Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-146-2015.pdf
PDF · 102.26 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/146/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zastúpeného spoločnosťou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Q. F., A.. XX.X.XXXX, W. Q. XX, XXX XXPrešov, o zaplatenie 212,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 4.11.2014 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 79,34 Eur z titulu ceny za neuhradené služby spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku voči žalovanému mu jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom, a.s. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013 registrovanou na tunajšom súde. Uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. v zmysle ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu o pripojení, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby elektronickej komunikácie, a žalovaný sa zaviazal platiť za ne riadne a včas poplatky uvedené v aktuálnom cenníku podľa zvoleného programu. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v zmysle zmluvy a aktuálneho cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne: faktúrou č. 7201596891, splatnou dňa 3.3.2012, znejúcou na sumu 3,50 Eur (pozn. súdu: podľa predloženej faktúry išlo o „upomienku oneskorenej platby“), faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.2.2012, znejúcou na sumu 27,81 Eur (pozn. súdu: v ktorej bola podľa predloženej faktúry obsiahnutá predovšetkým suma 16,50 Eur + DPH za „prerušenie služby - neplatenie“), faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.1.2012, znejúcou na sumu 4,99 Eur, a faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 3.12.2011, znejúcou na sumu 43,04 Eur (pozn. súdu: v ktorej bola podľa predloženej faktúry obsiahnutá predovšetkým suma 33,19 Eur + DPH za „spätnú aktiváciu po nezapl. účtu“). Tvrdil, že žalovaný cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že v súdenej veci ide o spotrebiteľskú vec a zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. K uplatnenému nároku - neuhradenie faktúr, uviedol, že tieto boli vystavené za služby, ktoré neužíval. Opakovane v období roka 2012 komunikoval so spoločnosťou Slovak Telekom a sťažoval sa na služby týkajúce sa mobilného internetu Štart. Listom zo dňa 5.3.2012 oznámil, že nechápe z akého dôvodu ho zapojili po cca 16 mesiacoch, a že hneď po odpojení, nakoľko internet potreboval, zabezpečil si tieto služby od iného operátora. Žalovaný ďalej k tomu priložil list zo dňa
24.1.2011, podľa ktorého reklamoval u právneho predchodcu žalobcu to, že dňa 19.1.2011 bol odpojený od jeho služieb, a zapojený nebol ani po úhrade platby vo výške 87,21 Eur, a ani ďalšej faktúry za internet vo výške 8,29 Eur s tým, že má ešte údajný nedoplatok cca 140,- Eur z roku 2007, ktorý však neuznával. Predložil k tomu tiež list zo dňa 13.2.2012, v ktorom oznamoval právnemu predchodcovi žalobcu, že k nim stratil dôveru, pretože ho bezdôvodne odpojili od internetu, a keďže internet potreboval, musel si zohnať iný od iného operátora, a nechápe prečo ho znovu zapojili po cca 16 mesiacoch.
Súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k tvrdeniam žalovaného, doplnil všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce nárok čo do základu a výšky, a zároveň oznámil presné obdobia, v ktorých právny predchodca poskytoval služby žalovanému, a na základe akých skutočností. Žalobca sa vyjadril písomným podaním zo dňa 15.5.2015, v ktorom uviedol, že právny predchodca žalobcu v súlade so zmluvnými podmienkami vystavoval faktúry v zmysle reálnej prevádzky. Všeobecne konštatoval, že nakoľko zo strany žalovaného prišlo k porušeniu svojho záväzku platiť za poskytnuté služby riadne a včas a dostal sa do omeškania s úhradou viacerých faktúr, pristúpil právny predchodca žalobcu k obmedzeniu poskytovania služby. Uviedol, že v zmysle vyjadrenia právneho predchodcu žalobcu počas doby odpojenia služby neboli zo strany právneho predchodcu žalobcu účtované mesačné poplatky. Konkrétne obdobie, počas ktorého žalovanému služby neposkytoval, a čas a najmä konkrétne skutočnosti na základe ktorých ich žalovanému od nejakého momentu prípadne znovu poskytoval, žalobca ani napriek výzve súdu neuviedol.
Keďže v danom prípade predmet konania neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“ podľa § 200ea ods. 1 O.s.p.), súd vec v súlade s ust. § 115a ods. 2 O.s.p. prejednal bez nariadenia pojednávania.
V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. musí žalobca vo svojom návrhu pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť).
V sporovom konaní, ktoré je ovládané dispozičnou zásadou, platí, že súd je viazaný žalobou. Nárok uplatnený žalobou je charakterizovaný opísaním skutkových okolností, ktorými žalobca svoj nárok odôvodňuje, a skutkovým základom opísaným v žalobe v spojení so žalobným petitom je potom vymedzený základ nároku uplatneného žalobou, ktorý je predmetom konania. Rozhodujúcimi skutočnosťami sa rozumejú (všetky) údaje, ktoré sú celkovo nutné k tomu, aby bolo jasné, o čom a na akom základe má súd rozhodnúť, a ktoré, ak budú preukázané, umožňujú žalobe vyhovieť (porovnaj tiež napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 23. januára 2002, sp. zn. 25 Cdo 643/2000, in Soubor rozhodnutí Nejvyššího soudu, nakladateľstvo C.H.Beck, zväzok 13, publ. pod označením C 962).
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu a všetkých predložených listín, a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných dôkazov zistil tento skutkový stav:
Z predloženej zmluvy o pripojení vyplýva, že právny predchodca žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa 15.12.2009 zmluvu o pripojení na službu T-Mobile mobilný internet. Podľa predložených faktúr (bez akýchkoľvek konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu) vyúčtoval právny predchodca žalobcu žalovanému so splatnosťou 3.12.2011 položky označené ako spätná aktiv. po nezapl. účtu a mobilný internet Štart, so splatnosťou 3.1.2012 položku označenú ako Mobilný internet Štart, so splatnosťou 3.2.2012 položky označené ako prerušenie služby-neplatenie a Mobilný internet Štart, a so splatnosťou 3.3.2012 položku označenú ako upomienka oneskorenej platby. Konkrétne špecifikácie a oprávnenosť týchto položiek, najmä hneď prvej položky označenej ako spätná aktiv.
po nezapl. účtu, jej dôvody a dátum realizácie z tvrdení žalobcu však nevyplýva. Medzi účastníkmi pritom nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu po uzavretí zmluvy obmedzil poskytovanie služby žalovanému (za ktoré mu, podľa súdu z iných konaní všeobecne známej praxe právneho predchodcu žalobcu, zrejme predtým rovnako vyúčtoval poplatok za prerušenie služby-neplatenie).
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 4 písm. c) ZoEK účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami.
Podľa § 43 ods. 5 písm. b) ZoEK podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Podľa § 2 písm. p) zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“) obchodnou praktikou je konanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane reklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním výrobku spotrebiteľovi.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti (pričom odbornou starostlivosťou je úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti - § 2 písm. u) ZoOS), a b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (pričom podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa je využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil - § 2 písm. r) ZoOS).
Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 od. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V danom prípade je zrejmé, že predmetom konania sú sumy, ktoré právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému po tom, čo mu v predchádzajúcom období po nešpecifikovaný čas obmedzil poskytovanie služby. Podľa názoru súdu je pritom zrejmé, že ak toto obdobie trvalo po dlhší čas, žalovaný reklamoval neposkytovanie služieb, mohol za ten čas eventuálne od zmluvy odstúpiť a aj právny predchodca žalobcu pri riadnej odbornej starostlivosti podľa obsahu svojho jednania mohol odstúpiť od zmluvy (tak aby nenarúšal ekonomické správanie spotrebiteľa - ktorý si podľa nespochybnených tvrdení žalovaného službu zabezpečil inde), mohol sa žalovaný dôvodne domnievať, tak ako to nepriamo vyplýva aj z jeho listu právnemu predchodcovi žalobcu, že zmluva medzičasom zanikla. V tejto súvislosti je potom zrejmé, že žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bol žalovaný povinný žalobcovi vyúčtované sumy spravodlivo zaplatiť.
Okrem toho žalobca predmet konania skutkovo vymedzil a odôvodňoval úhradou ceny za služby elektronickej komunikácie podľa zvoleného programu služieb s tým, že žalovaný cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatil. Z predložených faktúr však vyplýva, že prevažná väčšina požadovanej sumy, ktorú žalobca odôvodnil ako cenu za službu, má povahu paušalizovaných sankčných poplatkov (zmluvnej pokuty). Vo svojej podstate je teda zrejmé, že nejde o cenu služieb, ktorej úhrady sa, podľa toho ako bol nárok skutkovo vymedzený v návrhu, domáha, a tento nárok musel byť už aj z toho dôvodu v tejto časti zamietnutý.
Súd pripomína, že dôvod uplatneného nároku musí byť v žalobe vymedzený dostatočne konkrétne, určite a nezameniteľne (aj pre vymedzenie totožnosti rozhodovanej veci) tak, aby bolo zrejmé o čom a na základe akých skutočností (teda v tomto konkrétnom prípade zrejme na základe ktorých konkrétnych skutočností súvisiacich s dostatočne konkrétnym vymedzeným porušenia určitej zmluvnej povinnosti), má súd o nároku na zaplatenie poplatku za upomienku a obmedzenie služby rozhodnúť.
V danom prípade, s ohľadom na podanú žalobu, pre komplexné odôvodnenie rozsudku podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (s uvedením čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, t.j. aké skutočnosti tvrdil) považuje súd za potrebné poukázať predovšetkým na to, že žalobca vo svojom návrhu v podstate ani len riadne netvrdil všetky rozhodujúce skutočnosti (skutkové okolnosti), ktoré by konkrétne a komplexne odôvodňovali celý uplatnený nárok, resp. jeho jednotlivé položky. V postupoch dodávateľov, v nadväznosti na ich často neprijateľne zjednodušené a netransparentné obchodné praktiky k spotrebiteľom, stalo sa už aj v súdnom konaní negatívnym javom iba všeobecné uplatňovanie nárokov nekonkrétnym poukazom na prílohy pripojené k návrhu. Na tento trend už reagoval aj zákonodarca, a v ustanovení § 132 ods. 2 platného Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016) už výslovne stanovil, že opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nie je možné nahradiť odkazom na označené dôkazy. Ani z týchto príloh pritom nevyplývajú všetky dôvody uplatnených nárokov. Podľa názoru súdu ide o typický prejav tzv. „Mcdonaldizácie“ spoločnosti a právnych služieb (Václav Vlk: Mcdonaldizace mění advokacii, je nutné reagovat; dostupné na www.ceska-justice.cz <http://www.ceska-justice.cz>). Celá žaloba má skôr len všeobecnú rámcovú (formulárovú) podobu s požadovanou úhradou údajného dlhu bez uvedenia všetkých nevyhnutných (rozhodujúcich) skutočností tak, aby bolo jasné o čom a na akom základe má súd rozhodnúť (a to najmä vo vzťahu k vo faktúram uvedeným poplatkom za upomienky, a sumám za obmedzenie a prerušenie služby - keďže žalobca svoj nárok odôvodnil iba cenou za poskytnuté služby).
Na doplnenie uvedeného súd poukazuje aj na uznesenie Nejvyššího soudu ČR zo dňa 17. 6. 2010, sp. zn. 33 Cdo 2259/2008, podľa ktorého nestačí len „aby žalobce předložil soudu celou řadu listin a v žalobě (či jejím doplňku) souhrnně a nekonkrétně, bez vztahu k jednotlivým rozhodným tvrzením odkázal na tyto listiny. Takový postup by stíral rozdíl mezi skutkovými tvrzeními stran a skutkovými zjištěními, která soud činí z provedených důkazů, a zcela nepřípustným způsobem by přenášel aktivitu a odpovědnost příslušející účastníkům řízení na soud a byl by též v rozporu se základními zásadami občanského (sporného) řízení - zásadou dispoziční, projednací, rychlosti a hospodárnosti.“
Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
„Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2012, sp. zn. 6 MCdo 17/2010).
Je nemožné posudzovať niečo (nárok), vo vzťahu ku ktorému žalobca neuviedol v podstate žiadne skutočnosti, ktoré by ho odôvodňovali, ale v súvislosti s týmto prípadom nad rámec vyššie uvedeného súd už len pre úplnosť - na zdôraznenie potreby uvádzania rozhodujúcich skutočností - poukazuje aj na to, že nie každé porušenie akýchkoľvek (zmluvných) povinností zakladá nárok na zmluvnú pokutu. Ustanovenie § 544 ods. 1 OZ, ktoré je kogentnej povahy, umožňuje dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, pričom nevyhnutnou súčasťou dojednania o zmluvnej pokute je celkom presné a určité označenie povinnosti, pri ktorej nesplnení vznikne právo na zmluvnú pokutu. Medzi nevyhnutné predpoklady na vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa Občianskeho zákonníka potom patrí 1. existencia zmluvnej povinnosti, 2. platné písomné dojedanie s vyjadrením presného a jednoznačného záväzku zaplatiť konkrétnu resp. presne určiteľnú výšku pokuty pri porušení konkrétnej, dostatočne určite a zrozumiteľne vymedzenej zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, 3. porušenie tejto zabezpečovanej povinnosti, a 4. (pre obmedzenie možnosti súdneho zníženia jej výšky) zrejmá hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti. Inými slovami pre vznik nároku na zmluvnú pokutu musí teda žalobca v konaní riadne tvrdiť a preukázať, že žalovaný porušil konkrétnu písomne, a súčasne dostatočne presne a určite (nezameniteľne) vymedzenú zmluvnú povinnosť, splnenie ktorej bolo dostatočne určite a zrozumiteľne písomne zabezpečené zmluvnou pokutou, teda ktorá konkrétna forma správania žalovaného, v spojení s ktorým konkrétnym písomným zmluvným dojednaním, má za následok vznik zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu, a že výška tejto zmluvnej pokuty je primeraná a zodpovedá hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti. Žalobca však žiadnu z týchto skutočností v konaní riadne ani netvrdil.
Pre spotrebiteľský právny vzťah, vychádzajúc aj z európskej judikatúry, je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, Arpád Kásler, Hajnalka Káslerne Rábai proti OTP Jelzálogbank Zrt z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie
Zo všetkých týchto dôvodov preto súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., keď žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, bolo potrebné priznať náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, žalovaný si ich náhradu neuplatnil a žiadne preukázané trovy konania mu ani nevznikli, a neúspešný žalobca na ich na náhradu nemá právo, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z nich.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.