Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23CoP-8-2016.pdf
PDF · 85.17 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a sudkýň JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého H. D., nar. XX.XX.XXXX,bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny C., pochádzajúci z matky I. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XX, C. a otca I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, S., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P/361/2014 - 47 zo dňa 11.09.2015 takto
rozhodol:
Mení uznesenie č.k. XXP/XXX/XXXX-XX tak, že odpúšťa otcovi zmeškanie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 11.09.2015.
Potvrdzuje rozsudok so spresnením, že otec je povinný podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zmenil výšku výživného určenú naposledy rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. XXNc XXX/XXXX-XX zo dňa 22.05.2003 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého H. zo sumy 400 Sk mesačne na sumu 50 eur mesačne počnúc od 09.12.2011 opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 09.12.2011 do 31.08.2015, ktoré je vo výške 1.503,10 Eur, povolil otcovi splácať v 20 eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Návrh otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom zamietol, uložil otcovi povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že porovnávaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcich v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom a na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletého H. zo sumy 400 Sk mesačne na sumu 50 eur mesačne, počnúc od 09.12.2011. Súd došiel k záveru, že došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletého H., ktorý v čase poslednej úpravy bol v predškolskom veku, v celodennej starostlivosti matky, mal 3 roky. V súčasnosti navštevuje 8 ročník základnej školy. Ide o právne významnú podstatnú zmenu pomerov. Starostlivosť o maloletého H. zabezpečuje výlučne matka, otec sa na jeho starostlivosti podieľa len platením výživného, v súčasnosti vo výške 27,50 eura. O dieťa sa nezaujíma, nestretávajú sa spolu, nepodieľa sa na jeho zvýšených výdavkoch. Nad rámec platenia výživného neprispieva. Od poslednej úpravy výživného uplynulo viac ako 12 rokov. Došlo aj k podstatnej zmene pomerov na strane matky maloletého, ktorá v čase poslednej úpravy bola nezamestnaná, poberala rodičovský príspevok a dávky sociálnej pomoci v celkovej výške 8.000 Sk.
Mala vyživovaciu povinnosť k maloletej W. D., narodenej XX.XX.XXXX a maloletému S. D., narodenému XX.XX.XXXX. V súčasnosti pracuje ako opatrovateľka v M. s príjmom 960 eur. Z tejto sumy predstavuje 120 eur cestovné a 40 eur poplatok agentúre za sprostredkovanie. V príjmoch otca došlo k určitému zvýšeniu, v čase poslednej úpravy bol zaradený do evidencie nezamestnaných a poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 4.848 Sk mesačne. Od 01.05.2001 do 31.10.2001 poberal dávky sociálnej pomoci 3.490 Sk mesačne. Dňa XX.XX.XXXX nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody bol sporadicky otec zamestnaný v spoločnosti I. G., s.r.o. od 13.01.2015 do 23.01.2015. V roku 2014 pracoval od 13.01.2014 do 31.07.2014, od 02.09.2014 do 20.10.2014, jeho čistý priemerný mesačný príjem za rok 2014 predstavoval 347,45 eur. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 106,80 eur. Po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pracoval, a teda bolo preukázané, že má schopnosť a možnosť sa zamestnať. Otec nepreukázal, že jeho zdravotný stav je zhoršený tak, že by vôbec nemohol pracovať. Súd prihliadol na jeho možnosti aj potenciálne príjmy, a teda na to, čo je objektívne možné, aby otec zarobil s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, odbornú zručnosť, kvalifikáciu, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 13,28 eur na sumu 50 eur mesačne v súlade s ustanovením § 163 ods. 1, 2 OSP, podľa ktorej je zmena rozsudku prípustná od časti, kedy došlo k zmene pomerov. Súd priznal matke nárok na zvýšenie výživného 3 roky spätne od podania návrhu, teda od 09.12.2011. U maloletého dieťaťa nastala podstatná zmena pomerov v súvislosti so štúdiom na druhom stupni základnej školy. Súd prvého stupňa vyčíslil dlh na výživnom a umožnil ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne.
3. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že k stretávaniu otca s maloletým H. nedochádza, vzťahy medzi otcom a dieťaťom v súčasnosti nie sú rozvinuté, maloletý H. nemá záujem sa s otcom stretávať. Dokazovanie nepotvrdilo, že by matka zaujato pristupovala k zabezpečeniu realizácie stretnutia s otcom. Maloletý H. má XX rokov, je vo veku, kedy si sám stanovuje vlastné pravidlá a podmienky. Ak by súd aj napriek nezáujmu maloletého dieťaťa upravil stretávanie s otcom, vzhľadom na názor maloletého H. by takéto rozhodnutie bolo veľmi ťažko vykonateľné. Názor maloletého H. nie je možné opomenúť vzhľadom na jeho vek. Jedinou prekážkou pre rozhodnutie o stretávaní sa otca s dieťaťom bol názor samotného H., ktorý je v citlivom životnom období. Súd podrobil skúmaniu, či jeho nesúhlas je dôvodný a relevantný, a vyhodnotil ho ako relevantný. Maloletý H. nemá voči otcovi vytvorený žiaden vzťah, je pre neho cudzou osobou. Sám nedeklaroval záujem o kontakt s ním. Zároveň súd uložil otcovi maloletého povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu ohľadom jeho prípravy na stretávanie s maloletým H. do budúcna.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) OSP, keďže ide o konanie, ktoré sa mohlo začať aj bez návrhu.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. V odvolaní otec požiadal o odpustenie zmeškania lehoty z dôvodu, že bol hospitalizovaný a z objektívnych príčin nemohol podať odvolanie v stanovenej lehote. Odvolanie proti rozsudku odôvodnil tým, že predložil súdu doklady, ktoré preukazujú jeho sociálnu situáciu a nemožnosť uhrádzať zvýšené výživné. Uviedol, že je zdravotne ťažko postihnutý, miera jeho funkčnej poruchy je 50 %. Lieči sa po prekonanej hepatitíde typu B. Má problémy s pankreasom, od roku 2013 aj na hemoroidy. Pridružila sa mu hypertrofia nosných mušlí s odporúčanou turbínoplastikou. 12 rokov je liečený na vysoký krvný tlak a chronickú psoriázu. Je ohrozený rizikom infektu, musí dodržiavať špecifické režimové opatrenia s minimálnou expozíciou baktériovej, vírusovej a iných infekcií. Má špeciálny režim záťaže a je lekársky neustále monitorovaný. Je nezamestnaný, jeho príjem je minimálny. Nepostačuje ani na úhradu nákladov súvisiacich s jeho bývaním a liečbou. Z rozhodnutia vyplýva ako keby bol zdravým človekom, ktorému nič nebráni vyhľadať si prácu a zarobiť si. Uvedené rozhodnutie sa nezakladá na skutočnom posúdení jeho zdravotného stavu a možnosti si zarobiť. Bolo mu zamietnuté stretávanie s maloletým, ktorý je roky vedený matkou k tomu, aby s ním nemal dobrý vzťah. Matka disponuje niekoľkonásobne vyšším príjmom a nič jej nebráni v tom, aby náležite vychovávala maloletého. V prípade právoplatnosti rozhodnutia mu zvýšenie výživné a dlžné výživné znemožnia absolútne normálne fungovať a urobia z neho bezdomovca. Napriek tomu, že sa s maloletým chce stýkať, súd mu nariadil z úradnej moci výchovné opatrenie spočívajúce v sociálnom poradenstve, pričom problémom nie je on a nie jeho treba odborne školiť, ale takéto školenie by mal nariadiť súd matke maloletého. Uviedol, že mu verí, že súd mu umožní styk s maloletým dieťaťom a že uloží výchovné opatrenie nie jemu, ale matke maloletého dieťaťa.
6. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 18.02.2016 neodpustil otcovi zmeškanie lehoty, uviedol, že otec nebol vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí, pretože posledný deň na podanie odvolania bol 15.10.2015, otec bol hospitalizovaný v dňoch 07.10.2015 - XX.XX.XXXX. Prekážka na podanie odvolania odpadla 13.10.2015, kedy bol prepustený z nemocnice.
7. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Uviedol, že zákon dáva 15 dňovú lehotu každému účastníkovi, pričom sa počíta aj s tým, že môžu nastať objektívne dôvody, ktoré skrátia túto lehotu tak, ako k tomu došlo aj v jeho prípade, keď bol hospitalizovaný, bol mu vykonaný chirurgický zákrok na nohe a nemohol chodiť, musel ležať v nemocnici. Na základe toho nemal 15 dňovú lehotu na odvolanie, pričom k odvolaniu potreboval pripojiť aj odborné stanovisko lekárky, ktoré si mohol ísť vyžiadať až po návrate z hospitalizácie.
8. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a zistil, že odvolanie otca je dôvodné. Hospitalizácia v nemocnici je ospravedlniteľným dôvodom, ktorý by mohol viesť k odpusteniu zmeškania lehoty. V danom prípade prekážka odpadla dňa 13.10.2015 a otec podal odvolanie 21.10.2015, teda do 15 dní od odpustenia prekážky. Záver súdu prvého stupňa o tom, že otec nebol vylúčený z úkonu, pretože lehota na podanie odvolania uplynula až 15.10.2015, nie je správny. Za vylúčenie z úkonu, ktorý účastníkovi patrí, možno považovať aj podstatné skrátenie odvolacej lehoty kvôli existencii ospravedlniteľného dôvodu. Skrátenie zákonnej 15 dňovej lehoty na podanie odvolania ovplyvňuje možnosť účastníka konania využiť svoje právo podať odvolanie, pretože odvolanie musí byť náležite pripravené. Preto v danom prípade odvolací súd má za to, že kvôli hospitalizácii v nemocnici bol otec vylúčený z úkonov, ktoré mu patria, z toho dôvodu postupom podľa § 220 OSP zmenil uznesenie súdu prvého stupňa a odpustil zmeškanie lehoty otcovi na podanie odvolania proti rozsudku.
9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že v danom prípade nepochybne došlo k zvýšeniu potrieb maloletého H., pretože k zmene výživného dochádza po 12 rokoch od stanovenia pôvodného výživného. Potreby maloletého H. nepochybne vzrástli. V konaní bolo preukázané, že otec po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viackrát pracoval, teda má schopnosť aj napriek svojim zdravotným postihnutiam zamestnať sa a dosahovať aj vyšší príjem ako je jeho čiastočný invalidný dôchodok vo výške cca 100 eur. V dobe kedy otec pracoval predstavoval jeho priemerný zárobok 347,45 eur a z tohto príjmu možno vychádzať pri určovaní výživného. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení výživného na sumu 50 eur je preto vecne správne.
10. Správny je aj výrok o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom. Názor maloletého H. vzhľadom na jeho vek je nevyhnutné brať do úvahy. Maloletý H. oznámil, že nemá záujem o stretávanie s otcom. Zo správy z poradensko - psychologického procesu založeného v spise vyplýva, že pred stretávaním otca s maloletým H. je vhodné uskutočniť prípravu oboch rodičov na túto skutočnosť. Až následne je možné uvažovať o minimálnom kontakte. Z uvedeného dôvodu je správne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na úpravu styku otca s maloletým H., ako aj rozhodnutie o uložení povinnosti otcovi podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu. Pokiaľ otec skutočne má záujem na stretávanie s maloletým H., javí sa ako vhodné podrobiť sa takémuto poradenstvu. Správny je aj výrok o trovách konania, ktoré vyplýva z ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) OSP.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 OSP. Odvolací súd zmenil lehotu na plnenie povinnosti podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu, pretože súdom prvého stupňa určená lehota už uplynula.
12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP a § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy .
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.