Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Tos-86-2022.pdf
PDF · 68.61 KB
Case nature
Area
Subarea
23Tos/86/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Michala Antalu a JUDr. Lucie Horvátovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. augusta 2022 prejednal sťažnosť odsúdeného
D. H.,
nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom D. nad U., Q. XXX/XX, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Trenčín,
ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/157/2022 zo dňa 20.06.2022 a takto jednohlasne
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/100/2011 zo dňa 15.05.2012 bol D. H. odsúdený pre zločin sexuálneho zneužívania spolupáchateľstvom podľa § 201 ods. 2 Tr. zák. a iné k trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Rozsudkom Okresného súdu Vranou nad Topľou sp. zn. 2T/22/2010 zo dňa 04.05.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/73/2011 zo dňa 15.11.2012, bol D. H. odsúdený pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Tr. zák. a iné k trestu odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu vyššie uvedeného trestu odňatia slobody.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že na slobode by viedol riadny život, avšak vo výkone trestu to nemá ako dokázať. Má dlžoby na výživnom a zdravotné problémy. Na udelenie disciplinárnych pochvál rezignoval, pretože to nemá zmysel. So svojimi deťmi nemá dôvod obnovovať kontakty a po prepustení chce žiť sám. Napadnuté uznesenie je plné domnienok a fabulácií, pretože jeho postoj ku všetkému je kladný a nemá žiadne negatívne myšlienky. Vo zvyšku sťažnosti uvádzal skutočnosti, týkajúce sa priebehu jeho právoplatne skončených trestných konaní. Dodnes ľutuje, že spolupracoval s políciou aj pri usvedčení matky jeho dieťaťa, ktorého ona zneužívala.
Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
Súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktoré musia byť splnené súčasne (kumulatívne). Možno prisvedčiť jeho názoru, že odsúdený spĺňa len formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebnej výmery trestu odňatia slobody, pričom u neho nie je splnená ani jedna materiálna podmienka. Prvá materiálna podmienka spočíva v polepšení sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody. Na očakávaní vedenia riadneho života odsúdeného po prepustení na slobodu je založená druhá materiálna podmienka.
Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje už súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu. Teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného (podľa § 66 ods. 1 Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...), ale ponecháva na úvahu súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.
V zhode s názorom súdu prvého stupňa krajský súd konštatuje, že počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného nedošlo k adekvátnej náprave. Ako vyplýva z hodnotenia vypracovaného ústavom na výkon trestu sa odsúdený síce slušne správal a plnil príkazy a nariadenia na požadovanej úrovni, ale jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je naďalej nekritický. Svoj podiel viny nevníma reálne a stavia sa do roly obete. Uvedené napokon vyplýva i z obsahu sťažnosti odsúdeného. Nebol disciplinárne potrestaný, avšak ani disciplinárne odmenený. Riziko recidívy bolo vyhodnotené ako stredné, resocializačná prognóza ako menej priaznivá.
Súd prvého stupňa rovnako správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa ani druhú materiálnu podmienku v podobe očakávania, že bude na slobode viesť riadny život, a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Ako vyplýva z preskúmania spisového materiálu odsúdený je osobou so sklonmi k páchaniu závažnej trestnej činnosti. Doposiaľ bol odsúdený už celkom 7 - krát súdne trestaný, pričom vo výkone trestu odňatia slobody je po 2 - krát. Ani opakovane ukladané tresty teda nemali na jeho osobu výchovný efekt, keďže sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Zhodne so súdom prvého stupňa považuje aj krajský súd za dôležitú skutočnosť, že ide o rozsiahlu zbiehajúcu sa trestnú činnosť, ktorá obsahuje v sebe viacero veľmi závažných, morálne odsúdeniahodných trestných činov, s vážnymi následkami pre poškodených ako aj pre spoločnosť, pričom nešlo o jeden samostatný skutok alebo o ojedinelý exces v jeho správaní.
Z vyššie konštatovaných dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.