Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sp/14/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Erikou Šobichovou, v právnej veci navrhovateľa: Ing. C. G., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX L. XX, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec, s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Okresný úrad Námestovo, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie Antona Bernoláka 381/14, 029 01 Námestovo, za účasti účastníkov konania: 1/ Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, O. X, Česká republika, 2/ G. C., nar. X.X.XXXX, bytom E. T. XXXX/XX, N. L., v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného úradu Námestovo č. j. OU-NO-PLO-2015/009656/BEN zo dňa 12.10.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline rozhodnutie odporcu č. OU-NO-PLO-2015/009656/BEN zo dňa 12. 10. 2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a v e c v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa vo výške 175,01 Eur, pozostávajúce v celom rozsahu z trov právneho zatupenia, v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/1995 Z. z. a § 9 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. vo veci návrhu G. G., ktorá zomrela dňa X.XX.XXXX vo vzťahu k právnym nástupcom po zomrelej Ing. V. G., G. C., Ing. C. G. a to tak, že zamietol návrh na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním k pozemkom v kat. úz. L. podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z. vo vzťahu k pozemkom pkn. protokol č. 28, pkn. parc. č. 1 až 24, podiel 5/432 a pkn. protokol č. 29, pkn. parc. č. 1 až 6, podiel 3635/706220 v súčasnosti evidovaných na LV č. XXXX, XXXX, pretože neboli splnené podmienky § 12 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. na potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že pôvodná navrhovateľka G. G. v rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov, ktorého výsledkom je ROEP podala dňa 9.12.1998 podľa § 12 ods. 1 zákona návrh o potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydržaním k pozemkom pkn. protokol č. 28, pkn. parc. č. 1 až 24, podiel 5/432 a pkn. protokol č. 29, pkn. parc. č. 1 až 6, podiel 3635/706220, pričom návrh zdôvodnila a ako dôkazový materiál doložila fotokópie listín, na ktoré sa odvoláva za účelom výpočtu veľkosti vlastníckeho podielu k spoločnej nehnuteľnosti Bývalých urbarialistov Obce Krušetnica. Správny orgán zistil, že v roku 1997 a 1998 bolo vydaných 170 notárskych zápisníc - osvedčení podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam na nehnuteľnosti Bývalých urbárskych spolumajiteľov Obce Krušetnica zapísaných v pkn. protokole č. 28 a 29 kat. úz. L.. Ďalej správny orgán uviedol, že vo veci bolo vydaných viacero rozhodnutí, pričom poukázal najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. -46 zo dňa 9. júna 2006, kedy bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, t. j. rozhodnutie č. R047/He/2005 zo dňa 12.5.2005 pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Odporca ďalej podrobne popísal následný priebeh konania. Správny orgán uviedol, že v pozemkovej knihe kat. úz. L. je prvý zápis, ktorý svedčí vlastníctvu Bývalých urbarialistov Obce Krušetnica v pkn. protokole č. 29 pod B2 tohto protokolu je vykonaný zápis listiny pod č. d. 1351/1926, a to podľa zápisnice o skutočnej držbe nemovitosti zo dňa 11., 13., 15., 17., 20. a 21. septembra 1926 zapisuje sa právo vlastnícke na základe držby titulom čaru Bývalým urbárskym spolumajiteľom Obce Krušetnica v celku. Správny orgán vykonal v pozemkovej knihe Obce Krušetnica šetrenie a zistil, že neboli jednotlivé podiely zapísané pre jednotlivých Bývalých urbárskych spolumajiteľov, či už v jednotlivých protokoloch alebo na konštitutívnom protokole, v ktorom by bol tento majetok rozpísaný do jednotlivých protokolov. Okrem iného bolo zistené, že v čase zakladania pozemkovej knihy v kat. úz. L. (v rokoch 1859 - 1861) neboli evidovaní Bývalí urbárski spolumajitelia Obce Krušetnica v žiadnom protokole. V zápisnici č. 131/1926 napísanej dňa 11., 13., 15., 17., 20. a 21. septembra 1926 v Obci Krušetnica na základe žiadosti Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku v odpísaní vlastníckeho práva na základe skutočnej držby nemovitosti k stavbe úzkokoľajnej a lesnej dráhe v dole uvedených pozemnoknižných protokoloch. Prítomní za účasti ktorých bola spísaná notárska zápisnica boli zástupcovia súdu: okresný sudca a vedúci pozemkovej knihy, za oravský komposesorát právni zástupcovia zo Žilina a Dolného Kubína a verejný notár z Dolného Kubína, zo strany administratívneho úradu - okresný náčelník za Obec Krušetnica traja zástupcovia, a to starosta obce a obecný tútor a ako dôverníci dvaja občania obce - roľníci. Právny zástupca Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku predniesol, že na základe ústnej dohody, pripojeného individuálneho výkazu vyvlastňovacej mapy k stavbe úzkokoľajnej a lesnej dráhy od jednotlivých knihovných vlastníkov Obce Krušetnica titulom čarunku za nehnuteľnosti v pkn. protokole č. 29 Obce Krušetnica obsiahnuté a v celosti na mene Oravského panstva zapísané pred 10. rokmi, menovaný Oravský komposesorát do vlastníctva vzal a od tejto doby skutočne v držbe mal všetky nemovitosti, ktoré v individuálnom výkaze poznačených pkn. protokole sú obsažené tak ako jeden za druhým nasledujú a sú na jednotlivých vlastníkov zapísané. Žiada preto, aby na tieto nemovitosti na základe zákonného čl. XXIX z roku 1886, zák. čl. XXVII z roku 1889 a zák. čl. XVI z roku 1891 titulom čarunku a na základe skutočnej držby vpísané bolo vlastnícke právo na čiastky z nemovitosti v pkn. protokole č. 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 30, 31, 33, 35, 36, 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 52, 53, 54, 55, 56, 57, 58, 59, 60, 61, 62, 66, 67, 68, 69, 70, 71, 72, 73, 74, 75, 76, 78, 79, 80, 81, 83, 84, 85, 86, 87, 88, 89, 90, 91, 92, 93, 95, 96, 97, 98, 99, 100, 101, 102, 103, 104, 105, 106, 107, 108, 109, 110, 111, 112, 113, 114, 115, 116, 117, 118, 119, 120, 121, 122, 123, 127, 128, 130, 131, 132, 133, 135, 136, 138, 139, 140, 141, 142, 143, 144, 145, 145, 148, 148, 155, 156, 157, 158, 166, 172, 177, 184, 186, 188, 203, 205, 206, 214, 220, 221, 224, 229, 236, 242, 245, 246, 248, 252, 261, 279, 301, 302, 307, 343, 350, 355, 360, 365, 362, 378, 405, 413 447, 496, 501, 504, 524 v častiach vlastníkov tak, ako je to uvedené v tejto zápisnici, prepísané do nového protokolu č. 532 Obce Krušetnica v prospech Oravského komposesorátu v Oravskom Podzámku. Súčasne žiada, aby k nemovitostiam z pkn. protokolu č. 29 Obce Krušetnica obsaženým podľa AI. r. č. 1, 2, 3 - 6, m. č. 33, 1860/b, 26, 27, 1832, 1833, 1836/a, 1837/a, 1839/a, 1842/ a, 1843/a, 1845/a, 1846/a, 1847/a, 1848/a, 1849/a, 1850/a, 1851/a, 1852/a, 1853/a, 1854/a, 3551, 3553, 3554, 3555, 3556, 3557, 3558, 3559, 3560, 3561, 3614, 3615, 3616, 3617, 3618, 3619, 3620, 3621, 3622/a, 3623/a, 3625/a, 3626/a, 3647/a, 3648/a, 3649/a obsaženým dľa A. v celosti na mene Oravského panstva zapísaným v prospech Bývalých urbarialistov Obce Krušetnica. Záverom je uvedené: Obecné predstavenstvo ako aj dôverníci dosvedčujú, že Oravským komposesorátom a Bývalými urbarialistami Obce Krušetnica ohľadne dnu označených nemovitosti pred 10 rokmi za účelom prevedenia čarunku sa ústna zhoda utvorila a stánky na základe tejto medzi sebou vyčarované nemovitosti do úžitku vzali a od tejto doby skutočne pokojne užívajú.

Správnemu orgánu nie je známe, z akého dôvodu vyššie uvedená ústna dohoda bola uzatvorená a následne bol zápis vykonaný na Bývalých urbarialistov a nie na vlastníkov uvedených v zápisnici č. d. 1351/1936 a tak ako to požaduje navrhovateľka. Prevody nehnuteľnosti uzatvorené v čase do 31.12.1950 mali mať písomnú formu aspoň v časti, ktorá sa dotýkala označenia predmetu prevodu. Podmienkou povolenia zápisu vlastníckeho práva v PK bolo aj vkladové povolenie doterajšieho vlastníka, t. j. samotný prejav vôle smerujúci k prevodu vlastníckeho práva. Toto povolenie mohlo byť uvedené aj v samotnej zmluve. Tomuto bolo vyhovené aj vtedy, ak vkladové povolenie bolo pripísané ako doložka k zmluve. Vlastnícke právo sa v tej dobe nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, ktorému vždy predchádzalo konanie pred knihovným súdom o povolení vkladu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy. Správnemu orgánu neprislúcha a ani mu neboli dané žiadne kompetencie vykonávať opravy, zásahy a korekcie do rozhodnutí, resp. uznesení súdov. Je známe, že pri vykonávaní vložkárskych prác v pozemkovej knihe, ak pracovník súdu zistil, že pasienkový majetok Bývalých urbárnikov, ktorý bol v

pozemkovej knihe zapísaný ako spoločný majetok, Bývalí urbárnici si už fyzicky rozdelili a takto ho aj užívali, bol povinný zistiť, či sa tak nestalo na základe schválenia súdom, prípadne či takéto konanie na súde neprebieha. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti správny orgán zápis v pozemkovej knihe považuje za nespochybniteľný, záväzný a správny. Ak sa urbárnici stali vlastníkmi nehnuteľnosti uvedených v pkn. protokole č. 29 v roku 1926, a to na základe skutočnej držby, stalo sta tak po ústnej zámennej dohode, a to 10 rokov pred spísaním zápisnice č. 1351/26, tzn. v roku 1916.

V pkn. protokole č. 28 je pod B2 vykonaný zápis pod č. d. 2850/1936 na celú nemovitosť Politickej obce Krušetnica pod A podľa zápisnice o skutočnej držbe nemovitosti zo dňa 30.10.1936 č. Nc II 79/36 zapisuje sa vlastnícke právo na základe skutočnej držby titulom opravy knihovného stavu, resp. mena knihovného vlastníka: Bývalým urbárskym spolumajiteľom Obce Krušetnica v celosti. Po dôkladnom preštudovaní a detailnej analýze podkladov spisu Bývalých urbarialistov Obce Krušetnica správny orgán dospel k jednoznačnému záveru: Pre určenie zoznamu spoluvlastníkov a ich podielov je relevantný a záväzný zoznam spoluvlastníkov Bývalých urbarialistov Obce Krušetnica, ktorý bol odsúhlasený valnou hromadou dňa 30.6.1991 za účasti 77,23 % podielnikov. V Obci Krušetnica v pozemkovej knihe nie sú odkazy na spoločný (urbársky) majetok. V takomto prípade je záväzná urbárska kniha, táto sa však stratila. Zoznamy z rokov 1948 a 1950 nie sú záväzné pre určenie podielov v spoločenstve. Sú to zoznamy určujúce vyplácanie podielov. Podiely v týchto zoznamoch by mali byť záväzné, pretože podľa vlastníckych podielov boli vyplácané finančné čiastky zo zisku spoločenstva. Preto by tieto bolo možné akceptovať keby súčet podielov v jednotlivých rokoch bol zhodný, čo však nemožno konštatovať. Po sčítaní jednotlivých podielov bolo zistené, že v roku 1948 súčet podielov predstavoval 430 19/24, v roku 1949 - 433 11/12 všetkých podielov a v roku 1950 - 414 11/24 všetkých podielov. K tomuto je potrebné uviesť, že ani podiely tých istých vlastníkov v rôznych zoznamoch nie sú totožné. Zoznam spoluvlastníkov z valnej hromady z roku 1999 a zoznam z roku 1958, keď lesný majetok spoločenstva prešiel do užívania Štátnych lesov sú porovnateľné a nadväzné, súčet podielov predstavuje zhodne 405. Ďalším šetrením správny orgán zistil, že na list vlastníctva č. XXXX kat. úz. L., ktorý bol založený na základe notárskych osvedčení na pozemky z pkn. protokolov 28 a 29 bolo rozhodnutím OÚ PPLH č. ROEP-Kr-388/He/2001 uložené obmedzenie v súlade s § 12 ods. 4, evidovaný vlastník nemôže do rozhodnutia správneho orgánu s týmito pozemkami nakladať. Správa katastra nehnuteľnosti uvedené obmedzenie nerešpektovala a do roku 2015 bolo na nehnuteľnosti Bývalých urbarialistov Obce Krušetnica na list vlastníctva č. XXXX zapísaných 92 právoplatných listín, z toho 12 kúpnopredajných zmlúv a 14 darovacích zmlúv, ktorými vzniklo 138 nových vlastníckych vzťahov. V zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. správnemu orgánu neprináleží rušiť - opravovať veľkosť spoluvlastníckych podielov z dôvodu, že došlo na základe právoplatných listín (osvedčenie o dedičstve, darovacích a kúpnopredajných zmlúv) k prevodu vlastníckeho práva na ďalšieho vlastníka a tieto listiny meniť, rušiť, resp. opravovať. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. zo dňa 20.7.2011. Taktiež poukázal na ust. § 37 Občianskeho zákonníka. Po preskúmaní spisového materiálu správny orgán nezistil, že by notárske zápisnice vydané Notárskym úradom v Dolnom Kubíne - notárom JUDr. Margitou Kakačkovou podľa vtedy platného zákona č. 293/1992 Zb. odporovali skutočnostiam a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Zároveň uviedol, že týmto rozhodnutím nie je dotknuté právo navrhovateľa, resp. právnych nástupcov domáhať sa určenia vlastníckeho práva na súde podľa osobitného predpisu.

Proti predmetnému rozhodnutiu podal riadne a včas opravný prostriedok navrhovateľ, pričom poukázal na to, že rozhodnutie považuje za protizákonné, pretože nemá oporu v predložených listinných dôkazoch. Lustráciou a výpočtom podielov sa podľa pokynu krajského súdu v zrušujúcom rozhodnutí odporca nezaoberal. V ústnom konaní bolo nesporne preukázané, že čestné vyhlásenia nemajú žiadnu výpovednú hodnotu a právnu silu, odporca ich ako dôkaz použil, mal za to, že práve výpovede svedkov na ústnom pojednávaní svedčia v prospech navrhovateľa, pretože potvrdili správnosť návrhu a spochybnili postup vydávaných notárskych osvedčení. Odporca sa odmietol zaoberať skutočným výpočtom spoluvlastníckych podielov v zmysle rozsudku krajského súdu s poukazom na to, že takýto výpočet v kat. úz. L. nie je možný. Správny orgán musí urobiť aj záver vo vzťahu k vydaným osvedčeniam v zmysle § 12 zákona č. 180/1995 Z. z.. K protokolu č. 28 uviedol, že odporca odôvodnenie opiera o stanovisko Správy katastra Námestovo zo dňa 13.2.2007, avšak toto stanovisko sa vyjadruje iba k typom evidencie urbárov v PKN všeobecne, pričom v tzv. III. type iba odkazuje na vedenie podielov v urbárskej knihe. Urbárska kniha pre kat. úz. L. sa nezachovala, ale bol tu uplatňovaný princíp segregácie v protokole č. 28, ktorý dokazujú zoznamy delenia peňazí na účasti majiteľov v spise, ktoré v prvom stĺpci štvrtky uvádzajú prislúchajúci podiel v zlomkoch celej urbárskej usadlosti, teda v predpísanej forme pre

vedenie urbárskej knihy a že štvrtka = 1 podiel, okrem predložených listinných dôkazov v spise, potvrdili aj svedkovia na ústnom konaní dňa 18.9.2007. Rozhodnutie odporcu považuje navrhovateľ za nepreskúmateľné a odôvodnenie rozhodnutia za nedostatočné. Správny orgán pri zápisnici č. 1351/26 zamlčuje, že titulom zámeny časti parc. č. 4646 s plochou 481 š. s. nadobudli vlastníctvo v protokole 29 aj všetci vlastníci protokolu 28, a to tiež potvrdzuje, že podiely v protokole 28 a 29 nemôžu byť rovnaké. V čase podávania návrhu ešte nebol uzavretý operát ROEP, t. j. neboli relevantné údaje pre ich výpočet. Preto bol v návrhu použitý údaj 363,5 zo zoznamu z delenia podielov zo dňa 9.3.1949, t. j. údaje zoznamu spred 50 rokov. V čase podávania návrhu to bol jediný dôkaz, ktorým mohli dokázať, že podiely v protokole 29 sú iné ako v protokole 28, čo je rozporom v osvedčeniach podľa § 12 zákona. Hodnotu vypočítaného podielu 4181/706220 môže odporca spochybniť a zmeniť iba výpočtom tak ako mu to uložil krajský súd v rozsudku . Ale to, že je zásadný rozpor údajov notárskych osvedčení na podiely v protokole č. 29 so zápisnicou č. 1351/26 a s ňou súvisiacimi dôkazmi v zmysle § 12 sa spochybniť nedá. Zákonom SNR č. 2/58 Zb. nebolo vlastníctvo k spoločnému majetku nejakým spôsobom narušené a listiny, na ktoré sa odporca odvoláva súviseli iba s aplikáciou tohto zákona. To platí aj o zozname vlastníkov zrušeného bývalého urbariátu, o ktorom už dokázali, že bol prílohou rozhodnutia ONV v Námestove zo dňa 24.10.1958 o určení doby a výšky náhrady v palivovom dreve. Zoznam obsahuje iba mužské mená a v poradí popis č. domov. Ide vlastne o zoznam domácností, ktorý zoznam pre účely prídelu palivového dreva postačoval. Odporca zavádza, keď opakovane tvrdí, že Bývalí urbárnici Obce Krušetnica na valnom zhromaždení dňa 30.6.1991 tento zoznam schválili aj s počtom podielov celkom 405. Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Osvedčenia spochybnili pri vypočutí aj svedkovia - I., W., A., E., C., ktorých vybral odporca, ktorí mali vlastne potvrdiť tvrdenie odporcu. Odporca sa teda nevysporiadal s návrhom podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z.. Rozhodnutie je v rozpore s § 47 ods. 1, 2, 3 Zákona o správnom konaní. Taktiež poukázal na to, že navrhovateľa nikto nevyzval na vyjadrenie sa k veci, čo považuje navrhovateľ za porušenie svojich práv ako účastníka konania s poukazom aj na § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby rozhodnutie odporcu ako také bolo zrušené a vec vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 9.2.2016, navrhol odvolanie zamietnuť a rozhodnutie odporcu v plnom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd v Žiline o opravnom prostriedku navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p..

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu danom opravným prostriedkom navrhovateľa a mal za to, že rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p., a to z dôvodu toho, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“).

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe,

d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z. ak sa v konaní zistia údaje odporujúce skutočnostiam, z ktorých vychádzalo notárske osvedčenie vyhlásenia o vydržaní (§ 63 zákona SNR č. 323/1992 Zb.) alebo o zápise za vlastníka (§ 2 zákona č. 293/1992 Zb.) alebo protokol a zoznam o prechode vlastníctva veci štátu na obec, správny orgán môže na návrh rozhodnutím a) potvrdiť nadobudnutie vlastníctva vydržaním inou osobou.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy okrem postupov pri zostavovaní zjednodušeného registra.

Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku - zákona č. 71/1967 Zb. účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že navrhovateľ namietal v opravnom prostriedku najmä skutočnosti charakteru takého, že sa odporca odmietol zaoberať skutočným výpočtom spoluvlastníckych podielov v zmysle rozsudku krajského súdu s poukazom na to, že takýto výpočet v kat. úz. L. nie je možný. V opravnom prostriedku poukazoval na konkrétne dôvody, podľa ktorých dôvodov je výpočet možný a podľa názoru navrhovateľa podiely spoluvlastníkov po pôvodnej pozemnoknižnej vložke č. 28 a 29 kat. úz. L. nezodpovedali zlomku 405/405, ale v prípade pozemnoknižnej vložky č. 28 kat. úz. L. zodpovedajú podielu 432/432 a v prípade pozemnoknižnej vložky č. 29 kat. úz. L. podielu 706220/706220. V tomto smere poukazoval najmä na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Žiline č. k. -46 zo dňa 9.6.2006. Navrhovateľ poukazoval aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia z dôvodu, že správny orgán poukázal na to, že v protokole pkn. č. 29 bol zistený iný podiel, než ktorý je podľa jednotlivých osvedčení a tento iný podiel nesúhlasí s návrhom. Ďalej nepreskúmateľnosť spočívala v konštatácii, že správny orgán nezistil také údaje, ktoré by odporovali skutočnostiam z tohto dôvodu. Odporca vo svojom odôvodnení rozhodnutia skopíroval vyjadrenia, jednotlivé stanoviská, ústne pojednávania, z ktorých nie je možné zistiť nejaký výsledok, akými úvahami a postupmi dospel odporca k uvedenému záveru.

Navrhovateľ v konaní namieta aj tú skutočnosť, že pokiaľ odporca vo svojom zdôvodnení konštatuje, že účastníkov konania vyzval listami zo dňa 27.5.2013 a 24.6.2015 podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. k vyjadreniu vo veci, navrhovateľ namietal, že nebol takouto výzvou vyzvaný na vyjadrenie sa k predmetnej veci, čo považoval jednoznačne za porušenie jeho práv ako účastníka konania.

Súd vyhovel tejto procesnej námietke navrhovateľa. Mal za to, že toto jeho právo - právo vyjadriť sa k veci, k podkladu, k spôsobu zistenia pred vydaním rozhodnutia vo veci v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku bolo porušené.

Jednou najobvyklejších foriem súčinnosti účastníkov konania so správnym orgánom je vyjadrovanie sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia so získavaním podkladov pre rozhodnutie. Podstatou vyjadrenia je zaujatie postoja voči tým skutočnostiam. Tento inštitút je pre svoj význam zakotvený na

viacerých miestach zákona (napr. § 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56). Vyjadrenia účastníkov treba pojmovo odlišovať od svedeckej výpovede. Ide o dva rôzne inštitúty. Ak je v konaní viac účastníkov treba dbať na to, aby v rámci vyjadrovania sa k veci nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania. Vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie je oprávnením všetkých účastníkov, pričom sa môžu vyjadriť nielen k vykonaným dôkazom, ale aj k vyjadreniam iných účastníkov. Vyjadrenie účastníkov možno urobiť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Z už uvedených dôvodov vyjadrenia preto tiež patria k podkladom pre rozhodnutie. Účastník má právo vyjadrovať sa k pokladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovými prejavmi. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníkov, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo k iným komplikáciám. Povinnosťou správneho orgánu dať možnosť vyjadriť sa k podkladom zákon limituje troma skutočnosťami: včasnosťou, úplnosťou, presnosťou. Včasnosťou vyjadrenia zákonodarca viaže na štádium, keď sa o veci ešte nerozhodovalo, t. j. pred vydaním rozhodnutia. Úplnosťou zistenia znamená, že účastník sa môže vyjadriť najmä k tomu, či boli vykonané všetky dôkazy, ktoré považuje za dôležité pre správne rozhodnutie vo veci, k výsledku dokazovania, k tomu, či niektoré dôkazy netreba doplniť alebo opakovať, ak neboli urobené správne, k tomu ako ďalšie prešetrenia treba ešte vykonať, prípadne akým spôsobom. Presnosť zistenia podkladov spočíva najmä spôsobe vykonaných dôkazov. Účastníci sa môžu vyjadrovať najmä k voľby jednotlivých dôkazných prostriedkov, k pravosti listiny a správnosti jej obsahu, k hodnovernosti svedka a presnosti jeho výpovede, k nepresnostiam alebo k neúplnostiam v zápisniciach vyhotovených v priebehu konania. Účastníka konania nie je možné nútiť, aby sa vyjadril k podkladom rozhodnutia, preto je to jeho právo. V súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania je však správny orgán v zmysle § 27 Správneho poriadku môže na vyjadrenie určiť primeranú lehotu, ak takúto lehotu neustanovuje priamo osobitný predpis. Ak by správny orgán účastníkovi konania neumožnil vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia, prípade, ak by mu nedal možnosť na podanie návrhu na doplnenie dokazovania, môže to byť za podmienok § 62 ods. 1 písm. c) dôvodom na obnovu konania.

Súd mal z predloženého obsahu administratívneho spisu zistené, že samotný navrhovateľ ako právny nástupca po pôvodnej navrhovateľke G. G. v konaní nebol vyzvaný výzvou s poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby sa vyjadril k veci, prípade k spôsobu zistenia a k dôkazom v predmetnej veci pred samotným vydaním rozhodnutia, hoci na druhej sprane správny orgán listami zo dňa 27.5.2013, ako aj následne listami zo dňa 24.6.2015 vyzýval ostatných účastníkov konania na vyjadrenie sa k veci s poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, čo podľa názoru súdu je aj porušením zásady rovnosti účastníkov v rámci predmetného konania, keď súd poukazuje aj na to, že v predmetnom konaní navrhovateľ vystupoval ako právny nástupca pôvodnej navrhovateľky, ktorá pôvodne podávala návrh na konanie podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 180/1995 Z. z.. Z tohto dôvodu považoval súd túto vadu za inú vadu konania, pre ktoré bolo potrebné rozhodnutie odporcu zrušiť ako nezákonné.

V ďalšom konaní odporca vo veci opätovne rozhodne s tým, že odstráni uvedenú vadu konania s tým, že dá príležitosť navrhovateľovi s poukazom na § 33 ods. 2 Správneho poriadku, aby sa k veci pred vydaním rozhodnutia vyjadril. Súd upozorňuje správny orgán, že v predmetnom konaní v danom prípade ide už o zdĺhavé konanie, kedy je potrebné vychádzať aj zo záverov vyslovených v predchádzajúcich rozhodnutiach tunajšieho súdu, ktoré sú pre správny orgán záväzné.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250l ods. 2 O.s.p. za použitia § 250k ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol úspešným účastníkom konania, a preto má právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania predloženom v opravnom prostriedku zo dňa 02.12.2015, v celkovej výške 175,01 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 2. opravný prostriedok vo výške 64,53 Eur, režijný paušál 8,39 Eur a 20 % DPH.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom navrhovateľa a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia vo veci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu.

Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za: 1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 25.11.2015, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k opravnému prostriedku, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 64,53 Eur, 2. opravný prostriedok zo dňa 02.12.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 64,53 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 129,06 Eur.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.

C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 29,17 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané podľa osvedčenia o registrácii pre daň z riadnej hodnoty vydaného dňa 25.04.2013 a overením identifikačného čísla SK2022097594 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?, že právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane od 01.04.2007.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 175,01 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Pr