Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/148/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Malackách, dieťa rodičov: matky I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, I., zastúpená: JUDr. Anna Marošová, nar. 11.08.1945, bytom Ružová 9, Stupava a otca C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, I., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. R. zo sumy 66,39,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 29.09.2015. Nedoplatok na výživnom na mal. R. za čas od 29.09.2015 do 30.06.2016 v sume 1108,08 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od vykonateľnosti rozsudku. Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. č.k. -65 zo dňa 30.11.2006 v časti výšky výživného otca na mal. R.. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej R. podala dňa 29.09.2015 na súd návrh na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu zo sumy 2000,- Sk /66,39,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2015. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom OS Bratislava IV č.k. -65 zo dňa 30.11.2006, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -90 zo dňa 02.08.2007, bola mal. R. na čas po rozvode manželstva zverená do výchovy matke a otcovi bolo určené výživné v sume 2.000,- SKK mesačne. Matka uviedla, že od roku 2007 sa výrazne zmenili pomery na strane mal. dieťaťa, ktorá začala študovať na strednej škole, taktiež nastala zmena aj na strane rodičov. Matka ďalej uviedla, že otec sa o mal. R. dlhodobo výraznejšie nezaujíma, riadne neplatí ani súdom určené výživné a z tohto dôvodu bolo voči nemu vedené aj trestné stíhanie pre neplnenie si vyživovacej povinnosti. Ďalšou zmenou pomerov je skutočnosť, že v roku 2014 tragicky zahynul syn účastníkov W..

Matka na podanom návrhu trvala, v priebehu konania upravila petit návrhu a žiadala zvýšiť výživné na sumu 200,- eur mesačne.

Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril s tým, že má záujem o úpravu výživného k mal. Nine, taktiež chce uhradiť všetky záväzky, ktoré voči maloletej má. Uviedol, že podrobnosti uvedie súdu na pojednávaní. Otec sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal bez jeho účasti.

Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na mal. dieťa na sumu 200,- eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2015.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, pripojenými spismi OS Bratislava IV sp. zn. a OS Malacky , správami o príjmoch účastníkov, rodným listom mal. dieťaťa a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. - 65 zo dňa 30.11.2006, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. - 77 zo dňa 10.04.2007 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 90 zo dňa 02.08.2007 súd manželstvo účastníkov konania rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. R. do starostlivosti matky a otcovi určil výživné v sume 2.000,- SKK mesačne. Rozsudok nadobudol v časti výživného právoplatnosť dňa 30.08.2007. V čase poslednej úpravy výživného bola matka zamestnaná, dosahovala príjem 341,37 eur mesačne (10.284,- SKK). Matka žili spoločne s dvomi mal. deťmi u svojich rodičov. Matka mala vyživovaciu povinnosť k mal. R. a mal. W.. Otec dosahoval príjem 572,40 eur (17.244,- Sk) mesačne netto. Otec mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti, k mal. W., ktorý pochádzal z manželstva a k mal. F., pochádzajúcemu z mimomanželského vzťahu. Uviedol, že na mal. F. výživné neplatí, nakoľko sa dieťa aj so svojou matkou nachádza v zahraničí, na jemu neznámom mieste.

Z výsluchu matky vyplýva, že otec sa o mal. R. nezaujíma, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, od podania návrhu uhradil výživné len vo výške 523,92 eur, keď zaslal prostredníctvom pošty na adresu matky 2 šeky v takejto celkovej hodnote. Otec je s mal. R. v sporadickom kontakte telefonickom, alebo prostredníctvom sociálnych sietí. Matka je zamestnaná na Obecnom úrade D., dosahuje príjem celkom vo výške 850,- eur mesačne netto. Okrem mal. R. nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, syn W. zomrel v roku 2014. Maloletá R. navštevuje 2. ročník Z. v D., výchovné problémy nespôsobuje, je zdravým dieťaťom. Spoplatnené záujmové krúžky nenavštevuje. Maloletá denne dochádza do školy, náklady s tým spojené sú vo výške 25,- eur mesačne, stravné v škole predstavuje sumu cca. 30,- eur mesačne, matka ďalej hradí maloletej doučovanie z matematiky v sume 60,- eur mesačne. Maloletá má zubný strojček, náklady s tým spojené sú vo výške 50,- eur mesačne. Matka aj naďalej žije s maloletou v dome svojich rodičov, ktorí jej so starostlivosťou o dieťa pomáhajú.

Zástupca kolízneho opatrovníka súdu uviedol, že navrhuje, aby súd vyhovel návrhu matky a zvýšil výživné na mal. R. na sumu 200,- eur mesačne.

Z oznámenia zamestnávateľa matky - Obec D. mal súd preukázané, že matka dosiahla za obdobie 3/2015 - 2/2016 priemerný mesačný príjem výške 1.006,10 eur netto.

Z výpisu z Obchodného registra SR a Živnostenského registra SR súd zistil, že otec je spoločníkom v obchodných spoločnostiach: N., s.r.o., Q., s.r.o., ďalej má založenú živnosť na obchodné meno C. V.- K..

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky mal súd preukázané, že matka poberá prídavok na mal. dieťa, aktuálne vo výške 23,52,- eur mesačne.

Z oznámení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a Sociálnej poisťovne mal súd za preukázané, že matka a otec nie sú poberateľmi iných dávok a príspevkov okrem vyššie uvádzaných.

Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na mal. dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,

teda dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol z časti dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloletú R.. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného na mal. dieťa určovaná rozsudkom súdu Okresného súdu Bratislava IV č.k. - 65 zo dňa 30.11.2006, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. - 77 zo dňa 10.04.2007 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 90 zo dňa 02.08.2007, kedy súd určil otcovi výživné v sume 2.000,- Sk (66,39 eur) mesačne. Od tohto času uplynula doba 9 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné v sume 66,39 eur na mal. R. je v súčasnej dobe nedostačujúce a absolútne nezohľadňuje jej zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného dieťaťa, a to z toho dôvodu, že Nina už navštevujú 2. Ročník gymnázia (v čase poslednej úpravy bola na ZŠ), čím nepochybne vzrástli náklady na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané jej veku, osobné potreby, záľuby a celkový všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je potrebné uviesť, že prechod na jednotlivé stupne školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Matka pri poslednej úprave výživného bola zamestnaná s príjmom 341,37 eur mesačne, mala aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Richardovi. V súčasnosti matka u zamestnávateľa Obec D. dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca. 1.000,- eur netto. Matke odbudla jedna vyživovacia povinnosť. Otcove majetkové a osobné pomery pri poslednej úprave boli také, že tento bol zamestnaný s príjmom 572,40 eur, mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Súd mal v konaní preukázané, že otec má v súčasnosti príjmy z podnikania, je živnostníkom ako aj spoločníkom v 2 obchodných spoločnostiach. Otec sa o mal. R. dlhodobo nezaujíma, výživné na dieťa neplatil, pričom dlžné výživné uhradil len pod hrozbou trestnoprávnych následkov v trestnom konaní. Otcovi odbudla jedna vyživovacia povinnosť. Súd riadne vyzval otca v zmysle § 63 ods. 1 Zák. o rodine, aby preukázal súdu príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, ďalej predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožnil súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Súd má za to, že otec si nesplnil tzv. edičnú povinnosť, t.j. povinnosť predložiť súdu podklady na zhodnotenie jeho celkových majetkových pomerov. Súd má za to, že na strane otca nebola splnená podmienka preukázania svojich príjmov v súlade s ustanovením § 63 Zákona o rodine a preto súd vychádzal z domnienky, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (čo predstavuje sumu 3.961,80 eur). S poukazom na ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine, táto úprava zaťažuje práve povinného rodiča majúceho príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu dôkazným bremenom a teda v tomto prípade dochádza u týchto osôb tam uvedených k preneseniu dôkazného bremena na povinného, teda otca. Zároveň treba uviesť, že je otcovou povinnosťou venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji maloletých, ktorí nie sú schopní ešte sami sa živiť a ktorí sú z tohto dôvodu odkázaní v plnej miere na svojich rodičov.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otca na mal. R. zo sumy 66,39 eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne. Súd za podstatnú zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, tak ako vyššie popísal, považoval postupný prechod zo základnej školy na strednú školu a s tým súvisiace zvýšené výdavky na školné a stravné, ale i na jej výživu, školské potreby, životné náklady primerané jej veku, osobné potreby, záľuby a všestranný

vývoj dieťaťa. Súd má za to, že takto určeným (zvýšeným) výživným bude zabezpečená možnosť, aby mal. R. jednak rozvíjala svoje schopnosti, vlohy a záľuby a súčasne je potrebné, aby sa otec spolupodieľal aspoň po finančnej stránke na zvýšených nákladov matky súvisiacich s jej starostlivosťou o mal. dieťa, keďže o mal. R. dlhodobo neprejavuje žiadny záujem (nenavštevuje ju, riadne neplatil výživné, nezaujíma sa o jej zdravotný stav, atď.). Svoj postoj k prejednávanej veci otec prejavil aj tým, že sa bez riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie súdu. Skutočnosť, že otec nepreukázal svoje skutočné príjmy v konaní neodôvodňuje neurčiť výživné v takej výške, ako to určil súd, a to predovšetkým s prihliadnutím na to, že takto požadovaná výška výživného je vzhľadom na vek dieťaťa a náklady spojené so starostlivosťou oň primeraná a odôvodnená. Otec vie o tom, že je otcom mal. R., a teda mal by si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči vlastnému dieťaťu, resp. podieľať sa na zvýšených nákladoch na výživu mal. dieťaťa. Súd poukazuje na to, že prvoradou povinnosťou otca je plniť si vyživovaciu povinnosť a zabezpečiť si za tým účelom dostatok finančných prostriedkov a tieto prednostne použiť na úhradu výživného pre maloleté dieťa. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že výživné na mal. dieťa má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov, rovnako má prednosť pred inými vyživovacími povinnosťami, súd taktiež poznamenáva, že otcovi (rovnako ako aj matke) odbudla jedna vyživovacia povinnosť.

Na základe uvedeného je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. R. zo sumy 66,39,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 29.09.2015, teda od podania návrhu. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. R. je možné zvýšiť na sumu 180,- eur mesačne. Súd nevyhovel matke v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu, ktorú požadovala matka vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, ale i na zvýšený príjem matky, ktorá je tiež povinná sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého dieťaťa. Súd zvýšil výživné od podania návrhu matky na zvýšenie výživného. Súd nezvýšil výživné na mal. dieťa s účinnosťou od 1.09.2015 tak, ako to žiadala matka vo svojom návrhu, nakoľko matka nepreukázala dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepodala návrh na zvýšenie výživného skôr. Súd preto v prevyšujúcej časti požadovaného výživného návrh matky zamietol.

Vzhľadom k úprave výživného od 29.09.2015 vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.09.2015 do 30.06.2016 v sume 1.108,08 eur. Súd pri výpočte nedoplatku vychádzal z tvrdenia matky o tom, že otec má uhradené výživné za uvedené obdobie v celkovej sume 523,92 eur, otec potvrdenia o úhrade výživného súdu nepredložil, pojednávania sa nezúčastnil. Po odpočítaní zaplateného výživného tak otcovi vznikol nedoplatok celkovo vo výške 1.108,08 eur (otcovi vznikol nedoplatok za 2 dni mesiaca 09/2015 v sume 12,- € (180/30 x 2), ďalej v sume 180,- € za každý mesiac za obdobie od 10/2015 až do 06/2016, teda 9 x 180, pričom následne súd z výslednej sumy odpočítal úhradu výživného zo strany otca vo výške 523,92 eur (1.632,- € - 523,92 €), čo spolu predstavuje sumu 1.108,08 eur, ktorý je otec povinný zaplatiť k rukám matky do jedného mesiaca od vykonateľnosti rozsudku.

Súd záverom dodáva, že podľa konštantnej súdnej judikatúry súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania ktorú nastolil, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Preto súd svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedených relevantných skutočnostiach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Bratislave, v troch vyhotoveniach. Matka, zástupca matky a kolízny opatrovník sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)