Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Cb-249-2015.pdf
PDF · 88.44 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/249/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Mesto Humenné, Kukorelliho č. 34, 066 01 Humenné, IČO: 00 323 021, proti žalovanému: RICHANTO, s.r.o., Orechová č. 5, 066 01 Humenné IČO: 36 457 027, o zaplatenie sumy 3 120,80 eur s prísl., t a k t o
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 120,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 496,64 eur od 01.08.2015 do zaplatenia, zo sumy 624,16 eur od 01.01.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu vo zvyšnej časti pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania zo sumy 624,16 eur od 01.08.2015 do 31.12.2015 z a m i e t a.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 187,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 23.11.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 3 120,80 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 01.08.2015 do zaplatenia. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 22.08.1998 bola medzi účastníkmi konania podpísaná dohoda o nájme pozemku časti parcely KN XXXX/X o výmere 21 m2, k.ú. C., na ul. Š., za účelom prevádzkovania predajného stánku. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 22C/59/2010 zo dňa 04.02.2011 bolo žalovanému uložené vypratať predmetný pozemok a odovzdať ho žalobcovi. Taktiež žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie dlžného nájomného za obdobie do konca roku 2010. Žalovaný pozemok nevypratal a ani ho neodovzdal. Týmto konaním na jeho strane vzniká bezdôvodné obohatenie vo výške predtým dohodnutého nájomného 26,56 eur za 1 m2, čo pri výmere 23,5 m2 predstavuje ročne sumu 624,16 eur. Za roku 2011 až 2015, tak bezdôvodné obohatenie je vo výške 3 120,80 eur.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to dohodou o nájme zo dňa 22.05.1998 a dodatkami k nej uzatvorenými, vypovedaním zmluvy o nájme zo dňa 25.01.2010, rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22C/59/2010-27 zo dňa 04.02.2011, výsluchom žalobcu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Medzi žalobcom ako prenajímateľom a L.. Ľ. Ž. - UNIPROF ako nájomcom bola dňa 22.05.1998 s účinnosťou od 01.01.1998 na dobu neurčitú dohoda o nájme pozemku a to časti pozemku parcely č. KN XXXX/X o výmere 21 m2, na ul. Š., k.ú. C.. Výška nájomného bola dohodnutá 1 000,- Sk/m2 ročne, t.j. za 21 m2 nájomné bolo 21 000,- Sk.
Dňa 21.01.1999 bol k uvedenej nájomnej zmluve uzatvorený dodatok č. 1 s účinnosťou od 01.01.1999, ktorým došlo k zmene na strane nájomcu a to na spol. RICHANTO s.r.o., IČO: 36 457 027. Dodatkom č. 2 zo dňa 30.06.2005 s účinnosťou od 01.07.2005 bola medzi účastníkmi konania dohodnutá zmena nájomnej zmluvy pokiaľ sa jedná o výšku a splatnosť nájomného a žalovaný sa zaviazal platiť nájomné za pozemok vo výške 800,- Sk/m2/rok za 21 m2, ročné nájomné tak bolo vo výške 16 800,- Sk. Podľa návrhu Dodatku č. 3. zo 18.05.2005, predmetom nájmu je časť pozemku parcely č. KN XXXX/X o výmere 23,50 m2, na ul. Š., k.ú. C.. Výška nájomného je 800,- Sk/m2 (26,56 eur) a ročné nájomné je tak vo výške 624,16 eur (18 803,- Sk). Tento dodatok nie zo strany žalovaného podpísaný.
Výpoveďou zo dňa 25.01.2010 žalobca vypovedal dohodu o nájme uzatvorenú so žalovaným dňa 22.05.1998 s trojmesačnou výpovednou lehotou. Doporučená zásielka sa žalobcovi vrátila ako nedoručená dňa 02.02.2010.
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 22C/59/2010-27 zo dňa 04.02.2011, žalovanému bola uložená povinnosť pozemok časť parcely č. KN XXXX/X o výmere 23,50 m2, na ul. Š., k.ú. C., vypratať a vyprataný odovzdať žalobcovi do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň bolo žalovanému uložené zaplatiť žalobcovi sumu 1 248,32 eur s 0,1 % úrokom z omeškania za každý deň omeškania z dlžnej sumy od 01.08.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V tejto veci mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená nájomná zmluva. Žalovaný počnúc rokom 2009 nájomné prestal platiť a tiež bolo zistené, že skutočná výmera užívaného pozemku je 23,50 m2. Nájomný vzťah bol ukončený zo strany žalobcu daním výpovede žalovanému. Výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.03.2010 a uplynula dňa 31.05.2010. Ku dňu podania žaloby bolo dlžné nájomné za roky 2009 a 2010 vo výške 1 248,32 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2011 a vykonateľnosť dňa 0.05.2011.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá. Jedná sa o stánok, ktorý je oproti S. na Š. ulici. Stánok je stále na jeho pozemku, nedošlo k jeho odstráneniu. Zaberá stále jeho pozemok bez zmluvného vzťahu a preto na strane žalovaného dochádza k bezdôvodnému obohateniu.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ,,Obchodný zákonníka“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods.1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 1 ods.2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom definíciu ktorého obsahuje priamo Občiansky zákonník v ustanovení § 123. Vychádzajúc z tohto ustanovenia vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Oprávnenie s vecou nakladať je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi napr. závetom. Vlastník teda môže za odplatu prenechať vec do užívania inému.
Ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok (§ 489 Občianskeho zákonníka), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na ktorého úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) alebo k zníženiu pasív (§ 454 Občianskeho zákonníka). Vecnou legitimáciou (či už aktívnou alebo pasívnou) je stav, ktorý vyplýva z hmotného práva. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Tak je tomu preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 Občianskeho zákonníka) je ten, na ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen vtedy, ak sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale aj vtedy, ak sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo pri riadnom chode udalostí. Za takýto riadny chod udalostí je potrebné považovať aj užívanie nehnuteľnosti za odplatu na základe riadne uzatvorenej zmluvy. Ak k uzatvoreniu zmluvy nedošlo je na mieste vyžadovať od subjektu užívajúceho nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zodpovedajúcej cene obvyklého nájomného. Možnosť vydania bezdôvodného obohatenia nie je viazaná iba na osoby pôvodných vlastníkov, ale vzťahuje sa i na ich právnych nástupcov a trvá až do momentu, kedy dôjde k odstráneniu stavu bezprávneho užívania nehnuteľnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená nájomná zmluva. Z dôvodu neplnenia povinnosti z tejto zmluvy zo strany žalovaného, t.j. neplatenia nájomné, bol zmluvný vzťah ku dňu 31.05.2010 ukončený výpoveďou zo strany žalobcu. Napriek ukončeniu nájomného vzťahu žalovaný užívanú nehnuteľnosť nevypratal a neodovzdal žalobcovi, dôsledkom čoho bolo aj súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 22C/59/2010, v ktorom bolo žalovanému uložené predmetnú nehnuteľnosť vypratať a odovzdať žalovanému v súdom uloženej lehote. Žalovaný napriek právoplatnému a vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu do dnešného dňa túto uloženú povinnosť nesplnil.
Konaním žalovaného tak došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia za roky 2011 až 2015 a to najmenej vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájomnému v danom mieste a v danom období za užívaný pozemok, pričom súd pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal z výšky dohodnutého nájomného za predchádzajúce obdobie v sume 26,56 eur za m2, pri celkovej výmere užívaného pozemku 23,50 m2. Výška bezdôvodného obohatenia za jeden rok ta činí sumu 624,16
eur (23,50 m2 x 26,56 eur). Za 5 rokov výška bezdôvodného obohatenia je 3 120,80 eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto súdnom konaní na zaplatenie sumy 3 120,80 eur je dôvodný a žalovaného zaviazal na jej zaplatenie.
Súd zároveň žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne, teda vo výške požadovanej žalobcom, ktorá je v súlade s platnou právnou úpravou a to zo sumy 2 496,64 eur od 01.08.2015 do zaplatenia a zo sumy 624,16 eur od 01.01.2016 do zaplatenia. Za obdobie roku 2015 ( nakoľko žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje jednou sumou za celý rok ) sa žalovaný najskôr do omeškania mohol dostať až dňom 01.01.2016, t.j. prvým dňom nasledujúcim po kalendárnom roku, v ktorom predmetný pozemok užíval, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu čo do zvyšku pokiaľ sa jedná o nárok na úrok z omeškania zo sumy 624,16 eur za obdobie od 01.08.2015 do 31.12.2015 ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 zákona č. 99/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci mal žalobca neúspech iba v nepatrnej časti a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konanie účelne vynaložených na uplatnenie svojho nároku. Trovy konania na strane žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 187,- eur a súd na ich náhradu zaviazal žalovaného v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.