Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/15/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Y. B., narodený X.X.XXXX, Q. E. 9, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Babiakom, Šveniho 6, Prievidza proti odporcovi: Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Nemocničná 2, Bojnice, IČO: 17 335 795, zastúpený ADAME LEGAL s.r.o., Čsl. parašutistov 21, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4 Bratislava, adresa na doručovanie: Námestie SNP 98/2, Zvolen o náhradu nemajetkovej ujmy takto:

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 20.905,56 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9,25 % ročne od 31.8.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh 1.254,- eur, ktorý je povinný zaplatiť Okresnému súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a. O náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 21.10.2011 doplneným podaním doručeným súdu 25.10.2011 proti odporcovi domáhal zaplatenia 30.263,93 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9,25 % ročne od 31.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že 30.4.2010 si poranil ľavé oko, ktoré mu ošetrovali v zdravotníckom zariadení odporcu, pričom zdravotná starostlivosť mu nebola poskytnutá riadne, čo malo za následok, že prišiel o ľavé oko, bol mu priznaný invalidný dôchodok, pričom jeho bolesť bola ohodnotená na 82,5 bodov, strata zraku na 1.200,- bodov a strata očnej gule na 100 bodov. Súd vydal platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený 29.12.2011 a proti ktorému odporca podal 9.1.2012 odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s náhradou škody pokiaľ nebude preukázané, že je príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkami, ktoré vznikli navrhovateľovi. Do konania na stranu odporcu vstúpil vedľajší účastník, ktorý sa k návrhu vyjadril svojím podaním doručeným súdu 17.2.2012, pričom sa stotožnil so stanoviskom odporcu. Okrem toho namietol zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % a dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie úroku z omeškania z čiastky takéhoto zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to: oznámenie o výsledku prešetrenia (čl. 6 - 7), poskytnutie informácie (čl. 8), rozhodnutie Sociálnej poisťovne (čl. 9 - 10), lekársky posudok (čl. 11 - 12), predžalobná upomienka (čl. 13), vyjadrenie odporcu (čl. 14), žiadosť o informáciu (čl. 15), odpoveď vedľajšieho účastníka (čl. 16), oznámenie (čl. 17), výsluch navrhovateľa, výsluch svedkov MUDr. Q. Q., MUDr. Idy Simonidesovej a jej stanoviskom, znaleckým posudkom znalca Doc. MUDr. B. Q., CSc. (čl. 84 - 106), znaleckým posudkom znalca MUDr. Y. B. (čl. 154 - 177), jeho výsluchom a jeho odpoveďou na otázky súdu (čl. 192 - 193), znaleckých posudkom znaleckej organizácie forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (čl. 231 - 260) a výsluchom znaleckou organizáciou určeného odborníka z odvetvia oftalmológia MUDr V. PhD. Z vykonaného dokazovania s ohľadom na to, čo v priebehu konania tvrdili účastníci konania, mal súd zistený nasledovný skutkový stav: Navrhovateľ 30.4.2010 pracoval doma na oprave plota a pri tom mu do ľavého oka šľahol drôt. Navrhovateľ si poranenie ošetril kvapkami a išiel spať. Okolo druhej hodiny v noci sa zobudil na bolesti v oku. Okamžite navštívil lekársku pohotovosť, ktorá ho odoslala na pohotovosť zdravotníckeho zariadenia odporcu, kde bol 1.5.2010 o 2.34 hod. prehliadnutý a bolo konštatované, že má poškriabanú rohovku s tým, že sa má následne okamžite dostaviť k očnej lekárke. K očnej lekárke v zdravotníckom zariadení odporcu sa dostavil 1.5.2010 o 10.09 a po vyšetrení mu boli predpísané lieky. Znovu bol vyšetrený v nedeľu 2.5.2010, keď očná lekárka odporcu skonštatovala, že sa má dostaviť na kontrolu v stredu 5.5.2010 s tým, aby pokračoval v liečbe antibiotikami, čo bolo následkom toho, že stav poranenia sa zlepšil, keďže oko bolo menej svetloplaché, povrchová erózia bola zhojená, presiaknutie v okolí rany bolo menšie. Po kontrole 5.5.2010 však navrhovateľ už v tento deň pociťoval silné bolesti a do nemocnice odporcu šiel už nasledujúci deň, vo štvrtok 6.5.2010, pričom bolo zistené, že je výrazne svetloplachý, oko nápadne slzí, pričom mu boli predpísané lieky tak, aby pokračoval v liečbe antibiotikami. Bolesti navrhovateľa pretrvávali, a preto bol 7.5.2010 hospitalizovaný na očnom, lôžkovom oddelení nemocnice odporcu, pričom v súvislosti s jeho hospitalizáciou boli po prvý krát vykonané vyšetrenia vízu - zrakovej ostrosti (výsledok bol na úrovni praktickej slepoty) a vnútroočného tlaku. Na lôžkovom oddelení očného oddelenia odporcu bol navrhovateľ liečený až do 16.5.2010, pričom už 9.5.2010 bol u neho pozorovaný hypopyon, 10.5.2010 boli na endotele pozorované satelitné belavé ložiská a belavé infiltráty v hornej polovici rohovky. V priebehu liečby navrhovateľa u odporcu mu bolo diagnostikované poranenie rohovky, sivý zákal, pričom bol liečený aj antibiotikami, z čoho možno usudzovať, že mu bol diagnostikovaný aj zápal. Dňa 15.5.2010 bolo vyjadrené podozrenie na endoftalmitídu - hnisavý zápalový proces vnútroočných štruktúr, čo viedlo k tomu, že bolo zamestnancami odporcu konzultované preloženie navrhovateľa do inej nemocnice. Dňa 16.5.2014 bol navrhovateľ z nemocnice odporcu prepustený, pričom nasledujúci deň 17.5.2010 bol hospitalizovaný na očnom oddelení nemocnice v Banskej Bystrici, kde zostal až do 18.6.2010. Po prevoze do Banskej Bystrice mu bol diagnostikovaný okrem sivého zákalu aj zápal v oku a vysoký očný tlak. Tam bol stav jeho oka operačne stabilizovaný, no bez svetlocitu. Opätovne musel byť hospitalizovaný v Banskej Bystrici 21.6.2010, kde mu operačne 28.6.2010 musela byť odstránená očná guľa. Uvedené skutočnosti, ktoré vyplývali zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa znalec Doc. MUDr. B., CSc. interpretoval tak, že na otázku kedy došlo u navrhovateľa ku kritickému stavu, ktorý spôsobil stratu ľavého oka uviedol, že k tomu došlo bezprostredne po poranení. Na ďalšiu otázku uviedol, že to, že zraková funkcia oka navrhovateľa bola u odporcu vyšetrená až 7.5.2010 bolo pochybením, no ostatné vyšetrenia neindikovali zápalovú reakciu, a preto nebol dôvod na chirurgickú intervenciu, ktorú by zvažoval až neskôr po znížení priehľadnosti rohovky (k tomu došlo 7. a 8.5.2010). Závery znalca vychádzali z toho, že od samého začiatku sa poranenie oka navrhovateľa vyvíjalo atypicky, pričom vychádzal z toho, že skutočnou príčinou straty oka navrhovateľa bola autoimunitná reakcia na uvoľnené šošovkové hmoty, ktorú predpokladať nemožno, pričom prípadný chirurgický zákrok by bol úspešný len v prípade, ak by bol realizovaný najneskôr 5.5.2010. Znalec bol toho názoru, že v prípade navrhovateľa nešlo o infekčný zápal, ale zápal autoimunitného charakteru. Osobitne znalec uviedol, že dňa 5.5.2010 sa zvýraznili cievy dúhovky, čo môže byť následok zápalového procesu, pričom 6.5.2010 sa v oku navrhovateľa rozvíjalo uveálne dráždenie, čo je znakom zápalu dúhovky. Uvedené skutočnosti, ktoré vyplývali zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa znalec MUDr. Y. B. interpretoval tak, že stratu ľavého oka navrhovateľa spôsobila veľmi pokročilá forma endoftalmitídy, ktorá sa rozvinula odo dňa úrazu do dňa prvej operácie 17.5.2010, pričom nemožno určiť, kedy došlo ku kritickému stavu. Znalec na vysvetlenie uviedol, že endoftalmitída je ťažký zápal vnútroočných tkanív, pričom literatúra udáva, že rizikovým faktorom poúrazovej endoftalmitídy u otvorených poranení očnej gule je poranenie drôtom, pričom literatúra udáva výskyt tohto ochorenia až u 38 % drôtom poranených očí. Hlavnými klinickým prejavmi tohto ochorenia je zníženie centrálneho videnia, nárast bolestivosti, prítomnosť zápalového výpotku v prednej časti oka (hypopyon), opuch viečok a rohovky a opacity v sklovci. Pre úspešnosť liečby, teda pre záchranu videnia alebo očnej gule je rozhodujúce včasné rozpoznanie ochorenia s následným čím skorším chirurgickým ošetrením. Čo sa týka postupu odporcu znalec došiel k záveru, že vzhľadom na zhoršujúci stav navrhovateľa (bolesť svetloplachosť, traumatický zákal šošovky, opuch rohovky), pravdepodobne výrazné zhoršenie videnia v priebehu niekoľkých dní (vízus v ambulantnej dokumentácii nie je zaznamenaný) malo byť u navrhovateľa zvážené skoršie chirurgické riešenie. K postupom odporcu znalec uviedol, že vyšetrenie centrálnej zrakovej ostrosti (vízu) a vnútroočného tlaku (VOT) sú dve najzákladnejšie a najdôležitejšie očné vyšetrenia. Podľa výsledku týchto vyšetrení sa očný lekár rozhoduje o najvhodnejšom terapeutickom postupe, keďže tieto vyšetrenia umožňujú stanoviť približnú prognózu. Obe vyšetrenia mali byť urobené už pri prvom vyšetrení odporcu, ako aj pri každom ďalšom vyšetrení. Znalec uviedol, že vykonanie týchto vyšetrení je nevyhnutné, keďže výrazný pokles videnia v spojení s výraznou bolestivosťou oka, ktoré sa rozvinú v priebehu niekoľkých hodín až dní od úrazu patrí medzi hlavné príznaky poúrazovej endoftalmitídy. Pri výskyte týchto prejavov, zvlášť ak ide o následok otvoreného poranenia oka spôsobeného drôtom pri prítomnosti otvorení púzdra šošovky a progresii úrazom podmieneného sivého zákalu šošovky je indikované chirurgické riešenie, ktoré sa na očnom oddelení nemocnice odporcu nevykonáva. Preto mal byť odporca do iného zariadenia odoslaný skôr, najneskôr 9.5.2010, keď je v jeho dokumentácii zaznamenaný zápalový výpotok v prednej komore ľavého oka. Na otázku súdu kedy boli u navrhovateľa prvýkrát urobené vyšetrenie vízu a VOT znalec uviedol, že prvé vyšetrenia boli urobené 7.5.2010, kedy bolo videnie oka na úrovni praktickej slepoty (pohyb ruky pred okom), pričom predtým bol navrhovateľ štyrikrát ambulantne vyšetrený, no u neho neboli ani raz urobené tieto vyšetrenia, pričom určite mali byť urobené, keďže tieto vyšetrenia sú základné a porovnanie týchto vyšetrení v priebehu času môže viesť k indikácii podozrenia na endolftamiltídu. Z podaných znaleckých posudkov vyplynulo, že znalci sa rozlišovali predovšetkým v názore, čo bolo príčinou straty videnia a straty oka navrhovateľa. Zatiaľ čo znalec Q. dospel k záveru, že u navrhovateľa sa prejavila autoimunitná zápalová reakcia, znalec Vida sa s týmto záverom nestotožnil, pričom tvrdil, že v prípade navrhovateľa išlo o zápal infekčného charakteru v dôsledku poranenia drôtom. K tejto otázke sa vyjadril i znalec forensic.sk, z ktorého odpovede jasne vyplynulo, že vylučuje to, že by endoftalmitída oka navrhovateľa bola spôsobená autoimunitnou reakciou na prienik šošovkových hmôt, keďže zo skúsenosti vie, že takéto prieniky vedú k endoftalmitíde, no nie v takom rozsahu, ako v prípade navrhovateľa, že by došlo k strate videnia; potvrdil záver znalca Vidu, že išlo o zápal infekčného charakteru. Podľa znalca Q. ku kritickému stavu navrhovateľa došlo v čase poranenia, podľa znalca Vidu v čase odo dňa poranenia do 17.5.2010. Obaja znalci boli toho názoru, že odporca pri liečbe navrhovateľa pochybil v tom, že u neho do 7.5.2010 nevykonal vyšetrenia vízu a VOT, no zatiaľ čo znalec Máliš toto pochybenie nepovažoval za podstatné, znalec B. (čo potvrdzoval aj znalec forensic.sk) súdu rozsiahlym spôsobom vysvetlil, že význam predovšetkým vyšetrenia vízu pre diagnostiku a ďalšie zvažovanie postupu liečby následkov poranenia oka navrhovateľa. Obaja znalci boli v zhode v tom, že skôr ako 16.5.2010 malo byť zvažované chirurgické, u odporcu neposkytované liečenie následkov poranenia oka navrhovateľa, pričom zo záverov znaleckého posudku znalca Q. je zrejmé, že k tomuto malo dôjsť okolo 7.5.2010, znalec B. uvádzal, že k tomuto malo dôjsť jednoznačne 9.5.2010, pričom skutočnosť, že u navrhovateľa odo dňa prvého vyšetrenia až do 7.5.2010 neboli urobené vyšetrenia vízu a VOT, mohlo viesť k tomu, že u navrhovateľa by bolo možné skôr ako 9.5.2010 dospieť k zváženiu chirurgického, u odporcu neposkytovaného liečenia následkov poranenia oka navrhovateľa. K otázke, kedy došlo ku kritickému stavu poranenia navrhovateľa sa vyjadril i znalec forensic.sk, ktorý uviedol, že nemožno dospieť k tomu, že už v stave, keď mal by navrhovateľ odoslaný na chirurgické ošetrenie boli šance na záchranu jeho oka nižšie a skôr aj po tomto kritickom čase vzhľadom na oneskorený rozvoj endofalitídy, šance na záchranu jeho oka boli skôr vysoké, určite však nie pod hranicou 50 %. Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že príčinou straty oka navrhovateľa bola endoftalmitída, pričom znalec Vido zrozumiteľne vysvetlil, že uvedené ochorenie oka sa zisťuje a chirurgické riešenie sa indikuje podľa viacerých príznakov, teda že klinickými prejavmi poúrazovej endoftalmitídy sú zníženie centrálneho videnia (vízu), nárast bolestivosti, prítomnosť zápalového výpotku atď. Z uvedeného je zrejmé, že diagnostika endoftalmitídy a následné nasadenie chirurgickej liečby je výsledkom procesu sledovania viacerých znakov, medzi ktoré patrí i centrálne videnie (vízus). Preto nemožno súhlasiť s relativizujúcimi názormi znalca Q. ktorý síce konštatoval pochybenie odporcu v tom, že vyšetrenie vízu nebolo robené, no nepripúšťal jeho vplyv na určenie správnej diagnózy a liečenie navrhovateľa. Je zrejmé, že prípadné porovnanie vyšetrení vízu ľavého oka navrhovateľa v porovnaní s ďalšími pozorovanými prejavmi tohto ochorenia mohlo viesť ku skoršiemu zváženiu chirurgického, u odporcu neposkytovaného liečenia následkov poranenia oka navrhovateľa. Tento záver osobitne platí s ohľadom na to, že odborná literatúra uvádza 38 % výskyt tohto ochorenia v prípade poranenia oka drôtom. V tejto súvislosti neobstojí obrana odporcu, podľa ktorého nepochybil, keďže sa u navrhovateľa nevyskytovali iné príznaky endoftalmitídy ako opuch mihalníc, chemóza spojovky, hypopyon, resp., že ostatné vyšetrenia vylučovali cudzie teliesko, či nález zodpovedajúci zápalu. Vychádzajúc z uvedených rozporov preto súd dospel k záveru, že odporca pri liečbe navrhovateľa pochybil, a to tým, že od 1.5.2010 do 6.5.2010 pri liečbe odporcu nevykonal vyšetrenia vízu, čo malo za následok, že v prípade navrhovateľa nemal dostatok diagnostických údajov na zistenie správnej diagnózy navrhovateľa spočívajúcej v poúrazovej endoftalmitíde ľavého oka, ktorej príčinou bolo poranenie oka navrhovateľa drôtom z 30.4.2010 a okrem toho najneskôr 7.5.2010 (znalec Q., resp. 9.5.2010 (znalec B.) neurčil diagnózu navrhovateľa spočívajúcu v endoftalmitíde ľavého oka, ktorej príčinou bolo poranenie oka navrhovateľa drôtom z 30.4.2010, a preto neodoslal navrhovateľa na chirurgické ošetrenie, ktoré mohlo viesť k tomu, že by takéto chirurgické ošetrenie ľavého oka navrhovateľa viedlo prinajhoršom k záchrane očnej buľvy ľavého oka navrhovateľa, prinajlepšom k záchrane videnia ľavého oka navrhovateľa. K otázke následkov pochybenia odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi znalec B.a hypotetickú otázku súdu, aká by bola úspešnosť operácie oka navrhovateľa v prípade, ak by bol operovaný v dňoch bezprostredne po úraze znalec uviedol, že k tejto otázke sa vyjadriť nevie, lebo úspešnosť operácie je závislá od odstupu operácie od poranenia oka a od toho, aký je stav oka v čase operácie, konkrétne aký je stav vstupného videnia (šanca je vyššia ak oko vidí na 90%, nižšia, ak reaguje len na pohyb ruky). S ohľadom na prípad navrhovateľa znalec uviedol, že nemôže tvrdiť, že v prípade navrhovateľa, ak by bol vyšetrovaný ním, tak by ho okamžite operoval, no sledoval by ho a hlavne podľa dynamiky vyšetrení vízu a VOT by zvažoval ďalšie riešenie. Znalec vzhľadom na raritný charakter poranenia oka navrhovateľa (drôtom) nevedel vyjadriť úspešnosť liečby endoftalmitídy v takomto prípade. Znalec na otázku uviedol, že ak by pri prvých vyšetreniach navrhovateľa boli vykonané vyšetrenia vízu a VOT, vedel by sa kategoricky vyjadriť k tomu, kedy malo byť zvážené chirurgické riešenie ochorenie oka navrhovateľa, znalec však nevedel ani približným odhadom určiť, a to ani po nahliadnutí do odbornej literatúry, aké by boli šance navrhovateľa na záchranu videnia. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd i bez návrhu účastníkov nariadil ďalšie dokazovanie, keďže bolo zrejmé, že príčinou straty videnia a straty očnej buľvy oka navrhovateľa bola na strane jednej náhoda, ktorá sa stala navrhovateľovi pri jeho úraze, no na strane druhej neurčitým pomerom k tomu prispelo i vyššie opísané pochybenie odporcu. Preto bolo potrebné určiť vzájomný pomer týchto skutočností na následkoch na zdravotnom stave navrhovateľa, ktorý bol zistený v tom, že celkom prišiel o videnie a buľvu ľavého oka a znaleckej organizácii bolo nariadené zodpovedať na otázku, aká je vo všeobecnosti úspešnosť (záchrana videnia oka a záchrana očnej buľvy) liečby poúrazovej endoftalmitídy chirurgickým zákrokom v podmienkach zdravotnej starostlivosti poskytovanej na Slovensku a ktoré rozhodujúce faktory a v akom rozsahu ovplyvňujú úspešnosť takejto liečby, aký bol charakter týchto faktorov v prípade navrhovateľa. Na takto zadanú otázku znalecká organizácia odpovedala tak, že výskyt poúrazovej endoftalmitídy a úspešnosť jej liečby závisí od časového odstupu medzi úrazom oka a prvým vyšetrením oftalmológom, pričom z ostatných vykonaných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ pri snahe o liečenie poranenia oka sa bezprostredne dostavil do zdravotníckeho zariadenia odporcu. Odporca pri prvotných opatreniach nepochybil v tom, ako navrhovateľa liečil, no pochybil v tom, že nevyšetroval vízus a VOT oka navrhovateľa, čo znížilo možno včasnej indikácie vznikajúcej endoftalmitídy a tomu zodpovedajúce odoslanie navrhovateľa na chirurgický zákrok. Z ostatných vyjadrení znaleckej organizácie forensic.sk vyplynulo, že ak v priebehu jedného až dvoch dní po zistení prvých príznakov endoftalmitídy je vykonaný chirurgický zákrok, možno predpokladať úspešnosť takéhoto zákroku v podobe záchrany videnia oka, pričom úspešnosť takéhoto chirurgického zákroku nemožno presne vyjadriť. Znalec forensic.sk osobitne upozornil na to, že poškodenie oka navrhovateľa bolo pomerne malé a práve preto zákerné, keďže väčšie poranenie oka by bolo priamo ošetrované chirurgicky s použitím antibiotík, čo mohlo viesť k celkovému zabráneniu vzniku endoftalmitídy. Zároveň však uviedol, že keďže sa endoftalmitída oka navrhovateľa rozvinula neskôr, šance na záchranu videnia oka navrhovateľa boli aj po neskoršom vypuknutí endoftalmitídy vysoké, nie pod hranicou 50 %, no inak bližšie neurčiteľné, no rovnaké ako keby sa príznaky tohto ochorenia prejavili v prvých dňoch po úraze oka. Posudkom z 2.5.2011 bolo bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to straty zraku ohodnotené na 600 bodov a za stratu očnej gule na 100 bodov, pričom s ohľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal poškodený vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví bolo toto bodové ohodnotenie podľa § 10 ods. 4 zákona o bolestnom zvýšené o ďalších 600 bodov. Navrhovateľ bol pred úrazom dlhodobo zamestnaný ako stolár, pričom dosahoval príjem približne 17.000,- Sk mesačne v čistom. Pred úrazom pracoval 8,5 hodiny, no keď boli nárazové práce tak v práci zostával i dlhšiu dobu; po úraze má pravidelnú pracovnú dobu od 6.00 hod. do 14.15 hod. a v práci nezostáva dlhšie. Pred úrazom dosahoval príjem v závislosti od vykonanej práce. Po úraze zostal pracovať u toho istého zamestnávateľa ako pred úrazom, no väčšinu obrábacích strojov už nemôže obsluhovať. Preto sa mu i o niečo znížila mzda. V dôsledku jeho zdravotného postihnutia spočívajúceho v strate videnia a v strate ľavého oka mu v roku 2011 bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 195,30 eur mesačne. Žije s manželkou a dvoma maloletými deťmi v rodinnom dome svojich rodičov. Mimo práce sa navrhovateľ realizoval ako dobrovoľný hasič v obci, kde bol aj vedúcim družstva futbalových dorastencov. Po úraze má vodičské oprávnenie, no nebude môcť pracovať ako vodič z povolania. Očnú protézu si musí vyberať každý večer, ošetriť ju v roztoku a ráno si znova založiť. Z obavy o stratu druhého oka už nerobí dobrovoľného hasiča. Rovnako už nevykonáva činnosť vedúceho mužstva. V súčasnosti sa navrhovateľ po práci venuje deťom, práci okolo domu, pri ktorej je obmedzený tým, že už nerobí vo výškach a na podobné práce musí vyhľadať pomoc iných. Navrhovateľ listom z 13.7.2011 vyzval odporcu na zaplatenie náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to do siedmych dní, pričom odporca mu odpovedal už listom z 19.7.2011. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bolestnom“) bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa § 2 ods. 2 zákona o bolestnom sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Podľa § 5 ods. 1 zákona o bolestnom pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8). Podľa § 5 ods. 2 zákona o bolestnom pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé desiatky korún smerom nahor. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 21/2010 z 20. mája 2010 č. 13134/2010-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 za jeden bod je 14,89 eura. Podľa § 10 ods. 4 zákona o bolestnom bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. Podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala od 26.7.2011 1,5 % ročne. Navrhovateľovi bolo spôsobené sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého bodové ohodnotenie predstavuje za stratu videnia ľavého oka 600 bodov a za stratu očnej gule ľavého oka 100 bodov, pričom s ohľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal poškodený vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, bolo toto bodové ohodnotenie podľa § 10 ods. 4 zákona o bolestnom zvýšené o ďalších 600 bodov. Preto náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia za celkom 1300 bodov predstavuje podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 21/2010 z 20.5.2010 č. 13134/2010-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010, celkom čiastku 14,89 eur x 1300 bodov, čo je 19.357,- eur. Okrem tohto bodového ohodnotenia sa navrhovateľ domáhal jeho zvýšenia o ďalších 50 % podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol pred úrazom dlhodobo zamestnaný ako stolár, pričom dosahoval príjem približne 17.000,- Sk mesačne v čistom. Pred úrazom pracoval 8,5 hodiny, no keď boli nárazové práce tak v práci zostával i dlhšiu dobu; po úraze má pravidelnú pracovnú dobu od 6.00 hod. do 14.15 hod. a v práci nezostáva dlhšie. Pred úrazom dosahoval príjem v závislosti od vykonanej práce. Po úraze zostal pracovať u toho istého zamestnávateľa ako pred úrazom, no väčšinu obrábacích strojov už nemôže obsluhovať. Preto sa mu i o niečo znížila mzda. V dôsledku jeho zdravotného postihnutia spočívajúceho v strate videnia a v strate ľavého oka mu v roku 2011 bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok 195,30 eur mesačne. Žije s manželkou a dvoma maloletými deťmi v rodinnom dome svojich rodičov. Mimo práce sa navrhovateľ realizoval ako dobrovoľný hasič v obci, kde bol aj vedúcim družstva futbalových dorastencov. Po úraze má vodičské oprávnenie, no nebude môcť pracovať ako vodič z povolania. Očnú protézu si musí vyberať každý večer, ošetriť ju v roztoku a ráno si znova založiť. Z obavy o stratu druhého oka už nerobí dobrovoľného hasiča. Rovnako už nevykonáva činnosť vedúceho mužstva. V súčasnosti sa navrhovateľ po práci venuje deťom, práci okolo domu, pri ktorej je obmedzený tým, že už nerobí vo výškach a na podobné práce musí vyhľadať pomoc iných. Z uvedeného je zrejmé, že v dôsledku straty ľavého oka navrhovateľa sa výrazne znížila jeho pracovná schopnosť a i jeho realizácia v športovom a spoločenskom živote. Na strane druhej sa však navrhovateľ môže naďalej realizovať v pracovnom a rodinnom živote. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže v produktívnom veku prišiel o zmyslový orgán - oko, čo výrazne znížilo jeho možnosti uplatniť sa v športovom, pracovnom a spolkovom živote. Osobitne s ohľadom na to, že navrhovateľ sa stále môže realizovať čiastočne v pracovnom a predovšetkým osobnom živote, s prihliadnutím na to, už jeho ošetrujúci lekár postupom podľa § 10 ods. 4 zákona o bolestnom bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšil až na dvojnásobok, považoval súd za primerané, aby bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.357,- eur zvýšená, nie o plných 50 %, ale len vo výške 20 %. Preto hodnota náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia po zvýšení o 20 % predstavuje 23.228,40 eur Okrem toho, že súd nepovažoval za dôvodné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom dôvodné sčasti 30 %, súd nepovažoval ani za dôvodné uplatnenie náhrady za bolesť vo výške 82,5 boda, keďže táto náhrada je za ranu prenikajúcu rohovkou, ktorá bola komplikovaná sivým zákalom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto ranu si spôsobil navrhovateľ sám pri úraze a jeho bolesť nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s konaním odporcu, ktorý za túto škodu nemôže podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedať. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príčinou straty ľavého oka navrhovateľa bola endoftalmitída, ktorá sa rozvinula v dôsledku infekcie, ku ktorej došlo po poranení oka navrhovateľa, ktoré si navrhovateľ spôsobil sám pri práci po poranení drôtom 30.4.2010. Následne k strate videnia ľavého oka a k strate očnej gule navrhovateľa prispelo to, že odporca pri liečbe navrhovateľa pochybil tým, že od 1.5.2010 do 6.5.2010 pri liečbe navrhovateľa nevykonal vyšetrenia vízu, čo malo za následok, že v prípade navrhovateľa nemal dostatok diagnostických údajov na zistenie správnej diagnózy spočívajúcej v poúrazovej endoftalmitíde ľavého oka a okrem toho najneskôr 7.5.2010 neurčil diagnózu navrhovateľa spočívajúcu v endoftalmitíde ľavého oka. Dôsledkom týchto pochybení odporca navrhovateľa včas neodoslal na chirurgické ošetrenie, ktoré mohlo viesť k záchrane očnej buľvy a videnia ľavého oka navrhovateľa. V prípade včasného odoslania navrhovateľa odporcom na chirurgické ošetrenie bolo očakávanie záchrany videnia ľavého oka navrhovateľa vysoké, nie pod hranicou 50 %, no inak bližšie neurčiteľné, no rovnaké ako keby sa príznaky tohto ochorenia ľavého oka navrhovateľa prejavili v prvých dňoch po úraze. Príčinou straty očnej gule a videnia ľavého oka navrhovateľa preto bola náhoda - vlastné zavinenie navrhovateľa podľa § 441 Občianskeho zákonníka spočívajúce v tom, že on sám si spôsobil úraz oka a následné porušenie povinností odporcu vyplývajúce z § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Odporca bol ako poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť odporcovi správne, teda vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia oka navrhovateľa pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Odporca takýmto spôsobom nepostupoval, a tým, že od 1.5.2010 do 6.5.2010 pri liečbe navrhovateľa nevykonal vyšetrenia vízu, čo malo za následok, že v prípade navrhovateľa nemal dostatok diagnostických údajov na zistenie správnej diagnózy navrhovateľa spočívajúcej v poúrazovej endoftalmitíde ľavého oka a najneskôr 7.5.2010 neurčil diagnózu navrhovateľa spočívajúcu v endoftalmitíde ľavého oka, a preto neodoslal navrhovateľa na chirurgické ošetrenie, túto svoju povinnosť porušil, čo má za následok to, že odporca navrhovateľovi zodpovedá za porušenie týchto povinností podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pomer zavinenia navrhovateľa spočívajúceho v tom, že úraz oka si spôsobil sám a zavinenia odporcu spočívajúceho v tom, že porušil svoje povinnosti podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti súd určil s ohľadom na skutkové zistenia, z ktorých vyplynulo, že výskyt poúrazovej endoftalmitídy a úspešnosť jej liečby závisí od časového odstupu medzi úrazom oka a prvým vyšetrením oftalmológom S ohľadom na tento záver z ostatných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ pri snahe o liečenie poranenia oka sa bezprostredne dostavil do zdravotníckeho zariadenia odporcu, teda nijak poskytovanie zdravotnej starostlivosti odporcovi nesťažil a liečil sa plne v režime nastavenom odporcom. Okrem toho z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak v priebehu jedného až dvoch dní po zistení prvých príznakov endoftalmitídy je vykonaný chirurgický zákrok, možno predpokladať úspešnosť takéhoto zákroku v podobe záchrany videnia oka, pričom úspešnosť takéhoto chirurgického zákroku nemožno presne vyjadriť. Poškodenie oka navrhovateľa bolo pomerne malé a práve preto zákerné, keďže väčšie poranenie oka by bolo priamo ošetrované chirurgicky s použitím antibiotík, čo mohlo viesť k celkovému zabráneniu vzniku endoftalmitídy. Zároveň však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že keďže sa endoftalmitída oka navrhovateľa rozvinula neskôr, šance na záchranu videnia oka navrhovateľa boli aj po neskoršom vypuknutí endoftalmitídy vysoké, nie pod hranicou 50 %, no inak bližšie neurčiteľné, no rovnaké ako keby sa príznaky tohto ochorenia prejavili v prvých dňoch po úraze oka. Inak povedané správne diagnostické postupy odporcu mohli viesť k tomu, že i napriek tomu, že endoftalmitída sa u navrhovateľa objavila neskôr, mohlo to viesť k jej indikácii v takom čase, že jej neskoršie prejavenie sa by nespôsobilo zníženie šancí navrhovateľa na záchranu videnia a gule jeho ľavého oka. Z uvedeného je zrejmé, že v rozhodujúcom pomere stratu ľavého oka navrhovateľa spôsobilo porušenie povinností odporcu v jeho diagnostických postupoch. Vzhľadom na uvedené súd pomer zavinenia navrhovateľa a odporcu určil v pomere jedna vo vzťahu k zavineniu navrhovateľa k deviatim o vzťahu k zavineniu odporcu. Navrhovateľ si síce sám spôsobil poranenie oka, no následne pri svojej liečbe postupoval dôsledne podľa rozhodnutí odporcu, pričom odporca rozhodujúcim spôsobom zavinil to, že navrhovateľ bol zbavený bližšie neurčiteľnej, no znalcom ako vysokej, vyššej ako 50 % charakterizovanej šance na záchranu videnia a očnej gule svojho ľavého oka. Inak povedané šanca na záchranu oka navrhovateľa by bola v prípade, ak by si odporca riadne splnil všetky svoje povinnosti vyššia ako 50 %, teda by sa pohybovala z lekárskeho odborného hľadiska v rozmedzí od 50 % do 100 %. Keďže lekárska veda nedokáže bližšie numericky vyjadriť šance na záchranu oka navrhovateľa, súd pri zohľadnení skutkových okolnosti určujúcich pomer zavinenia navrhovateľa a odporcu na strate oka navrhovateľa mohol vyjadriť len podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak nemožno výšku nárokov vôbec zistiť, určí ju súd podľa svojej úvahy. Pri tejto úvahe súd vychádzal z lekárskeho odhadu, podľa ktoréo boli šance na záchranu videnia ľavého oka navrhovateľa vyššie ako 50 % a toho, že navrhovateľ okrem náhody spočívajúcej v úraze jeho ľavého oka k jeho strate žiadnym spôsobom neprispel. Preto súd dospel k záveru, že ak by odporca pri poskytovaní lekárskej starostlivosti navrhovateľovi postupoval bez toho, aby porušil svoje povinnosti, boli by šance na záchranu oka navrhovateľa v pomere 1 k 10. Preto súd navrhovateľovi z jeho dôvodnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.228,40 eur, priznal podľa § 441 Občianskeho zákonníka 9/10, čo je 20.905,56 eur a v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ listom z 13.7.2011 vyzval odporcu na zaplatenie náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to do siedmych dní, pričom odporca mu odpovedal už listom z 19.7.2011. Preto sa odporca podľa § 563 Občianskeho zákonníka 26.7.2011 dostal do omeškania so zaplatením v návrhu uplatnenej pohľadávky, aj je navrhovateľovi povinný okrem istiny zaplatiť podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a tým, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala od 26.7.2011 1,5 % ročne aj úrok z omeškania v uplatnenej sadzbe 9,25 % od 31.8.2011. Voči uplatnenému nároku na úrok z omeškania z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenej podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom neboli dôvodné námietky vedľajšieho účastníka spočívajúce v tom, že z tejto časti nároku úrok z omeškania priznať nemožno, keďže o ňom môže rozhodnúť len súd a len od priznania nároku súdom možno uplatniť úrok z omeškania. Takéto právne posúdenie nie je správne, keďže nárok podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom má charakter akékoľvek iného nároku podľa hmotného práva a spojením, že ho môže priznať len súd sa vyjadruje len to, že nemôže byť predmetom bodového ohodnotenia lekárom v posudku o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Účastníkovi hmotnoprávneho vzťahu nebráni nič v tom, aby si takýto nárok proti povinnej osobe uplatnil, pričom povinná osoba ho ako akýkoľvek iný hmotnoprávny nárok i bez rozhodnutia súdu môže uznať a zaplatiť, prípadne ako akýkoľvek iný nárok neuznať, nezaplatiť a spoľahnúť sa na rozhodnutie súdu o takomto nároku. Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu zložitosti prípadu bude o náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Navrhovateľ bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona o súdnych poplatkoch. Preto je podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch odporca zaplatiť súdny poplatok určený podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 1.254,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.