Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/65/2016

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o. Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, proti povinnému D. H., bytom XXX XX E. XXX, o vymoženie 3.172,49 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. - 27 zo dňa 13.10.2015 a proti uzneseniu č. k. - 40 zo dňa 07.12.2015 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie č. k. - 27 zo dňa 13.10.2015.

II. P o t v r d z u j e uznesenie č. k. - 40 zo dňa 07.12.2015.

odôvodnenie:

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. - 27 zo dňa 13.10.2015 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad Svidník o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 04.05.2015 zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že zmluva o úvere, ktorú uzavreli oprávnený a povinný dňa 03.09.2009 ma povahu spotrebiteľskej zmluvy a na právny vzťah účastníkov je nutné okrem Všeobecných obchodných podmienok aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Preskúmaval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky a zistil, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len a tiež Smernice 93/13/EHS. Dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a nasl. OZ, ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu v celom rozsahu odvolanie oprávnený. Namietal, že súd prvého stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a taktiež že prekročil aj zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu v § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Rovnako namietal, že súd prvého stupňa nesprávnou aplikáciou právnych predpisov vylúčil možnosť riešiť spory podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom poukázal na ust. § 93b Zákona o bankách. Oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s., Bratislava bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 93b Zákona o bankách ukladalo povinnosť bankám ponúknuť

klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Z tohto dôvodu oprávnený ako právny nástupca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde. Tiež došlo podľa názoru oprávneného k porušeniu § 153 ods. 1 O.s.p., z dôvodu čoho súd prvého stupňa vyvodil v napadnutom uznesení právne závery a rozhodol vo veci na základe stavu, v ktorom absentovali akékoľvek dôkazy. Oprávnený rovnako uviedol, že došlo ku konštruovaniu nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatiu jeho možnosti vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Súd prvého stupňa podľa neho porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zamietajú, čo doložil uzneseniami Ústavného súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Bratislave. Rovnako tiež uviedol, že súd prvého stupňa na základe jeho postavenia neprimerane zvýhodňoval povinného. Uzavrel, že tak svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Na základe uvedeného tak oprávnený žiadal, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p“).

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a na doplnenie jeho správnosti poznamenáva:

Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvého stupňa prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci , , uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach , a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

Z obsahu spisu je nepochybné, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a je nepochybné aj to, že vo Všeobecných obchodných podmienkach v čl. 10.2.2 bola upravená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom oprávnený, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania,

b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom povinný, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.

Občiansky zákonník od 1.1.2008 v § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu“.

Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. r) považuje za neprijateľnú, čo v zmysle § 53 ods. 5 spôsobuje jej neplatnosť.

S oprávneným nie je možné súhlasiť, že v danom prípade išlo o naplnenie § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „Zákona o bankách“).

Podľa § 93b Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).

Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Naviac kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Takže aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej doložky opodstatnená (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ).

Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v

záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Océano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom).

Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu, odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvého stupňa, ku ktorým súdu dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového súdu tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2013).

V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. ). Odvolací súd pri vyslovení absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky a z toho vyplývajúcej absencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu nepovažoval za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa s osvojením si odôvodnenia ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Ani odvolací súd nie je presvedčený, že by sa mal vykonať predložený rozhodcovský rozsudok.

Uznesením č. k. - 40 zo dňa 07.12.2015 súd prvého stupňa uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu vyjadrenia k vyzve zo dňa 05.08.2015 urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Aj proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že výslovne nenavrhol, aby súd vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis podania. Existencia samotného elektronického podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom neznamená, že oprávnený navrhuje vykonanie poplatkového úkonu. Zároveň uviedol, že v Zákone o súdnych poplatkoch absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu a rovnako zákon neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by bolo možné určiť poplatníka, teda subjekt poplatkovej povinnosti. Poukázal na to, že nie je možné prenášať náklady spojené s internými potrebami súdu (t.j. prevedenie elektronického podania do tlačenej podoby pre potreby vytvorenia súdneho spisu) na oprávneného, najmä vtedy, ak svojím konaním tieto náklady nezapríčinil a konal len v súlade so zákonom. Z vyhotoveného rovnopisu podania prijatého elektronickými prostriedkami (podpísaného zaručeným elektronickým podpisom) súdom, nemá oprávnený žiadny prospech. Skutočnosť, že

sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí zaradiť všetky prijaté podania do spisu jedine v písomnej podobe, nemožno pripočítať na ťarchu pôvodcu podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom. Oprávnený ďalej dal do pozornosti súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.2011. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal aj toto uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Podľa § 42 ods. 3 veta druhá a tretia O.s.p., podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku výslovne uvedené.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona sa platí za každú stranu 0,10 eura, najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

V zmysle poznámky k položke č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov platí, že v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvého stupňa správne pokiaľ vyrubil súdny poplatok vo výške 3 Eur za vyhotovenie rovnopisu podania urobené elektronickými prostriedkami, ktoré vytvorí súdny spis v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Odvolací súd zistil, že dňa 05.08.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie oprávneného - všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného v celkovom počte 21 strán (21 x 0,1 Eura = 2,1 Eura, súdny poplatok teda v tomto prípade predstavuje najmenej 3 Eura), ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť písomne alebo ústne do zápisnice netreba. Povinnosť vyhotoviť potrebný počet rovnopisov tohto podania vyplýva súdu ex offo z poznámky k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov. Súdny spis sa totiž toho času vedie v písomnej podobe,

ako to vyplýva z § 168 a nasl. vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.

V predmetnom prípade súdny poplatok nebol vyrubený za doručenie a prijatie podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom (listinný dôkaz - Všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli pre posúdenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dôležité), ale za vyhotovenie jeho rovnopisu, ktoré vytvorí súdny spisu

Z obsahu položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov vyplýva, že poplatníkom je účastník, ktorý vykonáva úkon so zaručeným elektronickým podpisom (t.j. v exekučnom konaní priamo oprávnený - § 2 ods. 1 písm, f) zákona o súdnych poplatkoch). Podanie urobila právna zástupkyňa oprávneného v mene oprávneného ako súčasť zastupovania v konaní a podpísala ho svojim zaručeným elektronickým podpisom. Poplatkový úkon bol preto súčasťou právneho zastúpenia oprávneného. Poplatkovú povinnosť znáša ten subjekt, v mene ktorého podanie bolo urobené. Zastupovanie účastníka konania advokátom je typom priameho zastupovania, keď účinky z úkonov advokáta sa viažu priamo na klienta

- oprávneného (§ 22 ods.1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Nebola preto dôvodná odvolacia námietka oprávneného pokiaľ tvrdil, že nie je jasný subjekt poplatkového úkonu, ktorým je jednoznačne oprávnený tak, ako bol označený v napadnutom uznesení.

Rovnako nie je dôvodné ani tvrdenie oprávneného, že z vyhotovenia rovnopisu podania nemá oprávnený žiadny prospech, lebo v prípade, ak by zasielal podanie poštou - mal by náklady na samotné vyhotovenie podania v listinnej forme a náklady na poštovné. Súdny spis sa vedie v písomnej forme, preto bolo vyhotovenie rovnopisu podania potrebné a možno ho považovať za úkon v prospech poplatníka - oprávneného.

Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.2011 odvolací súd uvádza, že v tomto konaní sa riešila otázka, či medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. a ustanoveniami Zákona o súdnych poplatkoch o vecnom a o osobnom oslobodení od týchto poplatkov je pomer špeciality, nakoľko poplatníkom v tomto konaní mala byť správkyňa konkurznej podstaty úpadcu, ktorá je v zmysle Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku. Najvyšší súd SR v tomto konaní nevyslovil záver, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania urobeného elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom nie je navrhovateľ povinný zaplatiť súdny poplatok v zmysle položky 20a sadzobníka. Konštatoval len, že v prípade vyhotovenia rovnopisu podania a príloh urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom by ukladanie povinnosti účastníkovi nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti s týmto úkonom, neprichádzalo do úvahy, a to v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p.. V tejto súvislosti skonštatoval aj to, že povinnosť zaplatiť súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti, preto pomer špeciality medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. a ustanoveniami Zákona o súdnych poplatkoch o vecnom a osobnom oslobodení od týchto poplatkov neprichádza do úvahy. Tento záver potvrdzuje aj Poznámka k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej v prípade podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods. 3 O.s.p.. Zákon o súdnych poplatkoch tak sám výslovne rozlišuje medzi súdnym poplatkom za úkon súdu vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov a úhradou vecných nákladov. Náhradu vecných nákladov tak nemožno stotožňovať so súdnym poplatkom, ale predstavuje finančné prostriedky, ktoré sú súdy oprávnené od účastníkov vyberať za vyhotovenie fotokópií podaní v určitej výške a to v tých prípadoch, ktoré upravuje ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. a § 44 ods. 1 O.s.p.. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.2011 teda vyplýva záver, že poplatníka v prípade vecného alebo osobného oslobodenia od platenia súdneho poplatku nie je možné zaviazať na náhradu trov konania štátu v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p.. Ak však poplatník, resp. konanie, nie je od platenia súdnych poplatkov oslobodené, nič nebráni tomu, aby súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podania a príloh urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd aj toto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.