Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4C/222/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému I. M., T.. X.X.XXXX, U. H. Y.I., H. X, o zaplatenie 12.614,28 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súd 27.8.2014 domáhala na žalovaných (pôvodne aj na žalovanej v 2.rade I. M., T..XX.X.XXXX, H. X, Y.) titulom plnenia vyplývajúceho žalovaným zo zmluvy o úvere uloženia povinnosti zaplatiť jej spoločne a nerozdielne 12.614,28 eur spolu s úrokmi z omeškania zo splátok za obdobie od. 21.12.2012 do 11.8.2013 v sume 41,33 eur a s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 12.614,28 eur od 12.8.2013 do zaplatenia. Žiadala, aby súd vo veci vydal platobný rozkaz.

Zástupkyňa žalobkyne žalobu odôvodnila tvrdeniami, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 27.6.2013 Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášiková 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, postúpila na žalobkyňu pohľadávku voči žalovaným, ktorá ku dňu postúpenia predstavovala 13.260,04 eur. Pohľadávka pozostávala z istiny vo výške 10.014,49 eur, z úrokov z úveru vo výške 2.599,79 eur, z úrokov z omeškania vo výške 538,95 eur a ostatného príslušenstva 106,81 eur.

Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášiková 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, a žalovaní 29.1.2010 uzavreli zmluvu č. 494150403, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky banky. Na základe tejto zmluvy banka poskytla žalovaným úver vo výške 10.700 eur, ktorý sa žalovaní zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 205,62 eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri nesplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitostí sú upravené zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami.

Zastáva názor, že predmetná zmluva spĺňa všetky znaky a obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného zákonníka a podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

Žalobkyňa si žalobu uplatnila nárok na zaplatenie splátok úveru splatných od 20.12.2012 do 20.1.2008 v počte 62 splátok vo výške 12.614,28 eur. Splátky splatné od 20.8.2013 do 20.1.2008 sa stali splatnými 11.8.2013, kedy žalobkyňa vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. S poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobkyňa žalobou uplatnila aj nárok na úroky z omeškania, a to počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne, a pri splátkach, ktorých splatnosť nastala po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru 11.8.2013, od tohto dňa. Úroky z omeškania zo splátok splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, tzn. za obdobie od 21.12.2012 do 11.8.2013, vychádzajúc z výšky úrokov 8,5% ročne predstavujú sumu 41,33 eur. Žalobkyňa si žalobou neuplatnila nárok na úroky z omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky vo výške 538,95 eur a nárok na ostané príslušenstvo predstavujúce ku dňu postúpenia 106,81 eur.

24.10.2014 súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -42, ktorým uložil žalovaným povinnosti v súlade so žalobnou žiadosťou. Tento platobný rozkaz nebolo možné doručiť pôvodnej žalovanej I. M., nakoľko XX.X.XXXX zomrela (dedičský spis tunajšieho súdu sp. zn. ). Preto uznesením z 9.12.2014 č. k. -47 súd platobný rozkaz zrušil a konanie proti pôvodnej žalovanej zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.1.2015. Predmetom konania tak ostali nároky uplatnené žalobkyňou žalobou iba vo vzťahu k žalovanému.

Súd nariadil vo veci pojednávanie.

Zástupkyňa žalobkyne trvala na podanej žalobe vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu.

Žalovaný uviedol, že úver si zobrali spolu s manželkou. Kým sa dalo, platili každý mesiac. Potom museli predať družstevný byt v Y. T. W.Š. O. XX, bolo to v roku 2011, a odišli bývať na H. X. Má dlhy aj inde. Je starobným dôchodcom a jeho dôchodok predstavuje 380 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s dospelým synom, ktorý je bez zamestnania.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, plne platí dispozičná a prejednávacia zásada. Prejednávacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré ich preukazujú, je zásadne vecou účastníkov. Cit. právna úprava Občianskeho súdneho poriadku vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch. Účastník ma teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ) a povinnosť dôkazu. Aj v sporovom konaní však platí zásada materiálnej pravdy vyjadrená najmä v cit. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého základom rozhodnutia je súdom zistený skutkový stav. Preto v prípade, ak účastník si nesplní povinnosť tvrdenia a neunesie bremeno tvrdenia, má to za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá tiež nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka za následok nepriaznivé rozhodnutie.

V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie listinami v spise, výsluchom žalovaného a výsluchom svedka I. M., T.. X.X.XXXX (syna žalovaného) a zistil nasledujúce skutočnosti:

Z listiny označenej ako „Zmluva o splátkovom úvere“ vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a. s., Tomášikova 49, Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len Slovenská sporiteľňa a. s.) dňa 29.1.2010 uzavrela so žalovaným ako dlžníkom zmluvu (ďalej len zmluva o úvere). Predmetom zmluvy o úvere je záväzok banky poskytnúť žalovanému splátkový úver pod č. 0494150403 v sume a za podmienok dohodnutých v zmluve, a záväzok žalovaného úver splatiť, zaplatiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v zmluve o úvere. Zmluva o úvere obsahuje (okrem ďalších) údaje o výške úveru 10.700 eur, o celkových nákladoch spojených s úverom 9.178,12 eur, o výške a splatnosti splátok tak, že od prvého čerpania úveru do 28.2.2010 splátka bude vo výške 140 eur mesačne a od 20.3.2010 vo výške 205,62 eur vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, o počte splátok 95 od 20.3.2010, o splatnosti poslednej splátky 20.1.2008, o fixnej výške úrokovej sadzby 16,60 % ročne, o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) 19,24% a o priemernej hodnote RPMN 14,74 %. Podľa zmluvy o úvere jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky.

Z písomnej výzvy z 22.2.2012 predloženej žalobkyňou vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a. s. týmto podaním žalovanému oznamuje, že k 31.1.2012 je splácanie pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 0494150403 z 29.1.2010 v omeškaní vo výške 827,92 eur a žalovaného vyzýva k zaplateniu tejto sumy do 10 dní od doručenia výzvy.

Z podania označeného ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ z 20.5.2013 adresovaného žalovanému na adresu W. XXXX/X, Y. vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a. s. týmto podaním písomne vyjadrila vôľu oznámiť žalovanému, že nastal prípad porušenia bodu 7.6.1. písm. a) všeobecných obchodných podmienok (žalovaný je v omeškaní so splatením jednej splátky viac ako 10 dní), že v dôsledku toho porušenia vyhlásila k 17.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého mu na základe predmetnej zmluvy o úvere č. 0494150403, a že pohľadávka banky k 17.5.2013 prestavuje 12.964,86 eur. Podaním banka žalovaného vyzýva na jej zaplatenie do 15 dní od prevzatia podania.

Z doručenky predloženej žalobkyňou vyplýva, že podanie doručované žalovanému poštou na adresu W. XXXX/XX, Y., nebolo žalovanému doručené. Podanie sa 30.5.2013 vrátilo s oznámením poštového doručovateľa o tom, že žalovaný je na tejto adrese neznámy.

Z výpovede žalovaného a svedka I. M. súd zistil, že žalovaný družstevný byt na W. O. Č.. XX musel v roku 2010 z dôvodu nedoplatkov previesť. V roku 2011 sa žalovaný spolu s manželkou presťahovali do bytu na H. X. Listina predložená žalobkyňou v prílohe podania z 18.11.2015 označená v podaní ako platobná história žalovaného obsahuje prehľad splátok úveru žalovaným za obdobie od 29.1.2010 do 31.10.2011.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a. s., Tomašíková 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobkyňou vyplýva, že dňa 27.6.2013 bola uzavretá zmluva, na základe ktorej sa Slovenská sporiteľňa a. s. zaviazala postúpiť na žalobkyňu za podmienok uvedených v zmluve súbor pohľadávok špecifikovaných v prílohe č. 1, medzi ktorými je aj spotrebný úver s názvom I. M. č. 494150403.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Zmluva o úvere uzavretá podľa cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka patrí medzi absolútne obchodné záväzkové vzťahy, tzn. že v zásade sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu subjektov. Tento absolútny charakter však stráca v prípade, ak jedným z účastníkov je spotrebiteľ. V takomto prípade si záväzkový vzťah založený zmluvou o úvere síce naďalej zachováva svoj obchodný charakter, zároveň však nadobudne aj charakter spotrebiteľský, ktorý sa prejaví v tom, že sa na neho budú aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Pôjde teda o spotrebiteľský obchodný záväzkový vzťah, ktorý z hľadiska právneho režimu bude mať zmiešaný charakter.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 29.1.2010, tzn. v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy súd v prejednávanej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania prijal záver, že zmluva o úvere z 29.1.2010 je zmluvou spotrebiteľskou, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa neuviedla a v konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali záveru o tzv. nespotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere. Súd len dodáva, že dôkazné bremeno v otázke tzv. nespotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere bolo na žalobkyni.

Žalobkyňa aktívnu legitimáciu na vymáhanie pohľadávok založených zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 29.1.2010 dôvodila poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretou 27.6.2013 so Slovenskou sporiteľnou a. s.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len postupník), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Zákonnými predpokladmi platného postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne a. s. voči žalovanému založenej zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 29.1.2010 žalobkyni bolo vychádzajúc z citovanej právnej úpravy zákona o bankách teda kumulatívne splnenie nasledovných zákonných predpokladov v čase postúpenia pohľadávky na žalobkyňu: 1) existencia pohľadávky banky alebo jej časti, ktorá bola v čase postúpenia už splatná, 2) omeškanie žalovaného so splnením splatného peňažného záväzku voči banke trvajúce nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo súčet všetkých omeškaní so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku trvajúce viac ako dobu jedného roka, a 3) písomná výzva žalovanému bankou na splnenie splatného peňažného dlhu.

V prejednávanej veci bolo na žalobkyni, aby splnenie všetkých zákonných podmienok platného postúpenia pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 29.1.2010 bankou na ňu preukázala. Žalobkyňa však v priebehu celého konania neopísala všetky skutočnosti rozhodujúce pre záver o splnení všetkých týchto zákonných podmienok a vykonaným dokazovaním všetky tieto skutočnosti nevyšli najavo.

Žalobkyňa v konaní neuviedla tvrdenia a z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovaný v čase, kedy si banka uplatnila právo na zaplatenie celého spotrebiteľského úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka (podanie vo veci vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z 20.5.2013) bol viac ako 3 mesiace v omeškaní zo zaplatením niektorej splátky úveru. Listina predložená žalobkyňou ako prehľad histórie splácania úveru obsahuje prehľad splátok úveru iba za dobu do 31.1.2011. Nie je preto vôbec zrejmé, či a s ktorými splátkami bol žalovaný v čase uplatnenia práva bankou podľa § 565 Občianskeho zákonníka v omeškaní. Z písomnej výzvy banky z 22.2.2012 iba vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní so sumou 827,92 eur k 31.1.2012. Žalobkyňa v konaní tiež neuviedla tvrdenia a z vykonaného dokazovania nevyplýva skutočnosť, že by banka žalovaného ako spotrebiteľa upozornila na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka tak, ako to požaduje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, a tiež že by podanie banky z 20.5.2013 vo veci vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru sa vôbec dostalo do dispozitívnej sféry žalovaného. Z listín predložených žalobkyňou tieto skutočnosti nevyplývajú. Podľa doručenky podanie z 20.5.2013 bolo banke vrátené s oznámením, že žalovaný na adrese W. XXXX/XX Y. je neznámy. Žalovaný a svedok zhodne potvrdili, že byt na W. O. v roku 2010 predali a že žalovaný s manželkou sa v roku 2011 odsťahovali na H. X.

Aj v prípade záveru, že by pohľadávka uplatnená žalobkyňou žalobou v čase jej postúpenia bankou na žalobkyňu zmluvou z 27.6.2013 bola splatná, čo žalobkyňa nepreukázala, bolo na žalobkyni, aby za účelom preukázania svojej aktívnej legitimácie v konaní tiež preukázala, že omeškanie žalovaného so splnením splatného peňažného záväzku voči banke trvalo nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní alebo súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku bolo trvalo viac ako jeden rok, a súčasne že banka pred postúpením splatnej pohľadávky žalovaného písomne vyzvala na splnenie takéhoto splatného peňažného dlhu. Žalobkyňa ani v tomto smere neuviedla tvrdenia a na základe vykonaného dokazovania závery v tomto smere súd nemohol vysloviť.

Preto súdu neostávalo nič iné, iba pre neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou ohľadne vyššie uvedených skutočností žalobu zamietnuť. Tu súd len dáva do pozornosti dôvodovú správu k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti k § 92 ods. 7 uvádza „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou“.(Pozn.: pôvodný ods. 7 sa stal odsekom 8 po novelizácii zákonom č. 552/2008 Z. z.). Banka teda nemôže postúpiť nebanke „živý úver“, ale len pohľadávky z „ukončeného úveru“, a zo živého úveru len splatné splátky. Tento záver jasne vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o bankách, podľa ktorého: „Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak“. Žalobkyňa nie je bankovým subjektom oprávneným poskytovať úvery a ani bankové úvery vo vlastnej réžii spravovať.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zásada úspechu v konaní). Žalovaný bol v konaní úspešný. Preto mu prislúcha právo na náhradu trov konania. Keďže predpokladom priznania práva na náhradu trov konania účastníkovi je riadne uplatnenie nároku na náhradu a žalovaný si v konaní takýto nárok neuplatnil, súd žalovanému žiadnu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).