Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_11C-1-2022.pdf
PDF · 118.81 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, sudkyňou: JUDr. Lucia Lacová, v právnej veci žalobkyne: I. B., D.. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX B. D. Č.. XXX, zastúpená advokátskou spoločnosťou KAIFER advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Fibichova č. 11, 040 01 Košice, proti žalovanej: J. V., D.. N., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom obec A., adresa na doručovanie Ž. Č.. XXX, XXX XX A., v konaní o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, takto
rozhodol:
I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne I. B., rod. N., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej J. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. D., evidovanej Okresným úradom P., Katastrálnym odborom na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „.“. č. XXX.
II. Súd vyporiadava podielové spoluvlastníctvo žalobkyne I. B., rod. N., nar. XX.XX.XXXX a žalovanej J. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, tak, že nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území B. D., evidovaná Okresným úradom P., Katastrálnym odborom na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „. č. XXX, prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne I. B., rod. N., nar. XX.XX.XXXX.
III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej sumu 1.050,- Eur titulom finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti X/XX k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. D., evidovanej Okresným úradom P., Katastrálnym odborom na LV č. XXX ako rodinný do so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „. č. XXX, a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
odôvodnenie:
1. Dňa 04.01.2022 bola Okresnému súdu Humenné doručená žaloba o zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia tak, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne I. B., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, a žalovanej J. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. D., evidovanej Okresným úradom P., Katastrálnym odborom na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „. č. XXX, a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území B. D., evidovaná Okresným úradom P., Katastrálnym odborom na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „.“ č. XXX, prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne I. B., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, a zároveň zaviaže žalobkyňu zaplatiť žalovanej
sumu 1.050,- Eur titulom finančnej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej vo veľkosti X/XX k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. D., evidovanej Okresným úradom P., Katastrálnym odborom na LV č. XXX ako rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „.“. č. XXX, a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila nasledovne tým, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou vo veľkosti podielu XX/XX k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz.: B. D., evidovanej Okresným úradom P., Katastrálnym odborom na LV č. XXX ako dom so súp. č. XXX, postavený na parcele reg. „.“. č. XXX (ďalej len ako „rodinný dom“ alebo „nehnuteľnosť“), titulom „R. XXX/XX - č.z. XX/XX; Rozhodnutie o určení čísla súp. č.j. X/XXXX na základe dedičstva R. XXX/XX, R. XXX/XX-XX - č.z. XX/XX; Osv. o ded. XXD XXXX/XX, R.. XXX/XX zo dňa 17.12.98, S. - č.z. XX/XX; Darovacia zmluva č. M. M. zo dňa 20.08.2019, F. zo dňa 23.10.2019 č.z. XXX/XX“. Z výpisu z katastra nehnuteľností týkajúceho sa vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, t.j. rodinného domu je zrejmé, že podielovým spoluvlastníkom tohto rodinného domu v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX k celku je pod Q.-X zapísaná žalovaná J. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná nadobudla spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX k celku na predmetnej nehnuteľnosti, t.j. rodinnom dome titulom dedenia a to na základe "Uznesenia o dedičstve č. XXD/XXX/XXXX, R. XXX/XXXX-C. zo dňa 08.11.2018, S.-XXXX/XX č.z. XX/XX". Žalobkyňa uvádza, že predmetnú nehnuteľnosť, t.j. rodinný dom riadne a dlhodobo užíva, obhospodaruje ho, nakoľko je jeho spoluvlastníčkou už od začiatku 90-tych rokov minulého storočia, pričom aj v budúcnosti má záujem na jeho užívaní a ďalšom zveľaďovaní. Žalobkyňa umocňuje svoj záujem o užívanie predmetnej nehnuteľnosti, t.j. rodinného domu aj s poukazom na skutočnosť, že tento rodinný dom sa nachádza, resp. je postavený na parcele reg. ". č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2153 m2, ktorá parcela je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, tak ako to vyplýva aj z priloženého listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. B. D.. Naopak, žalovaná neprejavuje náležitý záujem o predmetnú nehnuteľnosť v žiadnom smere. Žalovaná neužíva predmetnú nehnuteľnosť v rozsahu jej prináležiacemu spoluvlastníckemu podielu a ani sa nepodieľa na hospodárení so spoločnou vecou, t.j. rodinným domom v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovanej. Žalobkyňa uvádza, že žalovaná neprispieva na úhradu nákladov na údržbu a opravu predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu žalovanej a to už od okamihu, kedy sa žalovaná stala podielovou spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu. Žalobkyňa dáva do pozornosti, že žalovaná tak isto žiadnym spôsobom neuhrádza pomernú časť dane z nehnuteľnosti pripadajúcej na jej spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX k celku. Uvedenému svedčí aj priložený listinný dôkaz a to Rozhodnutie č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.02.2021 v spojení s Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 16.02.2021, z ktorých listinných dôkazov vyplýva, že daň z nehnuteľnosti (týkajúcej sa predmetného rodinného domu) v celom rozsahu, t.j. aj v pomernej časti dane pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalovanej, uhradila žalobkyňa. Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti tak žalobkyňa nemá záujem viac zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanou. Uvedené stanovisko žalobkyňa osvedčuje okrem vyššie zmieneného aj s poukazom na skutočnosť, že predmetný rodinný dom je staršieho dátumu výstavby (približne v roku XXXX), ktorá skutočnosť už sama o sebe osvedčuje potrebu investícií do tohto rodinného domu najmä v podobe mnohých stavebných a iných technických úprav a opráv, resp. v podobe rekonštrukcie. Žalovaná však so žalobkyňou ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou vôbec nekomunikuje, nakoľko žalovaná sa nikdy nedostavila osobne do rodinného domu s cieľom prejaviť záujem o stav tejto spoločnej veci, v ďalšom žalovaná nepreberá listové zásielky od žalobkyne, tak ako to žalobkyňa aj nižšie bližšie rozvádza a taktiež žalovaná je aj telefonicky nekontaktná. Uvedený nezáujem žalovanej o rodinný dom dospel až do takého štádia, že nielenže nekomunikuje so žalobkyňou ohľadom spoločného hospodárenia s rodinným domom, ale neplní si ani svoje zákonné povinnosti, ktoré jej vyplývajú titulom spoluvlastníctva tohto rodinného domu, nakoľko neuhrádza ani len pomernú časť dane z nehnuteľnosti pripadajúcej na jej spoluvlastnícky podiel, ako už bolo vyššie spomenuté a preukázané. Vyššie opísaný nezáujem žalovanej o rodinný dom a nekontaktnosť zo strany žalovanej tak nepochybne bráni a neprimerane sťažuje realizovať spoločné hospodárenie s rodinným domom. Z uvedeného dôvodu a neopomínajúc nepatrnú výšku spoluvlastníckeho podielu žalovanej na rodinnom dome vo veľkosti X/XX k celku, ako aj zvýrazňujúc skutočnosť, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku pod rodinným domom, považuje žalobkyňa za rozumné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu tak, ako sa toho žalobkyňa domáha touto žalobou. Uvedeným spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa zároveň zabráni vzniku akýchkoľvek ďalších v budúcnosti možných sporov týkajúcich sa hospodárenia, či vynaloženia investícií žalobkyňou do spoločnej veci, t.j. rodinného domu. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa už navrhla žalovanej spôsob usporiadania nefunkčného podielového spoluvlastníctva, a to v zmysle listu zo dňa 04.11.2021, označeného ako "Návrh na odpredaj spoluvlastníckeho podielu, resp. výzva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva" (ďalej
aj "návrh zo dňa 04.11.2021"). V zmysle predmetného návrhu zo dňa 04.11.2021 navrhla žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanej odpredaj spoluvlastníckeho podielu žalovanej vo veľkosti 1/20 k celku na predmetnej nehnuteľnosti, t.j. rodinnom dome v prospech žalobkyne a to za celkovú kúpnu cenu vo výške 1 050,- eur (slovom: jedentisícpäťdesiat eur). Primeranosť hodnoty spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX k celku na predmetnom rodinnom dome odvodzuje žalobkyňa s poukazom na Uznesenie Okresného súdu L. zo dňa 08.11.2018, sp.zn. XXD/XXX/XXXX, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota majetku - spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti X/XX k celku na predmetnej nehnuteľnosti vo výške 2.100,00 Eur. S poukazom na uvedený listinný dôkaz tak žalobkyňa osvedčuje, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/XX k celku na predmetnom rodinnom dome zodpovedá hodnote 1 050,00 Eur (slovom: jedentisícpäťdesiat eur). Návrh na odpredaj spoluvlastníckeho podielu, resp. výzva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 04.11.2021 však žalovanej nebola úspešne doručená na adresu jej trvalého pobytu (evidovanú v zmysle údajov zapísaných v katastri nehnuteľností na adrese: A. XXX, XXX XX A.), nakoľko zásielka obsahujúca návrh zo dňa 04.11.2021 bola žalobkyni ako odosielateľovi vrátená späť z dôvodu, že predmetná zásielka bola neprevzatá v odbernej lehote. Z dôvodu právnej istoty požiadala žalobkyňa v zmysle ust. § 23 ods. 1 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Oddelenie správy registrov SVS, o oznámenie miesta pobytu obyvateľky a to žalovanej J. V., rod. N., narodenej XX.XX.XXXX. Listom zo dňa 13.12.2021 oznámil príslušný správny orgán žalobkyni, že žalovaná má hlásený pobyt bezdomovca v obci A., ktorá skutočnosť môže byť rozhodná pre účely doručovania listín žalovanej v súdnom konaní v zmysle ust. § 5 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že zrušením podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej a jeho vyporiadaním v zmysle návrhu žalobkyne obsiahnutého v tejto žalobe, by sa docielilo zosúladenie skutočného užívania rodinného domu so stavom právnym, a teda žalobkyňa, ktorá skutočne má záujem užívať predmetný rodinný dom v celosti, uhrádzať náklady spojené s opravami, úpravami a technickým udržiavaním rodinného domu, ďalej investovať do rodinného domu a zveľaďovať tento rodinný dom, uhrádzať daň z nehnuteľnosti týkajúcu sa tohto rodinného domu v celom rozsahu, by sa stala výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v celosti, pričom uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva by bol nepochybne účelným a rozumným aj s poukazom na väčšinový spoluvlastnícky podiel žalobkyne na rodinnom dome vo veľkosti XX/XX k celku v porovnaní s menšinovým, priam nepatrným spoluvlastníckym podielom žalovanej na rodinnom dome vo veľkosti X/XX k celku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a neopomínajúc, že medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo k žiadnej dohode ohľadom usporiadania vzájomných spoluvlastníckych vzťahov, navrhuje žalobkyňa touto žalobou zrušenie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti a jeho vyporiadania tak, že súd prikáže predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobkyne za náhradu vo výške 1.050,00 Eur, ktorej primeranosť predloženými listinnými dôkazmi riadne osvedčila. Zároveň poukázala nato, že s ohľadom na charakter nehnuteľnosti - rodinného domu a jeho stavebno- technický stav, nie je rozdelenie tejto nehnuteľnosti reálnou deľbou dobre možné, keďže ho nie je možné rozdeliť na dva samostatné rodinné domy, a to najmä s poukazom na menšinový spoluvlastnícky podiel žalovanej, resp. na jeho nepatrnú výšku vo veľkosti X/XX k celku. S ohľadom na doposiaľ uskutočňované užívanie nehnuteľnosti ako celku zo strany žalobkyne má zato, že prikázaním do jej výlučného vlastníctva by sa zabezpečilo účelné využitie veci v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, a nehnuteľnosť by tak zostala vo výlučnom vlastníctve osoby, ktorá ho aj v skutočnosti užíva v plnom rozsahu. Žalobkyňa si v tomto konaní zároveň uplatnila náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalovaná sa k podanej žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli do vlastných rúk doručené dňa 24.05.2022 spolu s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 31.03.2022, doposiaľ nevyjadrila. Súdu zaslala späť všetky písomnosti, ktoré jej súd doručoval, vrátane plnomocenstva, ktorým na svoje zastupovanie splnomocnila žalobkyňu. Po výzve súdu, ktorá jej bola doručená dňa 01.08.2022, aby na svoje zastupovanie zvolila iného splnomocnenca, nie osobu žalobkyne, na túto výzvu nereagovala.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.08.2022, žalobkyňa a žalovaná sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobkyne prítomný na pojednávaní ospravedlnil neprítomnosť žalobkyne s tým, že táto súhlasila s konaním aj prípadným rozhodnutím bez jej prítomnosti a uviedol, že v celom rozsahu zotrvávajú na podanej žalobe tak, ako bola doručená súdu. Osobitne poukázal na skutočnosť,
že žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, ako aj výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorej je predmetný rodinný dom v B. D. postavený. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa má naďalej záujem túto nehnuteľnosť do budúcna užívať, túto zveľaďovať a investovať do nej. Podľa jeho názoru je účelné zrušiť a vyporiadať toto podielové spoluvlastníctvo tým spôsobom, že sa nehnuteľnosť prikáže do výlučného vlastníctva žalobkyne aj z dôvodu, že žalovaná oň nejaví záujem. Takisto aj veľkosti podielov odôvodňujú tento spôsob vyporiadania. Čo sa týka výplatnej povinnosti zo strany žalobkyne voči žalovanej, v tomto rozsahu, v akom ho navrhujú, majú za to, že je dostatočne preukázaný uznesením Okresného súdu L., o dedičskom konaní, v ktorom bola táto predmetná nehnuteľnosť ocenená. Vyhovením žalobnému návrhu, a teda zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej, by sa docielilo zároveň aj zosúladenie skutočného užívania rodinného domu s právnym stavom. V záverečnom návrhu uviedol, že podľa ich názoru zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej v zmysle návrhu k predmetnej nehnuteľnosti, berúc do úvahy aj preventívny charakter, aby sa zabránilo v budúcnosti pravdepodobným súdnym sporom o spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, alebo iných nárokov, ktoré by vznikli žalobkyni z dôvodu údržby a opráv predmetnej nehnuteľnosti, je účelné a rozumné zrušiť a vyporiadať toto podielové spoluvlastníctvo takým spôsobom, ako je uvedený v žalobe, a teda prikázať nehnuteľnosť - rodinný dom v B. D. do výlučného vlastníctva žalobkyne. Navrhol, aby súd v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe tak, ako je uvedené v petite tejto žaloby a zároveň, aby súd v prípade úspechu priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu. Žalovaná podaním doručeným súdu dňa 11.08.2022 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasila, aby pojednávanie prebehlo bez jej prítomnosti, vo veci samej sa nevyjadrila.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom celého súdneho spisu v danej veci, vrátane písomných vyjadrení a vykonaním pojednávania, a zistil tento skutkový stav.
5. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX evidovaného Okresným úradom P., Katastrálnym odborom pre okres P., obec B. D., katastrálne územie B. D., mal súd za preukázané, že žalobkyňa I. B.Á., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, je podielovou spoluvlastníčkou v podiele XX/XX k celku, a žalovaná J. V., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, je podielovou spoluvlastníčkou v podiele X/XX k celku, k nehnuteľnosti - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra „.“. č. XXX (čl. 7, čl. 61-62).
6. Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX evidovaného Okresným úradom P., Katastrálnym odborom pre okres P., obec B. D., katastrálne územie B. D., mal súd za preukázané, že žalobkyňa I. B., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, je výlučnou vlastníčkou v podiele X/X k celku parcely registra „. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2153 m2, na ktorej je postavený rodinný dom súp. č. XXX (čl. 8).
7. Z Rozhodnutia č. XXXXXXXXXX správcu dane - Obec B.Á. D., zo dňa 08.02.2021 súd zistil, že žalobkyni ako daňovníkovi bola vyrubená daň z nehnuteľnosti za predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX v obci B. D., a ktorú podľa priloženého príjmového pokladničného dokladu č. U. zo dňa 16.02.2021 žalobkyňa zaplatila (čl. 9-10).
8. Z „Návrhu na odpredaj spoluvlastníckeho podielu, resp. výzva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva“ zo dňa 04.11.2021 súd zistil, že žalobkyňa v zastúpení svojho právneho zástupcu vyzvala žalovanú na odpredaj spoluvlastníckeho podielu k predmetnému rodinnému domu vo veľkosti X/ XX k celku za celkovú kúpnu cenu vo výške 1.050,00 Eur. Zásielka bola žalovanej odoslaná doporučene dňa 04.11.2021 (čl. 11-12).
9. Z Uznesenia Okresného súdu L. sp. zn. XXD/XXX/XXXX, R. XXX/XXXX-C., zo dňa 08.11.2018 mal súd za preukázané, že všeobecná hodnota majetku - dedičstva - nehnuteľnosti: rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc. č. XXX, kat. úz. B. D., okres P., obec B. D., evidovaný na LV č. XXX, podiel v X/XX k celku, bol určený súdom vo výške 2100,00 Eur. Zároveň súd zistil, že polovicu tohto podielu, ktorý bol predmetom dedenia, nadobudla žalovaná J. V., rod. N., r.č. XXXXXX/XXXX, teda podiel vo výške X/XX k celku (čl. 13).
10. Z písomnosti žalobkyne „Žiadosť o oznámenie miesta pobytu obyvateľky“ zo dňa 06.12.2021 adresovanej Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky doporučenou poštovou zásielkou dňa 08.12.2021, vyplýva, že žalobkyňa zisťovala adresu trvalého pobytu žalovanej pred podaním žaloby (čl. 14-15). Zároveň z odpovede Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 13.12.2021 mal súd za
preukázané, že adresa trvalého pobytu žalovanej je v obci A., okres Š., kde má hlásený pobyt bezdomovca (čl. 16).
11. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára: Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1946 Zb. „Občiansky zákonník“ (ďalej len ako „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Podľa § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva sporových strán k nehnuteľnosti - rodinnému domu so súp. č. XXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie B.Á. D.. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti k predmetnému rodinného domu so súpisným č. XXX, ktorý je postavený na parcele reg. „. č. XXX v katastrálnom území B. D., a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXX. Zároveň mal za nesporné, že veľkosti týchto podielov sú v prípade žalobkyne XX/XX a v prípade žalovanej X/XX k tejto nehnuteľnosti. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Súd mal za preukázané, že k dohode medzi stranami sporu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. V prípade, ak o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje súd autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé taxatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje ich poradie, teda po 1. rozdelenie veci, po 2. prikázanie veci za náhradu, po 3. nariadenie jej predaja. Toto poradie a použitie týchto spôsobov je pre súd záväzné. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva zákonná úprava trvá tiež na tom, aby súd
prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov a na účelné využitie veci. Občiansky zákonník teda ako prvý spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov preferuje rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Pri tomto spôsobe zrušenia spoluvlastníctva musí ísť o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a jej rozdelenie musí byť aj funkčne opodstatnené, t. j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Tiež je nevyhnutné prihliadať i na to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle, a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Súd tiež musí dbať, aby rozdelením nevznikli nefunkčné veci, alebo aby pomer rozdelených vecí svojou veľkosťou nebol vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam platí, že ich rozdelenie nie je dobré možné, ak by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci alebo ich časti vzniknuté rozdelením by z hľadiska povahy a funkčného využitia nemohli slúžiť jednotlivým vlastníkom. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemkov, vychádza sa z posúdenia hľadísk územného plánovania, prístupu ku komunikáciám, účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia a tiež sa zohľadňuje poloha pozemkov, ich tvar i celková plocha. Pokiaľ ide o možnosť reálneho rozdelenia pozemku zastavaného stavbou, je potrebné vziať do úvahy, aby rozdelením pozemku nebol vlastníkovi stavby znemožnený prístup k stavbe, a aby mu nebolo bránené v jej riadnom užívaní vrátane bežného udržiavania. V danom prípade je zrejmé, že žalobkyňa má podiel k predmetu vyporiadania vo veľkosti XX/XX k celku a žalovaná vo veľkosti X/XX k celku, teda súd mal zato, že už samotná menšinová výška podielu žalovanej vylučuje možnosť rozdelenia predmetného rodinného domu tak, aby bola zachovaná jeho účelnosť a praktickosť pri jeho ďalšom užívaní vlastníkmi. Zároveň s ohľadom na postoj žalovanej, ktorý opísala žalobkyňa v žalobe, vyplývajúci aj z predložených listinných dôkazov, a ktorý žalovaná nerozporovala, a zároveň ktorý trval aj počas predmetného súdneho konania, mal súd zato, že žalovaná nejaví záujem o predmetnú nehnuteľnosť. Súd teda zobral do úvahy ďalší postup v súlade s Občianskym zákonníkom, a teda možnosť prikázania veci žalobkyni s povinnosťou výplaty primeranej náhrady žalovanej, alebo predaj nehnuteľnosti. V súlade s kritériom účelného využitia veci, súd dospel k záveru, že prikázanie veci, ktorý he predmetom podielového spoluvlastníctva, svedčí žalobkyni tak, ako uvádza aj v podanej žalobe. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa v rodinnom dome trvalo býva, kde má prihlásený trvalý pobyt, stará sa o jeho údržbu, opravy, úpravy a technické udržiavanie, investuje a zveľaďuje tento rodinný dom, s poukazom na to, že ide starší dom s rokom výstavby cca XXXX, uhrádza daň z nehnuteľnosti a zároveň je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - parcely č. XXX o výmere 2153 m2, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, na ktorej je rodinný dom postavený. Po vyhodnotení všetkých uvedených skutočností dospel súd k záveru, že jediným možným rozumným a spravodlivým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je jeho prikázanie do výlučného vlastníctva žalobkyne v zmysle podanej žaloby a s povinnosťou výplaty primeranej náhrady žalovanej podľa kritéria veľkosti spoluvlastníckeho podielu. K výške primeranej náhrady sa súd stotožnil s hodnotou výplatného podielu v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti podľa Uznesenia Okresného súdu L. sp. zn. XXD/XXX/XXXX, R. XXX/XXXX-C., zo dňa 08.11.2018, v ktorom bola určená všeobecná hodnota majetku - dedičstva - nehnuteľnosti: rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parc. č. XXX, kat. úz. B. D., okres P., obec B. D., evidovaný na LV č. XXX, v podiele X/XX k celku, vo výške 2100,00 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že výška podielu žalovanej je X/XX (teda polovica z X/XX), je aj výška hodnoty primeranej náhrady polovica zo súdom určenej všeobecnej hodnoty majetku, ktorý bol predmetom dedenia, v Uznesení Okresného súdu L. sp. zn. XXD/XXX/XXXX, R. XXX/XXXX-C., zo dňa 08.11.2018, teda 1.050,00 Eur.
13. V závere súd zároveň konštatuje, že žalovaná bola počas konania pasívna, k žalobe a jej prílohám, ktoré jej boli doručené dňa 24.05.2022 spolu s poučením súdu podľa Civilného sporového poriadku a s Uznesením súdu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 31.03.2022, sa doposiaľ nevyjadrila a nepoprela skutkové tvrdenia tam uvedené, teda platí fikcia o ich nespornosti v zmysle ust. § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V danom prípade sa jedná o sporové konanie. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Každá strana sporu je povinná k svojim tvrdeniam pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (nepredložil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovania súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 100%, preto súd o trovách konania rozhodol v súlade § 255 CSP tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.
Poučenie:
Podľa § 355 ods. 1 CSP je proti tomuto rozsudku prípustné podať odvolanie. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 362 ods. 1 CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje - teda prostredníctvom Okresného súdu Humenné na Krajský súd v Prešove. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa § 362 ods. 2 CSP odvolanie je podané v čas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená v stanovenej lehote po nadobudnutí jeho právoplatnosti a vykonateľnosti, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.