2015.
Zo správy zamestnávateľa otca A. B., s.r.o. súd zistil, že s otcom bol skončený pracovný pomer dohodou, pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a bol ukončený zo strany zamestnávateľa pre nespokojnosť s pracovnou morálkou, otec nemohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 9/2014 - 5/2015 predstavoval sumu 599,- eur.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina zo dňa 02.03.2016 súd zistil, že otec mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti v období od 01.06.2015 do 30.11.2015 v celkovej výške 2 715,90 eur. V mesiaci február 2015 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 33,20 eur, v mesiaci marec 2015 vo výške 132,60 eur, v apríli 2015 ošetrovné vo výške 99,50 eur.
Zo správy zamestnávateľa K.. súd zistil, že otec bol zamestnaný v tejto spoločnosti od 09.03.2016 do 21.04.2016, pracovný pomer s otcom bol ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe a to z dôvodu neospravedlnenej absencie. Jeho príjem za mesiac marec 2016 v čistom predstavoval 545,49 eur a apríl 2016 vo výške 403,22 eur, teda v priemere mesačne 474,36 eur.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky, odporcu mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Účastníci konania spolu intímne nežijú, nehospodária, v spoločnej domácnosti nebývajú od septembra 2015. Navrhovateľka uviedla, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva, nemieni obnoviť manželské spolužitie s odporcom, pretože podľa jej názoru je vážne rozvrátené a ona už nemá záujem na jeho obnovení. Ako dôvod rozvratu manželstva uviedla tú skutočnosť, že odporca začal vo veľkej miere požívať alkoholické nápoje. Začal sa agresívne správať k nej, aj k mal. deťom, dokonca ju aj fyzicky napadol. Odporca sa nechcel vyjadriť k návrhu na rozvod manželstva. Vzhľadom na všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech mal. detí, keďže spolužitie manželov nevytvára vhodné prostredie pre zdravý vývin mal. detí a v súčasnej dobe už účastníci nežijú v spoločnej domácnosti.
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádzajú mal. deti V., T. a Q..
Súd poznamenáva, že konaniu vo veci rozvodu manželstva predchádzalo konanie vo veci úpravy práv a povinností k mal. deťom V., T. a Q. na čas do rozvodu. Na pojednávaní dňa 27.06.2016 bol v tejto veci vyhlásený rozsudok.
Keďže neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o mal. deti, odporca súhlasil so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti matky, súd na čas po rozvode zveril mal. deti V.o osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal možnosti, schopnosti a majetkové pomery u oboch rodičov, prihliadol k odôvodneným potrebám mal. detí V., T. a Q.. Súd zistil, že matka býva s mal. deťmi v 3-izbovom obecnom nájomnom byte, kde platí poplatky s bývaním 170,- eur nájomné a 101,- eur energie. Za internet je poplatok 8,30 eur mesačne, cestovné do práce je mesačne 50,- eur. Spolu s otcom splácajú spotrebný úver, ktorého mesačná splátka je 83,97 eur. V roku 2016 3-krát zaplatila túto splátku matka. Ďalej má bežné výdavky so stravou, ošatením. Nie
je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, ani hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Je zamestnaná, jej priemerný mesačný čistý zárobok predstavuje okolo 498,- eur. Maloletý V. je žiakom 1. ročníka B. školy v W. A.. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, so školou, cestovné do školy mesačne predstavuje 40,- eur. Maloletá T. je žiačkou 8. ročníka ZŠ, má bežné výdavky so stravou, ošatením, školou. V. aj T. nosia okuliare, s čím súd tiež spojené zvýšené výdavky. Q. je žiakom 5. ročníka ZŠ. Tiež má bežné výdavky so stravou, ošatením a školou. Otec bol zamestnaný, pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a bol ukončený zo strany zamestnávateľa pre nespokojnosť s pracovnou morálkou, otec nemohol naďalej zotrvať v pracovnom pomere. Jeho priemerný mesačný čistý zárobok za obdobie 9/2014 - 5/2015 predstavoval sumu 599,- eur. V období od 01.06.2015 do 30.11.2015 mal vyplatenú dávku v nezamestnanosti v celkovej výške 2 715,90 eur. V mesiaci február 2015 mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 33,20 eur, v mesiaci marec 2015 vo výške 132,60 eur, v apríli 2015 ošetrovné vo výške 99,50 eur. Zo správy zamestnávateľa Kinex, a.s. súd zistil, že otec bol zamestnaný v tejto spoločnosti od 09.03.2016 do 21.04.2016, pracovný pomer s otcom bol ukončený zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe a to z dôvodu neospravedlnenej absencie. Jeho príjem za mesiac marec 2016 v čistom predstavoval 545,49 eur a apríl 2016 vo výške 403,22 eur, teda v priemere mesačne 474,36 eur. Otec býva v rodinnom dome spolu so svojou mamou, ktorá je na dôchodku a bratom, ktorý je zamestnaný. Uviedol, že do domácnosti prispieva 180 - 190,- eur. Telefón platí 10 - 12,- eur mesačne. V roku 2015 splácal spotrebný úver, ktorý brali s matkou. Má bežné výdavky, strava, ošatenie. Je spoluvlastníkom lesných pozemkov a nie je vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty. Súd zaviazal otca prispievať na výživu mal. detí, na V. vo výške 100,- eur mesačne, na T. vo výške 80,- eur mesačne, na Q. vo výške 70,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode a podľa názoru súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal. detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca. Súd vychádzal z dosahovaného príjmu otca u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde jeho príjem bol okolo 600,- eur mesačne, pričom pracovný pomer s ním bol ukončený pre nespokojnosť s jeho pracovnou morálkou. Otec sa následne zamestnal u zamestnávateľa Kinex, kde opäť pracovný pomer s ním bol ukončený z dôvodu neospravedlnenej absencie a jeho príjem predstavoval okolo 500,- eur mesačne, pričom nebol odpracovaný celý mesiac. Súd poukazuje na nezodpovedný prístup otca, ktorý ponecháva vyživovaciu povinnosť na matke mal. detí, riadne nepracuje a nepomáha matke so starostlivosťou o mal. deti. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb mal. detí. Časť odôvodnených potrieb maloletých detí uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je vyplácaný na jedno dieťa vo výške 23,52 eur.
Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Rodičia nežiadali upraviť stretávanie otca s maloletými deťmi, z toho dôvodu, súd v zmysle § 25 ods.2 Zákona o rodine, stretávanie otca s maloletými deťmi neupravil.
Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo nemá právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva a nezistil také pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ich priznanie niektorému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.