Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Csp-40-2022.pdf
PDF · 98.53 KB
Case nature
Subarea
17Csp/40/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu: H. E., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXX, Z. O., právne zast.: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov dlžníka) č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.01.2016.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
III. Súd p o u č u je žalovaného, že na Okresný súd Dunajská Streda môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 16.01.2016.
IV. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 08.06.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobca navrhol uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2016 uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom a taktiež navrhol uložiť žalovanému, aby vykonal oznámenie zamestnávateľovi žalobcu
- C. J. W. W. W.. W. Y..R.., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
2. Žalobca vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že dňa 16.01.2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- €, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 42 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 105,20 €, pri úrokovej sadzbe 23,35 % ročne. Súčasne s uvedenou zmluvou uzavrel žalobca so žalovaným aj Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorá bola zo strany žalovaného podpísaná dňa 19.01.2016. Podľa tvrdenia žalobcu ide o zmluvu, ktorá bola predtlačená na formulári s tým, že ako spotrebiteľ nemal možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohol vyjednávať a mohol tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Žalobca uviedol, že zmluva o úvere je pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. i) (údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru a podmienkach jej uplatnenia) a k) (údaj o RPMN) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z bezúročná a bez poplatkov, keďže zmluva má obsahovať nesprávny údaj o RPMN vo výške 25,25 %, hoci podľa výpočtov žalobcu by tento mal byť 23,35 %.
Podľa žalobcu vykonávanie zrážok je v rozpore so zákonom. Rešpektujúc ust. § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka žalovaný listom zo dňa 16.10.2016 označeným ako „Oznámenie o zosplatnení“, ktorý predstavuje výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzval žalobcu na úhradu omeškanej splátky č. 6 zročnej dňa 01.08.2016, s ktorou bol žalobca v omeškaní viac ako 3 mesiace pod hrozbou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti. Keďže zo strany žalobcu nedošlo k úhrade omeškanej splátky nastala mimoriadna splatnosť úveru. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka tvrdil, že premlčacia doba zosplatneného úveru začala plynúť 01.08.2016 a uplynula 01.08.2019. Žalovaný sa teda mimosúdnym vykonávaním zrážok zo mzdy má domáhať premlčaného nároku, ktorý by bol v prípade uplatnenia zo strany žalovaného na príslušnom súde zamietnutý ako premlčaný v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka. Žalobca súčasne uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy určite a zrozumiteľne neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má byť uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej vzniku v článku IV. dohody o zrážkach zo mzdy. Podľa tohto článku má ísť o budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške, pričom takéto dojednanie žalobca považuje za neurčité a nezrozumiteľné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčité je aj zvýraznené zmluvné dojednanie článku VI. Dohody týkajúce sa výšky splátok, podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka nasledujúci mesiac zvýšená nad dohodnutú sumu. Podľa tvrdenia žalobcu to znamená neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa a predstavuje zároveň obchádzanie náležitostí Dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca uvádza, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko zmluva o úvere podľa vyššie uvedeného má byť bezúročná a bez poplatkov, nemôže sa žalovaný domáhať zaplatenia i zmluvných úrokov z tejto zmluvy. Pokiaľ napriek tomu Dohoda o zrážkach dovoľuje vykonávať zrážky zo mzdy aj na zaplatenie zmluvných úrokov, táto je pre obchádzanie zákona neplatným právny úkonom, pričom nakoľko pohľadávka zo zmluvy o úvere zároveň má byť v celosti premlčaná, žalovaný sa vôbec nemôže dožadovať vykonania akýchkoľvek zrážok zo mzdy žalobcu prostredníctvom tejto dohody. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, pretože žalovaný skutočne pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 05.04.2022 adresovaným zamestnávateľovi žalobcu C. J. W. W. W.. W. Y..R.., prílohou ktorého bola predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje žalovanému siahnuť na majetok žalobcu prostredníctvom jeho zamestnávateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Žalobca tvrdil, že právnu ochranu pred vykonávaním zrážok z jeho mzdy je možné zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia v znení podľa odseku 1 odôvodnenia tohto uznesenia, čím sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Nevykonávaním zrážok zo mzdy sa zároveň nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou. 3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 325 ods. 1 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Inštitút neodkladného opatrenia má predbežnú povahu a jeho účelom je dočasná úprava pomerov strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd či a/ je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, f/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (uvedené bolo v danom prípade vylúčené, keďže na základe úverového vzťahu žalovaný nie je dlžníkom žalobcu).
10. Súd s poukazom napr. na uznesenie č.k. 10Co/23/2022-61 z 31.03.2022 v danej súvislosti uvádza, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974). Dohoda o zrážkach zo mzdy musí obsahovať okrem iného označenie uspokojovanej pohľadávky a výšku dohodnutých zrážok. V čase uzatvárania dohody musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak je dohoda neurčitá a podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy (pozn. súdu: pokiaľ je táto neurčitá) umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Je dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
11. Tunajší súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho príloh (príslušná zmluva o spotrebiteľskom úvere a dohoda o zrážkach, oznámenie o zosplatnení, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy), ako aj z doplnenia návrhu z 21.07.2022 a jeho príloh (štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere) za osvedčené, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 16.01.2016 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobcovi úver vo výške 3.000,- € a žalobca sa zaviazal vrátiť tento úver spolu so zmluvnými úrokmi v 42 mesačných splátkach vo výške 105,20 €. V osobitnom dokumente bola medzi stranami uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Žalovaný listom zo dňa 05.04.2022 zaslal žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zamestnávateľovi žalobcu C. J. W. W. W.. W..Y..R.. s tým, žalobcovi ešte zostáva uhradiť z predmetného úveru 3.420,21 €, pričom z dôvodu omeškania žalobcu a v toho dôsledku uplatnenej zmluvnej pokuty je potrebné dorážať na základe uvedenej dohody celkový dlh žalobcu ku dňu 05.04.2022 vo výške 6.824,02 €.
12. Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu tunajší súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca dostatočne opísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku (viď prechádzajúci odsek odôvodnenia tohto uznesenia), ktorému sa má poskytnúť ochrana, keďže bolo osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere a dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (tak ako sú tieto označené v odseku 2 odôvodnenia tohto uznesenia), pričom dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala vo svojom článku IV presnú výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Popri čiastke 3.000,- € predstavujúcej sumu reálne poskytnutú žalovaným žalobcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. XXXXXXXXXX z 16.01.2016 dohoda opisuje len možné spôsoby vzniku prípadných ďalších budúcich
pohľadávok žalovaného, ktoré môžu spočívať napr. v presne nešpecifikovanom príslušenstve úveru, ako aj v ďalších presne nešpecifikovaných nárokoch, ktoré žalovanému vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou (napr. v danom prípade v nároku žalovaného na bližšie nešpecifikovanú zmluvnú pokutu ako to vyplýva zo žiadosti žalovaného o vykonanie zrážok zo dňa 05.04.2022), a tiež v nákladoch súvisiacich s vymáhaním týchto pohľadávok. Takéto vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie v čl. VI dohody o výške zrážok zo mzdy týkajúce sa možnosti navýšenia ďalších zrážok nad dohodnutú sumu 105,20 € v prípade, že nebude v ktoromkoľvek mesiaci vykonaná aktuálna zrážka zo mzdy v dohodnutej výške, a to bez ohľadu na dôvod. S ohľadom na uvedené je takáto dohoda o výške zrážok zo mzdy neurčitá a teda neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
13. Taktiež je možné neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach vyvodzovať aj z ust. § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka (spotrebiteľský charakter zmluvy nemôže byť podľa jej obsahu sporný), nakoľko uvedené ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy spôsobujú aj značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že oprávňujú žalovaného ako veriteľa jednostranne určovať celkovú výšku dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému, ktorý sa bude vymáhať na základe tejto dohody, a prípadne aj výšku jednotlivých zrážok. Nie je pritom možné dopredu vylúčiť, že v rámci žalovaným takto určovaných a vyčísľovaných pohľadávok sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. V tomto konkrétnom prípade by podľa predložených dokladov potenciálne mohol byť takým nárokom napríklad nárok na zmluvné úroky z poskytnutého úveru, pretože sa súd stotožňuje s tvrdením žalobcu, že údaj o RPMN v zmluve je nesprávne uvedený vo výške 25,25 %, keď zo zmluvy (aj s poukazom na jej bod 12), ako aj z jej príloh vrátane predložených štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že do všetkých nákladov spotrebiteľa súvisiacich s poskytnutým spotrebiteľským úverom je možné v danom prípade zahrnúť len zmluvné úroky v celkovej výške 1.418,40 €, čo by podľa výpočtu vykonaného v zmysle ust. § 19 zákona č. 129/2010 Z.z. (k tomu viď č.l. 37 spisu) znamenalo hodnotu RPMN 23,35 %. Nesprávne a zmätočné uvedenie tejto obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. má pritom rovnaký následok vyplývajúci z ust. § 11 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona, ako keby v zmluve takýto údaj nebol obsiahnutý vôbec, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru (k tomu viď napr. závery Krajského súdu v Žiline v rozsudku sp. zn. 7Co/161/2018 z 25.07.2018). Podľa tohto by potom žalovaný nemohol oprávnene vymáhať prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach uvedené zmluvné úroky z úverovej zmluvy v celkovej výške 1.418,40 eur a takisto ani úroky z omeškania, ktoré by plynuli z týchto zmluvných úrokov. Taktiež sa súd stotožnil s tým argumentom žalobcu, že nakoľko mal byť predmetný úver predčasne zosplatnený v zmysle oznámenia o zosplatnení na č.l. 6 spisu, a v toho dôsledku sa jedná o nárok, ktorý sa mal v zmysle ust. § 103 veta druhá v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v celosti a naraz premlčať zrejme v mesiaci august 2019 /uplynutím 3-ročnej premlčacej doby podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka počítanej od splatnosti tej splátky, pre nesplnenie ktorej sa následne stal zročným celý dlh, t.j. podľa oznámenia z 16.10.2016 splátky splatnej zrejme v 08/2016/, nie je možné tento premlčaný nárok v zmysle § 54a Občianskeho zákonníka vymáhať, a to ani zrážkami zo mzdy podľa dohodnutej dohody, čo nepochybne odôvodňuje potrebu zamedziť takémuto vymáhaniu predmetného nároku predmetným neodkladným opatrením. Uvedený záver by pritom obstál aj v prípade, že by z akéhokoľvek dôvodu nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu tohto spotrebiteľského úveru podľa vyššie uvedeného oznámenia. Aj v takom prípade by už totiž boli premlčané všetky splátky úveru, od ktorých do vykonania zrážok uplynula uvedená 3-ročná premlčacia doba (v zmluve je pritom ako termín konečnej splatnosti úveru uvedený 01.08.2019).
14. Naplnený bol tiež ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V konaní bolo osvedčené, že žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu žiadosť o výkon zrážok zo mzdy, na základe ktorej je zamestnávateľ žalobcu povinný v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy, z čoho vyplýva žalobcom tvrdená nutnosť neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. V prípade výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovaným a vykonávania zrážok zo mzdy zamestnávateľom žalobcu by však mohlo takto dôjsť k postihnutiu majetku žalobcu bez súdneho rozhodnutia v nezákonnom rozsahu (napr. by mohlo dôjsť k uhradeniu plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, z neplatných
zmluvných dojednaní, resp. aj premlčaných nárokov žalovaného z úveru), čím mu reálne hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z uvedených dôvodov teda tunajší súd mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, keďže žalobca dostatočne osvedčil, že ním tvrdené skutočnosti a konanie žalovaného odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravu pomerov strán sporu, uložením požadovanej povinnosti objektívne možno dosiahnuť trvalú ochranu, ktorej sa žalobca domáha, pričom trvalé účinky tohto neodkladného opatrenia vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom žalovanému i naďalej zostáva zachované právo domáhať sa svojich nárokov zabezpečených predmetnou dohodou o zrážkach súdnou cestou. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. I tohto uznesenia.
15. Nakoľko má súd za to, že je možné týmto neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, súd zároveň žalobcovi neuložil povinnosť podľa § 336 ods. 1 C.s.p. podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, avšak ho zároveň o tejto možnosti poučil podľa § 337 ods. 1 CSP (výrok III).
16. Pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby oznámil zamestnávateľovi žalobcu, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v prospech žalovaného, v tejto časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok II), keďže návrh v tejto časti nebol dôvodne podaný z nasledovných dôvodov. Súd má za to, že ukladanie takejto povinnosti žalovanému je nadbytočné, poukazujúc pritom na to, že rozhodnutie súdu, ktorým je nariadené neodkladné opatrenie žalovanému, aby sa zdržal práva vykonávať zrážky zo mzdy tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, sa doručuje aj zamestnávateľovi žalobcu, a teda je mu dané na vedomie, že žalovaný sa má zdržať výkonu práva na zrážky zo mzdy, t.j. zamestnávateľ nemôže v prospech žalovaného ďalej vykonávať žiadne zrážky vyplývajúce z Dohody o zrážkach zo mzdy špecifikovanej vyššie v rámci odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vzhľadom k uvedenému považoval súd za nadbytočné, aby ukladal žalovanému povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi, aby upustil od vykonávania predmetných zrážok zo mzdy žalobcu, a preto súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za dôvodne podaný a zamietol ho (§ 328 ods. 1 CSP - porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/235/2017 zo dňa 29. 9. 2017).
17. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 354 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., keďže toto uznesenie treba považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, pričom v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (záver o plnom procesnom úspechu žalobcu nemôže ovplyvniť ani výrok II uznesenia a s tým súvisiaci odsek 16 jeho odôvodnenia, keďže v tejto časti návrhu išlo len o akúsi požiadavku žalobcu na zabezpečenie vykonateľnosti rozhodnutia, ktorú súd síce vyhodnotil ako nadbytočnú, avšak táto nemohla ovplyvniť samotné kladné rozhodnutie v merite veci, t.j. dosiahnutie uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP (výrok IV).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na podpísanom súde. Odvolanie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363 CSP). Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere , že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného úkonu ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v ods.1 ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením.