Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-62-2021.pdf
PDF · 94.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci navrhovateľa M. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho vo N. T. č. XXX zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou B. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcou vo N. T. č. XXX proti povinnému U. P. nar. XX.XX.XXXX prihláseného k trvalému pobytu v obci E. L. v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa o odvolaní oprávneného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k 15Pc/43/2019-28 zo dňa 24.1.2020 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k 15Pc/43/2019-60 zo dňa 25.8.2021 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojený s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu v prevyšujúcom rozsahu.
II. M e n í rozsudok súdu prvej inštancie v spojený s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné od povinného U. P., nar. XX.XX.XXXX pre navrhovateľa M. P., nar. XX.X.XXXX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v sume 176,19 Eur zaväzuje povinného zaplatiť navrhovateľovi do 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/13/2018-21 zo dňa 29.5.2018 tak, že zvýšil výživné pre navrhovateľa zo sumy 120 Eur na sumu 150 Eur mesačne od 29.7.2019, ktoré zaviazal povinného platiť navrhovateľovi vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Výrokom II. dlžné výživné za obdobie od 29.7.2019 do 24.1.2020 v sume 183,09 Eur povolil povinnému splácať v 15,25 Eurových mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná 25-tym dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol.
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že od predchádzajúceho rozhodnutia došlo k podstatným zmenám pomerov predovšetkým na strane navrhovateľa, ktorý od 16.9.2019 začal študovať na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. Jeho výdavky na stravu, ošatenie a kultúrne vyžitie boli podstatne vyššie ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného, kedy navštevoval strednú školu. V súvislosti s nástupom na vysokú školu sa mu zvýšili výdavky na zakúpenie učebníc, ubytovania, stravy ako aj hygienických potrieb. Konštatoval, že na úhrade týchto zvýšených potrieb sa majú primerane podieľať obaja rodičia. Pokiaľ ide o pomery rodičov, u povinného sa oproti predchádzajúcej úprave výživného, kedy súhlasil so zvýšením výživného na sumu 120 Eur, jeho príjem nezmenil. Ako vyplýva zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trebišov, povinný bol naďalej nezamestnaný a nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený od 28.10.2008 do 12.7.2011, vyradený z evidencie bol z dôvodu nespolupráce s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Mal za to, že povinný nemal skutočný záujem nájsť si prácu. Už 9 rokov pracuje iba brigádnicky, pričom má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a na ponuky práce z príslušného úradu práce nereagoval. Uspokojil sa iba s príjmom zo sezónnych prác, pričom je zdravý, má vzdelanie a o prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii sa neuchádza. Uviedol, že povinný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal, že má záujem sa zamestnať. Ako bolo v konaní zistené, neprispieva navrhovateľovi ani nad rámec výživného a všetky náklady navrhovateľa uhrádza jeho matka. Matka toho času pracovala s priemerným čistým mesačným zárobkom 893 Eur. Žila v spoločnej domácnosti iba s navrhovateľom a uhrádzala aj všetky náklady spojené s bývaním. Ani jednému z rodičov nepribudli ďalšie vyživovacie povinnosti. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie prihliadol nielen na zárobkové možnosti a schopnosti rodičov, ich majetkové pomery, ale predovšetkým na odôvodnené potreby navrhovateľa, pričom jeho výdavky považoval za nevyhnutné a primerané. Podľa jeho názoru, povinný je schopný prispievať na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným o 30 Eur mesačne. Preto vzhľadom na uvedené skutočnosti zvýšil povinnému výživné voči navrhovateľovi zo sumy 120 Eur na sumu 150 Eur mesačne od 29.7.2019, t.j. odo dňa podania návrhu. Keďže súd prvej inštancie zvýšil povinnému výživné počnúc dňom 29.7.2019, vzniklo mu dlžné výživné za obdobie od 29.7.2019 do 24.1.2020 v sume 183,09 Eur, ktoré povolil povinnému splácať v 15,25 - Eurových mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 CMP. Keďže navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné na sumu 380 Eur mesačne, súd prvej inštancie v prevyšujúcom rozsahu jeho návrh zamietol.
3. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vôbec neprihliadol na to, že povinný bol v roku 2011 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu, pričom bol už počas predchádzajúceho konania upozornený, že si má hľadať prácu a nevyhýbať sa vyživovacej povinnosti. On však nemá skutočný záujem prácu si nájsť v odbore, ktorý vyštudoval a na ponuky príslušného úradu práce nereagoval, pričom je zdravý, má vzdelanie a o prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii sa neuchádza. Konštatoval, že pri svojich výpovediach ani raz nepredložil listinný dôkaz o svojich výdavkoch ani príjmoch. Po vyporiadaní BSM v roku 2002 mu bolo vyplatených 200.000 Sk. K tomu dostal ešte odchodné 61.349 Sk a bol poberateľom výsluhového dôchodku 3.354 Sk. Taktiež mu bola zo strany jeho rodičov a brata ponúknutá pomoc v zmysle bývania a práce, ktorú odmietol. Zdôraznil, že aj napriek týmto skutočnostiam, že mal financie, svoju vyživovaciu povinnosť si nikdy neplnil v plnej miere. Za obdobie rokov 2002 až 2016 mu vznikol dlh na výživnom v sume 1.869,76 Eur. Finančne však podporoval a podporuje sektu Majstra B. N., ktorému daroval 50.000 Sk a u ktorého v záhradnej vile býva, robí a stará sa. Poukázal na to, že všetky náklady na neho musí znášať matka. Povinný neprispel žiadnou sumou na kúpu počítača, bicykla, zariadenia detskej izby, na doučovanie, na autoškolu, na lyžiarsku výbavu, na stužkovú, na školské výlety či na reprezentáciu školy. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a zvýšil výživné na sumu 300 Eur mesačne.
4. Povinný sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP).
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP), ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný stav veci, ktorý posúdil podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré predložil už v priebehu konania na súde prvej inštancie a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom.
11. K odvolacej argumentácii navrhovateľa odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne aplikoval § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. V takom prípade je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V tomto prípade vyživovacia povinnosť povinného bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/13/2018
- 21 zo dňa 29.5.2018, ktorým súd od 1.2.2018 do budúcna zvýšil výživné zo sumy 100 Eur na 120 Eur mesačne. V tom čase mal navrhovateľ 18 rokov a učil sa na strednej škole. Zmena nastala v tom, že od 1.9.2019 sa stal študentom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. V predchádzajúcom konaní matka navrhovateľa deklarovala celkové spoločné mesačné náklady na sumu 720 Eur, v tomto konaní 742 Eur. Jej priemerný mesačný čistý príjem v predchádzajúcom konaní bol 767,42 Eur, počas tohto konania 893,24 Eur. Ako listinné dôkazy predložila doklad o zaplatení poplatku za autoškolu v sume 470 Eur zo dňa 13.11.2016, príjmový pokladničný doklad o zaplatení poplatku za jazykový kurz v sume 55 Eur zo dňa 10.1.2018, splátky za stužkovú v celkovej sume 400 Eur platené od roku 2016. K tomu odvolací súd uvádza, že ide o platby hradené ešte pred rozhodnutím predchádzajúceho rozsudku, preto na ne v tomto konaní nemohol prihliadať. Ako náklady, ktoré vznikli po predchádzajúcom rozhodnutí boli akceptované poplatky spojené s prijímacími skúškami 300 Eur (mesačne to predstavuje 25 Eur v roku 2019), poplatok za ubytovanie 74 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že od predchádzajúceho súdneho rozhodnutia v tomto smere u navrhovateľa k podstatnej zmene došlo, stal sa študentom vysokej školy, mesačne platí poplatok za ubytovanie, mal jednorazové náklady na prijímacie skúšky, knihy. Zvyšné náklady sa mu v podstate nezmenili, boli približne rovnaké, ako pri predchádzajúcom rozhodovaní o výživnom. Priemerný čistý mesačný príjem matky sa zvýšil. Čo sa týka zmeny pomerov povinného od predchádzajúceho rozhodnutia, nebola preukázaná žiadna zmena. Naďalej je dobrovoľne nezamestnaný, o oprávneného sa nezaujíma. Tieto skutočnosti však rozhodne nemôže byť na ujmu navrhovateľa. Odvolací súd ohľadne povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí konštatuje, že žiaden účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1), takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej ak rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej svojím predstavám, nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou (podnikaním alebo inou zárobkovou činnosťou) zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu má zistenie jeho potenciálnej životnej úrovne. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne môže súd vziať do úvahy, je zistenie a vyčíslenie mesačných nákladov povinného rodiča. V tomto prípade však žiadna zmena pri mesačných nákladoch povinného preukázaná nebola. Posúdením vyššie uvedeného skutočného stavu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov len u oprávneného, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie o zvýšení výživného zo sumy 120 Eur na sumu 150 Eur od podania návrhu považoval za zákonné, primerané schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného, ako aj odôvodneným potrebám oprávneného. Tu odvolací súd dodáva, že nie je možné skokovite zvýšiť výživné od povinného (zo sumy 120 Eur na sumu 300 - 380 Eur), ak u neho nebola zistená žiadna zmena
pomerov od predchádzajúceho rozhodnutia, kedy bolo výživné určené po posúdení jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Naviac, keď ani u navrhovateľa nebola zistená až taká skokovitá zmena nákladov oproti predchádzajúcemu posudzovanému obdobiu. Konštatuje, že konanie vo veciach výživy plnoletých osôb je návrhovým konaním. Navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné na 380 Eur mesačne, priznané mu bolo zvýšenie výživného na 150 Eur mesačne, preto súd prvej inštancie správne jeho návrh v prevyšujúcej časti zamietol.
12. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol správne o zvýšení výživného a zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom potvrdil ako vecne správny a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil vyššie uvedené dôvody v súlade s § 387 ods. 2 CSP.
13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
14. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
15. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
16. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav (§ 35 a § 36 CMP), použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutočný stav, pretože hoci správne určil obdobie, za ktoré vzniklo povinnému dlžné výživné pre navrhovateľa, nesprávne ho matematicky vypočítal. Pri jeho výpočte je potrebné vychádzať z predchádzajúcej úpravy výživného. Povinný mal rozsudkom Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/13/2018-21 zo dňa 29.5.2018 uloženú povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120 Eur mesačne. Súd prvej inštancie zvýšil výživné od 29.7.2019 na sumu 150 Eur mesačne. Výživné sa teda zvýšilo mesačne o 30 Eur. Za mesiac 7/2020 je to pomerná časť za 3 dni (30 Eur : 31 dní x 3 dni) v sume 2,91 Eur. Za mesiace 8/2019 až 12/2019 je to (30 Eur x 5 mesiacov) 150 Eur. Za mesiac 1/2020 je to pomerná časť za 24 dní (30 Eur : 31 dní x 24 dní) v sume 23,28 Eur. Za uvedené obdobie nebolo v spise preukázané, že by povinný zaplatil výživné nad súdom určenú sumu. Celkový dlh na výživnom za obdobie od 29.7.2019 (od podania návrhu) do 24.1.2020 (do dňa rozhodnutia) je teda 176,19 Eur (2,91 + 150 + 23,28). Vyčíslený nedoplatok dlžného výživného by mal povinný zaplatiť po doručení rozsudku, keďže ide o rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného, ktorý je zo zákona (§ 44 CMP) predbežne vykonateľný bez obmedzenia. Prelomiť v časti dlžného výživného predbežnú vykonateľnosť možno len využitím možnosti určenia dlhšej lehoty (§ 232 ods. 3 CSP), alebo využitím možnosti povolenia vykonať peňažné plnenie v splátkach (§ 232 ods. 4 CSP). Právo na povolenie plnenia dlžného výživného s dlhšou lehotou splatnosti alebo v splátkach nemôže súd aplikovať automaticky. Ide o výhodu povinného oproti navrhovateľovi, ktorá musí byť riadne odôvodnená.
17. Odvolací súd poznamenáva, že z citovaného zákonného ustanovenia § 232 ods. 3 CSP vyplýva, že určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok, umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku, alebo na iné okolnosti prípadu a zároveň, či neprimerane nezvýhodní povinného proti oprávnenému. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému v prípade výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť a okrem iného je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoje povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach, alebo dlhšej ako zákonnej lehoty. Odvolací súd zaviazal povinného zaplatiť dlžné výživné do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pretože vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu by nebolo spravodlivé priznať povinnému výhodu splátok, prípadne ešte dlhšiu lehotu splatnosti, nakoľko mu muselo byť zrejmé, že s pribúdajúcim vekom navrhovateľa sa zvyšujú jeho odôvodnené potreby a pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pričom súdne rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začiatku konania a je nepochybné, že ani matka pri uspokojovaní potrieb navrhovateľa nebola zvýhodnená splátkami a musela jeho potreby uspokojovať postupne tak, ako vznikali a z hľadiska účelu, ktorému výživné slúži, je vhodné,
aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech navrhovateľa. Pri vypočítanej celkovej sume dlžného výživného, musel však odvolací súd brať ohľad na skutočnosť, že povinný je bez pravidelného príjmu a na jeho nevyhnutné mesačné náklady. Poskytnutá lehota 90 dní mu za daných okolností musí postačovať na zabezpečenie finančných prostriedkov na zaplatenie dlžného výživného.
18. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutom výroku o dlžnom výživnom podľa ust. § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).