Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (14)Rozsudok_5C-46-2014.pdf
PDF · 103.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti odporkyni: I. B., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Ž. XXXX/XX, U., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou pre konanie T. U., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, IČO: 42 362 962, so sídlom Šafárikovo námestie 7, Bratislava - Staré Mesto, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 370,25 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 72,52 Eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdana Jakubisa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu 27.11.2013 domáhal, aby súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 370,25 Eur s úrokom z omeškania 9,25% ročne zo sumy 360,15 Eur od 11.6.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľ spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava, IČO: 00 151 653 poskytla odporkyni na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX (popis produktu: Spotrebný úver na čokoľvek do 1699) zo 4.7.2006 úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 17,7% ročne, ktorý sa odporkyňa zaviazala uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti poslednej mesačnej splátky úveru dňa 10.6.2011, kedy nastala konečná splatnosť úveru. V rozpore so zmluvnými dojednaniami odporkyňa svoj záväzok voči navrhovateľovi nesplnila v čase určenom v úverovej zmluve, t.j. v lehote splatnosti úveru do 10.6.2011, čím sa dostala do omeškania s vrátením nesplatenej časti istiny poskytnutého úveru v sume 360,15 Eur, nesplatených zmluvných úrokov z úveru v sume 10,10 Eur a nesplatených poplatkov za správu úveru v sume 0,- Eur. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na zaplatenie zostatku dlžnej istiny nesplateného úveru podľa identifikácie postúpenej pohľadávky vo výške 360,15 Eur s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poslednej zmluvy dojednanej splátky úveru ako aj právo na zaplatenie nesplatených zmluvných úrokov z úveru vo výške 10,10 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom dňa 28.3.2013 bola pohľadávka voči odporkyni z titulu nesplateného úveru č. XXXXXXXXXX vo výške dlžnej sumy 298,22 Eur postúpená navrhovateľovi, o čom bola odporkyňa upovedomená písomným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky.
Súd vo veci dňa 20.2.2014 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť odporkyni do vlastných rúk, v dôsledku čoho ho súd uznesením zo 6.8.2014 zrušil.
Uznesením tunajšieho súdu č. k. 5C/46/2014-40 zo dňa 27.8.2014 bola odporkyni v súlade s ust. § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovená opatrovníčka na zastupovanie v konaní, nakoľko odporkyňa sa na mieste svojho bydliska nezdržiava a jej súčasný pobyt sa súdu vykonaným šetrením nepodarilo zistiť.
Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu nevyjadrila.
Dňa 20.10.2014 doručil právny zástupca vedľajšieho účastníka súdu svoje podanie, ktorým oznámil, že vstupuje do konania na podporu odporkyne. Uznesením č.k. 5C/ 46/2014 - 77 z 18.6.2015 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporkyne.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k návrhu z 10.2.2015 uviedol, že odporca ako dlžník a Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, ako veriteľ, ktorý je bankou podnikajúcou na základe bankového povolenia, podpísali listinu označenú ako „zmluva o splátkovom úvere“, v ktorej čl. I sa veriteľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver. V čl. II ods. 2 tejto zmluvy sa strany dohodli, že súčasťou zmluvy sa stanú „VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením“ , pričom za VOP sa považujú „Všeobecné obchodné podmienky vydané … s účinnosťou od 01.08.2002“. Navrhovateľ preukázal len existenciu „VOP“, teda všeobecných obchodných podmienok, ostatné citované dokumenty nepreukázal. Nebolo dokázané, či a ako odporca úver vyčerpal. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ktorou splátkou sa odporca dostal do omeškania, či a ako bol odporca vyzvaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako Slovenská sporiteľňa, a.s.. uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámila odporcovi, že pohľadávku z uvedenej úverovej zmluvy postúpila na navrhovateľa. Zo žiadneho predloženého ani navrhnutého dôkazu nevyplýva, kedy a ako odporca úver reálne vyčerpal (keďže k čerpanie nedošlo podpisom zmluvy, ale malo k nemu dôjsť bezhotovostne), ktoré splátky a kedy odporca splatil a v akej výške (v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť, či sa dostal do omeškania a kedy). Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako Slovenská sporiteľňa a.s., alebo navrhovateľ vyzvali odporcu na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Za zosplatnenie celého úveru nemožno považovať oznámenie o postúpení pohľadávky, keďže ani z neho nie je zrejmý žiaden takto interpretovateľný prejav vôle Slovenskej sporiteľne, a.s. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľ svoje nároky voči odporcovi odvodzuje zo zmluvy, ktorú odporca uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň voči dlžníkovi) platné a účinné. Vzhľadom na zákonnú výluku ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby 1. bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškania aspoň 90 dní a 2. aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 Obč. zák. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle §120 ods. l O.s.p tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Pre absenciu výpisu z úverového účtu alebo iného dôkazu o bezhotovostnej operácií v prospech účtu dlžníka nemožno považovať za dokázanú existenciu pohľadávky navrhovateľa zo zmluvy o úvere. V zmysle už citovaného čl. I tejto zmluvy totiž poskytnutiu úveru a vzniku záväzku dlžníka vrátiť ho nedochádza už okamihom uzavretia zmluvy o úvere, ale až okamihom poskytnutia peňažných
prostriedkov. Taktiež nemožno už pre absenciu úverového účtu považovať za dokázanú požiadavku 90 dňového omeškania odporcu s niektorou splátkou, ako ani to, že by bol aj písomne vyzvaný na splnenie svojho záväzku zo Zmluvy. Navrhovateľ teda nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči odporcovi postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené. Za dôkaz ich splnenia nemožno považovať jednostranné vyhlásenie Slovenskej sporiteľne, a.s., o ich splnení obsiahnuté v ods. 4.2 písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ tak nedokázal, že pohľadávka voči odporcovi v čase jej postúpenia na navrhovateľa existovala, teda, že finančné prostriedky boli skutočne odporcovi poskytnuté, a že bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné a že navrhovateľ je oprávnený pohľadávku voči odporcovi uplatňovať pred súdom.
Podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ust. § 200ea O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Dňa 10.5.2016 bolo na úradnej tabuli súdu oznámené, že dňa 27.6.2016 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti P6 bude vo veci verejne vyhlásený rozsudok podľa ust. § 115a ods. 2 O.s.p..
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinným dôkazmi predloženými navrhovateľom - špecifikácia odovzdanej pohľadávky, zoznamom nedoručených Oznámení o postúpení pohľadávky, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo 4.7.2006, oznámenie o postúpení pohľadávky z 5.4.2013, výpisom z úverového účtu, prehľadom platieb odporkyne, Všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa, špecifikáciou pohľadávky, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil tento skutkový stav veci:
Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 4.7.2006 s odporkyňou Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,- Sk pri pevnej úrokovej sadzbe 17,70% ročne do konečnej splatnosti úveru, poplatku za správu úveru vo výške 60,- Sk mesačne. Výška splátky bola dohodnutá na sumu 577,- Sk, pričom prvá splátka bola splatná 10.8.2006, každá ďalšia k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, dohodnutý počet splátok bol 59. V zmluve bola uvedená konečná splatnosť úveru na 10.6.2011 a ročná percentuálna miera nákladov 26,81%.
Listom z 5.4.2013 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila odporkyni, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE I. XX.X.XXXX postúpila pohľadávku voči odporkyni vo výške 530,23 Eur s príslušenstvom na navrhovateľa. K listine nie je pripojené potvrdenie o doručení odporkyni.
Podľa tabuľky označenej ako Zoznam nedoručených Oznámení o postúpení pohľadávky nebola zásielka s podacím číslom J. adresovaná odporkyni doručená z dôvodu - adresát neznámy. Z predloženej listiny nie je zrejmé kým bola vystavená.
Podľa výpisu obratov na úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX za obdobie od 10.8.2006 do 27.3.2013, ku dňu 10.8.2006 bol na účte zostatok 20.240,20 Sk, ku dňu 10.6.2011 zostatok 360,15 Eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 524 ods. 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa §526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného k 4.7.2006 na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného k 4.7.2006 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania..
Podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 4.7.2006 ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 Eur), ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 59 splátkach vo výške 577,- Sk (19,15 Eur). Konečná splatnosť úveru bola v zmluve dojednaná na 10.6.2011.
Súd dospel k záveru, že medzi bankou a odporkyňou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa účinný v čase uzavretia zmluvy a vychádzať z ust. § 23a ods. 1 a 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podmienkou pre úspech žaloby je, aby bola preukázaná na jednej strane aktívna legitimácia navrhovateľa a na druhej strane pasívna legitimácia odporcu. Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o dvojstranné právne vzťahy, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu) alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Z ustanovenia 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení.
Navrhovateľ k žalobe nepripojil zmluvu o postúpení pohľadávok, pripojil len Oznámenie Slovenskej sporiteľne a.s. z 5.4.2013 o postúpení pohľadávky podľa §526 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ však súdu nepreukázal, kedy bolo predmetné oznámenie odporkyni doručené/doručované a tým nepreukázal relevantné oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky dlžníčke, ktoré by v zmysle vyššie uvedeného bez ďalšieho zakladalo aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Za dôkaz súd nemohol považovať listinu založenú v spise na č.l. 4, označenú ako Zoznam nedoručených Oznámení o postúpení pohľadávky, keďže z tam uvedených údajov nie je zrejmé, kedy a aké oznámenie malo byť odporkyni doručované, vo vzťahu k akému zmluvnému vzťahu a ani kto uvedený zoznam vyhotovil. Súd nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní ani s prihliadnutím na vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré ukladá Slovenskej sporiteľni, a.s., t.j. banke, pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi. Navrhovateľa nepredložil dôkaz o tom, že by banka odporkyňu vyzvala na splnenie pohľadávky pred jej postúpením. Navrhovateľ ako postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle §120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala (za takúto výzvu nemožno považovať oznámenie o zosplatnení pohľadávky ani oznámenie o tom, že pohľadávka banky bola postúpená, pričom absenciu výzvy nie je možné nahradiť ani jednostranným vyhlásením v zmluve o postúpení pohľadávok) na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporkyni ako v plnom rozsahu úspešnej účastníčke vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko si odporkyňa žiadne trovy v konaní neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývali, súd jej ich náhradu nepriznal.
Súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vystupujúcemu na strane úspešnej odporkyne. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 72,52 Eur, a to za dva úkony právnej pomoci v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1 úkon á 28,22 Eur - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods.1 písm. a/ vyhl.) a písomné vyjadrenie k návrhu (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.), spolu s režijným paušálom vo výške 2 x 8,04 Eur (§16 ods. 3 vyhl.). Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne ako právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec. Vedľajším účastníkom vynaložené trovy súd považoval za účelné, nakoľko smerovali k obrane práv odporkyne, na strane ktorej vstúpil do konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.