Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-47-2016.pdf
PDF · 91.45 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-1P/47/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. vo veci starostlivosti súdu o mal. U. Z., D.. XX.XX.XXXX, a mal. D. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov
- matky M. O., D.. XX.XX.XXXX, bytom G. D. S. XXX a otca M. Z., D.. XX.XX.XXXX, bytom P. G.H. D. S., H..Č.. S. Ú. L., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto
rozhodol:
Súd maloletého U. Z., D.. XX.XX.XXXX a maloletú D. Z., D.. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je p o v i n n ý s účinnosťou od 01.05.2016 prispievať na výživu maloletého U. sumou 30 € mesačne a na maloletú D. sumou 40 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 01.05.2016 do 27.06.2016 na maloletého U. v sume 60 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10 € mesačne splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku; omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Zročné výživné za obdobie od 01.05.2016 do 27.06.2016 na maloletú D. v sume 80 € súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 10 € mesačne splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku; omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Matka maloletých detí Z. sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.05.2016 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Návrh odôvodnila tým, že maloleté deti sa jej narodili zo vzťahu s M. Z., ktorý trval od roku 2010, kedy spolu začali žiť ako druh a družka. Pri narodení oboch detí otcovstvo dobrovoľne uznal. Po celú dobu ich spolužitia však otec mal problémy s prácou aj preto, že je alkoholik a na deti a domácnosť matke takmer neprispieval. Postupne sa preto problémy s ich spolužitím vyhrocovali. V súčasnosti je vo vyšetrovacej väzbe a matka preto žiada o určenie výživného na syna v sume 50 € mesačne, keďže navštevuje materskú školu a na dcéru, ktorá sa im narodila s Downovým syndrómom, rovnako v sume 50 € mesačne a to počnúc mesiacom máj 2016. Zároveň matka žiada o zverenie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti.
(2) Otec sa k návrhu nevyjadril.
(3) Na pojednávanie nariadené na 27.06.2016 sa dostavili matka maloletých a kolízny opatrovník. Nedostavil sa otec maloletých, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne vykázané a zároveň bol poučený aj o možnosti byť vypočutý dožiadaným súdom, keďže sa v súčasnosti nachádza vo výkone väzby. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti otca maloletých v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
(4) Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletých, vyjadrením kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s podstatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
(5) Matka uviedla, že trvá na svojom návrhu. Trvá aj na tom, aby súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca s účinnosťou od 01.05.2016. Otec bol vzatý do väzby dňa 06.05.2016. Už aj predtým ako bol vzatý do väzby jej na domácnosť a výživu maloletých prispieval v minimálnej miere, stále jej zdôrazňoval, že ich radšej prepije alebo zničí, len aby sa ona nemala dobre. Bola aj svedkom toho, ako otec peniaze pred ňou trhal, resp. sadil ich do kvetináča s tým, že to urobí radšej, ako by ich dal jej. Pokiaľ ide o vzťah otca s maloletými deťmi podľa nej mu tieto skôr prekážali, venoval sa im v minimálnej miere, v podstate ich ani ničomu nenaučil. Tiež uviedla, že s otcom nikdy manželstvo neuzavrela, aj keď to pôvodne plánovali. Keď však zistila čo je zač, koľko má exekúcií, až vtedy zistila, s kým má dočinenia. Matka má v súčasnosti živnosť, z ktorej dosahuje v čistom cca 120 € mesačne a na maloletú D. poberám rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne + rodinné prídavky vo výške 47,04 € mesačne. Otec jej na chod domácnosti nijak neprispieva. Žije v rodinnom dome v G. D. S. Č.. XXX spolu s maloletými a jej synom z prvého manželstva, ktorý je v súčasnosti dospelý a tento jej pomáha s chodom domácnosti.
(6) Kolízny opatrovník odporučil maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať prispievať na výživu maloletých s prihliadnutím na ich vek a potreby, ako i zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov.
(7) Maloleté deti pochádzajú zo vzťahu M. O. V. M. Z., ktorý otcovstvo k maloletým dobrovoľne doznal. Maloletý U. navštevuje Materskú školu v G. D. S.. Je zdravý, má problém s rečou, preto chodia k logopedičke. Maloletá D. je doma s matkou, má Downov syndróm. Má zníženú imunitu a je ešte plienkovaná.
(8) Z výsluchu matky ako aj z predložených listín vyplynulo, že táto je zamestnaná ako SZČO v ekonomickej oblasti, t.č. na predĺženej rodičovskej dovolenke s maloletou D.. Poberá prídavok na dieťa vo výške 47,04 € mesačne a rodičovský príspevok vo výške 203,20 € mesačne. Zo živnosti dosahuje mesačne príjem cca 120 €. Zo správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske vyplýva, že matka podala daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby typu B za zdaňovacie obdobie 2015, v ktorom uviedla príjmy vo výške 2.320 €, výdavky vo výške 928 €, základ dane vo výške 1.392 € a daň vo výške 0 €. Zo živnostenského listu vzdaného Obvodným úradom Prievidza, odbor živnostenského podnikania vyplýva, že matka má živnostenské oprávnenie v 5 oblastiach od 23.06.2004.
(9) Otec maloletých je v súčasnosti vo výkone väzby. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby zo dňa 23.05.2016 vyplýva, že otec sa nachádza v tomto ústave vo výkone väzvy od 09.05.2016 na základe rozhodnutia Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0Tp/25/2016. Menovaný nie je pracovne zaradený, zrážky z pracovnej odmeny nie sú vykonávané. Zo správy Daňového úradu Trenčín, pobočka Partizánske vyplýva, že otec nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2015.
(10) Z podanej správy ÚPSVaR Partizánske o šetrení pomerov súd okrem iného zistil, že matka býva v 3-izbovom rodinnom dome spolu s maloletými a s plnoletým synom W., kde platí elektriku v sume 81 € mesačne, internet v sume 21 € mesačne, TV 5 € mesačne, drevo v sume 300 € ročne, spláca hypotéku na dom v sume 121 € mesačne. Maloletému U. platí stravu v sume 21 € a poplatok za škôlku v sume 5 € mesačne. Maloletej D. matka kupuje plienky mesačne v sume 30 € a pravidelne jej kupuje lieky a vitamíny na podporu imunity v sume 30 € mesačne. Otec maloletých je nezamestnaný, v súčasnosti vo väzbe. Podľa vyjadrenia matky maloletých vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje, preto už dlhšie nebývali v spoločnej domácnosti.
(11) Z potvrdenia Materskej školy v G. D. S. vyplýva, že maloletý U. navštevuje túto materskú školu od 02.09.2015 nepretržite.
(12) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
(13) Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
(14) Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
(15) Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
(16) Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(17) Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(18) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(19) Po vyššie naznačenom vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností je dôvodný. Matka žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a určiť vyživovaciu povinnosť otcovi vo výške 50 € mesačne na každé dieťa s účinnosťou od 01.05.2016. Súd vo veci vykonal náležité dokazovanie zamerané na zistenie majetkových pomerov a možností oboch rodičov. Nakoľko otec je od 09.05.2016 vo výkone väzby pre podozrenie zo spáchania násilného trestného činu, deti sú v súčasnosti fakticky v osobnej starostlivosti matky a bolo tomu tak aj
pred tým, než bol otec vzatý do väzby, pričom podľa vyjadrenia matky otec o maloleté deti prejavoval len minimálny záujem, skôr mu prekážali, venoval sa im len v minimálnej miere. Návrh matky bol otcovi v dostatočnom predstihu doručený, mal možnosť sa k nemu vyjadriť, resp. požiadať o výsluch dožiadaným súdom, o čom bol aj poučený, avšak tak do termínu pojednávania neurobil. Súd preto vyhovel návrhu matky v tejto časti a maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti.
(20) V otázke výživného súd zistil, že matka je v súčasnosti na predĺženej rodičovskej dovolenke a jej príjem tvoria rodinné prídavky v sume 47,04 € mesačne a rodičovský príspevok v sume 203,20 € mesačne. Zo živnosti dosahuje mesačný príjem cca 120 €. Spolu s ňou žije v spoločnej domácnosti aj jej plnoletý syn z predchádzajúceho vzťahu, ktorý je finančne nezávislý a pomáha jej finančne s chodom domácnosti. Podľa jej vyjadrenia jej otec na výživu maloletých prispieval len v minimálnej miere. Otec maloletých je od 09.05.2016 vo výkone väzby, kde podľa správy ústavu nebol zaradený na výkon práce. Zo správy daňového úradu vyplýva, že za rok 2015 nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Otec sa k výške jeho príjmu, resp. úspor nevyjadril, preto súd vychádzal z ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine ako aj z vyjadrení matky maloletých a otcovi určil výživné na maloletého U. v sume 30 € mesačne (čo je takmer suma zákonného minima) a na maloletú D. v sume 40 € mesačne, keď v jej prípade súd prihliadol na nepriaznivý zdravotný stav maloletej (Downov syndróm, je ešte plienkovaná), ako aj skutočnosti, na ktoré matka poukázala (otec jej uvádzal, že peniaze radšej prepije alebo zničí, len aby sa ona nemala dobre), ktoré sumy výživného je otec schopný plniť, resp. pričiniť sa o to, aby ich bol schopný plniť. Zároveň súd určil, že vyživovacia povinnosť otcovi v tejto výške vznikla od 01.05.2016, teda od mesiaca, v ktorom matka podala návrh na súd. Otec je povinný výživné plniť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých.
(21) Keďže si otec maloletých vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, vznikol mu určením vyživovacej povinnosti nedoplatok na výživnom za čas od 01.05.2016 do 27.06.2016 na maloletého U. vo výške 60 € (30 € x 2) a na maloletú D. 80 € (40 € x 2), o ktorom súd rozhodol tak, že ho povolil otcovi splácať v splátkach po 10 € mesačne splatných spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku; omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
(22) O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).