Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Cb/62/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Magdalénou Korčákovou v právnej veci žalobcu: Slovenské technické múzeum, Hlavná 88, 040 33 Košice, IČO: 31 297 111, proti žalovaným: 1. HS HSV, s.r.o., Hroncova 2, 040 33 Košice, IČO: 36 203 611, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 1. rade: Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 916 23, Bratislava, IČO: 00 585 441, žalovaný v 2. rade: Ing. arch. Martin Drahovský, autorizovaný architekt SKA, Tomášikova 31, 040 01 Košice, IČO: 35 544 694, právne zastúpený: JUDr. Vladimír Vrabeľ, advokát, Hlavná 70, Košice, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 2. rade: Komunálna poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 52 Bratislava, IČO: 31 595 545, v konaní o náhradu škody 41.694,52 EUR s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu voči žalovanému v II. rade z a m i e t a .

Žalovaný v I. rade sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi 30.679,19 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Žalobca sa zaväzuje zaplatiť žalovanému v II. rade 4.585,24 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnoti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnoti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou zo dňa 17.3.2010 sa domáhal voči žalovanému v 1. rade určenia, že je zodpovedný za vady diela, ktoré boli príčinou vzniku havárie a je povinný tieto odstrániť na vlastné náklady a nahradiť žalobcovi trovy konania. Dôvodil, že so žalobcom uzatvoril 7.6.2004 Zmluvu o dielo na zhotovenie diela „Letecké múzeum Košice“ v hodnote 28.282.592,14 Sk. Dielo bolo skolaudované 23.8.2006 a Letecký úrad SR - špeciálny stavebný úrad Bratislava vydal dňa 25.8.2006 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby. Od toho dňa začala plynúť záručná doba v trvaní 60 mesiacov. Pri odovzdaní diela bolo vykonané zaškolenie osôb žalobcu poverených údržbou objektu membránového prepnutého prestrešenia Leteckého múzea. Zaškolenie vykonal dodávateľ membránového prestrešenia - firma Cosmex a.s. spolu so subdodávateľom firmou Leugart Trenčín. Podľa bodu 3 tohto záznamu v zimnom období v prípade nahromadenia snehu na streche viac ako 50 cm je nutné tento odstrániť. Iný manuál upravujúci spôsob a podmienky, za ktorých sa má sneh odpratávať nebol žalobcovi odovzdaný. Dňa 8.1.2008 došlo v uvedenom objekte múzea letectva k deštrukcii stavby, uvoľneniu oceľovej konštrukcie napínacích oceľových lán a pretrhnutiu prestrešenia - plachty, pričom došlo aj k poškodeniu lietadla AN2, ktoré bolo zasypané snehovou vrstvou. Udalosť bola dňa 11.1.2008 nahlásená tiež Okresnému

riaditeľstvu Policajného zboru, ktoré uznesením ČVS: ORP-202/JU-KE-2008 zo dňa 21.1.2008 odmietlo začatie trestného stíhania pre podozrenia poškodzovania cudzej veci, nakoľko neboli zistené tomu nasvedčujúce okolnosti. Vznik havarijnej situácie bol ihneď oznámený žalovanému a dňa 12.1.2008 sa za účasti objednávateľa zhotoviteľa diela a projektanta uskutočnila ohliadka na mieste, pri ktorej bolo zistené pretočenie veľkého oblúka oceľovej konštrukcie okolo osi uloženia, vyvlečenie kratších bočných lán, uchytávacích puzdier, roztrhnutie plachty oblúka kolmo na oblúk v strede medzi lúčmi až po priečne a roztrhnutie v hornej a dolnej časti poľa, lokálne poškodenie plachty na mieste kde ju poškodili kovové časti exponátov, alebo úchytky samotnej konštrukcie, poškodenie exponátov nachádzajúcich sa v tomto priestore pod prekrytím stavby. Podľa merania uskutočneného dňa 19.1.2008 pri ohliadke konštrukcie bolo vykonané meranie výšky napadnutého snehu, ktorý bol 34 - 39 cm. Túto výšku snehovej pokrývky následne potvrdil aj Slovenský hydrometeorologický ústav v Bratislave, podľa ktorého výška snehovej prikrývky 8.1.2008 v priestore letiska Košice bola 45 cm, t.j. nedosahovala výšku 50 cm, kedy podľa poučenia bolo potrebné začať sneh odpratávať. Na základe výsledkov ohliadky žalobca písomne reklamoval vady diela v záručnej dobe u žalovaného listom č. XX/XXXX/XX zo dňa 17.1.2008 a vyzval žalovaného na ich odstránenie. Žalovaný v odpovedi na výzvu odmietol uznať svoju zodpovednosť za kvalitu diela a povinnosť odstrániť spôsobenú škodu na svoje náklady. V nasledujúcom období sa uskutočnilo viacero pracovných rokovaní za účasti zhotoviteľa stavby, objednávateľa a projektanta za účelom stanovenia postupu odstránia spôsobených následkov havárie a zamedzenia vzniku ďalších škôd. Na pracovnom rokovaní dňa 12.8.2008 sa zúčastnené strany dohodli, že firma LAUGART s.r.o., ktorá zabezpečovala montáž plachty, preverí kto vykonáva trhacie skúšky na laná, aby sa zistilo, či boli dodané v požadovanej kvalite. Trhacie skúšky vykonávala Technická univerzita v Košiciach, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológie, Skúšobňa oceľových lán, Notified body 1357. Skúšobné laboratórium akreditované orgánmi SNAS č. S 098 za účasti zástupcov zainteresovaných strán. Na skúšku boli doručené dve napínacie laná typu Herkules s koncovkami a na požiadanie sa ešte doplnili o napínacie časti. Ešte pred vykonaním trhacích skúšok pri ohliadke stavby sa zistilo, že laná neboli predpäté. Výsledky trhacích skúšok preukázali, že skúšané laná nevyhovujú norme STN 02 4301, keď podľa protokolu č. 11/08 lano malo skutočnú nosnosť 237,7 kN, t.j. 61% menovitej nosnosti lana a podľa protokolu č. 12/08 malo lano skutočnú nosnosť 266,4 kN, t.j. 68,3% menovitej nosnosti lana. Ďalej bolo zistené, že - koncovky lán nezodpovedajú norme STN EN 13411-4,-konštrukcia uchytenia lán ku konštrukcii strechy spôsobuje, že laná nie sú osovo zaťažené a v miestach výstupu lán z koncoviek sú laná namáhané na ohyb, čo je nedovolené zaťaženie lán, - laná v konštrukcii strechy nie sú predpäté a nespolupracujú, čím neplnia svoju funkciu, - koncovky lán boli bezdôvodne lisované, -dimenzovanie lán je zlé, minimálna nosnosť týchto lán by mala byť cca 75% z menovitej nosnosti. Všetky uvedené chyby lán a ich upnutia ku konštrukcii strechy spôsobili haváriu. Výsledky trhacích skúšok boli predmetom ďalšieho pracovného stretnutia konaného dňa 15.10.2008 a listom zo dňa 24.10.2008 bol žalovaný opätovne upozornený na zdĺhavý postup pri odstraňovaní následkov vzniknutej havárie ako aj listom zo dňa 11.5.2009 mu bol zaslaný pokus o zmier s upozornením, že v prípade, ak nezačne s odstraňovaním vád, bude sa situácia riešiť súdnou cestou. Žalovaný v odpovedi zo dňa 21.5.2009 nepopieral svoju zodpovednosť, ale tvrdil, že za vznik havárie je zodpovedný aj projektant a objednávateľ s čím nie je možné súhlasiť. Podľa vyjadrenia projektanta lano bolo dimenzované na minimálnu nosnosť, výpočtové namáhanie podľa ON 73 1407 maximálna sila 378,6 kN, lano bolo namáhané maximálne na silu 312,12 kN, z čoho vyplýva, že minimálna nosnosť lana je 1,213 násobne vyššia oproti maximálnemu namáhaniu lán, čo je dostatočne bezpečný návrh. Žalovaný ďalej uviedol, že k odstráneniu vád nemohol pristúpiť z dôvodu absencie upravenej projektovej dokumentácie, ktorá by zaručila, že k deštrukčnej situácii viac nedôjde. Z toho dôvodu bola vypracovaná a žalovanému dňa 18.9.2009 doručená prepracovaná projektová dokumentácia pod názvom „Projekt pre realizáciu - oprava - zmena, september 2009„. Žalobca opätovne vyzval žalovaného k začatiu prác na odstraňovaní vád diela listom zo dňa 27.1.2010 a žalovaný vo svojej odpovedi opätovne zastáva názor, že nenesie absolútnu zodpovednosť za vady diela. Žalovaný na svoje náklady realizoval nevyhnutné práce na zamedzenie vzniku ďalších škôd.

Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.6.2010 žiadal žalobu zamietnuť. Dôvodil, že je osobou spôsobilou na uskutočňovanie realizácie stavieb aj zmien v podstate všetkého druhu, nie je však osobou odborne spôsobilou v oblasti projektovania a statiky. V zmluve o dielo sa zmluvné strany dohodli, že za škody spôsobené v dôsledku vyššej moci zhotoviteľ nezodpovedá a tiež nezodpovedá za škody, ktoré sú spôsobené výlučne chybným návrhom diela. Projekt na realizáciu diela odovzdal žalovanému objednávateľ, t.j. žalobca. Žalobca nesprávne v žalobe uviedol plynutie záručnej doby lebo zmluvné strany v článku 8 Záručná doba a zodpovednosť za vady sa dohodli, že záručná doba začína plynúť odo dňa písomného odovzdania a prevzatia diela a nie od kolaudačného

rozhodnutia. Na preberacom a odovzdávacom konaní dňa 15.8.2006, ktorého účastníkom bol žalobca aj žalovaný neboli vznesené žiadne požiadavky a žalovaný má za to, že boli odovzdané všetky zákonom predpísané dokumenty pri odovzdávaní stavby, čo potvrdzuje aj tvrdenie žalobcu k žalobe, že stavba bola dňa 23.8.2006 skolaudovaná Leteckým úradom SR. Špeciálny stavebný úrad v Bratislave vydal dňa 25.8.2006 kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby. Na pravidelných kontrolných dňoch stavby počas realizácie diela žalovanému ako zhotoviteľovi diela neboli vytknuté nedostatky, ktoré by bránili v úspešnom postupe v realizácii a ukončení stavby. Kontrolných dní sa zúčastňovali užívateľ, projektant a statik. Pred odovzdaním stavby bola oceľová konštrukcia odborne komisionálne za účasti generálneho projektanta, jeho odborne spôsobilého statika a stavebného dozoru žalobcu posúdená a vytknuté drobné vady boli do termínu odovzdania stavby odstránené, čiže tieto už neboli ani uvedené v zápise z odovzdania a prevzatia stavby. Okrem zaškolenia osôb poverených údržbou objektu membránového prepnutého prestrešenia Leteckého múzea Košice bola odovzdaná aj predpísaná dokumentácia k stavbe podľa zoznamu odovzdanej dokumentácie, kde sa uvádzajú aj zásady pre používanie a údržbu membránového prepnutého prestrešenia - Cosmex. Listom zo dňa 17.1.2008 žalobca vyzval oficiálne žalovaného na odstránenie vád diela v záručnej dobe, avšak až na základe telefonických rozhovorov po vzniku havarijnej situácie sa dňa 12.1.2008 uskutočnila ohliadka na mieste za účasti objednávateľa, zhotoviteľa a projektanta stavby. Zo stavu, aký bol v rámci tejto ohliadky zrejmý, žalovanému bolo zrejmé, že nepôjde o stav, za ktorý by niesol zodpovednosť a preto na výzvu žalobcu reagoval, že neuznáva nárok žalobcu, ktorý uplatnil titulom zodpovednosti za vady diela. Poukázal na to, že snehová vrstva v tomto období bola uľahlá a s oveľa väčšou objemovou hmotnosťou, ako čerstvo napadnutý sneh, čomu napomohla aj skutočnosť, že v blízkosti stojaci závod na spracovanie železa U.S. Steel Košice, ktorý produkuje značné množstvo pary mení skupenstvo a čím k väčšej kondenzácii snehu. V žiadnom prípade sneh nemal odpratávať žalobca spôsobom akým to realizoval po havárii a to tak, že sneh bol žalobcom zhadzovaný v miestach úžľaby, čím poškodil osvetľovacie telesá, strešné zvody a neposlednom rade ohrozoval bezpečnosť personálu, ktorý odpratávanie vykonával a to napríklad skratom v elektroinštalácii. Poukázal na to, že dňa 9.1.2008 L.. Z. H. ako zodpovedný projektant, statik predmetnej stavby, autorizovaný inžinier statiky stavieb konštatoval aj nasledovné. Merná hmotnosť snehu bola 265 kg/m3, z čoho vyplýva zaťaženie 105kg/m2. Merná hmotnosť snehu uľahnutého na konštrukcii bola lokálne 499 kg/m3. Vzhľadom na premenlivú hrúbku snehu sa lokálne zaťaženie pohybovalo až 175 kg/m2. Konštrukcia bola dimenzovaná v zmysle STN pre druhú snehovú oblasť na normové zaťaženie 70 kg/m2, čo pri koeficiente 1,4 dáva výpočtové zaťaženie 98 kg/m2. Z uvedeného vyplýva, že zaťaženie snehom bolo prekročené a bolo potrebné prikročiť k odpratávaniu snehu a že snehová prikrývka na konštrukcii bola vyššia ako 50 cm. Uvedené skutočnosti zachytila aj kamera, ako je uvedené v expert správe na strane 18. Hrúbka napadnutého snehu na plachtovej konštrukcii spôsobila, že sneh sa lavínou zosunul do najnižšieho miesta, čím spôsobil otras konštrukcie s následnou deštrukciou. Takýto stav bol potvrdený aj v nasledujúcom období po odpratávaní snehu z celého prestrešenia. Poškodená plachta s označením PL1 je najväčšia zo všetkých dielov, ktoré tvorili prestrešenie, to znamená, že na tejto plachte bola najväčšia záťaž snehu. Tvrdil, že žalobca si v žalobe účelovo prispôsobil závery z pôsobenia napínacích lán strešnej konštrukcie zo dňa 1.10.2008, ktoré vypracoval W.. L.. M. G., A.. z Technickej univerzity v Košiciach. Záver tohto posúdenia je v skutočnosti nasledovný: 1. Koncovky lán nezodpovedajú požiadavkám STN EN 13411-4, ktorá mohla byť použitá pri návrhu, dimenzovaní a realizácii koncovky. 2. Koncovky lán boli bezdôvodne lisované. Na obrázku rozrezanej koncovky po skúške je vidno deformácie vnútorného kužeľa a deformáciu drôtov lana v mieste lisovania. 3. Laná v konštrukcii nie sú predpäté a nespolupracujú, neplnia svoju funkciu. 4. Konštrukcia uchytenia lán ku konštrukcii strechy spôsobuje, že laná nie sú osovo zaťažené, hlavne v miestach výstupu lán z koncoviek sú laná namáhané na ohyb, čo je nedovolené zaťaženie lán. 5. Dimenzovanie lán na hodnoty uvedené projektantom je zlé. Pri návrhu sa nemôže vychádzať z menovitej nosnosti lana, ale má sa uvažovať s minimálnou nosnosťou, ktorá je u lán týchto konštrukcií cca 75% z menovitej nosnosti, čiže menovitá nosnosť lán by mala byť cca 1,5 x väčšia ako predpokladaná maximálna sila v lane. Všetky vyššie uvedené chyby spôsobili haváriu lana pravdepodobne pri silách menších ako bolo predpokladané pri návrhu konštrukcie. Z uvedeného záveru posúdenia je zrejmé, že minimálne nedostatky uvedené v bodoch 1., 3. a 5. nie sú spôsobené žalovaným a nesie za ne vinu žalobca spolu s projektantom. Poukázal na to, že zo záverečného vyhodnotenia expertnej správy prevedeného šetrenia je zrejmé, že pôvodom vzniku škody na otvorenom prístrešku pre historické lietadlá a leteckú techniku i poškodených lietadlách bola tiaž snehu. Sneh po zosuve z vrchnej membrány od stredového centrálneho pylónu sa nezosunul na zem, ale sa kumuloval v spodnej časti membrány v blízkosti oblúkového priehradového rámu R3, respektíve ostatných oblúkových priehradových rámov. Zvýšenou kumuláciou snehu v nižších častiach membrány značne zväčšuje jej deformáciu v niektorých

miestach. To napomáha ešte väčšiemu zosuvu snehu do nižších častí a spôsobuje zníženie spádu membrány, čo znižuje odtok vody napršanej do snehovej vrstvy - v najnižšom mieste priehybu je odtok nemožný. Týmto spôsobom tvar strechy a poddajnosť membrány pôsobí samokumulatívne na zaťaženie v zimnom období a zaťaženia vôbec nezodpovedajú normovým. Podľa akreditovaného nezávislého odhadcu škôd na majetku LAPA Service je za daného stavu priam nemožné presne stanoviť percentuálny podiel jednotlivých zainteresovaných na vzniknutej škode, pretože svojim spôsobom každý z nich nesie určitý podiel viny na vzniknutej škode. Z uvedeného dôvodu vyslovuje na strane 38 expertnej správy názor, že zodpovedným za vzniknutú škodu rovnakým dielom po 1/3 sú zainteresovaní: Projektant stavby Ing. arch. O. W.. Zhotoviteľ stavby HS HSV, s.r.o. a Investor stavby Slovenské technické múzeum. Poukázal nato, že sa nestotožňuje so závermi expertnej správy zo dňa 14.1.2009 o tretinovom podiele viny a má za to, že k havárii došlo z dôvodu vis maior a z dôvodu pochybenia projektanta a statika. Skutočnosť, že žalovaný nemá žiadny podiel na vadách, ktoré vznikli v dôsledku kalamitnej poveternostnej situácie (napadnutie veľkého množstva snehu) potvrdil aj sám žalobca, tým že žalovanému zaslal objednávku na odstránenie vád vzniknutých v dôsledku havarijnej situácie. V citovanej objednávke je uvedené, že žalovaný má zrealizovať odstránenie vád na základe prepracovanej projektovej dokumentácie. Tento fakt je tiež dôkazom toho, že žalovaný nenesie žiadnu zodpovednosť za haváriu zo dňa 8.1.2008, nakoľko k prepadnutiu strechy došlo v dôsledku vadnej pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorú žalovanému poskytol žalobca na realizáciu stavby. Na základe objednávky žalobcu zo dňa 12.3.2010, sa podľa žalovaného konštituoval nový obchodný prípad rovnajúci sa zmluve o dielo. Žalovaný vady odstránil a odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 13.4.2010 bola táto skutočnosť potvrdená. Žalobca a žalovaný zisťovacím protokolom zo dňa 25.3.2010 a zisťovacím protokolom zo dňa 15.4.2010 odsúhlasili celkový náklad na odstránenie vady spolu vo výške 87.844,99 EUR. Na základe uvedeného žalobca zaslal dňa 20.5.2010 návrh splátkového kalendára, v ktorom fakticky uznáva záverečné hodnotenie Expertnej správy LPA SERVICE s.r.o. zodpovednosť za vzniknutú škodu rovnakým dielom zainteresovaným trom subjektom, projektant stavby, zhotoviteľ a investor stavby a vyčísľuje tu jednotretinový podiel žalovaného na sumu 29.281,66 EUR. Žalovaný sa však nestotožňuje s týmto návrhom splátkového kalendára s rozdelenie na tretinové podiely za zodpovednosť. Poukázal na to, že žalovaný ma tiež za to, že žaloba nespĺňa podmienky dané § 80 písm. c/ O.s.p. o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a to naliehavý právny záujem. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určenie právneho vzťahu, alebo práva je naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu. Ak žalobca neposkytne súdu také tvrdenie a dôkazy, z ktorých by bol zrejmý jeho naliehavý právny záujem na určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je dôvod pre zamietnutie žaloby. Poukázal na to, že petit žaloby je nejasný, nezrozumiteľný a neurčitý.

Žalobca podaním zo dňa 3.2.2011 upravil petit tak, že žiadal, aby žalovaný v 1. rade bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi 41.694,52 EUR. Poukázal na to, že v snahe predísť vzniku ďalších škôd na diele a exponátov bola podľa dohody žalovanému predložená objednávka na odstránenie škody diela, celkové náklady na odstránenie škody spôsobenej deštrukciou diela predstavujú čiastku 100.850,37 EUR, ktorá pozostáva z nákladov na odstránenie škody spôsobenej na diele 87.844,99 EUR, škoda na exponátoch 12.212,36 EUR, náklady na vykonanie trhacích skúšok 790,02 EUR, spolu 100.850,37 EUR. Z týchto finančných nákladov žalobca uhradil z nákladov na odstránenie škody na diele 29.281,66 EUR, z nákladov na vykonanie trhacích skúšok 197,50 EUR a spolu 29.479,16 EUR, škoda spôsobená na exponátoch 12.212,36 EUR, spolu 41.694,52 EUR. Komunálnou poisťovňou a.s. Bratislava bolo doručenie oznámenie o poistnom plnení za Ing. arch. O. W.C. vo výške 17.032,38 EUR, ktorá bola v súlade so závermi pracovného stretnutia poukázaná žalovanému.

Žalovaný v 1.rade ani takto opravený nárok neuznal, tvrdil, že zodpovedným za vniknutú škodu je rovnakým dielom, t.j. po jednej tretine sú projektant stavby Ing. arch. O. W., autorizovaný architekt SKA, zhotoviteľ stavby a investor. Navrhol tiež, aby súd pripustil aby do konania na strane žalovaného pristúpil ako ďalší účastník na strane žalovaného, Ing. arch. O. W. a poukázal na to, že ani sa nestotožňuje so závermi expertnej správy zo dňa 14.1.2009 o tretinovom podiele viny a má za to, že k havárii došlo z dôvodu vis maior, z dôvodu pochybenia projektanta a statika.

Dňa 18.5.2011 žalobca navrhol, aby súd pripustil do konania vstúpil na strane žalovaného v 2.rade Ing. arch. O. W., autorizovaný architekt, H. XX, G..

Uznesením zo dňa 19. júla 2011 súd pripustil aby do konania vstúpil ako žalovaný v druhom rade Ing. arch. Martin Drahovský autorizovaný architekt SKA, Tomášikova 31, Košice, IČO: 35 544 694.

Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 14.3.2012 žiadal žalobu voči nemu ako neopodstatnenú zamietnuť. Poukázal na to, že na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXX dňa 5.1.2004 pre žalobcu zhotovil riadne návrh diela, projekt stavby „Letecké technické múzeum Košice“ podľa vlastností dohodnutých v predmetnej zmluve a STN noriem stanovených pre stavebné dielo. V článku 6, bod 6.4 Zmluvy o dielo žalovaný v 2. rade a žalobca dohodli zmluvnú záruke za návrh diela v trvaní troch rokov od odovzdania návrhu diela dňa 1.7.2004. Počas trvania trojročnej záručnej doby za návrh diela do jej uplynutia dňa 1.7.2007 žalobca ani žalovaný v 1. rade nevzniesli voči žalovanému v 2. rade žiadne výhrady, neuplatnili reklamáciu týkajúcu sa nesprávnosti, nevhodnosti, či iných nedostatkov, alebo vád návrhu diela, čím došlo k zániku zmluvnej záruky za akosť návrhu diela. Žalobca neuplatnil a v konaní ani netvrdil, že uplatnil voči žalovanému v 2. rade práva z vád návrhu diela v lehotách podľa § 562 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka počas záručnej doby v čase po vzniku havarijného stavu deštrukciou stavby Letecké technické múzeum Košice zo dňa 8.1.2008. V súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody žalobcom vzniesol námietku premlčania práva z vád návrhu diela z dôvodu neuplatnenia žalobcom bez zbytočného odkladu počas záručnej doby, respektíve neuplatnenie vôbec. Vady diela, ktoré sa prejavili deštrukciou stavby Letecké technické múzeum Košice dňa 8.1.2008, neboli spôsobené návrhom diela ani ako dôsledok porušenia povinnosti žalovaným v 2. rade. Vady diela na stavbe Letecké technické múzeum Košice vznikli v dôsledku nesprávnej realizácie diela v rozpore s návrhom diela. Žalovaný v 1. rade porušil technologický postup nesprávnym zalievaním koncoviek lán, ich bezdôvodným zalisovaním vrátane nesprávneho privarenia úchytiek koncoviek lán, čím došlo k deštrukcii predmetnej stavby. Návrh diela z hľadiska statických prepočtov dimenzovania lán bol vyprojektovaný správne. Doterajšie dôkazy, ktoré v konaní predložil žalobca a na ktoré poukázal žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení v konaní nepreukazujú zodpovednosť žalovaného v 2. rade za vznik škody, naopak žalobcom predložené dôkazy vylučujú zodpovednosť žalovaného v 2. rade za vznik škody. Žalobca v konaní nepredložil žiadny relevantný dôkaz na preukázanie zodpovednosti žalovaného v 2. rade za vznik škody a má výhrady aj k správnosti vyčíslenia škody. Z vyčíslenia škody nie je zrejmé čo predstavuje škodu, ktorá vznikla ako vina na odstránení následkov stavebného diela, škodu ktorá vznikla ako následok vadného plnenia. Škoda nie je vyšpecifikovaná jednotlivo voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, hoci žalovaný v 2. rade neuznáva žiadny svoj podiel zodpovednosti za škodu a už vôbec nie tak, aký bol stanovený spoločnosťou LPA SERVICE s.r.o. Košice. Z vyčíslenia škody tiež nie je zrejmé či v tejto škode je už zahrnutý náklad žalovaného v 2.rade, ktorý mu po dohode všetkých zúčastnených účastníkov stavby diela vznikol za vypracovanie projektu a ocenenie následkov vadného plnenia a náklady poskytnuté dočasne na odstránenie škôd v sumu 17.032,38 EUR, ktoré za žalovaného v 1. rade plnila Komunálna poisťovňa a ktoré žalovaný v 2. rade nepovažuje za plnenie z uznania zodpovednosti za škodu. Poskytnuté plnenie poisťovňou predstavuje predbežné plnenie na zabránenie vzniku ďalších škôd do doby, keď bude o zodpovednosti konkrétneho účastníka v tomto konaní právoplatne rozhodnuté. Žalovaný v 2. rade odmieta zodpovednosť za vzniknutú škodu, čo do základu a výšky vrátane nesúhlasu delenia zodpovednosti po 1/3 podielu každého zo zainteresovaných účastníkov. Dôvod delenia spoluzodpovednosti vo veci nie je daný a závery posudku LPA SERVICE Slovakia s.r.o. sú zjavne nesprávne. Z predložených dôkazov a zistení nevyplýva a už vôbec nie je zrejmé na základe akej skutočnosti LPA SERVICE Slovakia posudzoval vhodnosť tvaru konštrukcie do daných klimatických podmienok, použitie materiálov a zapracovanie, ich využitie na vlastnosti konštrukcie ak tieto skutočnosti neboli zistené, preto takýto záver posudku LPA SERVICE Slovakia s.r.o. je vecne a právne nesprávny. Obdobne je nesprávne tvrdenie Technickej univerzity Košice, ktoré posudzovalo dimenzovanie lán a prepätosť lán ohliadkou stavby v čase havárie, keď už laná boli prirodzene uvoľnené. Žiadal vzhľadom na závažné nedostatky predložených posudkov, najmä spoločnosťou LPA SERVICE Slovakia na posúdenie zodpovednosti za vadné plnenie diela „Letecká technické múzeum“ ustanoviť znalca konajúcim súdom. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nezodpovedá za vady diela „Letecké múzeum Košice“ z dôvodu, že tieto vady respektíve škody boli spôsobené v dôsledku vyššej moci a chybným návrhom diela, ktorý na zhotovenie diela odovzdal žalobca je zjavne nesprávne. Závery „Posúdenia napínacích lán strešnej konštrukcie“ zo dňa 1.10.2008 vypracovanej Doc. Ing. M. G. A.. z Technickej univerzity Košice, na ktoré žalovaný v 1. rade poukazuje vo svojom vyjadrení nepreukazujú, že vady diela sú spôsobené chybným návrhom diela. Zo záverov posudku Technickej univerzity v Košiciach v bodoch 1. a 2. jednoznačne vyplýva zodpovednosť žalovaného v 1. rade, ktorý realizáciu časti diela výroba koncoviek lán (zalievanie a lisovanie) zabezpečoval subdodávateľom firmou Mrazko. Trhacie skúšky vykonané Technickou univerzitou Košice potvrdzujú, že hlavnou príčinou deformácie stavby je vadná realizácia diela, predovšetkým v koncovkách lán, ktoré boli vyrobené v rozpore s STN EN 13411-4 nesprávnym zalievaním a bezdôvodným lisovaním, čo spôsobilo deštrukciu stavby. Statik

Ing. H. konštatuje zistenia evidentného povytiahnutia lán z puzdier úchytky a povytiahnutie ďalších lán, čo poukazuje na chybu (rozumej výrobnú) v danej časti konštrukcie. Žalovaný ďalej poukazuje taktiež na stanovisko projektanta čl. 160 spisu, že príčinou havárie a stavby nebola tiaž snehu, ale vadnosť realizácie a to koncoviek lán, stav tvarového riešenia konštrukcie v miestach kde došlo ku kritickému zaťaženiu vrátane membránovej plachty sa nedeformoval, čo potvrdzuje správnosť návrhu diela. Je irelevantné tvrdenie žalovaného v 1. rade, že nie je osobou odborne spôsobilou na projektovanie a statiku, ak je žalovaný v 1. rade podľa predmetu podnikania osobou, ktorá dlhodobo realizuje priemyselné stavby a stavby občianskej vybavenosti, a preto je na realizáciu týchto stavieb odborne spôsobilou osobou vrátane spôsobilosti na posúdenie vád návrhov diela a statiky, ktoré mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný v 1. rade nepreukázal vadnosť návrhu diela a ak tvrdí, že návrh diela bol vadný, potom mal povinnosť upozorniť žalobcu bez zbytočného odkladu na vadný návrh diela. A túto vadnosť návrhu diela mohol zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti. Žalovaný v 1.rade sa nemôže zbaviť zodpovednosti poukazom na ust. § 561, ak z doterajšieho dokazovania je zrejmé, že vadnosť diela nebola spôsobená chybným návrhom diela, ale nedodržaním technologického postupu pri výrobe koncoviek lán, /zalievanie a bezdôvodné lisovanie/ zabezpečované subdodávateľom žalovaného v 1. rade. Obdobne dôkazmi v konaní bola nesprávna realizácia diela preukázaná aj nesprávnym privarením úchytiek koncoviek lán do polohy tak, že laná boli namáhané v ohybe namiesto namáhania osovo, čo bol žalovaný v 1. rade niekoľkokrát upozornený projektantom. Poukázal na to, že nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného v 1. rade, že deštrukcia stavby bola spôsobená vyššou mocou, neúnosným zaťažením snehom na strešnom prekrytí plachtou objektu. Žalovaný v 2. rade navrhol zaťaženie plachty a lán pre druhú snehovú oblasť tak, ako to udáva STN platná v bode návrhu a realizácie diela. Dôkazom tvrdenia žalovaného v 2. rade o správnosti návrhu diela je tá skutočnosť, že k pretrhnutiu membránovej plachty došlo iba v miestach, kde plachta bola roztrhnutá nárazom na výškové krídlo lietadla AN - 2 Rudolf. Tento náraz bol výsledkom pretočenia oblúka oceľovej konštrukcie, pretočenie oblúka bolo spôsobené vytrhnutím lán z koncoviek. Znamená to, že pri kumulácii snehu v danej lokalite plachta sa nepretrhla následkom tiaže snehu, ba ani sa trvale nedeformovala, výpočet dimenzovania plachty a jej konštrukcie oceľovej a aj lán boli robené s normou zodpovedajúcimi koeficientmi bezpečnosti, ktoré vytvárajú rovnovážny stav v napätosti vo všetkých spolupôsobiacich častiach konštrukcie a teda pri havárii jednej časti by malo dôjsť minimálne k pretvoreniu časti druhej ak by hodnoty tiaže, respektíve dimenzovania neboli správne stanovené. Závery expertnej správy LPA SERVICE Slovakia s.r.o. týkajúce sa podielu zodpovednosti žalovaného v 2. rade neboli predmetom posúdenia vo veci a už len z toho dôvodu je expertná správa pre účely určenia zodpovednosti nepoužiteľná ako dôkaz a podľa jeho názoru má význam iba ako register zaevidovaných zistených skutočností podľa jednotlivých písomností a dôkazov predložených účastníkmi konania. Tvrdil, že v konaní bolo preukázané porušenie povinnosti žalovaným v 1. rade najmä pri realizácii časti diela zhotovenie koncoviek lán jeho subdodávateľom, keď nesprávnym postupom porušil normy STN EN 13411-4.

Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Dňa 22.11.2004 uzatvoril žalobca ako objednávateľ so žalovaným v 1. rade ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo, na základe ktorej objednávateľ zadáva zhotoviteľovi realizáciu stavby č. 1 (časť stavby zhotoviteľa 602-) "Letecké múzeum Košice“ a zhotoviteľ sa zaväzuje pre objednávateľa dielo zhotoviť.

Objednávateľ sa zaväzuje spolupôsobiť so zhotoviteľom pri vykonávaní diela vykonané práce a dodávky prevziať spôsobom dohodnutým v tejto zmluve a zaplatiť cenu za vykonanie diela.

V zmysle článku II. Zmluvné podklady: 2.1 Ako zmluvné podklady sú platné a záväzné tieto doklady: Projektová dokumentácia stavby vstupný projekt pre stavebné povolenie spracované Ing. arch. Martinom Drahovským autorizovaným architektom SKA z 02/2004 a výkaz výmer predložený objednávateľom, ktorý tvoril súčasť projektovej dokumentácie a jeho zmena zo dňa 13.4.2004. Výkaz - výmer predložený objednávateľom, ktorý tvoril súčasť projektovej dokumentácie a jeho zmena zo dňa 13.4.2004.

V zmysle článku III. Predmet a rozsah plnenia:

3.1 Predmetom plnenia zhotoviteľa podľa tejto zmluvy sú stavebné úpravy vrátane dodávky materiálu na stavbe Letecké múzeum Košice v rozsahu projektovej dokumentácie stavby spracovanej Ing. arch. Martinom Drahovským v platných STN a požiadaviek objednávateľa na rozsahu prác. 3.2 Stavba pozostáva z jediného stavebného objektu prekrytie stavebných priestorov "A Realizácia diela sa rozčleňuje na 3 etapy v súlade so zabezpečením finančných zdrojov objednávateľa a to: Rozsah prác I. etapy: Prípravné práce, základy v rozsahu stavebnej pripravenosti pre montáž OK a časť dodávky OK nosných rámov. Rozsah prác II. etapy: Dodávka a montáž OK bez komplentážnych prvkov vrátane povrchovej úpravy OK. Rozsah prác tretej etapy: Dokompletovanie dodávky a montáž OK, montáž plachty vrátane dokončenia stavebných prác , vnútornej kanalizácie a elektroinštalácie. 3.3 Miesto plnenie: Letecké múzeum Košice, katastrálne územie Košice - Barca. 3.4 Pri vykonávaní diela sa zhotoviteľ zaväzuje postupovať samostatne, zhotoviť dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a nebezpečenstvo a v súlade s touto zmluvou a spôsobom dohodnutým v tejto zmluve za spoluúčasti objednávateľa. K zmluve boli ešte urobené dodatky v počte 4. Dielo bolo vykonané a skolaudované 23.8.2006 a dňa 25.8.2006 Letecký úrad SR, Špeciálny stavebný úrad v Bratislave vydal kolaudačné rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby.

Dňa 8.1.2008 došlo v objekte Múzeum letectva k deštrukcii časti strešnej konštrukcie na otvorenom prístrešku pre historické lietadlá a leteckú techniku v múzeu letectva na letisku v Košiciach. Krytina strechy bola zaťažená vrstvou snehu a pod týmto zaťažením došlo k uvoľneniu oceľovej konštrukcie napínacích oceľových lán a k pretrhnutiu prístrešia plachty. Snehovým zaťažením došlo k pretrhnutiu kotviacich prvkov pod označením 908, následkom toho sa oblúkový priehradový rám R3 otočil okolo svojej osi, zrútil sa dovnútra prístrešku a pri páde sa roztrhla membrána o vystavovanú leteckú techniku.

Dňa 12.1.2008 sa za účasti objednávateľa, zhotoviteľa diela a projektanta uskutočnila ohliadka na mieste pri ktorej bolo zistené pretočenie veľkého oblúka oceľovej konštrukcie okolo osi uloženia, vyvlečenie kratších bočných lán z uchytávacích puzdier, roztrhnutie plachty oblúka kolmo na oblúk v strede medzi lúčmi až po priečne roztrhnutie v hornej a dolnej časti poľa, lokálne poškodenie plachty na miestach, kde ju poškodili kovové časti exponátov alebo úchytky samotnej konštrukcie, poškodenie exponátov nachádzajúcich sa v tomto priestore pod prekrytím stavby. Prehliadky sa zúčastnil aj statik Ing. H., ktorý 1/konštatoval, že v stredu 9.1.2008 pri ohliadke deštrukcie urobil meranie na výšku a záťaž snehu. Hrúbka voľne napadnutého snehu v okolí stavby bola 34 - 39 cm, merná hmotnosť snehu bola 265 km/m3, z čoho vyplýva zaťaženie na 105 kg/m2, merná hmotnosť snehu uľahnutého na konštrukcii bola lokálne 499 kg/m3. Vzhľadom na premenlivú hrúbku snehu sa lokálne zaťaženie pohybovalo až 175 kg/m2. Konštrukcia bola dimenzovaná v zmysle STN pre druhú snehovú oblasť na norme zaťaženia 70 kg/m2, čo pri koeficiente 1,4 dala výpočtové zaťaženie 98 kg/m2. Z uvedeného vyplýva, že zaťaženie snehom bolo prekročené a bolo potrebné prikročiť k odpratávaniu snehu. 2/ Upozornil na potrebu užívateľského manuálu pre takúto stavbu. Manuál nie je súčasťou projektovej dokumentácie.3/ Konštatoval, že z ohliadky stavby je evidentné vytiahnutie lán z puzdra úchytky a povytiahnutie ďalších lán, čo poukazuje na chybu danej časti konštrukcie. Ing. C., riaditeľ žalovaného: 1/ Konštatoval, že bude potrebné odborné stanovisko ku koncovke lana, 2/ Pri oprave bude potrebné aj odborné stanovisko k oceľovej konštrukcii. Ing. G. konateľ a realizátor plachty uviedol 1/Manuál na užívanie plachtovej konštrukcie spracovali a odovzdali. Konštatuje sa v ňom aj kritická výška snehu, pri ktorej treba sneh z konštrukcie odstrániť Havária nie je spôsobená plachtou ani príchytnými konštrukciami plachty. Roztrhnutie plachty nie je v spojoch a je evidentne spôsobené roztrhnutím na kovových častiach lietadla respektíve konštrukcie. 2/ oprava danej plachty zvarením by bola možná, ale veľmi náročná a bez ďalšej záruky na oblúk vrátený do projektovanej polohy. Ing. arch. M. W. realizátor plachty 1/ Doteraz známe havárie takýchto konštrukcií nie sú zapríčinené vinou plachty. 2/ K takýmto stavbám spracúvajú manuál z hľadiska plachty kvôli preťaženiu snehom. pružnosť plachty znesie aj lokálne väčšie návaly snehu je však treba po zime urobiť dopätie. Ing. arch. Drahovský 1/ Tvarové riešenie konštrukcie aj jej dimenzovanie napriek kritickému zaťaženiu a pretočeniu oblúka a následnej strate napätie na konštrukciu vyplývajúceho zo síl pôsobiacich v danom oblúkovom poli na konštrukciu preukázalo dostatočné správne riešenie nakoľko ani pri uvoľnení týchto síl trojboké lúče nevykazujú vizuálne mimoriadnu odchýlku. 2/ Použitie zabezpečovacích lán v kombinácii so stredovým tiahlom a aj exponát lietadla zabránili nárazu konštrukcie oblúka o konštrukciu podporných stĺpov a ďalšej deštrukcii. 3/ Hodnoty vrstiev snehu a postupy popísané v manuáli realizátora plachiet boli dostatočné pre celú konštrukciu preto pri dodržaní daných postupov a kvalitnej realizácie jednotlivých časti k deštrukcii nemalo dôjsť. 4/ Pre ďalšie užívanie stavby bude potrebné urobiť také návrhy, aby sa mohli porovnať

prevádzkové a investičné náklady aj ľudský potenciál a priestorové kapacity na odpratávaný sneh a vybral sa optimálny variant.5/ Vzhľadom na sledovanosť tejto stavby je potrebné po zdokumentovaní okamžite začať s odstránením poškodenia a následne, respektíve paralelne riešiť otázku zavinenia. Ing. U. riaditeľ STM 1/ Upozornil, že investor nemá manuál na používanie takejto stavby v ktorom by bol upozornený na skutočnosť odpratávania snehu podľa exaktných kritérií nakoľko vrstva snehu vykazuje rôzne hustoty a tým aj rôzne zaťaženia. 2/ Konštatoval, že pokiaľ si je vedomý STM poisťuje stavby až po uplynutí záručnej doby. 3/ Požiadal dodávateľa a projektanta aby prejednali a dohodli spôsob finančného krytia opravy konštrukcie. Opravu exponátov by pri rýchlom a zdarnom jednaní zabezpečilo aj finančne STM. 4/ Konštatoval že napriek rôznym pohľadom na realizovanie tejto stavby je to stavba výnimočná a pri doriešení problémov vyplývajúcich z jej experimentálneho charakteru by mohla pokračovať.

Dňa 17.1.2008 žalobca písomne reklamoval vady diela u žalovaného v l. rade listom č.XX/XXXX/XX a vyzval žalovaného v l. rade na ich odstránenie.

Technická univerzita v Košiciach, Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií, Skúšobňa oceľových lán vykonala Trhacie skúšky napínacích lán strešnej konštrukcie. Na skúšku boli doručené dve napínacie laná typu Herkules. V zmysle posúdenia Nedostatky lán a ich upnutia ku konštrukcií strechy zistené obhliadkou stavby a skúškou lán. 1/ Koncovky lán nezodpovedajú požiadavkám STN EN 13411-4, ktorá mohla byť použitá pri návrhu, dimenzovaní a realizácií koncovky. 2/ Koncovky lán boli bezdôvodne lisované. Na obrázku rozrezanej koncovky po skúške je vidno deformáciu vnútorného kužeľa a deformáciu drôtov lana v mieste lisovania. 3/ Laná v konštrukcií strechy nie sú predpäté a nespolupracujú- neplnia svoju funkciu. 4/ Konštrukcia uchytenia lán ku konštrukcii strechy spôsobuje, že laná nie sú osovo zaťažené. Hlavne v miestach výstupu plán z koncoviek sú laná namáhane na ohyb. Čo je nedovolené zaťaženie lán. 5/ Dimenzovanie lán na hodnoty uvedené projektantom je zlé Pri návrhu sa nemôže vychádzať z menovitej nosnosti lana, ale má sa uvažovať s minimálnou nosnosťou, ktorá je u lán týchto konštrukcií cca 75% z menovitej nosnosti. Čiže menovitá nosnosť lán by mal byť cca 1,5 x väčšia ako predpokladaná maximálna sila v lane. Všetky vyššie uvedené j chyby spôsobili haváriu lana pravdepodobne pri silách menších, ako bolo predpokladané pri návrhu konštrukcie. Skúškami bolo preukázané, že chybným návrhom a realizáciou koncovky došlo k zníženiu nosnosti lán na 61 % a 68,3 % z menovitej pevnosti. Podľa bodu 5 nosnosť zistená pri skúške mal byť min. 75 % z menovitej nosnosti lana a väčšia ako 378,6 kN. Pri správnom predpoklade požadovanej výpočtovej sily v lane 312,1 kN je potrebné použiť lano menovitej nosnosti cca. 468,15 kN. K lanu je potrebné správne priradiť kužeľovú koncovku a správe ju zrealizovať, najlepšie v zmysle noriem STN EN 13411 a ČSN 02 4456. Zároveň je nutné lanu v uchytení ku konštrukcii umožniť otáčanie okolo všetkých troch základných priestorových osí.

Z posudku vypracovaného LPA SERVICA Slovakia s.r.o. vypracovaného pre KOOPERATIVA poisťovňa a.s. zo dňa 14.1.2009 vyplýva v zmysle záverečného vyhotovenia, že pôvodom vzniku škody je trhlina na otvorenom prístrešku pre historické lietadlo a leteckú techniku i poškodených lietadlách bola tiaž snehu. Sneh po zosuve z vrchnej časti membrány od stredového centrálneho pylónu sa nezosunul na zem, ale sa kumuloval v spodnej časti membrány, v blízkosti oblúkového priehradového rámu R3, respektíve ostatných oblúkových priehradových rámov. Zvýšenou kumuláciou snehu v nižších častiach membrány značne zväčšuje jej deformáciu a preťaženie v niektorých miestach. To napomáha ešte väčšiemu zosuvu snehu do nižších častí a spôsobuje zníženie spádu membrány, čo znižuje odtok vody napršanej do snehovej vrstvy v najnižšom mieste priehybu, kde odtok nie je možný. Týmto spôsobom pád strechy a poddajnosť membrány pôsobí samokumulatívne na zaťaženie v zimnom období a zaťaženia vôbec nezodpovedajú normovým. Tento efekt kumulovania snehu na membráne bol spôsobený pravdepodobne nedostatočným sklonom respektíve tvarom otvoreného prístrešku a to za predpokladu správneho dopnutia obvodových lán. Na obvodom uchytení jednotlivých plachtových dielov PL1, PL8 o oceľovú konštrukciu. Na vzniku škodovej udalosti - deštrukcii časti strešnej konštrukcie na otvorenom prístrešku pre historické lietadlá a leteckú techniku sa následne podieľalo viacero príčin a ukazovateľov, medzi inými aj: Únosnosť tiahiel - k pretočeniu oblúkového priehradového rámu R3 došlo z dôvodu roztrhnutia tiahiel 980. Nedostatky lán a ich uplynutia ku konštrukcii otvoreného prístrešku zisteného obhliadkou stavby a skúškou lán sú nasledovné: Koncovky lán nezodpovedajú požiadavkám STN 13411-4, ktorá mohla byť použitá pri návrhu, dimenzovaní a realizácii koncovky. Koncovky lán boli bezdôvodne lisované. Na rozrezanej koncovke po skúške je vidno deformáciu vnútorného kužeľa a deformáciu drôtov lana v mieste lisovania. Laná v konštrukcii strechy nie sú predpäté a nespolupracujú, neplnia svoju funkciu. O zle napnutých lanách a väčšom pretvorení konštrukcie svedčí

aj priebeh deštrukcie. Konštrukcia uchytenia lán ku konštrukcii strechy spôsobuje, že laná nie sú osovo zaťažené. Hlavne v miestach výstupu lán z koncoviek sú laná namáhané na ohyb, čo je nedovolené zaťaženie lán. Dimenzovanie lán na hodnoty uvedené projektantom je zlé. Pri návrhu sa nemôže vychádzať z menovitej nosnosti lana, ale má sa uvažovať s minimálnou nosnosťou, ktorá je u lán týchto konštrukcií cca 75% z menovitej nosnosti. Čiže menovitá nosnosť lán by mala byť cca 1,5 x väčšia ako predpokladaná maximálna sila v lane. Laná v uchytení ku konštrukcii neumožňujú otáčanie okolo všetkých troch základných osí. Tvar konštrukcie - v technickej správe statika je nariadenie - „počas prevádzky objektu bude potrebné zaistiť sledovanie pretvorenia a dopísanie lán počas jedného roka“. V projekte a v stavebnom denníku nie sú žiadne ďalšie záznamy o projektovom spracovaní dopísania lán č. 905 až 908. Neexistuje žiaden písomný záznam, ani ústna informácia, či sa dopínanie lán a centrovanie konštrukcie prevádzalo podľa vopred vypracovaného manuálu. Sú záznamy o napínaní membrány dodávateľom. Výpočet plachty a zaťaženia z membrány na oceľovú konštrukciu boli riešené fínskou firmou zaoberajúcou sa konštrukciami s membránovou krytinou. Boli dodané iba sily na oceľovú konštrukciu a z jedného zaťažovacieho stavu. Nie je jasné, či boli uvažované deformácie plachty, kumulácia snehu v nepriaznivých miestach a tým vplyv na zaťaženie oceľovej konštrukcie. Otvorený prístrešok pre historické lietadlá a leteckú techniku bol súmerne vsadený medzi už tri stojace hangáre. Dôkazom je, že napínacie laná č. 905 a 907 priehradových rámov R2 a R3 nemohli byť upevnené v bodoch na pôvodne projektovaných miestach, ale museli sa umiestniť na zosilnené priečky priehradových rámov R2 a R3. Bolo to podľa dokumentácie riešenie XX/XXXX a práve napínacie laná 907 pri škodovej udalosti neboli pretrhnuté a dovolili takú deformáciu, aby sa oblúk R3 pretočil. Na základe vyššie uvedeného dôvodom vzniku škody bola tiež tiaž snehu, príčinou vzniku škody bol súbor okolností a nedostatkom na ktorého vzniku a priebehu sa viac či menej podieľali. Projektant stavby a jeho subdodávateľ nedostatočne vypracovaná projektová dokumentácia stavby „ Letecké múzeum Košice“ hlavne v bode vhodnosť tvaru konštrukcie do daných klimatických pomerov použité materiály, a zapracovanie, ich využitia do únosnosti konštrukcie. Zhotoviteľ stavby Nedostatočný výber rôznych renomovaných firiem v pozícii subdodávateľa napríklad Steel energy s.r.o. Košice. Firma po zhotovení pravdepodobne zanikla. Počas celej doby šetrenia sa s ňou nepodarilo nadviazať kontakt. Slabá súčinnosť s projektantom stavby a jeho subdodávateľa pri riešení problémových situácií. Investor stavby. Nedostatočný výkon stavebného dozoru, ktorý v ktoromkoľvek časovom úseku zhotovenia stavby mohol stavbu pozastaviť pre neriešenie, respektíve nedostatočné riešenie vzniknutých technických problémov počas zhotovenia stavby jednotlivými firmami, čo sa podľa stavebného denníka nikdy nestalo. Nedostatočné prevzatie stavby /napr. nedodaný manuál na napínanie lán/.

Za daného stavu je priam nemožné presne stanoviť percentuálny podiel jednotlivých zainteresovaných na vzniknutej škode osadeného prístrešku pre historické lietadlá a leteckú techniku, pretože svojim spôsobom každý z nich nesie určitý podiel viny na vzniknutej škode. Z uvedeného dôvodu berie jednotlivých zainteresovaných: Projektant stavby, „Letecké múzeum Košice, Ing. arch. Martin Drahovský a jeho subdodávateľ Tury s.r.o.. Zhotoviteľ stavby a jeho subdodávateľ, investor stavby zodpovedný za vzniknutú škodu rovnakým dielom. Investor stavy „Letecké múzeum Košice“ zodpovedných za vzniknutú škodu rovnakým dielom.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom Technický a skúšobný ústav stavebný NO, Bratislava za účelom zistenia príčin havárie strešnej konštrukcie výstavného pavilónu. a stanovenie podielu jednotlivých subjektov zainteresovaných na vzniknutej škode.

Znalec vo svojom znaleckom posudku č. XX-XX/XXXX v závere konštatoval, že za rozhodujúcu príčinu havárie sa označuje nedovolená zámena a chybné skutočné vyhotovenie stabilizačných ťahadiel č. 907 a 908 lán Herkules. Za spúšťací mechanizmus havárie sa považuje výnimočný vývoj počasia a to viackrát sa opakujúce vytrvalé sneženie za mrazivého počasia sprevádzané slabým vetrom, následne mierne oteplenie, krátko trvajúci dážď a ďalšie sneženie. Veľmi nepriaznivý vývoj počasia rozhodujúcou mierou prispel k naštartovaniu procesu havárie. Na streche sa nakumulovalo a prerozdelilo veľké množstvo snehu, ktorý sa dostal do pohybu a svojou kinetickou energiou prispel k tomu, že namiesto staticky pôsobiaceho zaťaženia sa vyvolalo aj dynamicky pôsobiace zaťaženie stabilizačných ťahadiel. Takáto situácia sa vo výpočtovom modely konštrukcie a v uvažovaní zaťažení prakticky dá iba ťažko zohľadniť a s takouto situáciou sa jednoznačne neuvažovalo ani vo vtedy vlastnej norme STN 73 0035: 1986.

Ustanovenie článku 149 STN 73 0035:1986 sa na predmetnú strechu priamo nevzťahuje, ale poukazuje na tento možný nepriaznivý stav zaťaženia snehom a pri návrhu takej citlivej konštrukcie na zmenu

nekonzervatívnych síl v uzloch pripojenia plachty sa s takýmto zaťažovacím stavom malo uvažovať. Výstupné dokumenty projektu statiky nenasvedčujú, že by sa uvažoval taký stav. Prerozdelenie snehu na streche spôsobilo nárast síl v stabilizačných ťahadlách a dá sa predpokladať, že sily v krátkych ťahadlách 908 prekročili výpočtovú hodnotu 312,12 gm v statickom výpočte /4.31/ napokon hrubo odhadnutý nárast zvislých zložiek síl na oblúk R3 je na 184% síl podľa /4.31/. V pôvodnom návrhu statického riešenia boli ťahadlá 908 poddimenzované, avšak pôvodný návrh sa nezrealizoval.

Na výrobu ťahadiel sa použilo lano, ktoré malo o 6,85% menšiu menovitú nosnosť ako lano navrhnuté v projekte a použité lano nevyhovovalo požiadavkám spoľahlivosti. Výpočtová únosnosť ťahadla 908, vyrobeného z lana Herkules vypočítaná podľa STN EN 1993-1-11:2011 je o 16,7% menšia ako výpočtová sila v tomto ťahadle. Ak uvážime, že pri prerozdelení snehu bola skutočná sila v ťahadle väčšia ako 312,12 gm, to spôsobilo takmer s istotou dosiahnutie, respektíve prekročenie menovitej únosnosti samotného lana. Ak pripustíme, že sa mohli vyskytnúť pri výrobe koncoviek podobné imperfekcie ako sa zistilo pri skúškach vzoriek na špecializovanom pracovisku, Fakulte BERG potom bol kolaps konštrukcie neodvratný.

Percentuálny podiel jednotlivých subjektov na vzniknutej škode vychádza z celkovej škody, pričom nie je známe, že by na výpočet podielov jestvovali nejaké technické pravidlá. Celková výška škody sa dá stanoviť/odhadnúť prostredníctvom odhadu jednotlivých stavebných prác potrebných na odstránenie následkov škody. Takouto úlohou sa nemôžu zaoberať, nakoľko v danom odvetví nepôsobí.

Tvar konštrukcie obzvlášť textilnej membránovej krytiny sa nedá označiť za nedovolený tvar v zmysle platných noriem navrhovania. Konštrukcia sa zaraďuje svojim tvarom medzi novodobé konštrukcie textilnej architektúry a na jej návrhu sa podieľal aj jeden .z popredných špecialistov, Fín O. P.. Na výslednom architektonickom riešení spolupracoval široký tím špecialistov pod vedením generálneho projektanta Ing. arch. Martina Drahovského. Podľa vyjadrenia statika L.. Z. H. sa hľadal vhodný tvar konštrukcie s tým, že pôvodná navrhovaná výška sa znížila z dôvodu obmedzení stavby priamo v areály letiska. Malo to za následok zníženie sklonu strešnej krytiny. Vyšší sklon by aktívnejšie, účinnejšie pôsobil pri sklzovaní snehu v menších vrstvách a viac by bránil vytváraniu konkávnych plôch na plachte strešnej krytiny. Nedá sa však vylúčiť, že pri výnimočnej situácii, ktorá panovala vo vývoji počasia by sa sneh pravdepodobne nahromadil aj pri väčších sklonoch jednotlivých dielov strešnej konštrukcie, najmä ak spočiatku došlo k jeho primrznutiu.

Samotný tvar konštrukcie sa za daných preukázaných okolností nedá priamo označiť za príčinu havárie, nakoľko pri správnom dimenzovaní, respektíve pri správnom vyhotovení stabilizačných ťahadiel by sa vytvorila v týchto prvkoch podstatne väčšia rezerva na odolanie účinkom skutočného zaťaženia a nanajvýš by došlo k veľkým pretvoreniam konštrukcie bez následného kolapsu. Bez podrobnejšej analýzy sa však nedá vylúčiť, že pri dosiahnutí zaťaženia podľa STN EN 1991-1-3 by mohli nastať väčšie komplikácie, alebo až kolaps.

Výpočtová hodnota zaťaženia snehom a vlastnou tiažou v súčte 1,0 kN/m2 podľa statického výpočtu /4,31/ je o 19,20 % menšia ako by vyplývalo z aplikácie všetkých parciálnych súčiniteľov spoľahlivosti podľa STN ale iba asi o 7,5% menšia ako sa zistilo pri rekonštrukcii prípadu pre reálne zaťaženie snehom /bez uváženia skĺznutia/. Odhliadnuc od uvedeného sa v dimenzovaní priehradových prvkov oceľovej konštrukcie nezistili hrubé nedostatky.

Za hrubý nedostatok sa však považuje dimenzovanie ťahadiel 908 zhotovených lán Herkules. Treba poukázať že na navrhovanie membránových konštrukcií textilnej architektúry nie sú zavedené žiadne technické normy. Pri navrhovaní sa vychádza zo skúseností, čo bolo zrejme aj hlavným dôvodom na využitie služieb fínskeho špecialistu. Tieto vykonané práce sa z predloženej dokumentácie podrobnejšie nedajú skontrolovať. Súčtová kontrola vertikálnych zložiek síl potvrdila, že fínsky statik vykonal návrh plachiet na zaťaženie 1,0 kN/m2.

Na základe údajov v protokoloch o skúške /5.2/ je zrejmé, že sa neskúšali priamo havarované laná a skutočné množstvo nepreukazujú skutočnú nosnosť, priamo havarovaných prvkov. Aká bola skutočná nosnosť roztrhnutých lán Herkules s nalisovanými koncovkami sa už nedá preukázať. Ak sa pripustí, že sa mohli vyskytnúť pri výrobe koncoviek podobné imperfekcie ako sa zistilo pri skúškach robených

na špecializovanom pracovisku fakulte BERG, potom ťahadlá 908 svojou nosnosťou nemohli odolať nasledujúcemu zaťaženiu.

Stanovenie hodnoty pre dopnutie stabilizačných ťahadiel pokladá z technického hľadiska za veľmi problematické. Vyžadovalo by si to veľmi podrobnú statickú analýzu na zložitom výpočtovom modely, ktorým by bola kompletná potrebná oceľová konštrukcia spolu s pripojenými membránovými prvkami plachiet. Zostavenie takéhoto modelu by výrazne zvýšilo náklady na obstaranie projektovej dokumentácie. Takýto výpočtový model v rámci projektu nevznikol a projektanti statiky každý osobitne riešil svoje čiastkové úlohy. /Plachty - Orpana, oceľová konštrukcia - Tury. Druhou cestou mohlo byť empirické dolaďovanie konštrukcie pri napínaní plachiet. Ak by sa pred týmto procesom počas výstavby inštalovali v jednotlivých ťahadlách snímače sily, umožnilo by to následne kontrolovanie odchýlok pri rôznych poveternostných situáciách a možno by sa tým predišlo kolapsu konštrukcie. Asi by sa pri takomto postupe zistila aj hrubá nedovolená zámena lán ťahadiel /napríklad pri kalibrácii snímačov/. Každopádne by aj táto druhá cesta znamenala zvýšenie nákladov výstavby. Investor v súčinnosti s generálnym projektantom nevyužili žiadnu z uvedených možností.

Textilná strešná krytina z plachiet RECONTRAINT, R1302S/Fluotop T2 má vysokú pevnosť ťahu, zároveň je však aj značne plastická a je pevne rozťažná, čo si vyžaduje, aby bol tvar strešnej krytiny stabilizovaný predpätím. Takéto predpätie mala zabezpečovať podporná konštrukcia s oblúkovými priehradovými nosníkmi s možnosťou voľného pretočenia "gravitačne" a stabilizačnými ťahadlami s napínacím mechanizmom. Idiové riešenie bolo založené na tom, že predpätie sa dosiahlo samotným tvarom a konštrukčným vystriedaním jednotlivých prvkov a postupným napínaním prvkov do želaného tvaru. Riešenie predpätia nebolo doložené výpočtami, alebo meraniami "predpínacích síl" stabilizačných ťahadiel a nebolo ani experimentálne overené na fyzikálnom modely konštrukcie.

Kto mal za užívateľa povinnosť koordinovať odpratávanie snehu nie je technického charakteru a táto otázka znalcovi neprislúcha. Znalec by na túto otázku možno vedel odpovedať hodnotením listinných dôkazov, čo však znalcovi taktiež neprislúcha.

Pri návrhu konštrukcie sa nezostavil úplný spoločný výpočtový model oceľovej konštrukcie a membránovej textilnej krytiny. Riešenie čiastkových úloh nezaručilo odhalenie všetkých kritických situácií. Podrobnejšie preskúmanie tejto otázky pokladá s ohľadom na doterajšie výsledky zisťovania znaleckého dokazovania za neefektívne a preto upustil od takéhoto postupu.

V čase udalosti nemohol k havárii nijakým spôsobom prispieť vietor, nakoľko dosahoval rýchlosť iba do 1 m/s. Aj niekoľko dní pred haváriou pri výdatnom snežení dosahovala rýchlosť vetra iba do 4 m/s výnimkou 2. - 4. január 2008, kedy dosahoval vietor rýchlosť do 10 m/s. Tvar veterných ružíc za mesiac december rokov 2007, 2011, 2012, 2013 a mesiac január v rokoch 2008, 2012, 2013 nenasvedčuje tomu, že by sa počas snežení mal prejavovať v danej lokalite spád vyššieho kondenzu priemyselných pár zapríčiňujúci významné zvýšenie snehovej pokrývky. V odbornej literatúre aj zo zdrojov SHM nie je známa žiadna publikácia, ktorá by sa seriózne zaoberala problémom výskytu vyššieho kondenzu priemyselných pár a jeho vplyvom na zrážky v podobe snehu. Nevylučuje sa v danej lokalite, že sa vyskytuje nejaká anomália, nakoľko z domácich zdrojov sa vyskytujú tvrdenia, že občas vídavať v tejto lokalite viac snehu ako v okolí. Oficiálny zdroj SHM k tomu uviedol, že dňa 8.1.2008 bola celková snehová prikrývka na stanici Košice - Mesto 22 cm, G., A. XX, teda tieto miesta neboli bez snehovej pokrývky, pričom však vzhľadom na oteplenie po 11.1.2008 došlo k topeniu snehu a dňa 24.1.2008 bola výška celkovej snehovej pokrývky registrovaná v stanici Košice, letisko iba 8 cm. Úkaz teda mohol byť pozorovaný tak ako sa opisuje (5.1). Ak pripisovať krivku spádu kondenzu nejakú váhu, potom to bude zrejme iba nejaký vyvýšený poprašok vo výške pár centimetrov a pri stanovení výpočtových zaťažení snehom sa týmto úkazom netreba podrobnejšie zaoberať.

V pôvodnom projekčnom riešení neboli laná správne navrhnuté, ako sa však poukázalo realizácia sa hrubo odchyľuje od návrhu. Ťahadlá sa zhotovili z lán úplne iného typu, než sa navrhovalo v projekte, alebo je dokonca uvedené v „Projekte skutočného vyhotovenia (4.41 až 4.50).

Preukázané zmeny lán ťahadiel v rozpore s výkresmi /..XX/ V. /..XX/ naznačujú prinajmenšom nedôslednosť kontroly .

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že žalobca so žalovaným v l. rade uzavreli zmluvu o dielo predmetom ktorej bolo zhotovenie a realizácia diela „Letecké múzeum Košice“ a žalobca so žalovaným v II. rade zmluvu o dielo predmetom ktorej bolo vypracovanie projektovej dokumentácie pre realizáciu diela „Letecké múzeum Košice“. Dielo bolo žalobcom prevzaté skolaudované dňa 23.8.2006 a Letecký úrad SR špeciálny úrad v Bratislave vydal dňa 25.8.2006 kolaudačné rozhodnutie ktorým povolil užívanie stavby.

Dňa 8.1.2006 došlo v predmetnom objekte „Letecké múzeum Košice“ k deštrukcii stavby, uvoľnenie oceľovej konštrukcie napínacích oceľových lán a pretrhnutiu prestrešenia - plachty a k poškodeniu exponátov.

Vznik havarijnej situácie žalobca oznámil žalovaným a zápis zo dňa 12.1.2008 svedčí, že v prítomnosti účastníkov žalobcu a žalovaných sa uskutočnila obhliadka na mieste, pri ktorej bolo zistené pretočenie veľkého oblúka oceľovej konštrukcie okolo osi uloženia, vyvlečenie kratších bočných lán z uchytávacích puzdier, roztrhnutie plachty oblúka kolmo na oblúk v strede až po priečne roztrhnutie v hornej a dolnej časti poľa lokálne poškodenie plachty na miestach, kde ju poškodili kovové časti exponátov alebo úchytky samotnej konštrukcie, poškodenie exponátov nachádzajúcich sa v tomto priestore.

Žalobca a vyzval listom zo dňa 17.1.2008 žalovaného v l. rade k odstráneniu následkov vzniklých na stavbe deštrukciou. Žalovaný v l. rade nárok žalobcu neuznal s odôvodnením, že za škody spôsobené vyššou mocou nezodpovedá a žalovaný v 2.rade listom zo dňa 22.5.2009 taktiež odmietol zodpovednosť za daný stav.

Žalobca tvrdil, že chyby lán a ich upnutia ku konštrukcii strechy spôsobili haváriu. Vzhľadom na výsledky trhacích skúšok lán žalovaný v 2.rade konštatoval veľkú neistotu v skutočnej únosnosti všetkých koncoviek lán. Keďže žalovaný v l. rade odmietol pristúpiť k odstráneniu škody podľa pôvodnej projektovej dokumentácie bol na pracovnom stretnutí 11.3.2010 dohodnutý postup odstránenia škody s tým, že buď sa vymenia všetky lana za lana, ktoré budú spĺňať pôvodne navrhované parametre, pričom žalovaný v l. rade nevedel túto podmienku zaručiť, alebo lana budú zamenené za tyčovú konštrukciu Detaz cenovo príbuznú ako výroba nových lán s koncovkami. S týmto riešením súhlasili všetci zúčastnení. Nejednalo sa o nové dielo, ale o určenie spôsobu odstránenia vady. Zároveň bolo dohodnuté, že až do rozhodnutia súdu budú účastníci znášať jednu tretinu finančných nákladov na odstraňovaní vád diela aby sa predišlo vzniku ďalších škôd na diele a exponátoch.

V konaní bolo nesporne preukázané, že dielo vykazovalo vady, ktoré spôsobili že došlo k deštrukcii stavby .

V posudzovanej veci žalobca uplatnil nárok z vád diela proti žalovanému v l. rade ako zhotoviteľovi diela a žalovanému v 2.rade ako zhotoviteľovi projektu. Ide o vady spadajúce do záruk.

Žalovaní predmetné vady nepovažovali za vady, za ktoré by ako zhotovitelia mali niesť zodpovednosť, nakoľko tieto vady neboli spôsobené porušením ich povinnosti.

Súdom ustanovený znalec Technický a skúšobný ústav stavebný n.o. Bratislava v znaleckom posudku č. 10-05/2014 za rozhodujúcu príčinu havárie označuje nedovolenú zámenu a chybné skutočné vyhotovenie stabilizačných ťahadiel č. 907,908 z lán Herkules. Dielo bolo v súvislosti s nedovolenou zámenou nesprávne realizované za čo zodpovedá žalovaný v l. rade.

Podľa znaleckého posudku tvar konštrukcie obzvlášť tvar textilnej membránovej krytiny sa nedá označiť za nedovolený. Podľa vyjadrenia statika L.. H. sa hľadal vhodný tvar konštrukcie s tým, že pôvodná navrhovaná výška sa znížila z dôvodu obmedzení stavby priamo v areáli letiska, čo malo za následok zníženie sklonu strešnej krytiny. Vyšší sklon by aktívnejšie pôsobil pri skĺzavaní snehu v menších vrstvách a viac by bránil vytváraniu konkávnych plôch na plachtách strešnej krytiny. Samotný tvar konštrukcie sa za daných preukázaných okolností nedá priamo označiť za príčinu havárie, nakoľko pri správnom dimenzovaní resp. pri správnom vyhovení stabilizačných ťahadiel by sa vytvorila v týchto prvkoch podstatne väčšia rezerva na odolanie účinkom skutočného zaťaženia a nanajvýš by došlo k veľkým pretvoreniam konštrukcie bez následného kolapsu.

Znalec v znaleckom posudku stanovenie hodnoty predopnutia stabilizačných ťahadiel pokladá z technického hľadiska za veľmi problematické. Vyžadovalo by si to veľmi podrobnú statickú analýzu na zložitom výpočtovom modeli , v ktorom by bola kompletná podperná oceľová konštrukcia spolu s pripojenými membránovými prvkami plachiet. Takýto výpočtový model v rámci projektu nevznikol a projektanti statiky každý osobitne riešili svoje čiastkové úlohy. Druhou cestou mohlo byť empirické „dolaďovanie konštrukcie“ pri napísaní plachiet. Ak by sa pred týmto procesom počas výstavby inštalovali v jednotlivých ťahadlách snímače sily, umožnilo by to následné kontrolovanie odchýlok pri rôznych poveternostných situáciách a možno by sa tým predišlo kolapsu konštrukcie. Asi by sa pri takomto postupe zistil aj hrubá nedovolená zámena lán ťahadiel. Investor v súčinnosti s generálnym projektantom nevyužili žiadnu z uvedených možnosti. Riešenie predpätia nebolo doložené výpočtami alebo meraniami „ predpínacích síl“ stabilizačných ťahadiel a nebolo ani experimentálne overené na fyzikálnom modeli konštrukcie.

V priebehu dokazovania sa nepodarilo ani znaleckým dokazovaním presne jednoznačne určiť podiel zainteresovaných subjektov na vzniku deštrukcie časti strešnej konštrukcie. /

Nedostatočné vypracovanie projektovej dokumentácie stavby vrátane statických výpočtov vhodnosť tvaru konštrukcie do daných klimatických pomerov a použitie materiálu a zapracovanie ich využitia do únosnosti konštrukcie súd zhodnotil ako 15 % zodpovednosti za vady diela.

Z výsledkov dokazovania vyplynulo, že za spúšťací mechanizmu havárie sa považuje veľmi nepriaznivý vývoj počasia ktorý rozhodujúcou mierou prispel k naštartovaniu procesu havárie. Na streche sa nakumulovalo veľké množstvo snehu, ktorý žalobca s ohľadom na starostlivosť o objekt mohol odpratať vzhľadom na špecifickosť snehu, ktorý bol ťažký aj keď nedosahoval 50 cm. Zo stany investora nebol zabezpečený dostatočný výkon stavebného dozoru, ktorý by v ktoromkoľvek časovom úseku zhotovenie stavby mohol pozastaviť a nedošlo prevzatiu manuálu na napísanie lán. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zodpovednosť za vzniknutú situáciu pri nesie aj investor v podiele 15 %.

Vychádzajú z vyššie uvedených skutkových zistení súd rozsudkom č.k. zo dňa 20.mája 2015 návrh zamietol. Pri určení výšky podielu účastníkov na vzniknutej deštrukcii a vád diela súd vychádzal z ustanovenia § 136 O.s.p. podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec urči ju súd podľa svojej úvahy a pri určení podielu vychádzal aj zo znaleckých posudkov. Súd určil podiel zodpovednosti žalovaného v 1.rade vo výške 70 % s ohľadom na to, že v zmysle znaleckého posudku je nesporné že hlavnou príčinou deštrukcie časti strešnej konštrukcie stavby bola nedovolená zámená a chybné skutočné vyhotovenie stabilizačných ťahadiel č.907,908 z lán Herkules , a nedodržanie technologického postupu pri výrobe koncoviek. Nedostatočné vypracovanie projektovej dokumentácie stavby vrátane statických výpočtov , vhodnosť tvaru konštrukcie do daných klimatických pomerov a použitia materiálu a zapracovanie ich využitia do únosnosti konštrukcie súd zhodnotil ako 15 % zodpovednosti u žalovaného v 2.rade. Z dokazovania vyplynulo, že za spúšťací mechanizmus havárie sa považuje veľmi nepriaznivý vývoj počasia ktorý rozhodujúcou mierou prispel k naštartovaniu procesu havárie. Na streche sa nakumulovalo veľké množstvo snehu, ktorý žalobca s ohľadom na starostlivosť o objekt mohol odpratať vzhľadom aj na špecifickosť snehu, ktorý bol ťažký aj keď nedosahoval 50 cm. Zo strany žalobcu ako investora nebol zabezpečený ani dostatočný výkon stavebného dozoru, ktorý by v ktoromkoľvek časovom úseku zhotovenie stavby mohol pozastaviť . Nedostatočné prevzatie stavby napr. nedodaný manuál na napínanie lán. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že zodpovednosť za vzniknutú situáciu nesie aj investor v podiele 15 %.

Voči rozsudku bolo podanie žalobcom odvolanie.

Krajský súd Košice uznesením č.k. zo dňa 24.novembra 2015 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd považoval správny postup súdu prvého stupňa ak na priznanie výšky uplatnenej náhrady škody spojenej s vadami diela aplikoval ustanovenie § 136 O.s.p. a určil podiel zodpovednosti účastníkov konania tak, že žalobca nesie podiel zodpovednosti v rozsahu 15 %, žalovaný v l. rade 70 % a žalovaný v 2.rade v rozsahu 15%. Uložil súdu prvého stupňa v ďalšom konaní urobiť jasný a zrozumiteľný výpočet toho z čoho sa skladá uplatnená pohľadávka

41.694,52 Eur a následne priznať žalobcovi dôvodne uplatnenú pohľadávku v rozsahu 85 % / 70 % od žalovaného v l. rade a 15 % od žalovaného v 2.rade./

Podľa § 226 o.s.p. súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

V zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu úlohou súdu je zistiť výšku škody a urobiť jasný a zrozumiteľný výpočet toho z čoho sa skladá uplatnená pohľadávka a následne priznať žalobcovi dôvodne uplatnenú pohľadávku.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné že vady diela - deštrukcie stavby boli odstránené. Žalovaný v l. rade vady diela odstránil na vlastné náklady, ktorá skutočnosť bola potvrdená odovzdávacím a preberacím protokolom zo dňa 13.4.2010 a celkové náklady na ich odstránenie predstavovali 87.844,99 Eur, projekčné práce na ich odstránenie 3 153,43 Eur, a náklady za vykonanie trhacích skúšok 790,02 Eur. Škoda vznikla aj na exponátoch - lietadlách vo výške 12.215,36 Eur. Celková škoda je vo výške 104.004,16 Eur, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná. Táto škoda pozostáva z nákladov vynaložených jednotlivými účastníkmi vo forme finančného a vecného plnenia.

Pokiaľ ide o náklady vynaložené účastníkmi na odstránenie škody opravou diela vo výške 87.844,99 Eur žalovaný v l. rade vady diela odstránil a žalobca finančne plnil z vlastných zdrojov žalovanému v l. rade na ich odstránenie vo výške 29 281,66 Eur, ktorú sumu zaslal žalovanému v l. rade v zmysle výpisu z účtu 26.4.2010 20.000.- Eur a 9.6.2010 9.281,66 Eur. Za žalovaného v 2.rade plnila Komunálna poisťovňa vo výške 17 032,38 Eur ktorá suma bola poukázaná žalovanému v l. rade ktorý vady diela odstraňoval, takže žalovanému v l. rade bolo poskytnuté celkovo plnenie vo výške 46 314,04 Eur.

Vynaložené náklady jednotlivými účastníkmi vo vecnom a finančnom plnení sú nasledovné:

Žalobcovi vznikli náklady na vecné plnenie odstránenie škôd na lietadlách 12.215,36 Eur, náklady na trhacie skúšky 197,50 Eur, a finančné plnenie žalovanému v l. rade vo výške 29.281,66 Eur t. j. 41.694,52 Eur + povinnosť uhradiť žalovanému v 2.rade faktúru za projekčné práce 3.153,43 Eur a preplatok na plnení 1.431,81 Eur uhradený Komunálnou poisťovňou a.s. spolu 46.279,76 Eur.

Žalovanému v l. rade vznikli náklady na vecné plnenie - odstránenie vád diela 87. 844,99 Eur a náklady na trhacie skúšky 592,50 Eur spolu 88.437,49 Eur po odpočítaní vecného plnenia zo strany žalobcu 29.281,66 Eur a Komunálnej poisťovne a.s. 17. 032,38 Eur spolu 46.314,04 Eur jeho náklady predstavujú sumu 41.530,95 Eur +592,50 Eur náklady na trhacie skúšky, t.j. 42.123,47 Eur.

Žalovanému v 2.rade vznikli náklady na vecné plnenie - vypracovaním projekčných prác na odstránenie vád diela vo výške 3.153,43 Eur / ktorú faktúru zaslal žalobcovi avšak uhradená nebola/ a finančné plnil žalovanému v l. rade prostredníctvom poisťovne vo výške 17.032,38 Eur, spolu 20.185,81 Eur.

Škoda - náklady celkom 104.004,16 Eur. Podiel zodpovednosti účastníkov konania na škode a nákladoch na jej odstránení je v percentuálnom a číselnom vyjadrení nasledovný : Žalobca podiel 15 % ktorému zodpovedá suma 15.600,57 Eur. Žalovaný v l. rade podiel 70 % ktorému zodpovedá suma 72.802,66 Eur a žalovaný v 2. rade podiel 15 % ktorému zodpovedá suma 15.600,57 Eur.

Náklady žalobcu predstavujú 46.279,76 Eur - 15.600,57 ako 15 % podiel jeho nárok je vo výške 30.679,19 Eur. Náklady žalovaného v 1.rade 42.123,47 Eur - 72.802,66 Eur ako 70 % podiel 30.679,19 Eur je povinný zaplatiť žalobcovi. Náklady žalovaného v 2.rade 20.185,81 Eur - 15.600,57 Eur ako 15 % podiel 4.585,24 Eur, ktorý je povinný zaplatiť mu žalobca.

Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, d) súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.