Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Csp-33-2022.pdf
PDF · 118.49 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/33/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: mBank SPÓLKA AKCYJNA, so sídlom Prosta 18, Varšava 00 850, Poľská republika, IČO: 001 254 524, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Pribinova 16549/10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného MCGA legal, s.r.o., so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti žalovanému: S. Z., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XXX/X, XXX XX C., o zaplatenie sumy 6.815,70 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.677,94 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.677,94 EUR od 22.1.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,96 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaného v rámci upomínacieho konania na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 22.11.2021 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 6.815,70 EUR, úroku v sume 776,99 a úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.803,70 od 22.1.2020 až do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 14.5.2019 písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička Plus č. HNN131304387/2019 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanému bezúčelový úver vo výške 7.000,- EUR na jeho bežný účet mKonto, vedený v mBank a žalovaný sa zaviazal splácať istinu spolu s úrokmi formou 84 mesačných splátok vo výške 105,31 EUR vždy k 17. dňu každého mesiaca s tým, že prvá splátka úveru môže byť vyššia. Keďže žalovaný si neplnil svoje povinnosti v súlade so zmluvou o úvere riadne a včas, žalobca ho vyzval na úhradu sumy v omeškaní listom zo dňa 19.11.2019 s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od doručenia, žalobca využije svoje zmluvné a zákonné právo a vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Ani napriek tejto výzve žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Žalovaný čerpal celkovú sumu 7.000,- EUR, doposiaľ nezaplatil dlžnú sumu ani napriek poslednej výzve na zaplatenie dlžnej sumy pred podaním žaloby zo dňa 11.10.2021. Uplatnený nárok žalobca špecifikoval tak, že pozostáva z nesplateného zostatku istiny vo výške 6.803,70 EUR, nesplateného zostatku úrokov vo výške 776,99 EUR, nesplateného zostatku poplatkov vo výške 12,- EUR a z úrokov z omeškania.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.12.2021 vo veci platobný rozkaz sp. zn. 19Up/1891/2021, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu podľa podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu alebo podať odpor voči platobnému rozkazu. Keďže platobný rozkaz sa
žalovanému nepodarilo doručiť, vec bola podľa § 10 ods. 3 resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní postúpená na tunajší súd, čím sa zo zákona zrušil platobný rozkaz.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená v zmysle § 116 CSP, nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
4. Vo vyjadrení na základe predchádzajúcej výzvy súdu zo dňa 9.5.2022 žalobca uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou ku dňu 17.9.2019, čo vyplýva z výpisu z účtu, ktorý priložil. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy a listom zo dňa 19.11.2019 s tým, že ak nedôjde k úhrade dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, je tento list márnym uplynutím 15 dňovej lehoty zároveň aj vyhlásením mimoriadnej okamžitej splatnosti. Podľa údajov z doručenky k listu, si žalovaný list neprevzal v odbernej lehote, a teda v zmysle 3.5.5. VOP sa uplatní nasledovný postup: "Pri doručovaní písomností poštou alebo kuriérskou službou sa písomnosti považujú za doručené v deň ich prevzatia. Ak písomnosť nebola zo strany pošty doručená, považuje sa za doručenú v deň, kedy bola zasielateľovi ako nedoručená vrátená, i keď sa adresát o písomnosti nedozvedel. Pri doručovaní kuriérskou službou sa zásielka, ktorú Klient bez primeraného dôvodu odmietne prevziať, považuje za doručenú Klientovi dňom odmietnutia prevzatia zásielky." Zásielka sa vrátila ako nedoručená dňa 11.12.2019, čo znamená, že deň po jej doručení, t.j. od 12.12.2019, začala plynúť 15 dňová lehota na zaplatenie omeškanej splátky. Nakoľko žalovaný neuhradil omeškanú splátku, mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 27.12.2019. Žalobca mal v zmysle vyššie uvedeného za to, že nesporne dodržal zákonný postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Žalobca predložil súdu dôkazy o posúdení platobnej schopnosti dlžníka podľa výpisov z dostupných registrov. Údaje z registrov nevykazovali známky rizika vzniku platobnej neschopnosti žalovaného. Žalobca má za to, že si pri uzatvorení zmluvného vzťahu so žalovaným splnil všetky povinnosti stanovené príslušnými platnými a účinnými právnymi predpismi v čase uzatvorenia zmluvy so žalovaným, vrátane povinností ustanovených zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čo sa týka príjmov a výdavkov, žalobca prihliadol na výšku obratov v období 6 mesiacov pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus.
5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalovaný, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalovaného.
6. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a na tom, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná a preto navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal im náhradu trov konania v plnom rozsahu.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, výpisom z obchodného registra a jeho prekladom do slovenského jazyka (čl. 5-21), zmluvou o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus (čl. 36-37), obchodnými podmienkami poskytovania úveru mPôžička Plus (čl. 33-35), všeobecnými obchodnými podmienkami (čl. 23-32), Poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 19.11.2019 s doručenkou (čl. 38, 40), výpisom z úverového účtu (čl. 41), poslednou výzvou na zaplatenie zo dňa 11.10.2021 (čl. 39), vyjadrením žalobcu zo dňa 9.5.2022 (čl. 85), výpisom z účtu (čl. 87-120), schválením žiadosti (čl. 121), výpisom z úverového registra (čl. 122), ďalšími listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPÔŽIČKA plus č. HNN131304387/2019 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 7.000,- EUR, ktorý mal byť poskytnutý na bežný účet žalovaného. Ďalej boli v zmluve dojednané tieto podmienky: doba splatnosti 84 mesiacov, termín konečnej splatnosti 17.5.2026, 84 mesačných splátok vo výške 105,31 EUR vždy k 17. dňu každého mesiaca, prvá splátka môže byť vyššia ako nasledujúce splátky, RPMN 7,13 %, celková suma úveru 8.850,46 EUR, priemerná RPMN 8,18 %, ročná úroková sadzba 6,9 %. Súčasťou zmluvy o úvere podľa zmluvy boli: OP, OP k účtom, VOP, Úrokový lístok, Sadzobník, Žiadosť o úver, Harmonogram splátok po jeho vystavení v súlade so zmluvou o úvere.
9. V zmysle bodu 3.1.5 všeobecných obchodných podmienok v prípade neplnenia povinností klienta vyplývajúcich zo zmluvy, OP pre príslušný produkt alebo VOP ani v dodatočne poskytnutej lehote je mBank oprávnená vyhlásiť mimoriadnu okamžitú splatnosť svojich pohľadávok a odstúpiť od zmluvy.
V prípade omeškania klienta so zaplatením splátky, môže mBank vyhlásiť okamžitú splatnosť celej pohľadávky a vyzvať ho na zaplatenie celej pohľadávky aj s príslušenstvom najskôr po uplynutí troch mesiacov od vzniku omeškania so zaplatením splátky, ak banka upozornila na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 kalendárnych dní.
10. Žalobca Poslednou výzvou k uhradeniu dlžnej čiastky/vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 19.11.2019 upozornil žalovaného na nedoplatok vo výške 324,78 EUR (istina po lehote splatnosti 199,71 EUR, úroky 117,07 EUR, poplatky 8,- EUR) a vyzval ho k úhrade dlžnej sumy v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň ho upozornil, že ak nedôjde vo vyššie uvedenom termíne k uhradeniu dlžnej pohľadávky je táto výzva zároveň aj vyhlásením mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Predmetnú výzvu žalobca doručoval žalovanému na korešpondenčnú adresu uvedenú v zmluve, pričom zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote.
11. Z výpisu z úverového účtu mal súd preukázané, že žalovanému bol dňa 14.5.2019 poskytnutý úver 7.000,- EUR, na úhradu ktorého za obdobie od 17.6.2019 do 17.9.2019 zaplatil žalobcovi sumu 322,01 EUR.
12. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
17. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
18. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
19. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
20. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
21. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) a § 10 ods. 1 písm. b) a c) alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere došlo ku vzniku záväzkového vzťahu, v ktorom sa dve zmluvné strany dohodli navzájom si poskytnúť určité plnenia; právny predchodca žalobcu poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný poskytnuté finančné prostriedky vrátiť formou pravidelných mesačných splátok spolu s úrokmi a poplatkami. Žalovaného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu možno považovať za dodávateľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z vyššie uvedeného dôvodu je teda potrebné pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku, úprava ktorých je obsiahnutá v ust. § 53 OZ a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa, ako aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
28. Súd sa predovšetkým zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko na tento inštitút musí prihliadať ex offo, ako to vyplýva z § 54a OZ. Pre posúdenie premlčania je potrebné vychádzať z ustanovení OZ, čo vyplýva z § 52 ods. 2 OZ, konkrétne teda bolo potrebné aplikovať §101 a § 103 OZ. Súd zastáva názor, že trojročná premlčacia doba plynie od zročnosti prvej omeškanej splátky, pričom v danom prípade mal súd preukázané, že žalovaný sa prvý krát dostal do omeškania so splátkou splatnou 17.9.2019, následne sa dostal do omeškania aj s nasledujúcimi splátkami, čo vyplýva z výpisu z histórie úveru. Trojročná premlčacia doba tak začala plynúť najskôr 18.9.2019. Keďže žaloba bola podaná na súd ešte 22.11.2021, znamená to, že nárok bol uplatnený včas a teda pohľadávka nie je ani čiastočne premlčaná.
29. V bode bodu 3.1.5 všeobecných obchodných podmienok bola uvedená možnosť banky vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 27.12.2019. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ len v prípade dodržania postupu ustanoveného v § 53 ods. 9 OZ, a teda len v prípade: 1/ ak je spotrebiteľ v omeškaní so zaplatením niektorej splátky, 2/ omeškanie s touto splátkou trvá viac ako 3 mesiace a 3/ v súvislosti s touto splátkou bol súčasne veriteľom upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, pričom 4/ právo na zosplatnenie musí veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V danej veci žalobca preukázal, že žalovaného výzvou zo dňa 19.11.2019 upozornil na uplatnenie práva úver zosplatniť v lehote 15 dní odo dňa doručenie tejto výzvy. Predmetná výzva sa žalobcovi vrátila dňa 11.12.2019. Keďže žalovaný dlžnú čiastku nezaplatil, došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre splátku splatnú 17.9.2019. V tejto výzve bolo žalovanému
zároveň oznámené, že je v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace a eviduje voči nemu dlžnú čiastku 324,78 EUR. Súd teda musel konštatovať, že zosplatnenie bolo uskutočnené v súlade so zákonom aj zmluvou, a teda žalovanému nezostalo právo splácať poskytnutý úver v splátkach v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy.
30. Súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že zmluva má písomnú formu, obsahuje všetky povinné náležitosti vymenované v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010Z.z., je v nej uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia spotrebiteľa súvisiace s touto zmluvou a RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., čo je dvojnásobok priemernej hodnoty RPMN. Preto nenastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona.
31. Súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru aj s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pre nedostatočné overenie bonity žalovaného. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti pretože, žalobca nemal zistený a preukázaný príjem žalovaného a jeho rodinný stav hodnovernými dokladmi, napriek tomu mu úver poskytol. Žalobca sa síce zaujímal, aké má žalovaný výdavky podľa výpisu z bežného účtu, ale to bez zisťovania a preukázania príjmov a rodinného stavu žalovaného.
32. Súd teda v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aby pri uzavretí predmetnej zmluvy postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou. Žalobca nepreukázal, aby nejakým spôsobom preveroval príjmy žalovaného, keďže zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný predkladal nejaký doklad o príjmoch. Z predloženého dôkazu - schválenie žiadosti o úver nevyplývalo zisťovanie rodinného stavu žalovaného a ani jeho príjmov. Zákonodarca pritom jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, čo znamená povinnosť zistiť jeho príjem, rodinný stav a pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Cieľom zákonodarcu bolo totiž zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne uhrádzať. Z textu zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkaus a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. Poukázať možno aj ma rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 z 5.3.2020, podľa ktorého články 8 a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.
33. Žalobca napriek výzve súdu nepreukázal ani splnenie povinnosti, ktorá mu vyplývala z § 7 ods. 19 a násl. zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle nich bol totiž povinný vypočítať ukazovateľ schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupom, ktorý je upravený predovšetkým v § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. a mal mať tiež určený limit pre ukazovateľ tejto schopnosti ako to vyplýva z § 7 ods. 19 citovaného zákona. Nesplnenie týchto povinností je sankcionované fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a považuje sa za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 tak ako to jasne je uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca teda nepreukázal, aby postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru žalovanému, keďže si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto nastala zákonná fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 2 druhej vety zákona č. 129/2010 Z.z.. Znamená to, že žalovaný
by mal žalobcovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 7.000,- EUR a keďže mu zaplatil 322,01 EUR, jeho dlh činí 6.677,94 EUR. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe len v tejto časti istiny a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.
34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalobcovi vzhľadom na vyššie posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov iba nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.677,94 EUR, a to odo dňa 22.1.2020 (nerozporované skutkové tvrdenie žalobcu) do zaplatenia. V časti, v ktorej žalobu zamietol, súd nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,96 %. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 97,98 %. Žalovaný mal úspech v rozsahu 2,02 %, a preto súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 95,96 % (97,98 % - 2,02 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.