Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/129/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobkyne U.. L. U., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., zast. JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom, so sídlom Slovenská 69, Prešov, proti žalovanému P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Č.. R. XXX/X, XXX XX F., zast. Mgr. Lenkou Mackaľovou, advokátkou, so sídlom Žižková 6, 040 01 Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 22.9.2014 voči žalovanému domáhala určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parcely reg. C-KN 119/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, k.ú. B. vytvorená geometrickým plánom č. 34/14 zo dňa 6.8.2014 vyhotoviteľom T.-C.. L. Y..

Svoju žalobu odôvodnila tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, k. ú. B. v podiele 1/1, a to parcely reg. C-KN č. 120/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 620 m2, č. 120/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2, č. 120/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, č. 120/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, č. 120/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2 a č. 121, záhrady o výmere 1576 m2. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla v rozsahu 1 k celku dedením po svojej nebohej matke K. U., E.. M., na základe osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. Ľudmilou Hošíkovou, notárom dňa 24.9.2002, sp. zn. , Dnot. 145/02. Druhú polovicu k celku nadobudla darovaním na základe notárskej zápisnice spísanej JUDr. Ľudmilou Hošíkovou, notárkou dňa 24.9.2002, N 462/02, Nz 445/02 od svojho otca L. U. a vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím správy katastra pod V 2117/2002 zo dňa 23.10.2002. Popísané nehnuteľnosti užíva so svojím otcom. Pred nadobudnutím vlastníckeho práva žalobkyne boli bezpodielovými spoluvlastníkmi popísaných nehnuteľností rodičia žalobkyne, ktoré títo nadobudli kúpnou zmluvou registrovanou Štátnym notárstvom v Bardejove dňa 20.7.1977 od starých rodičov žalobkyne L. M.-Š. a manželky U., E.. Y.. Žalovaný na jar roku 2014 začal vstupovať na dvor žalobkyne a rušiť pokojný stav. Žalobkyňa sa až v apríli 2014 dozvedela, že právny stav podľa zápisu v katastri nie je totožný so stavom skutkovým. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcely reg. C-KN č. 119/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, k. ú. B. vytvorenej geometrickým plánom č. 34/14 zo dňa 6.8.2014 z dôvodu zosúladenia právneho stavu so stavom skutkovým. Žalovaný vstupuje na popísanú nehnuteľnosť a na hranici parciel reg. C-KN 119/3 a parc. č. C-KN č. 120/1 osadzuje kovové stĺpiky za účelom ďalšej výstavby trvalého oplotenia. Žalobkyňa nadobudla popísané nehnuteľnosti v dobrej viere a tieto vrátane vytvorenej parcely č. C-KN 119/3 užívala pokojne, nerušene a dobromyseľne až doposiaľ a predtým tieto nehnuteľnosti užívali jej rodičia. Následne na pojednávaní dňa 2.6.2016 žalobkyňa trvala

na podanej žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že v minulosti neboli spory, k rešpektovaniu užívacieho stavu ju viedli jej rodičia. Pozemok užívali dlhodobo, získala ho v dedičskom konaní, až kým ju žalovaný neobvinil, že je to jeho pozemok. Predložila súdu fotografie, ktoré naznačujú užívací stav v roku 2014. Na spornej parcele vysadila jej mama kríky, voči čomu žalovaný nenamietal, predmet sporu užívali a upravovali napr. kosením. Robil to aj jej dedo. Dôvodom užívania predmetnej parcely jej právnymi predchodcami mala byť dohoda medzi jej dedom a otcom žalovaného o užívaní daných parciel. Bola to ústna dohoda. Od roku 2002, kedy získala nehnuteľnosti ju žalovaný nevyzval, aby tieto neužívala. Mali dobré susedské vzťahy. Užívali celú parcelu až po úzky pásik pri dome žalovaného. On na to nevstupoval, stále len pokosil, vstupoval na úzky pásik pri jeho dome, pokosil to a odišiel. Vždy to bolo v ich neprítomnosti. Žalovaný povedal, že dlhodobo neoprávnene užíva parcelu, nabil kolíky a postavil plot.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.4.2015 uviedol, že predmetná parcela bola vytvorená geometrickým plánom č. 34/14 dňa 6.8.2014, pričom podľa zápisu časti B priloženého LV č. XX je nehnuteľnosť, a to parcela č. 119/1 vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudol darovacou zmluvou vo forme notárskej zápisnice dňa 2.7.1991 od svojho otca P. P., nar. X.X.XXXX, ktorý predmetnú nehnuteľnosť nadobudol dňa 22.8.1964 dedením po svojom otcovi L. P., zomr. XX.XX.XXXX na základe uznesenia Štátneho notárstva v Bardejove. Žalovaná uvádza, že žalovaný na jar roku 2014 začal vstupovať na pozemok žalobkyne a rušiť pokojný stav, avšak žalovaný nevstupoval na parcelu č. 120/1, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne, ale zdržiaval sa na parcele č. 119/1, na ktorej chcel vybudovať dočasnú zábranu proti stavebnému odpadu, ktorý by mohol znečistiť pozemok patriaci žalovanej, čomu sa chcel žalovaný týmto krokom vyhnúť, nakoľko v tomto období rekonštruoval nehnuteľnosť, a to rodinný dom stojaci na parcele č. 119/1 označený súpisným číslom 10. Vlastníkom predmetnej parcely, ku ktorej chce žalobkyňa určiť vlastnícke právo je žalovaný, čo jednak vyplýva z LV č. 30 a jednak aj z predmetného geometrického plánu, kde je evidentné, že novovytvorená parcela o rozlohe 15 m2 bola vytvorená od parcely č. 119/1, teda z parcely, ktorá je vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa v žalobe správne uvádza, že podľa § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť, kde sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca, avšak žalobkyňa nikdy nebola oprávnenou držiteľkou parcely C-KN č. 119/3 o rozlohe 15 m2, a už vôbec nie 10 rokov, nakoľko predmetná parcela č. 119/3 vznikla popísaným spôsobom dňa 6.8.2014. Časť parcely č. 119/1, ku ktorej si nárokuje vlastnícke právo žalobkyňa je vo vlastníctve žalovaného. Žalobkyňa ani jej právni predchodcovia neboli nikdy jej držiteľmi, a vôbec nie držiteľmi oprávnenými. Žalobkyňa k držbe parcely č. 119/3 nemá žiadny právny titul, preto nemôže ísť o oprávnenú držbu len na základe subjektívneho presvedčenia žalobkyne o oprávnenosti držby. Ak držiteľ vykonáva držbu v rovnakom rozsahu ako vlastník veci, súčasne musí existovať úkon, ktorým bola vec držiteľovi fakticky odovzdaná do užívania. Žalobkyňa ani nenaznačila oprávnenosť držby. Navyše po celú vydržaciu dobu si žalovaný uplatňoval k svojej nehnuteľnosti aj vlastnícke právo, čo vyvrcholilo sporom o výstavbu dočasnej zábrany na hranici parciel 120/1 a 119/1 na jar roku 2014. Hranice nehnuteľnosti boli vytyčovacím nákresom zakreslené a na zemskom povrchu aj vyznačené plotom a kolíkmi ako to vyplýva z vytyčovacieho nákresu č. XXXXXXXX- XX/XXXX zo dňa 12.8.2014 vyhotoveného R. V., čo bolo autorizačne overené C.. K. U., a rovnako je to zrejmé aj z geometrického plánu č. XX/XX, aj z kópií pozemkovej mapy zo dňa 5.12.1990.Sporná hranica pozemkov je medzi parcelami č. 120/1 a č. 119/1, pričom parcela č. 120/1 je vo výmere 620 m2, a nie vo výmere 620 + 15 m2 z parcely č. 119/1. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nikdy pred smrťou matky žalobkyne o to nebol spor. Kosili všetci navzájom. S rodičmi žalobkyne nebol problém, všetko sa zhoršilo po smrti matky. Vždy to patrilo jemu, predtým jeho otcovi. Má potvrdenia od geodéta, notárskeho úradu, darovaciu zmluvu, že predmet sporu je jeho vlastníctvom. Do roku 1991 to bolo jeho otca. To, že nebola vyznačená hranica medzi parcelami bolo z dôvodu, že rodičia nemali dostatok peňazí na vyznačenie hranice medzi parcelami. Plot postavil pri dome, lebo pri kosení parcely žalobkyne išiel odpad z kosenia vrátane psích exkrementov na fasádu jeho domu. Uviedol, že žiadna dohoda medzi jeho otcom a dedom žalobkyne neexistovala. Otcovi žalobkyne hovoril, aby neužíval predmet sporu. On to užíval ďalej. Oni si tam nasadili kvety. Hovoril im to aj predtým, aj v roku 2014, keď išiel stavať plot. Dovtedy nechcel postaviť plot, nechcel im zničiť kvety, ale v roku 2014 to už urobil. Uviedol, že užíval rigol zhruba 130 cm, čo je zrejmé z odlišnej výšky trávy a zároveň ďalších 30 cm za tým. Kosili to obaja. Nikdy neuzavrel žiadnu zmluvu, ktorá by oprávňovala užívať žalobkyňu predmet sporu.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 2.6.2016, na ktorom boli prítomní účastníci aj ich právni zástupcovia, pričom na tomto pojednávaní súd uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za ukončené, a pojednávanie odročil na deň 23.6.2016 za účelom verejného vyhlásenia rozhodnutia.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 10.9.2014 a k nej pripojených listinných dôkazov, a to osvedčením o dedičstve sp. zn. , Dnot. 145/02, notárskou zápisnicou zo dňa 24.9.2002 sp. zn. N 462/02, Nz 445/02, výpisom z listu vlastníctva č. 51, geometrickým plánom č. 34/14, vyjadrením žalovaného zo dňa 30.5.2015 a k nemu pripojených listinných dôkazov, a to výpisom z listu vlastníctva č. 30, notárskou zápisnicou sp. zn. N102/91, Nz 109/91, uznesením Štátneho notárstva v Bardejove zo dňa 28.5.1964 sp.zn. D36/24, kópiou z pozemkovej mapy, vytyčovacím nákresom, výpisom z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. 30, výsluchom účastníkov, výsluchom svedka L. U., notárskou zápisnicou zo dňa 20.7.1977 sp.zn. N 509/77, Nz 543/77, čestnými prehláseniami a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, k.ú. B. v podiele 1/1, a to parcely reg. C-KN č. 120/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 620 m2, č. 120/2, zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2, č. 120/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, č. 120/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2, č. 120/5, zastavané plochy a nádvoria o výmere 12 m2 a č. 121, záhrady o výmere 1576 m2.

Z osvedčenia o dedičstve zo dňa 24.9.2002 sp.zn. , vyplýva, že žalobkyňa ako dedička po zomr. L. U., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX (jej matke) nadobudla 1 k celku rodinný dom č. 11 v k.ú. B., ploty, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy a trvalé porasty, ktoré sú vedené na LV č. XX, parcela C-KN č. 120, zastavané plochy a nádvoria o výmere 925 m2 a záhrady o výmere 1576 m2 na parcele č. 121.

Z notárskej zápisnice zo dňa 24.9.2002 sp. zn. N 462/02, Nz 445/02, ktorej obsahom je darovacia zmluva vyplýva, že touto otec žalobkyne daroval jej 1 na nehnuteľnostiach, a to rodinný dom č. 11, k. ú. B., ploty, vedľajšie stavby, vonkajšie úpravy, trvalé porasty, vedené na liste vlastníctva č. XX na parcele č. 120 o výmere 925 m2 a záhrady na parcele č. 121 o výmere 1576 m2.

Z listu vlastníctva č. XX je zrejmé, že žalobkyňa je vlastníčkou vyššie citovaných nehnuteľností v podiele 1/1.

Z geometrického plánu č. 34/14 vyhotoveným geodetom T. - C.. L. Y. zo dňa 6.8.2014 vyplýva, že parcela novovytvorená registra C-KN č. 119/3 o výmere 15 m2 bola vytvorená z parcely č. 119/1 pôvodne o výmere 833 m2, po vytvorení parcely č. 119/3 výmera parcely č. 119/1 predstavuje 818 m2.

Z uznesenia Štátneho notárstva v Bardejove zo dňa 28.5.1964 sp.zn. D 36/24, ktorým bola schválená dohoda dedičov vyplýva, že majetok po poručiteľovi L. P., zomr. XX.XX.XXXX ako roľnícky podnik preberá syn poručiteľa P. P..

Z výpisu z evidencie nehnuteľností z listu vlastníctva č. XX zo dňa 5.12.1990 (čl. 36) vyplýva, že P. P., nar. X.X.XXXX je vlastníkom parcely č. 119/1 o výmere 833 m2, č. 118 o výmere 1525 m2 a č. 119/2 o výmere 56 m2.

Z notárskej zápisnice zo dňa 2.7.1991 sp. zn. N 102/91, Nz 109/91 vyplýva, že P. P., nar. X.X.XXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XX, k. ú. B., a to domu č. 10, zastavaných plôch a nádvorí o výmere 833 m2, záhrad o výmere 1525 m2, ktoré daroval svojmu synovi P. P..

Z listu vlastníctva č. XX je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností registrovaných C-KN parc.č. 118 o výmere 1525 m2 záhrady, parc. Č. 119/1 o výmere 833 m2 zastavané plochy a nádvoria, a parc. Č. 119/2 o výmere 56 m2 záhrady v podiele 1/1.

Svedok L. U., otec žalobkyne na tomto pojednávaní uviedol, že v roku 1977 získali od svokrovcov nehnuteľnosti - dom a pozemky č. 29,30,31. Súčasťou týchto úkonov však neboli mapy, boli len vyčlenené čísla parciel a nebolo to vykreslené. Sporná časť je parcela 29, sused do tejto parcely zasahuje. Bola havária, kde auto narazilo do ich plota, zbúralo ho a zasiahlo aj susedov plot. Išlo o plot priečne a kolmo medzi pozemkami svokrovcov a žalovaného. Svokra mu následne hovorila, že sused

posunul plot do parcely 29 a oni sa s ním nechceli hádať. On pritom nebol. Sused povedal, že aby nemuseli rezať z brány, tak posunuli základ do parcely 29, boli tam stromy a jabloň, následne sa jabloň zrezala ale je tam ešte peň a vidno pokiaľ dosahovala parcela. Fotografický materiál ohľadom toho, ako bol predtým postavený plot nemá. Oni užívali asi 90 cm k jeho domu, zvyšok užíval on. Žalovaný tak užíval 90 cm od jeho domu a zvyšok užívali oni. Nikdy žalovaný nemal námietky, ani keď on robil úpravu parciel. Oni užívali pozemok tak ako to zameral geodet Y.. Uviedol, že žalovaný nekosil naše, on ale niekedy zašiel kosou do jeho pozemku.

V predloženom čestnom prehlásení (čl.70) L. M., nar. X.X.XXXX, brat matky žalobkyne prehlásil, že jeho sestra spolu s manželom užívali parcelu č. 119/3, ktorá je vyznačená v GP č. 34/14 dlhodobo a nikdy v súvislosti s týmto užívaním nebol vedený žiadny spor. Parcelu č. 29 vlastnil jeho otec, ktorú užívali a potom ju odkúpila jeho sestra s manželom. Rovnaké čestné prehlásenie (čl.71) uskutočnila aj R. B., E.. M., nar. X.X.XXXX, sestra matky žalobkyne.

Žalobkyňa tak svoje vlastnícke právo odvodzovala titulom vydržania, pričom vstúpila do užívania predmetu sporu v roku 2002 a jej právni predchodcovia na základe notárskej zápisnice z roku 1977. Z predloženej kúpnej zmluvy má vyplývať dobromyseľnosť žalobkyne a jej právnych predchodcov k predmetu sporu. Predtým to užívali svokrovci otca žalobkyne. Právnym titulom vstupu žalobkyne do držby má byť darovacia zmluva v rozsahu 1 od jej otca a dedičské konanie - osvedčenie o dedičstve po jej nebohej matke v rozsahu 1. Užívací stav podľa žalobkyne bol preukázaný predloženými fotografiami, na ktorých je dostatočne zrejmý rozsah kosby, ktorú vykonal a vykonával žalovaný a tiež žalobkyňa. Rovnako z predložených fotografií je zrejmá aj výšková odlišnosť na hranici parciel, táto bola vytvorená svedkom U. a nikdy zo strany žalovaného nebola sporovaná. Rozsah užívania žalobkyne a jej právnych predchodcov nebol nikdy a nikým sporovaný, rušený a bol dlhodobý počas trvania jej vlastníctva ako aj vlastníctva jej právnych predchodcov. Mala za to, že v konaní nebol preukázaný rozsah užívania žalovaného od múru jeho domu až po plot, ktorý vybudoval, naopak preukázané bolo jeho užívanie iba pod štablónom, teda pod previsom jeho strechy. Rozsah užívania vyplýva aj z vegetácie, ktorá je viditeľná na fotografii. Zároveň rozsah užívania, dobromyseľnosť, nerušenosť a dlhodobosť bola preukázaná aj výsluchom svedka pána U., ktorý potvrdil, že táto parcela bola užívaná jeho právnymi predchodcami, ním a jeho manželkou a žalobkyňou aj čestnými vyhláseniami svedkov. Právny vstup do držby právnych predchodcov žalobkyne predstavuje notárska zápisnica z roku 1977.

Žalovaný naproti tomu poukazoval na to, že chýba právny dôvod vydržania, pretože titulom nemôže byť znalecký posudok, geometrický plán alebo projektová dokumentácia, či vysadenie trávy, údržba kríkov či iných rastlín. Právnym dôvodom v prípade vydržania vlastníckeho práva môže byť len právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, dohoda spoluvlastníkov, vyporiadanie vlastníctva, rozhodnutie štátneho orgánu, pričom v tomto konaní tieto dôvody absentujú. Okolnosťou vedúcou k vydržaniu nemôže byť len presvedčenie držiteľa, že pozemok bol po predmetné obdobie fakticky v daných hraniciach ním užívaný a predtým užívaný v dobrej viere aj jeho právnym predchodcom. Pokiaľ by novovzniknutá parcela bola skutočne spornou parcelou, tak vlastníctvo k nej by nadobudol vydržaním práve žalovaný, nakoľko disponuje právnym titulom nadobudnutia tohto vlastníckeho práva dostatočne dlhou zákonnou lehotou, ktorá sa vyžaduje na držbu.

Podľa ustanovenia § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd sa najprv zaoberal otázkou, keďže ide o určovaciu žalobu, či je tu daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že predmetná parcela patrí do jej výlučného vlastníctva. Keďže žalobkyňa tento naliehavý právny záujem odôvodnila tým, že ide o zosúladenie právneho stavu so stavom skutkovým, súd má za to, že v tom prípade je naliehavý právny záujem vždy daný.

Podľa ustanovenia § 134 odsek 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa ustanovenia § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

Podľa ustanovenia § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ustanovenia § 120 odsek 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

V spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastnícke právo vyvodzuje. Z tohto bremena potom pre neho vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočností budú preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v tomto konaní svoje vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. 119/3 odvodzovala titulom vydržania, práve žalobkyňa mala v tomto konaní bremeno tvrdenia pokiaľ ide o splnenie podmienok, ktoré zákon vyžaduje pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a rovnako tak bremeno dôkazné vo vzťahu k ich preukázaniu.

Súd preto skúmal, či žalobkyňa splnila podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním tak ako to sama tvrdila. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva priamo zo zákona po splnení zákonom požadovaných predpokladov, a to musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby a všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, pričom samotná detencia k vydržaniu nestačí. Podmienka oprávnenosti držby znamená, že táto má charakter držania veci so zámerom mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť zhodnotená objektívne, nestačí len subjektívna predstava držiteľa. Pre potreby preukázania oprávnenosti držby je potrebný nadobúdací titul, aj keď neperfektný (napr. kúpna alebo darovacia zmluva, príp. iný právny úkon), z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne za vlastníka považuje. Stačí existencia takého nadobúdacieho titulu, ktorý vnútorné presvedčenie držiteľa, že sa stal vlastníkom veci dostatočne opodstatňuje. Nadobúdacím titulom nemôže byť listina, ktorou sa právo samo osebe nenadobúda, teda napr. geometrický plán, čestné prehlásenie a podobne. Tento nadobúdací titul tu musí byť pri vstupe do držby na to, aby táto mohla byť považovaná za držbu oprávnenú. Domnienka držiteľa sa musí vždy opierať o niektorý právny úkon alebo inú skutočnosť, na základe ktorých vec nadobudol. Vždy je treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamihu, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec alebo právo patrí. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že držiteľ bude v tomto prípade aj naďalej subjektívne v dobrej viere.

Žalobkyňa uvádzala, že právnym titulom vstupu do jej držby spornej parcely č. 119/3 bola darovacia zmluva v rozsahu 1 a dedičské konanie po jej matke (osvedčenie o dedičstve v rozsahu 1). Z predloženej darovacej zmluvy ako aj osvedčenia o dedičstve je však zrejmé, že žalobkyňa sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, a to parciel č. 120/1, 12/2, 120/3, 120/4, 120/5 spolu o výmere 925 m2 a parcely č. 121 o výmere 1576 m2 a ako vlastníčka týchto nehnuteľností v súlade s týmito nadobúdacími titulmi je aj zapísaná v katastri nehnuteľností, a to na liste vlastníctva č. XX. Žalobkyňa je tak vlastníčkou nehnuteľností s identickými výmerami ako sú uvedené v darovacej zmluve a v osvedčení o dedičstve. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že sporná parcela č. 119/3 o výmere 15 m2 však bola vytvorená z parcely č. 119/1 (pôvodne o výmere 833 m2) v roku 2014, po vytvorení parcely č. 119/3 v zostávajúcej výmere 818 m2, ktorej vlastníkom je žalovaný (výpis z listu vlastníctva č. 30). Z notárskej zápisnice zo dňa 2.7.1991 je zrejmé, že otec žalovaného daroval mu nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX, k.ú. B., na parcele č. 119/1, a to dom č.10 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 833 m2, pričom z výpisu z evidencie nehnuteľností (čl.36) vyplýva, že otec žalovaného P. P., nar. X.X.XXXX bol vlastníkom parcely č. 119/1 o výmere 833 m2 a titulom jej nadobudnutia je uznesenie Štátneho notárstva sp. zn. D 36/24, čo potvrdzuje vlastnícke právo k spornej parcele práve žalovanému. Z predmetnej darovacej zmluvy resp. osvedčenia o dedičstve nemožno prijať záver o tom,

že žalobkyňa vstúpila oprávnene a dobromyseľne do držby na základe týchto nadobúdacích titulov i pokiaľ ide o spornú parcelu.

Žalobkyňa ďalej tvrdila, že do oprávnenej držby spornej parcely vstúpili už jej právni predchodcovia, ktorí spornú parcelu užívali, a ich vstup do držby odvodzovala žalobkyňa z notárskej zápisnice z roku 1977. Z tejto zápisnice vyplýva, že rodičia matky žalobkyne odpredali matke žalobkyne a jej otcovi nehnuteľnosti evidované v EN pod č. 29,30,31. Z uvedenej notárskej zápisnice nemožno zistiť, že predmetom kúpnej zmluvy bola aj novovytvorená parcela č. 119/3, ktorá podľa tvrdení svedka L. U. mala byť súčasťou pôvodnej parcely č. 29. Nebolo teda preukázané, žeby pôvodná parcela č. 29 v sebe zahŕňala i parcelu č. 119/3. Svedok L.Á. U. sám uviedol, že súčasťou kúpnej zmluvy z roku 1977 neboli mapy a boli len čísla parciel. Preto súd ani vo vzťahu k rodičom žalobkyne nemal za preukázané, žeby do oprávnenej a dobromyseľnej držby vstúpili na základe kúpnej zmluvy z roku 1977. Žalobkyňa a rovnako aj svedok L. U. ďalej tvrdili, že medzi dedom žalobkyne a otcom žalovaného mala byť akási ústna dohoda o užívaní parciel. Súd vo vzťahu k tomu tvrdeniu jednak uvádza, že existencia takej dohody nebola preukázaná a navyše pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľností na základe ústnej dohody nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že mu to k nadobudnutiu vlastníctva postačuje. Preto za oprávnený vstup do držby by nebolo možné považovať ani túto tvrdenú ústnu dohodu.

Žalobkyňa tak podľa názoru súdu nepreukázala oprávnený vstup do držby spornej parcely ako nevyhnutný predpoklad vydržania a začatia plynutia vydržacej doby. Na naplnenie podmienok vydržania nepostačuje tvrdenie žalobkyne, resp. svedkov o tom, že žalobkyňa v dobrej viere spornú parcelu užívala počas vydržacej doby, pretože uvedené tvrdenia musia byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých by bolo možné reálne usúdiť jej dobromyseľnosť, že jej sporná parcela patrí.

Po vykonanom dokazovaní preto súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 150 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkovi, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania túto náhradu sčasti alebo celkom nepriznal. V prejednávanej veci mal žalovaný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd náhradu trov tomuto účastníkovi nepriznal, pričom súd videl dôvod hodný osobitného zreteľa v predmete sporu, a to v jeho hodnote, kedy už jeden úkon právnej služby prevyšuje hodnotu predmetu sporu. V zmysle uvedeného by tak strohá aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla viesť k nežiaducej tvrdosti zákona a zaviazanie žalobkyne na náhradu trov konania by v tomto prípade mohlo by mať odradzujúcu funkciu vo vzťahu k právu účastníka na súdnu ochranu.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.