Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-678-2015.pdf
PDF · 79.58 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-28C/678/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti odporcovi: SINEP s.r.o., so sídlom Bauerova 7, Košice, IČO: 45 456 453, v konaní o zaplatenie 2.197,80 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.197,80 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.197,80 Eur od 8.5.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 131,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 359,08 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Mišuru, PhD., advokáta.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 2.11.2015 sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2.197,80 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 ročne. V návrhu na odôvodnenie takto uplatneného nároku tvrdil v podstatnom, že dňa 22.10.2014 zavinil Erik Bačík pri vedení motorového vozidla Peugeot Partner, EČ KE-314 IB, držiteľom ktorého bol odporca, dopravnú nehodu, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Suzuki Swift, EČ: VT-589 AX, držiteľky E. D.. Vo vzťahu k motorovému vozidlu Peugeot Partner, nebolo podľa tvrdenia navrhovateľa v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto v súlade s ust. § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov z garančného fondu dňa 10.3.2015 poskytol poškodenej E. D. náhradu škody v celkovej sume 2.197,80 Eur. Náhradu tohto plnenia si navrhovateľ proti odporcovi uplatnil podľa ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov najprv písomnou výzvou zo dňa 29.4.2015 a nakoľko odporca dobrovoľne neplnil, návrhom na súde.
Na základe návrhu na začatie konania navrhovateľa súd vydal dňa 5.1.2016 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatili navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal na súde odpor. Odporca podal proti platobnému rozkazu na tunajšom súde včas odpor, následkom čoho sa platobný rozkaz podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. V odpore proti platobnému rozkazu sa odporca proti platobnému rozkazu bránil len všeobecnými a bližšie nerozvedenými tvrdeniami, že si nie je vedomý aby nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie a že si myslí, že škodu nespôsobil.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporcu mimo iného tiež poukázal na skutočnosť, že odporca svoj dlh zodpovedajúci uplatnenej pohľadávke písomne uznal.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 27.6.2016. Riadne a včas predvolaný právny zástupca navrhovateľa i odporca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili so súhlasom aby súd vec na pojednávaní prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Za tohto stavu súd postupom podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. na tomto pojednávaní vec prejednal a vo veci i rozhodol v neprítomnosti účastníkov.
Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ust. § 133 O.s.p., skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
Vo všeobecnosti uznanie dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovaciu funkciu plní tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, kedy k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. K platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník robil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod a jeho výšku, teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod v listine obsahujúcej uznanie práva uvedený vždy výslovne, ale musí byť jednoznačne vyvoditeľný z inej skutočnosti, ktorá je v listine o uznaní dlhu nesporná. Výška dlhu musí byť vyjadrená tak, aby bola objektívne určiteľná. Nestačí, aby dlžníkovi a veriteľovi bol jasný dôvod uznania dlhu ako aj jeho výška, pokiaľ to nie je poznateľné z textu listiny o uznaní dlhu. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a tento prejav by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva.
Premietnutím týchto všeobecných východísk na daný prípad dospel súd k záveru, že písomné uznanie dlhu zo dňa 1.6.2015, v ktorom odporca výslovne uznal dlh titulom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode dňa 22.10.2014 prevádzkou motorového vozidla Peugeot Partner EČV: KE-314IB, vo vzťahu ku ktorému v tom čase nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti v sume 2.197,80 Eur s vyjadrením prísľubu zaplatenia dlhu v dohodnutých mesačných splátkach po 100,- Eur (so splatnosťou prvej splátky dňa 30.6.2015 a poslednej dňa 31.5.2017), spĺňa všetky zákonom predpokladané formálne i obsahové náležitosti uznania dlhu podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka, zakladajúceho právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania. Riadiac sa týmito úvahami, v súlade s ust. § 133 O.s.p., súd zo skutočnosti (existencie dlhu) ako z preukázanej, vyšiel, nakoľko odporca v konaní nepreukázala opak, teda že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak.
Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ust. § 420 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa ust. § 427 ods. 1 a ods. 2 a ust. § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla. Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke.
Podľa ust. § 3 ods. 1 veta prvá, ods. 3 veta prvá a § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť
uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového vozidla. Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b) a ods. 7 veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok navrhovateľa za dôvodný v celom rozsahu. V tomto svojom závere súd vyšiel z v konaní preukázanej skutočnosti (§ 133 O.s.p.), že odporca mal ku dňu uznania dlhu voči navrhovateľovi nesplnený záväzok na náhradu poistného plnenia zaplateného navrhovateľom na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla Peugeot Partner EČV: KE-314IB v sume 2.197,80 Eur. Z dohody splácaní dlhu (čl. 48) súd zistil tiež, že medzi účastníkmi došlo k dohode o zaplatení peňažného plnenia v mesačných splátkach po 100,- Eur pod hrozbou straty výhody splátok, v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek z takto určených splátok. Následkom toho, že odporca nezaplatil ani len prvú z dohodnutých splátok stratil výhodu splátok . V písomnom uznaní odporca uznal okrem istiny pohľadávky tiež svoj záväzok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne od 7.5.2015 do zaplatenia. V tomto rozsahu (od 8.5.2015) si navrhovateľ úroky z omeškania návrhom uplatnil a súd mu ich, vychádzajúc rovnako ako v prípade istiny pohľadávky zo zákonnej domnienky existencie, založenej písomným uznaním, ktorú odporca v konaní nijak nevyvrátil, i priznal.
Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, a preto mu súd s použitím ust. § 142 ods. 1 O.s.p. priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti odporcovi, ktorý vo veci úspech, a to ani len nepatrný, nemal. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v rozsahu náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 131,50 Eur a náhrady trov právneho zastúpenia advokátom určenej podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov za úkony právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v sume , 91,29 Eur + režijný paušál v sume 8,39 Eur , písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (návrh na začatie konania zo dňa 29.10.2015) v sume 91,29 Eur + režijný paušál v sume 8,39 Eur, písomné podanie na súd vo veci samej (vyjadrenie k odporu zo dňa 22.4.2016) v sume 91,29 Eur + režijný paušál v sume 8,58 Eur. V súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. nakoľko je právny zástupca navrhovateľa platcom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa náhrada trov právneho zastúpenia v sume 299,23 Eur o 20% DPH a činí tak 359,08 Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach dňa 27. júna 2016