Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_3P-39-2016.pdf
PDF · 91.39 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3P/39/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. Š., F.. X.XX.XXXX I. P. Š., F.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., deti rodičov: otca Ing. S. Š., F.. X.X.XXXX, T. Q. XXX/XX, U. a matky Ing. O. P., S.. Š.I., F.. XX.X.XXXX, T. J. X, P., zastúpenej JUDr. E. T., I. J. J. Š. X, H., na návrh otca o zníženie výživného pre maloleté deti, t a k t o
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 15.3.2016 podaným na tunajšom súde dňa 16.3.2016 sa otec maloletých detí domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd znížil výživné pre maloletú P. zo sumy 110,- eur na sumu 40,- eur mesačne a pre maloletú P. zo sumy 100,- eur na sumu 40,- eur mesačne. Otec v návrhu uviedol, že posledná úprava výživného k maloletým deťom bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/349/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.4.2013 a vykonateľnosť 16.4.2013. Týmto rozsudkom bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí spolu sumou 210,- eur mesačne, pretože súd vychádzal z jeho príjmov v roku 2012 a predchádzajúcich rokov, ako aj zo skutočnosti, že v uvedenej dobe otec nemal inú vyživovaciu povinnosť. Otec je toho názoru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti. V súčasnej dobe pracuje v spoločnosti PM, s.r.o. so sídlom v U., Z.. S. a jeho mesačný príjem je vo výške cca 350,- eur. V októbri 2013 sa mu narodil syn, ku ktorému ma tiež zákonnú vyživovaciu povinnosť. K návrhu otec priložil kópiu rodného listu syna a kópiu mzdového listu za rok 2015 a 2016, podľa ktorej čistá mzda otca za december 2015 bola vo výške 327,50 eur, za január 2016 vo výške 344,31 eur a za február 2016 vo výške 355,01 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi i výsluchom účastníkov.
Na pojednávaní konanom dňa 7.6.2016 otec vypovedal, že prácu si hľadá, no jeho zárobkové pomery sú toho času také, aké doložil. V predošlom zamestnaní nedostával výplatu, preto dal výpoveď. Pracoval ako agronóm v spoločnosti A., J..S..Z.. E., ide o poľnohospodársku firmu. Jeho mesačný príjem bol v tom čase, v dobrých časoch, cca 600,- eur, neskôr keďže sa firma dostala do hospodárskych ťažkostí, dostával len minimálnu mzdu. V podstate v rozsahu ako teraz poberá. Pracovný pomer v bývalej firme ukončil koncom októbra 2015. Býva v rodičovskom dome, auto nemá, to znamená nie je vlastník žiadneho motorového vozidla. Má ešte motorku - skúter. Iné veci cennejšie či už hnuteľné alebo nehnuteľné nemá. U mediátora sa dohodol s matkou detí, že bude výživné platiť v rozsahu ako doteraz. Išlo o dohodu z mesiaca január 2016. Má ešte jedno dieťa, a to 2,5 ročného syna s terajšou partnerkou.
Na pojednávaní konanom dňa 7.6.2016 matka vypovedala, že s podaným návrhom nesúhlasí, žila s otcom detí 11 rokov a vie, že vždy popri oficiálnom príjme mal aj vedľajšie príjmy. Predpokladá, že otec kúpil osobné motorové vozidlo, ktoré je vedené na účet jeho invalidného otca. Je toho názoru, že otec
nepriznáva všetky príjmy, ktoré by mohol mať alebo má v súvislosti s výkonom svojho povolania. Naviac poukázala na to, že predsa za minimálnu mzdu sa mu neoplatí chodiť za prácou do S.. Zdôraznila, že obe maloleté deti majú zdravotné problémy, pričom tá mladšia je celiatička, staršia je alergička, pričom mladšej je potrebné na stravu okolo 150,- eur. U oboch detí sú zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť. Pokiaľ ide o staršiu je v puberte, chodí do výtvarného krúžku, chce sa obliekať a náklady sú aj s výtvarným krúžkom. Otec nič nekúpil deťom nad rámec výživného.
Bývalý zamestnávateľ otca - obchodná spoločnosť A., J..S..Z.., na požiadanie oznámil súdu, že otec uňho pracoval ako agronóm od 1.4.2014 do 26.10.2015, dňa 26.10.2015 bol pracovný pomer ukončený dohodou, mzda otca bola na úrovni minimálnej mzdy a keďže obchodná spoločnosť je od 11.2.2016 v reštrukturalizácii, nebol by predpoklad zvýšenia mzdy otca.
Súd zistil, že na meno M. Š. sú evidované dve motorové vozidlá, a to autá PEUGEOT 308 a MITSUBISHI MITSUBISHI ASX a na meno otca je evidovaný skúter KYMCO AGILITY 50.
Na pojednávaní konanom dňa 24.6.2016 otec na otázku, z čoho platil výživné a k akej zmene pomerov došlo, ak už v spoločnosti LaTerre dostával minimálnu mzdu, napriek tomu platil výživné v doterajšej výške, uviedol, že mal nejaké úspory, ktoré vyčerpal. Ďalej vypovedal, že na meno jeho otca sú evidované dve motorové vozidlá, ide o starší Peugeot a Mitsubishi. Otec je čiastočne invalidný dôchodca, celý život pracoval, prečo by nemohol mať dve autá. Ďalej otec uviedol, že teraz pracuje v U., kde má isté výhody, pretože má naturálne bývanie, ktoré je súčasťou jeho odmeny. Teda dostáva taký benefit, že má byt bez platby. Od 29.10.2015 mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, narodil sa mu syn.
Právny zástupca matky sa k veci vyjadril tak, že v mene klientky žiada návrh v celom rozsahu zamietnuť. Medzi posledným rozhodnutím a podaním návrhu na úpravu výšky výživného nedošlo k žiadnej zmene pomerov na strane otca maloletých detí a v podstate ani na strane maloletých detí. Tieto v podstate majú obdobné či už zdravotné alebo iné problémy, ktoré odôvodňujú potrebu hradenia výživného v takej výške, aká je v súčasnosti. Otec v podstate týmto návrhom vystavuje svoje maloleté deti riziku výrazného zhoršenia zdravotného stavu a v podstate aj rôznym iným skutočnostiam, ktoré by mohli byť spojené s prípadným neplnením si vyživovacej povinnosti v takej výške, v akej v súčasnosti platí. K zmene pracovného pomeru otca došlo na základe jeho dobrovoľného rozhodnutia, avšak aj podľa potvrdení, ktoré predkladal predchádzajúci zamestnávateľ, na strane otca nedošlo k zmene výšky príjmov či už v súčasnosti a v minulosti, teda nedošlo k zmene pomerov jeho možnosti prispievať na výživu maloletých detí. V rámci konania takisto vedeného na tomto súde o relatívnu neplatnosť právneho úkonu bolo preukázané, že motorové vozidlo v minulosti, ktoré vlastnil otec bolo zakúpené z finančných prostriedkov patriacich do BSM teda účastníkov konania a následne bolo navrhovateľom toto motorové vozidlo zakúpené z ich finančných prostriedkov prepísané na jeho otca, to znamená dochádzalo tu k účelovému zavádzaniu orgánov a súdov o tom, že vlastníkom motorového vozidla nie je navrhovateľ, ale jeho otec. Čo sa týka zmeny na strane pomerov vo vzťahu k narodeniu tretieho dieťaťa navrhovateľa tu poukazujeme na tú skutočnosť, že toto dieťa sa narodilo v čase ešte pred podpísaním mediačnej dohody, kedy sa navrhovateľ zaviazal, že bude platiť výživné v zmysle právoplatného rozsudku súdu. To znamená navrhovateľ v čase, kedy už sa mu narodilo tretie dieťa, kedy by mohlo dôjsť k nejakej zmene pomerov sa zaviazal dobrovoľne k tomu, že bude platiť výživné na svoje dve predchádzajúce maloleté deti v rovnakej výške, v akej platil dovtedy, na aké teda došlo k jeho zaviazaniu sa v zmysle predmetného rozsudku. Všetky tieto skutočnosti považujeme za natoľko závažné, že považujeme návrh navrhovateľa za nedôvodný. Nedomnievame sa, že došlo k zmene akýchkoľvek pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného.
Kolízny opatrovník navrhol, aby súd návrh otca zamietol, mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby ostalo výživné na pôvodnej výške.
Vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s návrhom otca, výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom celého spisu sp. zn. 3P/39/2016 ako aj spisov sp. zn. 3P/114/2015 a sp. zn. 5P/349/2012 a listinnými dôkazmi, mal súd zistený nasledujúci skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/349/2012 zo dňa 27.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2013 a vykonateľnosť dňa 16.4.2013. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/349/2012 zo dňa 27.3.2013 súd zaviazal otca
prispievať na výživu maloletej P. sumou 110,- eur mesačne, z čoho suma 30,- eur bola určená na tvorbu úspor a na výživu maloletej P. sumou 100,- eur mesačne, z čoho suma 30,- eur bola určená na tvorbu úspor, pričom súd vychádzal z toho, že otec bol v čase rozhodovania zamestnaný ako agronóm vo Výskumnom šľachtiteľskom ústave zemiakarskom vo R. A. s čistým mesačným príjmom cca 569,47 eur, poberal prídavky na dve deti a daňový bonus, z čoho nevyhnutné mesačné náklady na domácnosť predstavovala suma cca 170,- eur a na úvery cca 125,- eur, matka bola v čase rozhodovania zamestnaná na Obvodnom úrade v P. ako samostatný radca s čistým mesačným príjmom cca 477,- eur, z čoho náklady na domácnosť predstavovala suma cca 240,- eur a na úvery cca 145,- eur, matka žila s oboma deťmi v jednoizbovom byte v Kežmarku, maloletá Kristína navštevovala 4. ročník základnej školy a maloletá Karin detské sanatórium, deti mali bežné výdavky súvisiace so stravovaním, bývaním, ošatením, vzdelávaním a zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom. Rozsudkom č. k. 3P/114/2015-17 zo dňa 9.11.2015 vykonateľným 13.11.2015 tunajší súd zmenil rozsudok sp. zn. 5P/349/2012 zo dňa 27.3.2013 v časti týkajúcej sa výšky výživného tak, že výživné pre Kristínu znížil na sumu 80,- eur a pre Karin na sumu 70,- eur, avšak len na prechodné obdobie a to do 1.1.2016, potom platí opäť pôvodný rozsudok sp. zn. 5P/349/2012 zo dňa 27.3.2013. Súd pritom vychádzal z tvrdenia otca, že od 1.1.2016 sa opätovne zmenia jeho zárobkové pomery a bude môcť prispievať na výživu detí tak, ako bolo určené rozsudkom sp. zn. 5P/349/2012 zo dňa 27.3.2013.
Toho času obe maloleté deti i naďalej žijú v jednej domácnosti s matkou. Bežné výdavky maloletých detí súvisia s ich stravovaním, bývaním, ošatením, vzdelávaním. Maloleté majú zvýšené náklady súvisiace s ich zdravotným stavom, mladšia je celiatička a staršia alergička. Výdavky mladšej len na špeciálnu stravu súvisiacu s jej zdravotným stavom sú vo výške cca 150,- eur mesačne. Otec zmenil zamestnanie. Predošlý pracovný pomer v obchodnej spoločnosti A., s.r.o., kde dosahoval príjem okolo 600,- eur mesačne, neskôr len minimálnu mzdu, otec ukončil dňa 26.10.2015 dohodou. Otec je zamestnaný v spoločnosti PM, s.r.o., jeho mesačný príjem je vo výške cca 350,- eur v čistom, má byt, ktorý je súčasťou jeho odmeny za prácu. Od 29.10.2013 otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, narodil sa mu syn. Rodičia sa v januári 2016 dohodili u mediátora, že otec bude platiť výživné v rozsahu 110,- eur mesačne pre P. a 100,- eur mesačne pre P..
Podľa § 163 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,O.s.p.“) rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, hry a pod.).
Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.
Otec navrhol znížiť jeho vyživovaciu povinnosť k maloletej P. zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne a k maloletej P. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 40,- eur mesačne. Matka a kolízny opatrovník so znížením výživného pre maloleté deti nesúhlasili.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.
Naposledy súd rozhodoval o výživnom rozsudkom č. k. 3P/114/2015-17 zo dňa 9.11.2015 vykonateľným dňa 13.11.2015, ktorým znížil vyživovaciu povinnosť otca k deťom len na prechodné obdobie a od 1.1.2016 opäť platí úprava vyživovacej povinnosti vykonaná rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5P/349/2012 zo dňa 27.3.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.4.2013 a vykonateľnosť dňa 16.4.2013. U otca došlo k zníženiu jeho mesačného príjmu zo sumy cca 600,- eur na sumu 350,- eur, avšak táto zmena nastala ešte pred ukončením jeho pracovného pomeru dňa 26.10.2015 u predošlého zamestnávateľa A., s.r.o., nakoľko už u tohto zamestnávateľa otec poberal len minimálnu mzdu. Rovnako otcovi narodením ďalšieho dieťaťa dňa 29.10.2013, t. j. pred dva a pol roka, pribudla vyživovacia povinnosť. Avšak napriek popísanej zmene pomerov na strane otca, otec platil a pred mediátorom v januári 2016 sa zaviazal platiť aj naďalej výživné v rozsahu 110,- eur mesačne pre maloletú P. a 100,- eur mesačne pre maloletú P.. Preto sa súd dôvodne domnieva, že v možnostiach otca je platiť výživné v nezmenenej výške a je v najlepšom záujme maloletých detí, ktoré majú zvýšené výdavky súvisiace s nepriaznivým zdravotným stavom, aby otec stanovené výživné, ktoré otec bez ohľadu na zmenu pomerov na jeho strane dosiaľ platil, platil i naďalej.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, o trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove, písomne, trojmo. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p., § 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.