Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-161-2015.pdf
PDF · 107.48 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/161/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO 35 697 270, so sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., IČO 35 855 673, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava proti odporcovi: S. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, Y., o zaplatenie 115,61 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 75,28 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 75,25 eura od 29.11.2013 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania výške 4,95 eur za súdny poplatok a vo výške 17,99 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu navrhovateľa to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 10.03.2015 doručeným súdu dňa 07.04.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 115,61 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 115,61 eura od 29.11.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ s odporcom uzavreli Zmluvu č. A5646276, Zmluvu č. A 1922891, v zmysle ktorých zmlúv vypožičal odporcovi 2 ks SIM, ktoré umožňovali odporcovi využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom s tým, že SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Navrhovateľ sa domáha náhrady škody voči odporcovi vo výške 40,33 eur, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie Nokia C5 vo výške 40,33 eur, ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou. Škodu navrhovateľovi spôsobil odporca tým, že získal mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti trhovej cene tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporca si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bod 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa odporca zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia). Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody navrhovateľ zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu poručenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Výpočet spôsobenej
skutočnej škody, ktorú odporca spôsobil navrhovateľovi je: akciová cena 9 eur, predajná cena 130 eur, poskytnutá zľava 121 eur, uplatnená škoda 40,33 eur. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 75,28 eur vyfakturovaných v období od 07/2013 do 09/2013. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón / telekomunikačné zariadenie, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku nereagoval ani čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby. Navrhovateľ si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 29.11.2013.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 10.03.2015, s listinnými dôkazmi, a to najmä so Zmluvou o pripojení č. A5646276 zo dňa 05.05.2011, so Zmluvou o pripojení č. A1922891 zo dňa 17.06.2005, s Detailami k SOS, s Dodatkom zo dňa 10.04.2012 k Zmluve o pripojení č. A1922891 s Prílohou č. 1, s Pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013, s Faktúrami č. 5213676025, č. 5220969393, č. 5213616035, č. 5217353488, č. 5217290054, so Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. účinnými od 1.1.2012. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania, resp. zástupcovia, na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona číslo 610/2003 Z. Z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. Z. o elektronických komunikáciách v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Zo skutkových zistení mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 05.05.2011 Zmluvu o pripojení č. A5646279, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie odporcovi SIM karty s telefónnym číslom XXXXXXXXXX . a poskytnutie účastníckeho programu „Majster paušál za 2 eurá“, dňa 17.06.2005 Zmluvu o pripojení č. A1922891, predmetom ktorej zmluvy bolo poskytnutie odporcovi SIM karty s telefónnym číslom XXXXXXXXXX a poskytnutie účastníckeho programu „Paušál 90+SMS“. Dňa 10.04.2012 uzavreli navrhovateľ a odporca Dodatok k Zmluve o pripojení č. A1922891, predmetom ktorého dodatku bol predaj odporcovi mobilného telefónu značky Nokia C5 za kúpnu cenu 4 eur a odporca sa zaviazal po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom, využívať služby navrhovateľa bez prerušenia. Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry č. 5213676025 na sumu 2 eur, č. 5220969393 na sumu 1,32 eur, č. 5213616035 na sumu 38,98 eur, č. 5217353488 na sumu 2 eur, č. 5217290054 na sumu 30,98 eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 vyzval navrhovateľ odporcu na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 75,28 eura, na zaplatenie poplatku za mimosúdne vymáhanie v sume 15,70 eura a na zaplatenie zmluvnej pokuty / náhrady škody v sume 121 eur najneskôr do 28.11.2013.
Navrhovateľ si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrou č. 5213676025 zo dňa 16.07.2013 so splatnosťou dňa 30.07.2013 na sumu 2 eur, č. 5220969393 zo dňa 16.9.2013 so splatnosťou dňa 30.09.2013 na sumu 1,32 eur, č. 5213616035 zo dňa 16.7.2013 so splatnosťou dňa 30.7.2013 na sumu 38,98 eur, č. 5217353488 zo dňa 16.8.2013 so splatnosťou dňa 30.8.2013 na sumu 2 eur, č. 5217290054 zo dňa 16.8.2013 so splatnosťou dňa 30.8.2013 na sumu 30,98 eur.
Navrhovateľ tak žiadal v konaní o zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za fakturačné obdobie od 07/2013 až 09/2013 v sume 75,28 eura. Povinnosť odporcovi platiť navrhovateľovi cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyplýva zo Zmlúv o pripojení č. A5646276 a č. A1922891 v znení Dodatkov a z Článku 6, bodu 6.2, písmeno b) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. tvoriacich neoddeliteľnou súčasť všetkých zmlúv o pripojení. Navrhovateľ si svoju zmluvnú povinnosť splnil, keď poskytol odporcovi elektronické komunikačné služby v rozhodnom období, avšak odporca si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby nesplnil v lehote splatnosti, keď navrhovateľovi nezaplatil vyššie uvedené splatné faktúry. Poskytovanie elektronických komunikačných služieb a vyúčtovanie ceny za ich poskytnutie v zmysle predložených faktúr nebolo v konaní nikým spochybnené. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami č. 5213676025, č. 5220969393, č. 5213616035, č. 5217353488, č. 5217290054, celkom v sume 75,28 eura za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.
Ďalej navrhovateľ žiadal zaplatenie náhrady škody v sume 40,33 eur, ktorá predstavovala rozdiel medzi maloobchodnou cenou mobilného telefónu značky Nokia C5 v sume 130 eur a zľavnenou kúpnou cenou uvedeného mobilného telefónu v sume 9 eur predaného navrhovateľom odporcovi na základe Dodatku zo dňa 10.04.2012 k Zmluve o pripojení č. A1922891. Pri výpočte spôsobenej škody navrhovateľ zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu poručenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Dôvodom uplatneného nároku na náhradu škody bolo porušenie povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Občianskoprávna zodpovednosť sa vymedzuje ako následná (sekundárna) právna povinnosť vznikajúca subjektu, ktorý porušil (ohrozil) primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu pre neho zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti. Predpokladmi vzniku občianskoprávnej povinnosti sú protiprávny úkon (resp. právne relevantná škodná udalosť), ujma, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a ujmou, zavinenie. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru a dôkazné bremeno ohľadne ich preukázania leží na poškodenom, v danom prípade na navrhovateľovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia sa predpokladá (tzv. prezumované zavinenie) a dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho konaniu nebol daný je na škodcovi, v danom prípade na odporkyni. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov a pri neexistencii, čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.
Z rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že navrhovateľ potom, ako sú mu zamietané návrhy, v ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné dojednanej o zmluvnej pokute bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, už nepožaduje v súdnych konaniach zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty, ale domáha sa v súdnych konaniach náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného telekomunikačného zariadenia / mobilného telefónu a ich akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 40,33 eur (130 eur - 9 eur - počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu poručenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu), ktorú sumu považuje navrhovateľ za škodu vzniknutú mu v dôsledku porušenia povinností odporcu.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že zaplatenia škody sa domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladmi vzniku, tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti, sú protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Aj porušenie kontraktuálnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nepochybne odporca porušil svoju povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keď nezaplatil cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami. Navrhovateľ však uvádzal, že škoda mu vznikla v dôsledku porušenia jednak povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby a jednak povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Navrhovateľ však nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov a táto skutočnosť nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov. Súd má za to, že spôsob ukončenia Zmlúv o pripojení č. A5646276 zo dňa 05.05.2011 a č. A1922891 zo dňa 17.6.2005 v znení ich dodatkov je uvedený v Článku 4 - Doba platnosti a ukončenie Zmluvy Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uvedených zmlúv. V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukázal, že by došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania jedným zo spôsobov uvedených v citovanom článku Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. a ak k nemu došlo, či tomu tak bolo pred ukončením doby viazanosti. Platné ukončenie zmluvy zo strany odporcu s navrhovateľom preukázané nebolo, a teda odporca splnil svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, čím nie je daný predpoklad protiprávneho úkonu.
Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a ich akciovou cenou v príčinnej súvislosti s porušením odporcu platiť riadne včas cenu za poskytnuté služby navrhovateľom po celú dobu viazanosti. Podľa názoru súdu porušenie povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby neviedlo k vzniku škody, nakoľko stanovenie ceny mobilného telefónu má vzťah k zvolenému a poskytovanému programu služieb, keď zmluvy o pripojení v znení ich dodatkov sú jasné a určité v základných náležitostiach vrátane kúpnej ceny telekomunikačného zariadenia / mobilného telefónu. Zo Zmlúv o pripojení č. A5646276 zo dňa 05.05.2011 a č. A1922891 zo dňa 17.6.2005 v znení ich dodatkov, ani zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., totiž nevyplýva povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, ak odporca poruší svoje zmluvné povinnosti, rovnako nie je poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu viazané zo strany navrhovateľa na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene. Tým, že účastníci uzavreli o kúpe konkrétneho mobilného
telefónu, tak pre túto konkrétnu kúpu je smerodajná jedine dohodnutá kúpna cena a žiadna iná. Odporca ako kupujúci nemohol spôsobiť navrhovateľovi ako predávajúcemu škodu počítanú z hodnoty mobilného telefónu svojim ďalším spávaním, nakoľko navrhovateľ mal právo na zaplatenie len kúpnej ceny podľa základného zmluvného dojednania. Rovnako podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale z časti nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania (ich myšlienkového a rozhodovacieho procesu) v rámci zmluvnej voľnosti. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilné telefóny obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody - kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezaplatenia ceny za poskytnuté služby a nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody), by nebol tento protiprávny úkon, ale uzavretie kúpnej zmluvy s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Akými očakávaniami bola vôľa navrhovateľa pri uzatváraní zmlúv o pripojení riadená a ovplyvnená, teda, že poskytol odporcovi zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu z dôvodu, že sa zaviazal platiť mu za služby počas celej doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Zmenšenie majetku navrhovateľa o hodnotu zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu, ktorú zľavu si pri uzatvorení dodatkov s odporcom dojednal, nie je následkom porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Pre prípad, že by súd mal preukázané splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku škody, musel by v danom prípade konštatovať, že navrhovateľ v konaní dostatočne nepreukázal výšku uplatňovanej škody v sume 40,33 eur. Škoda podľa tvrdenia navrhovateľa mala predstavovať rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a ich akciovou cenou, za ktorú bol mobilný telefón odporcu skutočne odpredaný. Ako listinný dôkaz o tom, že predajná cena mobilného telefónu odpredaného odporcovi predstavovala v čase vzniku zmluvného vzťahu sumu 130 eur, navrhovateľ súdu predložil výtlačky z jeho intranetového portálu označený ako „Detaily k SOS“, na ktorom sú uvedené detaily týkajúce sa akcie ponúknutej odporcovi - názov akcie, trvanie akcie, vybraný typ mobilného telefónu, akciová cena, predajná cena, zmluvná pokuta, doba viazanosti a dátum, od ktorého je možné získať výmenu. Interný výtlačok navrhovateľa z jeho intranetového portálu, na ktorom sú uvedené jeho vlastné údaje týkajúce sa zmluvného vzťahu s odporcom, nie je dostatočný objektívny dôkaz spôsobilý preukázať skutočnú trhovú cenu telekomunikačného zariadenia / mobilného telefónu v čase vzniku zmluvného vzťahu.
Ďalej súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške vo výške 8,25 % ročne zo sumy 75,28 eur od 29.11.2013 do zaplatenia. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu a nie je tu odporca podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Súd sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 29.11.2013, keď navrhovateľ v Pokuse o pokonávku zo dňa 14.11.2013 určil odporcovi lehotu na plnenie dlhu k 28.11.2013, čím poskytol odporcovi dlhšiu lehotu splatnosti, ako bola uvedená vo faktúrach č. 5213676025, č. 5220969393, č. 5213616035, č. 5217353488, č. 5217290054 a odporca sa tak preukázateľne ocitol s plnením ceny za elektronické komunikačné služby v omeškaní dňa 29.11.2013.Výšku úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 a výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania odporcu bola vo výške 0,25 % zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,25 % + 8 bodov spolu výška 8,25 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd návrhu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 75,28 eur od 29.11.2013 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšnej časti príslušenstva návrh zamietol.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov považoval súd nárok navrhovateľa o zaplatenie sumy 75,28 eura s príslušenstvom za dôvodný, a preto mu vyhovel a nárok navrhovateľa o zaplatenie sumy 40,33 eur s príslušenstvom zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže súd návrhu v časti o zaplatenie sumy 75,28 eura s príslušenstvom vyhovel a návrh vo zvyšnej časti zamietol. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie sumy 75,28 eura s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie sumy 40,33 eur s príslušenstvom bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 65 % a hrubý úspech odporcu v rozsahu 35 % a tým daný prevažný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 30 % (65 % - 35 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Súd vo veci úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 17,99 eura ako 30 % zo sumy 59,98 eur (za 2 úkony právnej služby á 16,60 eura: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.03.2015, písomné podanie na súd - návrh zo dňa 10.03.2015, podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 2-krát režijný paušál á 8,39 eura podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a 20 % DPH v sume 10 eur podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) a náhradu iných trov konania v sume 4,95 eura ako 30 % zo sumy 16,50 eur, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženej na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu, ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporca povinný podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.