Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2C-251-2015.pdf
PDF · 89.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2C/251/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Stanislavou Padúchovou, v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, práv. zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, AK so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti odporcovi K. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 9, XXX XX N., práv. zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, práv. zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 856,80 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 856,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 856,80 Eur od 12.10.2011 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti príslušenstva návrh z a m i e t a .
III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Právny predchodca navrhovateľa sa podaným návrhom pôvodne domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd zaviaže odporcu k zaplateniu istiny v sume 1.503,84 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy od 07.10.2011 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Podaný návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi sumu vo výške 2.321,40 Eur, pričom odporca sa zaviazal vrátiť túto sumu v 20-mesačných splátkach po 119,44 Eur. Odporca dosiaľ z uvedenej sumy uhradil 937,20 Eur. Vzhľadom na to, že odporca čerpal poskytnuté prostriedky, ale nesplácal poskytnutú sumu riadne a včas, právny predchodca navrhovateľa dňa 28.09.2011 listom vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Odporca dlžnú sumu nezaplatil. Celkový dlh odporcu ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 1.503,84 Eur.
Uznesením č.k. 2C/251/2015-61 zo dňa 15.07.2015, právoplatným dňa 07.08.2015, súd pripustil zmenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa Consumer Finance Holding a.s., IČO: 35923130, so sídlom Kežmarok, Hlavné námestie 12, vstúpil do konania nový navrhovateľ Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Bratislava, Karadžičova 8.
Odporca v písomnom vyjadrení doručenom súdu navrhol návrh čiastočne ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že zmluva, ktorú uzatvoril s právnym predchodcom navrhovateľa, je nepochybne
zmluvou spotrebiteľskou, keď pri jej uzatváraní mal právny predchodca navrhovateľa postavenie dodávateľa a on postavenie spotrebiteľa. Preto vo vzťahu k predmetnej zmluve je nutné uplatniť ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Odporca má za to, že zmluva neobsahuje viaceré povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., a to konkrétne údaj o konečnej splatnosti, údaj o ročnej úrokovej sadzbe, keď v zmluve uvedená úroková sadzba 35,93% sa rovná výške ročnej percentuálnej miery nákladov, a teda sa jedná o nesprávne dojednanie ročnej úrokovej sadzby, údaj o počte, termíne a výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o RPMN, keď v zmluve uvedená RPMN 35,93% je zhodná s výškou úrokovej sadzby, a teda zastáva názor, že nezodpovedá skutočnej výške RPMN. V dôsledku uvedeného poukázal na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a teda že poskytnutý spotrebiteľský úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže odporca čerpal podľa zmluvy sumu 1.794,- Eur a dosiaľ právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradil sumu 937,20 Eur, navrhovateľ už má nárok len na zaplatenie sumy 856,80 Eur. Vo zvyšku považuje odporca nárok navrhovateľa za nedôvodný. Súčasne odporca požiadal o možnosť splatenia dlžnej pohľadávky v splátkach po 40,-Eur mesačne z dôvodu, že sa nachádza v ťaživej sociálnej situácii. V doplňujúcom vyjadrení odporca uviedol, že zmluvu o pôžičke považuje za absolútne neplatnú z dôvodu jej neurčitosti v základnej náležitosti, ktorou je výška poskytnutej pôžičky. Zo zmluvných dojednaní nie je jednoznačne zrejmé, akú výšku pôžičky poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi. Toto dojednanie pôsobí mätúco, nejasne a bolo spôsobilé uviesť odporcu do omylu. V dôsledku neplatnosti zmluvy o pôžičke je nárok navrhovateľa potrebné posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa v zmysle ust. § 107 Občianskeho zákonníka premlčuje v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote.
V priebehu konania oznámilo svoj vstup ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, IČO: 42 176 778, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, voči vstupu ktorého žiadny z účastníkov konania nevyslovil námietky, pričom odporca vo svojom písomnom vyjadrení súhlasil so vstupom tohto združenia ako vedľajšieho účastníka do konania. Vedľajší účastník sa k návrhu vo veci samej písomne nevyjadril.
Dňa 11.05.2016 navrhovateľ súdu doručil čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, ktorým v nadväznosti na vyjadrenie odporcu o bezúročnosti poskytnutého úveru zobral svoj návrh späť v časti istiny vo výške 647,04 Eur s príslušenstvom predstavujúcej rozdiel medzi čerpanou sumou a sumou, ktorú odporca dosiaľ v prospech úveru uhradil (1.794,-Eur - 937,20 Eur) a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. V zostávajúcej časti zotrval na návrhu a žiadal, aby súd odporcu zaviazal na úhradu istiny 856,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 856,80 Eur od 07.10.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Súd o čiastočnom zastavení konania rozhodol uznesením č.k. 2C/251/2015 - 85 zo dňa 13.05.2016 právoplatným dňa 07.06.2016.
Vzhľadom na to, že ide o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, a to najmä návrhom na začatie konania, Zmluvou o pôžičke zo dňa 03.12.2010 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami (č.l. 3 - 4 spisu), predžalobnou upomienkou zo dňa 28.09.2011 (č.l. 5 spisu), prehľadom splátok a úhrad (č.l. 7 spisu), vyjadrením odporcu zo dňa 22.04.2015 a zo dňa 06.05.2016 a čiastočný späťvzatím zo dňa 10.05.2016, pričom vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa s odporcom dňa XX.XX.XXXX uzavreli Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi pôžičku vo výške 1.794,-Eur za účelom kúpy tovaru. Odporca sa túto pôžičku zaviazal splatiť v 20-mesačných splátkach po 119,44 Eur mesačne, pri RPMN vo výške 35,93 %, úrokovej sadzbe vo výške 35,93 % a celkových nákladoch odporcu vo výške 527,40 Eur.
Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 28.09.2011 vyzval odporcu na úhradu celej dlžnej sumy 1.946,57 Eur, v lehote 3 dní od doručenia.
Podľa výpisu splátok a úhrad predstavuje celkový dlh odporcu sumu 1.505,10 Eur, z toho 160,56 Eur predstavuje zmluvná pokuta a 14,04 Eur iné poplatky.
Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2010 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že spol. Consumer Finance Holding a.s. uzavrela s odporcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, ktorá je zároveň zmluvou spotrebiteľskou v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi pôžičku vo výške 1.794,-Eur, ktorú sa tento zaviazal splatiť v 20 mesačných splátkach po 119,44 Eur mesačne, pričom do dnešného dňa uhradil sumu 937,20 Eur. Zo zmluvy ďalej vyplynulo, že predmetom pôžičky bolo financovanie kúpy tovaru (záhradnej techniky a nár.- generátor), ktorého kúpna cena bola 1.794,-Eur. Zmluva je odporcom vlastnoručne podpísaná. Zmluva bola pripravená na formulári (vrátane znenia ÚZP), ktorý vopred zo strany právneho predchodcu navrhovateľa bol pripravený bez možnosti odporcu meniť obsah a text uvedenej zmluvy.
V priebehu konania navrhovateľ upravil svoj žalobný návrh a žiadal priznať len sumu 856,80 Eur predstavujúcu rozdiel medzi sumou, ktorú právny predchodca navrhovateľa odporcovi na základe zmluvy o pôžičke poskytol (1.794,-Eur) a sumou, ktorú odporca dosiaľ na pôžičku uhradil (937,20 Eur). Nakoľko vykonaným dokazovaním súd zistil a medzi účastníkmi nebolo ani sporné (odporca uvedené nespochybnil, naopak sám tým argumentoval), že právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol sumu 1.794,-Eur a odporca mu dosiaľ uhradil sumu vyplývajúcu z prehľadu splátok a úhrad vo výške 937,20 Eur, súd považoval návrh navrhovateľa v nadväznosti na čiastočné späťvzatie za dôvodný, tomuto v plnom rozsahu vyhovel a odporcu zaviazal na zaplatenie istiny 856,80 Eur.
Nakoľko sa odporca s nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania, navrhovateľovi zároveň súd priznal úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 856,80 Eur od 12.10.2011 až do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy uplynula odporcovi lehota na okamžité splatenie dlhu v zmysle predžalobnej upomienky. Výška úroku z omeškania bola v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 8 percentuálnych bodov. Súd nepriznal navrhovateľovi úrok z omeškania odo dňa 07.10.2011, ako si ho uplatnil, a v tejto časti návrh zamietol, keď predžalobná upomienka bola odporcovi doručená s poukazom na bod 13.2 Obchodných podmienok až dňa 08.10.2011, t.j. piatym dňom po dni, keď bola písomnosť daná na poštovú prepravu, čo podľa predloženej doručenky bolo dňa 03.10.2011. V nadväznosti na uvedené potom odporcovi lehota na okamžité splatenie dlhu uplynula dňa 11.10.2011 a do omeškania sa dostal dňa 12.10.2011.
Pokiaľ odporca vo svojom doplňujúcom vyjadrení argumentoval tým, že zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že údaj o výške poskytnutej pôžičky ako základná náležitosť zmluvy je uvedený neurčito, súd k tomuto záveru nedospel. Hoci v zmluve o pôžičke sa údaj o výške pôžičky uvádza viackrát ako „Celková suma pôžičky“, „Celková suma pôžičky bez poistenia“ a „Pôžička (finančné plnenie) (MOC)“, čo môže byť mätúce, súd poukazuje predovšetkým na to, že pôžička bola odporcovi poskytnutá za účelom kúpy tovaru, ktorého cena bola presne stanovená. V nadväznosti na uvedené potom odporca už pri podpise zmluvy musel mať vedomosť, nemohol byť uvedený do omylu, o výške poskytovanej pôžičky, keď touto malo byť zabezpečené len financovanie kúpy tovaru. Súd tiež poukazuje na to, že zo zmluvy o pôžičke bez pochybností a zreteľne vyplýva údaj o kúpnej cene tovaru - v zmluve označený ako „Kúpna cena (MOC): 1 794,00 Eur“, v nadväznosti na čo potom odporcovi muselo byť zrejmé, aká výška pôžičky mu je poskytovaná a táto v zmluve bola označená ako „Pôžička (finančné plnenie) (S): 1 794,00 Eur“. Právny predchodca v danom prípade podľa názoru súdu zvolil nevhodné formulovanie, resp. označenie údaju predstavujúceho celkovú sumu, ktorú bol spotrebiteľ povinný vrátiť, t.j. poskytnutú pôžičku + celkové náklady vrátane úroku a poistenia, čo však nemožno sankcionovať tak prísne ako neplatnosťou zmluvy. Súd tak vznesené námietky voči neplatnosti zmluvy vyhodnotil zo strany odporcu za účelové s cieľom vyhnúť sa doplateniu zostatku poskytnutej pôžičky.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov, keď navrhovateľ mal v konaní len čiastočný úspech (56%). Súd ako neúspech navrhovateľa posúdil čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania, keď zavinenie na čiastočnom zastavení nesie navrhovateľ, ktorý svoj návrh zobral späť v nadväznosti na vyjadrenie odporcu a v konečnom dôsledku by súd jeho návrh v tej časti, v ktorej svoj návrh zobral späť, považoval za nedôvodný a tento zamietol.
Pokiaľ odporca požiadal súd o možnosť zaplatenia dlžnej sumy v splátkach, súd jeho žiadosti nevyhovel. Odporca svoju „ťaživú sociálnu situáciu“ nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi a navyše súd ani nezistil také okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca sa v nepriaznivej sociálnej situácii nachádza. Súd zistil, že odporca je SZČO, pričom podnikateľskú činnosť vykonáva od roku 2008, a tiež že má vo vlastníctve viaceré nehnuteľnosti. Vzhľadom na zistené majetkové pomery odporcu a výšku týmto rozsudkom priznanej pohľadávky, tak súd posúdil žiadosť odporcu o splátky za nedôvodnú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje a nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).
Brezno, dňa 24. júna 2016