Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-26-2016.pdf
PDF · 75.87 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/26/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou vo veci starostlivosti o maloleté deti Z. N., H. XX.XX.XXXX a C. N., H. XX.XX.XXXX, obe umiestnené v Krízovom stredisku „Za dôstojný život", Vajanského 71, Lučenec, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, odborom sociálnych vecí, deti rodičov K. N., H. XX.XX.XXXX, R. C. U., S.Á. XX, štátnej občianky SR, v súčasnosti na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom O. G., zamestnancom Okresného súdu Lučenec a neurčeného otca, za účasti Okresného prokurátora Lučenec o ústavnú starostlivosť, takto
rozhodol:
n a r i a ď u j e ústavnú starostlivosť maloletých detí Z. N., H. XX.XX.XXXX B. C. N., H. XX.XX.XXXX v Detskom domove „Margarétka“, Ul. Vajanského č. 71, Lučenec od právoplatnosti tohto rozsudku.
Matka K. N., H. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej Z. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a maloletého C. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, od právoplatnosti rozsudku; výživné je splatné vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred na adresu Detský domov „Margarétka“, Ul. Vajanského č. 71, 984 01 Lučenec.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd uznesením sp.zn. 7PPOm/1/2016 dňa 17.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2016 súd nariadil predbežné opatrenie a deti dočasne zveril do starostlivosti Krízového strediska „Za dôstojný život“, Vajanského 71, Lučenec
Uznesením č.k. 8P/26/2016-4 dňa 14.04.2016 súd začal konanie o ústavnej starostlivosti maloletých detí.
Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti starej matky detí Z. N. a podal písomnú správu dňa 15.06.2016 so záverom, že v súčasnosti sa matka o deti nezaujíma, žije asi v zahraničí - v Rakúskej republike a keďže otec detí určený nie je, iný príbuzní neprejavili záujem starať sa o deti, navrhol nariadiť ústavnú starostlivosť.
Prokurátorka navrhla nariadiť ústavnú starostlivosť maloletých detí, lebo po vlastnom šetrení ktoré prokuratúra vykonala zistili, že v súčasnosti neexistuje žiadna iná dospelá osoba, ktorá by sa dokázala o deti postarať, deti nemôžu byť preto zverené do náhradnej osobnej starostlivosti ani do pestúnskej starostlivosti. Záujem maloletých detí si vyžaduje nariadiť ústavnú starostlivosť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom kolízneho opatrovníka, prokurátorky, prečítaním správy o prešetrení pomerov, rozsudkov v pripojenom spise Okresného súdu Lučenec sp.zn. 9P/16/2014, 9P/153/2012, 12c/117/2011 a zistil tento skutkový stav: Súd dokazovaním zistil, že o maloleté deti sa ich matka nestará, opustila ich a zdržiava sa na neznámom mieste. Otcovstvo detí určené nie je. Podľa § 154 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok, ďalej „O.s.p.“) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 54 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine) náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova maloletého dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenia podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
Podľa § 55 ods. 1 a 3 citovaného zákona súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav a rozhodol o nariadení ústavnej starostlivosti maloletých detí z dôvodu, že matka detí sa zdržiava na neznámom mieste, otcovstvo k deťom určené nie je a v súčasnosti nie je možné zveriť deti odo náhradnej osobnej starostlivosti, ani pestúnskej starostlivosti. Súd určil matke výživné na obe deti, rozhodol o jeho splatnosti a počiatku vyživovacej povinnosti. Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd vyhotovil skrátený rozsudok.
O splatnosti výživného súd rozhodol podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie mohlo začať i bez návrhu, ako v tomto prípade (R V/1968).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne v troch rovnopisoch.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti tomuto rozsudku právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa odvolania vzdali.
Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.