Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-18C/420/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Oľgou Tatranskou, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, IČO: 00 492 736, zastúpeného: JUDr. Vladimír Kán, advokát so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Y. F., W.. XX.XX.XXXX, M. F. L. Y. XXX/X, XXX XX Y., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: JUDr. Gabriela Lukáčová, zamestnankyňa Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 50,70 eur

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 50,70 eur a nahradiť trovy konania v sume 16,50 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 07.07.2014 žalobu na tunajší súd, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 50,70 eur a nahradiť mu trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku v sume 16,50 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 88,70 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný cestoval dopravným prostriedkom žalobcu dňa 30.01.2014 o 09:37 hod. v Bratislave na linke mestskej hromadnej dopravy číslo 61 a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, cestovné v sume 0,70 eur a úhradu v sume 50 eur napriek upomínaniu doposiaľ nezaplatil.

Pobyt žalovaného sa nepodarilo súdu zistiť a z tohto dôvodu súd v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 O. s. p., ustanovil žalovanému opatrovníka na zastupovanie v tomto konaní.

Opatrovník žalovaného sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie hlásením žalobcu č. XXXXXX zo dňa 30.01.2014, tarifou, prepravným poriadkom žalobcu a takto zistil skutkový stav:

Žalovaný cestoval dňa 30.01.2014 o 09:37 hod. dopravným prostriedkom žalobcu na trati mestskej hromadnej dopravy v Bratislave č. 61, úhradu v sume 50,70 eur pri kontrole nezaplatil, osobné údaje preukázal občianskym preukazom. Žalobca upomínal žalovaného na zaplatenie sumy 51,80 eur upomienkou zo dňa 10.03.2014, ktorú odoslal na adresu jeho trvalého bydliska.

Podľa ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

Podľa ustanovenia § 8 ods., 1,2, 5, 6 zákona č. 514/2009 Z.z., tarifa cestovného obsahuje cestovné za dopravné služby, najmä základné cestovné a prepravné, osobitné cestovné pre vybrané skupiny cestujúcich a za psov so špeciálnym výcvikom (ďalej len "osobitné cestovné") a úhrady za prepravu batožiny, živých zvierat, motorových vozidiel, tovaru, iných vecí a zásielok, vrátane príplatkov a zliav, ako aj podmienky, za akých sa uplatňujú jednotlivé príplatky a zľavy. Ak z tarify cestovného alebo z prepravného poriadku nevyplýva inak, cestovné za dopravné služby je splatné pred uskutočnením prepravy. Cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len "prirážka") a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

Prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 2, 4 zákona č. 514/2009 Z.z., dopravca je oprávnený: a) dávať pokyny cestujúcim s cieľom zaistenia bezpečnej prepravy a vylúčiť z prepravy osoby, ktoré porušujú zákon alebo prepravný poriadok tým, že fajčia alebo požívajú zmrzlinu a nápoje v dráhových vozidlách a na miestach, kde je to zakázané, obťažujú iných cestujúcich, znečisťujú alebo poškodzujú dráhové vozidlá a priestory pre cestujúcich, b) zisťovať totožnosť cestujúcich na účely vymáhania cestovného a prirážky k základnému cestovnému, ktoré neboli zaplatené na mieste, a na účely zisťovania nároku na zľavu základného cestovného, c) zaviesť v mestskej doprave osobitnú sadzbu cestovného pre vlastných zamestnancov a pre ďalšie osoby, ktoré plnia úlohy súvisiace s mestskou dopravou; osobitná sadzba cestovného nie je súčasťou tarify a nezverejňuje sa.

Cestujúci je povinný:

a) správať sa tak, aby nenarúšal bezpečnú a pokojnú prepravu, nevyrušoval a neobťažoval ostatných cestujúcich a personál dráhového vozidla, nepoškodzoval dráhové vozidlo, jeho vybavenie a zariadenia slúžiace doprave, neznečisťoval dráhové vozidlo a priestory v staniciach určené pre cestujúcich, b) rešpektovať pokyny označených zamestnancov dopravcu a prevádzkovateľa dráhy týkajúce sa prepravy a pohybu v staniciach a na zastávkach, c) preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady, d) preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste, e) nenastupovať a nevystupovať z pohybujúceho sa dráhového vozidla, počas prerušenia prepravy bez pokynu označeného zamestnanca dopravcu, ani na stranu, na ktorej nie je nástupište, zastávka alebo stanica, f) dodržiavať podmienky zmluvy o preprave vrátane prepravného poriadku.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 1, 2 O. s. p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O. s. p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa ustanovenia § 200ea O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania v súlade s tarifou a prepravným poriadkom žalobcu a dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie cestovného v sume 0,70 eur a úhrady 50 eur je v celom rozsahu odôvodnený. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd teda priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby v sume 16,50 eur.

Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, k tomu súd uvádza: Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci, sp. zn. , uviedol, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka konania (fyzickej osoby, právnickej osoby, štátneho orgánu) na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne.

Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.03.2014, sp. zn. , v ktorom bol zaujatý názor, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. opätovné zastupovanie navrhovateľa tým istým advokátom nezodpovedá účelu, ktorý procesné právo v tomto inštitúte sleduje, lebo navrhovateľ sa tým snaží získať výhodu, ktorú procesné právo nepredpovedá. Takéto počínanie možno podriadiť pod kategóriu zneužitia procesného práva.

Konajúci súd v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech), v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov spojených so zastupovaním advokátom, súd žalobcovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Súd nijako nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom (ustanovenie § 25 O. s. p.) a v priebehu konania ho rešpektoval. Právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na strane druhej sú práva, ktoré spolu síce úzko súvisia avšak nie sú nerozlučne spojené. Súd náklady právneho zastúpenia žalobcu advokátom považuje za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej a právnej stránke, pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcu dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o prepravnej kontrole, výške dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou si odborné znalosti. Žalobca aj právny zástupca sú si týchto okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy nezúčastnia, vychádzajúc z toho, že súd, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, rozhodne na základe predložených písomných podkladov v prospech žalobcu.

Súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru, k akému dospel aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., možno dospieť aj aplikáciou ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v nesplnení povinnosti v hodnote 0,70 eur bolo sankcionované zákonom predvídanou a prepravným poriadkom - tarifou - konkretizovanou sankciou v podobe prirážky k cestovnému a to v sume, ktorá mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorú žalovaný nezaplatil na cestovnom.

Náhrada trov konania, o ktorej súd rozhoduje podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., ako aj podľa ustanovenia § 150 ods. 2 O. s. p., však nemá smerovať k ďalšiemu potrestaniu neúspešného účastníka,

ale jedine k tomu, aby strana (účastník), ktorá bola úspešná v konaní, mala kompenzované náklady, ktoré boli potrebné k účelnému uplatneniu alebo bráneniu práva.

Je na zvážení súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi sumou uplatnenej drobnej pohľadávky a sumou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorý je vo vzťahu k jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia ako neúčelné, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.