Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

60Cb/236/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci navrhovateľa BESTRENT s. r. o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 10/B, IČO: 46 492 712, zastúpeného G & B LEGAL GROUP, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 10/B, IČO: 36 865 401 proti odporcovi Caprikorn, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Tajovského 22, IČO: 45 849 455, zastúpenému Advokátska kancelária Melničák a Semančíková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, IČO: 36 860 891, o zaplatenie 1.087,40 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.087,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne, a to zo sumy 500,- Eur od 15. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.068,- Eur od 15. 12. 2014 do 22. 09. 2015, zo sumy 587,40 Eur od 06. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 69,12 Eur od 15. 02. 2015 do 20. 01. 2016, zo sumy 288,- Eur od 15. 03. 2015 do 19. 10. 2015, zo sumy 115,20 Eur od 03. 04. 2015 do 20. 01. 2016, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 71,70 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 675,74 Eur na adresu právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 22. 05. 2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.627,72 Eur s príslušenstvom.

Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. -36 zo dňa 17. 09. 2015, proti ktorému podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 20. 10. 2015 v zákonnej lehote odpor.

Ešte pred začatím pojednávania vo veci samej z dôvodu čiastočného späťvzatia žalobného návrhu, súd konanie do výšky istiny 1.540,32 Eur zastavil a o nároku navrhovateľa o zaplatenie zvyšnej sumy 1.087,40 Eur s príslušenstvom ďalej v konaní pokračoval.

Odporca, ani jeho právny zástupca sa pojednávania vo veci samej nezúčastnili, svoju neúčasť na ňom písomne ospravedlnili (na č. l. 62 p. v.) a uviedli, že súčasná výšku dlhu odporcu na istine predstavuje sumu vo výške 1.087,40 Eur. Zároveň vyslovili súhlas s konaním súdu aj v ich neprítomnosti. Preto súd pojednával a rozhodol vo veci dňa 24. 06. 2016 v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu, pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:

Podľa tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa v žalobnom návrhu zo dňa 18. 05. 2015 (na č. l. 1 - 3 p. v.), odporca uzatvoril s navrhovateľom dňa 01. 10. 2014 Zmluvu o prenájme hnuteľných vecí č. 14400303 (ďalej len „Zmluva 1“), dňa 01. 11. 2014 Zmluvu o prenájme hnuteľných vecí č. 14400372 (ďalej len „Zmluva 2“), dňa 01. 12. 2014 Zmluvu o prenájme hnuteľných vecí č. 14400441 (ďalej len „Zmluva 3“), dňa 19. 01. 2015 Zmluvu o prenájme hnuteľných vecí č. 15400017 (ďalej len „Zmluva 4“), dňa 01. 02. 2015 Zmluvu o prenájme hnuteľných vecí č. 15400052 (ďalej len „Zmluva 5“) a dňa 01. 03. 2015 Zmluvu o prenájme hnuteľných vecí č. 15400088 (ďalej len „Zmluva 6“ a pre všetky Zmluvy alebo ktorúkoľvek z nich aj „Zmluva“), predmetom ktorých bol prenájom hnuteľných vecí špecifikovaných v Zmluve. Navrhovateľ si splnil svoje povinnosti, predmety nájmu v zmysle Zmluvy boli odporcovi riadne a včas odovzdané.

Za prenájom predmetu nájmu v zmysle Zmluvy bol odporca povinný platiť dohodnuté nájomné. Odporcovi bolo nájomné fakturované spravidla na mesačnej báze, odporca neuhradil nájomné, ktoré mu bolo fakturované:

- Faktúrou č. 3040140110 zo dňa 31. 10. 2014, splatnou dňa 14. 11. 2014 vo výške 1.092,- Eur, uhradená suma 592,- Eur, neuhradená suma 500,- Eur

- Faktúrou č. 3040140141 zo dňa 30. 11. 2014, splatnou dňa 14. 12. 2014 vo výške 1.068,- Eur

- Faktúrou č. 3040140151 zo dňa 22. 12. 2014, splatnou dňa 05. 01. 2015 vo výške 587,40 Eur

- Faktúrou č. 3040150011 zo dňa 31. 01. 2015, splatnou dňa 14. 02. 2015 vo výške 69,12 Eur

- Faktúrou č. 3040150027 zo dňa 28. 02. 2015, splatnou dňa 14. 03. 2015 vo výške 288,- Eur a

- Faktúrou č. 3040150045 zo dňa 19. 03. 2015, splatnou dňa 02. 04. 2015 vo výške 115,20 Eur. Odporca ku dňu podania žaloby na súd neuhradil navrhovateľovi dlžnú sumu spolu vo výške 2.627,72 Eur ani po výzve zo dňa 06. 03. 2015, ktorú odporca prevzal dňa 30. 03. 2015.

Keďže sa odporca dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku, uplatnil si navrhovateľ popri istine 2.627,72 Eur i zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne (0,05 % denne), a to zo sumy 500,- Eur od 15. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.068,- Eur od 15. 12. 2014 do zaplatenia, zo sumy 587,40 Eur od 06. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 69,12 Eur od 15. 02. 2015 do zaplatenia, zo sumy 288,- Eur od 15. 03. 2015 do zaplatenia a zo sumy 115,20 Eur od 03. 04. 2015 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyššie uvedených faktúr. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvných vzťahov medzi odporcom a navrhovateľom sú Všeobecné podmienky prenájmu mechanizácie a príslušenstva, v zmysle ktorých (článok IV) je odporca povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne (čo predstavuje 18,25 % ročne) z nezaplatenej sumy. Omeškaním odporcu ako dlžníka vzniklo navrhovateľovi ako veriteľovi okrem iných nárokov aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- Eur. Napokon si navrhovateľ uplatnil aj náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré mu v súvislosti s týmto súdnym konaním vznikli.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 15. 10. 2015, doručenom tunajšiemu súdu dňa 20. 10. 2015 (na č. l. 39 - 40 p. v.) nerozporoval skutočnosť, že medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom došlo k uzatvoreniu zmlúv o prenájme hnuteľných vecí, predmetom ktorých bol prenájom hnuteľných vecí špecifikovaných v zmluvách. Odporca však namieta nárok uplatňovaný navrhovateľom tak, ako si ho tento uplatňuje, keď žalovaná istina vo výške 2.627,72 Eur nezodpovedá skutočnej výške dlhu. Faktúra č. 3040140141 zo dňa 30. 11. 2014, splatná dňa 14. 12. 2014 vo výške 1.068,- Eur bola odporcom uhradená v celej výške, keď odporca dňa 22. 09. 2015 realizoval na účet navrhovateľa úhradu vo výške 1.068,- Eur. Ďalej odporca poukázal na ustanovenie § 369 ods. 1, § 369d ods. 1 a § 265 Obchodného zákonníka s tým, že pre určenie úrokov z omeškania platí v obchodných záväzkových vzťahoch zmluvná voľnosť, avšak uvedené neznamená, že táto by bola vo vzťahu ku výške úrokov z omeškania neobmedzená. Úrok z omeškania má v podstate zabezpečovaciu funkciu a je akousi paušalizovanou náhradou škody, keď veriteľovi má zabezpečiť primeranú satisfakciu za nesplnenie dohodnutých povinností dlžníka riadne a včas. Takáto satisfakcia však nemôže na strane veriteľa predstavovať bezdôvodné zvýhodnenia. S poukazom na vyššie uvedené odporca namieta výšku navrhovateľom uplatňovaného úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne, t.j. 18,25 % ročne, keď odporca má za to, že dojednaný úrok je neprimerane vysoký a je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a preto by súd takémuto výkonu

práva nemal poskytnúť právnu ochranu. Odporca súčasne namieta opodstatnenosť navrhovateľom uplatneného nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 40,- Eur a s poukazom na čl. 6 ods. 1 a 3 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 211/7/EÚ zo dňa 16. 02. 2011 má odporca za to, že navrhovateľovi nevzniká nárok na uplatnenie sumy 40,- Eur predstavujúcej paušálnu náhradu nákladov, keď navrhovateľ si súčasne uplatňuje nárok na náhradu ostatných nákladov na vymáhanie pohľadávky v plnej výške (t.j. nároky na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia). Uvedené predstavuje zjavný rozpor s podstatou inštitútu paušálnej náhrady. Pri súčasnom uplatňovaní nároku na paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur a ostatných nákladov vynaložených pri vymáhaní pohľadávky je nevyhnutné tieto ostatné náklady uplatňovať v rozsahu zníženom o 40,- Eur na paušálnej náhrade, keď v zmysle citovanej právnej úpravy nebolo úmyslom zákonodarcu priznať veriteľovi oba navrhovateľom uplatnené nároky v plnej výške. Podľa názoru odporcu, pripustenie uplatňovania tak paušálnej náhrady, ako aj ostatných nákladov vynaložených pri vymáhaní pohľadávky (náhrada trov konania vrátane trov právneho zastupovania), obidva v plnej výške, by viedlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa na úkor odporcu. Odporca preto navrhol, aby súd nariadil vo veci pojednávanie a návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal navrhovateľa k náhrade trov konania vrátane trov právneho zastupovania.

Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení sa k odporu zo dňa 19. 11. 2015, doručenom tunajšiemu súdu dňa 23. 11. 2015 (na č. l. 51 - 52 p. v.) potvrdil, že odporca uhradil dňa 22. 09. 2015 sumu 1.068,- Eur a ďalej uhradil dňa 19. 10. 2015 sumu 288,- Eur, t.j. spolu vo výške 1.356,- Eur, v tejto časti berie svoj návrh na začatie konania späť a žiada konanie v tejto časti zastaviť. K uplatňovanej výške úrokov z omeškania uviedol, že výška úrokov z omeškania 0,05 % denne z dlžnej sumy (18,25 % ročne) je štandardne používaná a navrhovateľ sa ešte nikdy nestretol so spochybnením uvedenej výšky. Ako príklad uviedol, že aj štát si uplatňuje obdobnú sadzbu úrokov z omeškania (§ 240 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z.). K paušálnej náhrade uviedol, že jednoznačne stanovuje právo veriteľovi na paušálnu náhradu nákladov a tieto prostriedky si nárokuje v súlade s právnymi predpismi navrhovateľ, a nie jeho právny zástupca. Navrhovateľovi vznikli náklady spojené s komunikáciou s odporcom za účelom úhrady pohľadávky (telefonicky, písomne), a keďže je odporca v omeškaní takmer 2 roky, táto komunikácia/výzvy boli realizované opakovane. Navrhovateľovi ďalej nie je jasné, prečo by mal súd celý návrh zamietnuť, keď odporca neuhradil ani istinu, výšku istiny ani právny dôvod vzniku pohľadávky odporca nespochybnil.

Právny zástupca odporcu v písomnom vyjadrení a zároveň aj ospravedlnení na pojednávanie zo dňa 16. 06. 2016, doručenom tunajšiemu súdu dňa 20. 06. 2016 (na č. l. 62 p. v.) informoval súd, že odo dňa podania späťvzatia zo strany navrhovateľa došlo zo strany odporcu k ďalšej čiastočnej úhrade istiny, keď dňa 20. 01. 2016 uhradil sumu 69,12 Eur (podľa faktúry č. 3040150011) a sumu 115,20 Eur (podľa faktúry č. 3040150045), pričom súčasná výška dlhu odporcu na istine tak predstavuje sumu vo výške 1.087,40 Eur.

Právny zástupca navrhovateľa ešte pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 24. 06. 2016 zobral svoj návrh na začatie konanie späť aj o ďalšiu sumu - 184,32 Eur - ktorú sumu uhradil odporca dňa 20. 01. 2016 (69,12 Eur + 115,20 Eur). Spolu tvorilo späťvzatie žaloby do výšky istiny sumu 1.540,32 Eur (1.356,- Eur + 184,32 Eur), v ktorej časti súd uznesením konanie zastavil. Po takejto čiastočnej úprave žalobného návrhu do výšky 1.540,32 Eur zostalo predmetom súdneho konania zaplatenie istiny 1.087,40 Eur s príslušenstvom, o ktorom nároku navrhovateľa súd naďalej v konaní pokračoval.

Právny zástupca navrhovateľa trval na pojednávaní vo veci samej dňa 24. 06. 2016 na zaplatení istiny vo výške 1.087,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne, a to zo sumy 500,- Eur od 15. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.068,- Eur od 15. 12. 2014 do 22. 09. 2015, zo sumy 587,40 Eur od 06. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 69,12 Eur od 15. 02. 2015 do 20. 01. 2016, zo sumy 288,- Eur od 15. 03. 2015 do 19. 10. 2015 a zo sumy 115,20 Eur od 03. 04. 2015 do 20. 01. 2016, teda tak, ako bol odporca v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku až do jeho zaplatenia, resp. do zaplatenia svojho záväzku podľa jednotlivých vystavených a uhradených faktúr. Navrhovateľ trval aj na zaplatení paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj na náhrade trov súdneho konania vrátane trov právneho zastúpenia, ktoré mu v súvislosti s týmto súdnym konaním vznikli. Právny zástupca navrhovateľa len doplnil, že navrhovateľ mal snahu s odporcom mimosúdne jednať, aj spolu jednali, ale vzhľadom na

to, že odporca nedisponuje dostatočným množstvom peňažných prostriedkov, snaha navrhovateľa o mimosúdne rokovanie, resp. o mimosúdnu dohodu s odporcom bola márna. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa článku IV. Všeobecných podmienok prenájmu mechanizácie a príslušenstva, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv uzatvorených medzi zmluvnými stranami, nájomca sa zaväzuje vykonávať úhradu nájomného v dohodnutých termínoch a stanovenej výške. Nájomca je povinný platiť nájomné za prenájom PP v plnom rozsahu aj vtedy, ak PP nemohol užívať v dôsledku vád, poškodenia, nadmerného opotrebenia, nesprávneho užívania, vyradenia z činnosti, za ktoré prenajímateľ nezodpovedá alebo ktoré zavinil nájomca, jeho zamestnanci alebo tretie osoby, ktoré mali k PP prístup (či už s povolením alebo bez povolenia nájomcu) alebo ak takáto škoda vznikla spôsobom, pri ktorom nájomca mohol alebo mal možnosť ju odvrátiť alebo jej zabrániť. Nájomca je povinný uhrádzať nájomné aj v prípade krádeže PP, a to až do vysporiadania všetkých vzájomných pohľadávok. V prípade omeškania nájomcu so zaplatením akejkoľvek platby v zmysle Zmluvy je nájomca povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z nezaplatenej sumy. Tým nie je dotknuté právo prenajímateľa na náhradu škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s omeškaním nájomcu s úhradou príslušnej platby.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 Eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný skutkový stav veci tak, ako ho vyššie zistil, pričom iné skutočnosti nevyšli v konaní najavo. Vzhľadom na to, že odporca po podaní žaloby na súd plnil navrhovateľovi dlžnú sumu na istine spolu vo výške 1.540,32 Eur, mal súd za to, že zvyšok dlžnej istiny vo výške 1.087,40 Eur odporca nerozporuje, o čom svedčí aj jeho písomné vyjadrenie zo dňa 16. 06. 2016 (na č. l. 62 p. v.), v ktorom výslovne uviedol, že „súčasná výška dlhu odporcu na istine tak predstavuje sumu vo výške 1.087,40 Eur“. Ďalej mal súd preukázané, že odporca dlžnú sumu navrhovateľovi ani ku dňu rozhodovania súdom neuhradil. Keďže sa odporca dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd navrhovateľovi popri istine 1.087,40 Eur i úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne, a to zo sumy 500,- Eur od 15. 11. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1.068,- Eur od 15. 12. 2014 do 22. 09. 2015, zo sumy 587,40 Eur od 06. 01. 2015 do zaplatenia, zo sumy 69,12 Eur od 15. 02. 2015 do

20. 01. 2016, zo sumy 288,- Eur od 15. 03. 2015 do 19. 10. 2015 a zo sumy 115,20 Eur od 03. 04. 2015 do 20. 01. 2016, teda tak ako bol odporca v omeškaní s plnením svojich jednotlivých peňažných záväzkov až do ich zaplatenia. Priznaná výška úrokovej sadzby bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá v článku IV. Všeobecných podmienok prenájmu mechanizácie a príslušenstva, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmlúv uzatvorených medzi zmluvnými stranami, t.j. 0,05 % denne, čo zodpovedá úrokovej sadzbe 18,25 % ročne. Súd nepovažoval takto dohodnutú výšku úrokovej sadzby za neprimerane vysokú a už vôbec nie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takáto výška úrokovej sadzby nie je neobvyklá ani v rozhodovacej činnosti súdov Slovenskej republiky. Zároveň priznal súd navrhovateľovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur v zmysle ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, nakoľko sa jedná o nárok patriaci navrhovateľovi a toto právo mu vzniká ex lege v dôsledku omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku. Paušálna náhrada spojená s uplatnením pohľadávky je príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a veriteľ má právo aj na náhradu ďalších nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky (výdavky, ktoré mu vzniknú pri súdnom vymáhaní). Súd sa preto nestotožnil s názorom odporcu, že nie je možné navrhovateľovi priznať súčasne aj paušálnu náhradu, aj ostatné náklady vynaložené pri vymáhaní pohľadávky, pretože navrhovateľ má na uplatnenie obidvoch týchto nárokov zákonné právo a podľa názoru súdu, to nevedie k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľa na úkor odporcu. Odporca riadnym a včasným splnením si svojich povinností (zaplatiť dlžné nájomné) mohol súdnemu sporu a tým aj vzniku súdnych trov predísť.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci a s poukazom na citované zákonné a zmluvné ustanovenia, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto navrhovateľovi v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 vety druhej a podľa § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi ako účastníkovi v spore úspešnému priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 65,- Eur, zo sumy 6,70 Eur, o ktorú bol navrhovateľovi krátený súdny poplatok pri jeho vrátení a z trov právneho zastúpenia vo výške 675,74 Eur voči odporcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v roku 2015 za 2 právne úkony po 131,57 Eur s DPH (101,25 Eur + 8,39 Eur RP + 20% DPH 21,93 Eur) z hodnoty sporu 2.627,72 Eur), spolu vo výške 263,14 Eur s DPH - za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 22. 01. 2015 a za spísanie žalobného návrhu zo dňa 18. 05. 2015; za 1 právny úkon po 95,71 Eur s DPH (71,37 Eur + 8,39 Eur RP + 20% DPH 15,95 Eur) z hodnoty sporu 1.356,- Eur, spolu vo výške 95,71 Eur s DPH - za písomné vyjadrenie sa k odporu spojené s čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 19. 11. 2015; v roku 2016 za 1 právny úkon po 83,99 Eur s DPH (61,41 Eur + 8,58 Eur RP + 20% DPH 14,- Eur) z hodnoty sporu 1.087,40 Eur, spolu vo výške 83,99 Eur s DPH - za účasť na pojednávaní vo veci samej dňa 24. 06. 2016. Ďalej priznal súd navrhovateľovi cestovné výdavky jeho právneho zástupcu na pojednávanie vo veci samej dňa 24. 06. 2016 z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť osobným motorovým vozidlom zn. SUBARU, EČV: BL199JR, pri ubehnutí spolu 422 km, základnej náhrade 0,183 Eur/1 km jazdy, spotrebe 7,8 l/100 km, cene PHM 1,254 Eur/l, t.j. vo výške 118,50 Eur a náhradu za stratu času za 8 polhodín po 14,30 Eur, t.j. vo výške 114,40 Eur. Priznané trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 675,74 Eur s DPH (263,14 Eur + 95,71 Eur + 83,99 Eur + 118,50 Eur + 114,40 Eur). Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal súd z písomného vyúčtovania trov konania právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 28. 06. 2016 (na č. l. 70 - 71 p. v.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, a to písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).