Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2Er/230/2015

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti povinnej: C. L., X.. XX.X.XXXX, L. F. XXXX/ X, F., občan SR, pre vymoženie sumy 2 205,45 eur s prísl. a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinnej proti exekúcii vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Moskovská 18 pod EX 1234/15 z a m i e t a.

II. Súd námietky povinnej proti trovám exekúcie z a m i e t a.

III. Súd návrh povinnej zo 16.3.2016 na odklad exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského pod EX 1234/15 na odklad exekúcie z a m i e t a.

IV. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

Oprávnený podal dňa 29.4.2015 na exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre uspokojenie pohľadávky vo výške 2 205,45 € s príslušenstvom priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - platobný rozkaz Okresného súdu Kežmarok č.k. - 25 zo 14.2.2013 a trov exekúcie.

Dňa 13.5.2015 tunajší súd vydal vyššie uvedenému exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Exekútor dňa 31.3.2016 doručil súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii a proti trovám exekúcie, taktiež návrh povinnej na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie v prípade, že súd námietky povinnej proti exekúcii zamietne.

Povinná v námietkach proti exekúcii uviedla, že tieto podáva pre neschopnosť platenia exekúcie pre prebiehajúce exekučné zrážky zo mzdy pre nebankovú spoločnosť POHOTOVOSŤ, ďalej čakajúce zrážky zo mzdy pre spoločnosť Profi Credit, taktiež spísania dohody so sudcom voči spoločnosti Consumer Finance Holding spísanej pri výpovedi z 26.2.2016 na mesačné splátky vo výške 100,- eur z platu až do vyplatenia celej dlžnej sumy. Taktiež sa domáhala prešetrenia úverovej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou, nakoľko sa domnievala, že podpísaná úverová zmluva nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských zmluvách, v súlade s % úrokových sadzieb, úrokovým navýšením, obsahuje chybné údaje, čím došlo k pochybeniu zo strany oprávneného a tým by sa mala úverová zmluva stať bezúročná. Taktiež potvrdila, že oprávnený časť peňazí z úverovej zmluvy vo výške 1 409,90 obdržal, čo je zdokladované v prílohe námietok a čo potvrdil aj oprávnený v karte splátok klienta.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, v zásade ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na vykonanie exekúcie. Takéto skutočnosti mohol a mal povinný namietať iba v pôvodnom konaní, vrátane využitia možných opravných prostriedkov. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutia, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie. Z uvedeného je teda zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu alebo orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Je to procesný prostriedok obrany povinného, ktorým možno vyvolať začiatok sporu o prípustnosť exekúcie, t.j. či sa exekúcia oprávnene začala. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Súd v štádiu exekučného konania preskúmava súlad žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Pri vznesení námietky povinným súd skúma, či sa exekúcia začala oprávnene. Povinný môže v námietkach uvádzať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia len tvrdenia, že došlo k zániku vymáhané nároku pred začatím exekučného konania, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, že sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná. Môže taktiež namietať hmotnoprávnu legitimáciu účastníka konania.

Z exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Kežmarok č.k. - 25 zo 14.2.2013 je zrejmé, že tento nadobudol právoplatnosť dňa 7.3.2013 a stal sa vykonateľným 7.3.2013. Povinnej v predmetnom exekučnom titule bola uložená povinnosť uhradiť oprávnenému sumu 2 215,45 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,39 eur, kapitalizovaný denný úrok z omeškania od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 115,50 eur, s 0,024 % úrokom z omeškania denne zo sumy 2 187,51 od 3.11.2012 do zaplatenia a nahradiť oprávnenému trovy rozkazného konania vo výške 369,91 eur. Z uvedeného je zrejmé, že povinná nevyužila v rozkaznom konaní možnosť podať opravný prostriedok - odpor proti uvedenému platobnému rozkazu, ktorý po márnom uplynutí lehoty 15 dní na podanie tohto opravného prostriedku nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom. Skutočnosti uvádzané v námietkach proti exekúcii, teda to, že podpísaná úverová zmluva podľa povinnej nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských zmluvách, v súlade s % úrokových sadzieb, úrokovým navýšením, obsahuje chybné údaje, čím malo dôjsť k pochybeniu zo strany oprávneného a tým by sa mala úverová zmluva stať bezúročná, mala a mohla povinná uplatniť v konaní pred súdom, ktorý vydal exekučný titul, teda v pôvodnom, nachádzacom konaní. Keďže tak neurobila, exekučný titul sa stal vykonateľným. V tomto štádiu konania exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie a konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo. Povinná poukázala v podaných námietkach aj na tú skutočnosť, že časť peňazí z úverovej zmluvy vo výške 1 402,90 uhradila oprávnenému. Z predloženého splátkového kalendára, ktorý povinná v kópii priložila k námietkam je zrejmé, že uvedenú sumu povinná uhradila ešte pred podaním návrhu oprávneného na vydanie exekučného titulu - platobného rozkazu. Oprávnený podal návrh na vydanie platobného rozkazu až po tom, čo povinná prestala uhrádzať dlžnú sumu v splátkach, splátkový kalendár aj so zahrnutými uhradenými splátkami bol vyhotovený k 2.11.2012, pričom exekučný titul bol vydaný 14.2.2013. Oprávnený započítal povinnej aj úhradu v sume 10,- eur, ktorú povinná uskutočnila po vydaní exekučného titulu. Ďalšie skutočnosti uvádzané povinnou v námietkach, kde uvádza, z akých dôvodov neuhradila pohľadávku oprávneného riadne a včas, nemajú pre rozhodnutie vo veci podaných námietok žiaden relevantný význam, keďže nejde o tvrdenia, že došlo k zániku vymáhané nároku pred začatím exekučného konania, že sú tu okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku, že sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia bola neprípustná.

To, že povinná vo svojich námietkach poukázala na svoju majetkovú a finančnú situáciu, nemá vplyv na to, či je exekúcia prípustná a vedená v súlade so zákonom, môže to mať vplyv len na spôsob vykonania exekúcie, čo však už závisí na samotnom exekútorovi, aby zvolil vhodný spôsob výkonu exekúcie.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením teda exekučný súd po preskúmaní dôvodov námietok rozhodol tak, že tieto zamietol.

Povinná podala námietky aj proti trovám exekúcie, ktoré však žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnila.

Podľa § 201 ods. 2 EP účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 8 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

Podľa § 47 ods. 3 EP ak povinný uhradí pohľadávku po začatí exekučného konania skôr, ako mu uplynie lehota na podanie námietok, má exekútor nárok na náhradu trov konania vo výške ustanovenej osobitným predpisom v rovnakom rozsahu ako v prípade upustenia od vykonania exekúcie. Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

Povinná v podaných námietkach proti trovám exekúcie namieta výšku trov exekúcie. Súdny exekútor má nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov bez ohľadu na tú skutočnosť, na základe akých úkonov došlo k úhrade vymáhanej sumy. Pokiaľ ide o predbežné trovy exekúcie, ktoré exekútor je povinný vyčísliť v upovedomení o začatí exekúcie, tieto exekútor vyčísľuje jednak pre prípad úhrady vymáhanej pohľadávky ako celku (teda aj príslušenstva pohľadávky, čo v tomto prípade predstavujú trovy exekúcie vzniknuté oprávnenému) do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle § 47 ods. 3 EP v spojení s § 5 ods. 2, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. a jednak pre prípad, že k úhrade vymáhanej pohľadávky do 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nedôjde. Exekútor má v zmysle § 4 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. nárok na odmenu, pričom základom na jej určenie je výška vymoženej pohľadávky. Súd po preskúmaní trov vyčíslených v upovedomení o začatí exekúcie tieto považuje za vyčíslené v súlade so zákonom a citovanou vyhláškou, preto námietky povinnej voči týmto trovám zamietol.

Povinná zároveň s podanými námietkami proti exekúcii a proti trovám exekúcie podala aj návrh na odklad exekúcie, ako je možné usúdiť z obsahu podaného návrhu, keď žiada, aby súd rozhodol v zmysle ustanovenia Exekučného poriadku (nekonkretizuje ktorého ustanovenia sa to má týkať), pretože nedisponuje finančnými prostriedkami, aby mohla túto pohľadávku vyplatiť v plnej požadovanej výške a preto by mohla byť povinná neodkladnou exekúciou vážne poškodená.

Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Základnou podmienkou povolenia odkladu exekúcie podľa citovaného zákonného ustanovenia je prechodnosť takého postavenia, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky, teda dočasnosť uvedeného stavu. Kumulatívne k tejto podmienke musí byť splnená podmienka toho, že oprávnený by takýmto odkladom exekúcie nebol vážne poškodený. Zákon nedefinuje, čo treba pod pojmom vážne poškodenie oprávneného rozumieť, je teda na zvážení súdu, či by prípadným povolením odkladu exekúcie nedošlo k vážnemu poškodeniu oprávneného.

V tomto konkrétnom prípade povinná podala žiadosť o odklad z dôvodu zlej finančnej situácie, kedy už spláca dlh voči spoločnosti POHOTOVOSŤ formou exekučných zrážok zo mzdy, ďalej v poradí už čakajú zrážky zo mzdy voči spoločnosti Profi Credit, na pojednávaní spísala dohodu so spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, ktorej spoločnosť Consumer Finance Holding odstúpila svoju pohľadávku. Povinná však nešpecifikovala bližšie dokedy žiada povoliť odklad exekúcie, žiadnym spôsobom nešpecifikovala, ako by chcela zmeniť svoju nepriaznivú majetkovú a sociálnu situáciu, v akom časovom horizonte. Z takto formulovanej žiadosti o odklad exekúcie má súd za to, že ide o dlhodobo nepriaznivý stav u povinnej, ktorý nemá len prechodný charakter. Keďže teda povinná dostatočne nepreukázala prechodnosť svojej nepriaznivej situácie, súd ďalej neskúmal to, či by povolením odkladu bol vážne poškodený oprávnený.

V súlade s citovaným zákonným ustanovením teda exekučný súd po preskúmaní dôvodov návrhu na odklad rozhodol tak, že tento zamietol.

Povinná podaním z 21.3.2016, ktoré doručila súdnemu exekútorovi spoločne s predloženými námietkami proti exekúcii podala návrh na zastavenie exekúcie. V návrhu uviedla, že tento podáva z dôvodu uhradených platieb v sume 1 402,90 eur a z dôvodu, že sa domnieva, že v zmluve sú chybné údaje ako napr. nie je uvedený presný dátum poslednej splátky a na základe zákona o spotrebiteľských úveroch by mala byť takáto zmluva bezúročná. V súčasnosti sú povinnej vykonávané zrážky zo mzdy ako aj ďalšie podlžnosti voči iným poskytovateľom pôžičiek, o čom doložila potvrdenie o majetku, kde je podrobne rozpísané komu a v akej výške povinná dlhuje peniaze.

Podľa § 57 ods. 1 zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu súd zastaví, ak

a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným,

c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,

d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b)

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55),

f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,

g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,

j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,

l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Ako už súd uviedol vyššie, úhradu sumy 1 402,90 eur oprávnený povinnej započítal na úhradu dlžnej sumy ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu, čo vyplýva aj z predloženého splátkového kalendára, v ktorom je zaznamenaná platobná história platieb od povinnej. Povinná ako ďalší dôvod návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že sa domnieva, že v zmluve sú chybné údaje ako napr. nie je uvedený presný dátum poslednej splátky a na základe zákona o spotrebiteľských úveroch by mala byť takáto zmluva bezúročná. Žiadnym spôsobom však toto svoje tvrdenie nepreukázala, nepriložila k podaniu žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval ňou tvrdené skutočnosti. Súd podotýka, že pred vydaním exekučného titulu bola samotná zmluva ako aj všeobecné podmienky viažuce sa k tejto zmluve podrobené skúmaniu zo strany všeobecného súdu, ktorý po ich preskúmaní vydal predmetný exekučný titul, je teda viac ako pravdepodobné, že zmluva spĺňala všetky náležitosti, ktoré musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere. Súd aj tu opakovane podotýka, že v tomto štádiu konania nemá oprávnenie preskúmavať exekučný titul a konanie, ktoré mu predchádzalo na všeobecnom súde príslušnom podľa miesta bydliska povinnej. Pokiaľ ide o ďalší dôvod uvádzaný povinnou ako dôvod na zastavenie exekúcie, teda skutočnosť, že povinná dlhuje financie aj iným subjektom okrem oprávneného, ktoré je povinná splácať a z uvedeného dôvodu nedisponuje finančnými prostriedkami, ktorými by mohla predmetnú pohľadávku vyplatiť, tu súd opakovane uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na to, či je exekúcia prípustná a vedená v súlade so zákonom, môže to mať vplyv len na spôsob vykonania exekúcie, čo však už závisí na samotnom exekútorovi, aby zvolil vhodný spôsob výkonu exekúcie. Povinná je riadne zamestnaná, o čom predložila ako dôkaz kópiu potvrdenia o príjme od zamestnávateľa a z tohto príjmu sú jej vykonávané zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov. Nemožno teda prijať záver o nemajetnosti povinnej, čo by mohol byť jeden z dôvodov na zastavenie exekúcie. To, že v súčasnosti nie je schopná uspokojiť túto konkrétnu pohľadávku neznamená, že tak nebude schopná učiniť v budúcnosti, keď splatí pohľadávky iných veriteľov. Exekútor má možnosti a spôsoby ako zabezpečiť uspokojenie pohľadávky oprávneného.

Na základe takto uvedených a zistených skutočností súd konštatuje, že tu nie je žiaden z dôvodov uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku ani žiadny iný dôvod, ktorý by odôvodňoval zastavenie exekúcie, preto rozhodol tak, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Proti výrokom I., II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. /§ 202 ods. 2 OSP/

Proti výroku IV. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c)súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.