Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-68-2019.pdf
PDF · 119.07 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/68/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely v právnej veci žalobcu: E.. C. D., X. XX.X.XXXX, V. L. P. XXX, XXX XX E., proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, Špitálska 3, 048 01 Rožňava, IČO: 00151866, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, takto
rozhodol:
I. Žalobu o vyslovenie porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a neplatnosti Služobnej zmluvy CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017 z a m i e t a .
II. Z a s t a v u j e konanie o náhradu majetkovej ujmy.
III. N e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil: 1) „že žalovaná právnická osoba - orgán verejnej moci organizačný útvar Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorého úkony robili v mene a na účet organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prednosta organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky L. a starší referent organizačného útvaru personálneho oddelenia organizačného útvaru Centra podpory Košice služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Y. porušil v môj ako žalobcov a štátneho zamestnanca neprospech a v prospech v rozhodnej dobe prednostovi organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky L. blízkej osoby Z. L. jeden z princípov a pilierov právneho štátu a všeobecne platnú a uznávanú zásadu rovnakého zaobchádzania, 2) že „Služobná zmluva“ CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 24. januára 2017 spísaná starším referentom organizačného útvaru personálne oddelenie organizačného útvaru Centrum podpory Košice služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Y. a uzavretá v mene a na účet organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v Rožňave dňa 1. februára 2017 právnickou osobou organizačný útvar Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorá na urobenie vyššie uvedeného právneho úkonu a uzavretie vyššie uvedenej služobnej zmluvy nemá zákonom ustanovenú právnu subjektivitu a právnu spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba právne povinnosti a ktorej úkony robil v mene a na účet organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky štátny zamestnanec vo verejnej funkcii prednosta organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky L. a Z. L. a všetky úkony Z. L. urobené v mene a na účet organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a v mene a na účet služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sú ex constitutione a ex lege absolútne neplatnými právnymi úkonmi, ktorých neplatnosti sa nie je potrebné domáhať na funkčne, kauzálne,
miestne a vecne príslušnom orgáne verejnej moci Slovenskej republiky a to na súde prvej inštancie Okresný súd Rožňava a 3) priznal náhradu majetkovej ujmy v peniazoch vo výške funkčného platu priznaného na základe Oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca číslo spisu CPKE-OP-2015/000894-206 zo dňa 29. decembra 2015 s prihliadnutím na čas trvania môjho štátnozamestnaneckého pomeru v plnom rozsahu započítaný do mojej služobnej praxe a s prihliadnutím na zvyšovanie funkčných platov štátnych zamestnancov vykonávajúcich štátnu službu na organizačných útvaroch služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za každý kalendárny mesiac a to za dobu odo dňa dania právne neplatne a právne neúčinne danej výpovede danej organizačným útvarom Okresný úrad Rožňava žalovaného služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktorého úkony robili v mene a na účet organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky prednosta organizačného útvaru Okresný úrad Rožňava služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky L. a starší referent organizačného útvaru personálneho oddelenia organizačného útvaru Centra podpory Košice služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Y. až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku kauzálne príslušného súdu o vyhovení žaloby v právnej veci civilného sporového konania žaloba v právnej veci o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sp. zn. 036/2017/GA-001 spísanej v obci Jovice dňa 26. júla 2107 a do dňa právoplatného skončenia civilného sporového konania v právnej veci o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru sp. zn. 036/2017/GA-001 spísanej v obci Jovice dňa 26. júla 2107 uskutočňovaného kauzálne príslušným súdom pod spisovou značkou 42Cpr/65/2017“.
2. Žalobca odôvodnil podanú žalobu tým, že 24.1.2017 počas trvania jeho dočasnej pracovnej neschopnosti Okresný úrad Rožňava prostredníctvom prednostu L. a staršieho referenta personálneho oddelenia organizačného útvaru Centrum podpory Košice - Y. a Z. L. uzatvorili právny úkon označený ako Služobná zmluva č. CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017. Týmto právnym úkonom Z. L. protiprávnym konaním, právne neplatne a právne neúčinným procesnoprávnym postupom obsadila miesto žalobcu, ktoré do dnešného dňa nebolo uvoľnené. Právnym následkom uvedeného konania Okresného úradu Rožňava bola skutočnosť, že žalobcovi bolo oznámené, že služobný úrad mu nebude prideľovať prácu podľa doterajšieho opisu činností štátnozamestnaneckého miesta a preto nie je dôvod, aby sa žalobca zdržiaval od 20.3.2017 na pracovisku. Okresný úrad Rožňava, ktorého úkony robil vtedajší prednosta L. a starší referent Y., sa dopustil v neprospech žalobcu a v prospech ostatných štátnych zamestnancov, najmä L., ktorá zastupovala žalobcu počas doby trvania jeho dočasnej práceneschopnosti na dodnes neuprázdnenom štátnozamestnaneckom mieste uzavretím Služobnej zmluvy č. CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017 a bola prijatá do štátnej služby a obsadila neuprázdnenú vedúcu štátnozamestnaneckú funkciu žalobcu a to vedúcu organizačného útvaru, oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam, katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava, služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
3. Žalobca poukázal na zákonné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenia zákona 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (Antidiskriminačný zákon), zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ako aj na ustanovenia § 307 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku.
4. Naliehavý právny záujem na rozhodnutí o určení, či tu právny vzťah, práva a právne povinnosti založené Služobnou zmluvou č. CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017 sú alebo nie sú, žalobca preukazoval porušením jedného z princípov a pilierov právneho štátu, zásady rovnakého zaobchádzania v žalobcov neprospech a v prospech Z. L., blízkej osoby prednostu L., uzavretím služobnej zmluvy z 24.1.2017, pričom okresný úrad nemal zákonom ustanovenú právnu subjektivitu a spôsobilosť nadobúdať práva a brať na seba právne povinnosti.
5. Žalobca pri výsluchu dňa 11.11.2019 zobral žalobu späť ohľadom uplatnenej náhrady majetkovej ujmy v peniazoch a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Žalobca v konaní ku skutkovým okolnostiam uviedol, že 20.3.2017 ukončil práceneschopnosť a dostavil sa na pracovisko na vykonanie štátnej služby. Čakali ho a dali mu písomne, že nie je dôvod, aby sa zdržiaval na svojom mieste výkonu služby napriek tomu, že mal ešte platnú služobnú zmluvu. Vo veci mohol konať jeho služobný úrad a to ministerstvo vnútra, pričom úkony vykonával priamo okresný úrad, čo vyplýva z hlavičky, pečiatky a podpisu bývalého prednostu L.. Žalobca zdôraznil, že z jeho funkcie bol odvolaný počas práceneschopnosti, čo bolo v rozpore so Zákonom o štátnej službe. Žalobca bol poškodený a porušili
zásadu rovnakého zaobchádzania v jeho neprospech a v prospech pani L.. Argumenty žalovaného, že žalobcovi bolo odobraté oprávnenie povoľovať návrhy na vklad, neboli dôvodné, nakoľko žalobca podal správnu žalobu na Krajskom súde v Bratislave a výsledkom konania bolo zrušenie rozhodnutia o odňatí oprávnenia na zápisy do katastra. Zástupcovia Okresného úradu Rožňava postupovali voči žalobcovi nesprávne, keď si jednoducho povedali, že žalobcu „vykopnú“. Oznámili mu, že si má pobaliť veci a opustiť pracovisko. Konkrétne úkony voči nemu vykonávali bývalý prednosta L., pani J. a pán Y.. Žalobca vysvetlil diskrimináciu tak, že Okresný úrad Rožňava nesprávne postupoval, keď ho odvolal z funkcie vedúceho zápisov do katastra počas jeho práceneschopnosti. Ak by to urobili po ukončení práceneschopnosti, tak ho mohli odvolať aj bez uvedenia dôvodu. Bývalý prednosta L. mu povedal, že miesto potrebuje a mal tak povedať pred zástupcom žalovaného, ako aj pred pani J. a pánom Y.. Žalobca ďalej zistil, že pani L. je blízkou osobou s bývalým prednostom L. podľa § 116 a 117 Občianskeho zákonníka. Bývalý prednosta uprednostnil pani L. pred žalobcom bez toho, aby žalobcu riadne odvolal a ukončil služobný pomer. Následne ju vymenoval do funkcie žalobcu, v čom žalobca videl diskrimináciu. Pokiaľ sa riadne neukončil služobný pomer so žalobcom, nemohol sa uzatvárať nový služobný pomer s iným zamestnancom. Žalobca ďalej namietal aj to, že ak bol zamestnancom ministerstva vnútra, prečo mu dával výpoveď okresný úrad, keď nemá personálnu pôsobnosť.
6. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a navrhol ju zamietnuť. Namietal nedostatok pasívnej legitimácie s poukazom na ustanovenia zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy, nakoľko okresný úrad môže konať pred súdmi len vo veciach vo svojej pôsobnosti, pričom pracovnoprávne vzťahy sú v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca nešpecifikoval prvok, pre ktorý by mal byť diskriminovaný a ktorý Antidiskriminačný zákon vyžaduje. Odvolanie z funkcie a vymenovanie iného do funkcie nie je diskriminačným konaním samo osebe.
7. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 2 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z., z ktorého vyplýva, kedy môže byť okresný úrad stranou sporu. V súvislosti s ustanovením § 9 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad nie je spôsobilý byť stranou sporu, ktorý sa týka štátnozamestnaneckého pomeru a preto je potrebné žalobu zamietnuť. Pôsobnosť okresného úradu ako procesne pasívne vecne legitimovaného nie je daná ani v antidiskriminačnom spore vymedzenom v tretej časti druhej hlavy, druhý diel - antidiskriminačné spory v Civilnom sporovom poriadku. Žalovaný ďalej nesúhlasil s námietkami žalobcu ohľadom prekročenia právomoci pri udelení výpovede žalobcovi, resp. pri uzatvorení pracovnej zmluvy. Odkázal na ustanovenie § 2 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 180/2013 Z. z. Prednosta okresného úradu koná vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v rozsahu poverenia generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva a vo veciach pracovnoprávnych vzťahov v rozsahu poverenia ministrom. Žalovaný mal zato, že nedošlo k prekročeniu právomocí pri právnom úkone výpovede žalobcovi, alebo pri právnom úkone uzavretia služobnej zmluvy s H.. Z. L. zo strany služobného úradu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v zastúpení prednostom Okresného úradu Rožňava. Spor o neplatnosť výpovede zamestnancovi ako aj spochybňovanie nedostatku spôsobilosti služobného úradu pri výpovedi nenapĺňa znaky priamej či nepriamej diskriminácie v zmysle zákona č. 365/2004 Z. z. Žalovaný nesúhlasil s namietanou diskrimináciou žalobcu z dôvodu uzatvorenia Služobnej zmluvy s H.. Z. L. č. CPKE- OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017. Uvedená štátna zamestnankyňa bola prijatá do funkcie odborný radca v dočasnej štátnej službe na dobu určitú, pričom žalobca mal v tom čase uzatvorenú platnú služobnú zmluvu vo funkcii hlavný radca - vedúci štátny zamestnanec v stálej štátnej službe na dobu neurčitú. Aj napriek skutočnosti, že bol odvolaný z funkcie hlavného radcu dňom 30.11.2016 počas trvania jeho práceneschopnosti, ktorá bola od 11.10.2016 do 20.3.2017, služobný pomer mu trval naďalej. K ukončeniu služobného pomeru došlo uplynutím výpovednej doby dňa 31.5.2017. Tvrdenie žalobcu o diskriminácii je nedôvodné, k diskriminácii a k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania nedošlo a nemohlo dôjsť, pretože v tom čase neexistovala osoba, ktorá by bola v porovnateľnom právnom postavení so žalobcom a ktorá by bola pozitívne zvýhodňovaná zo strany služobného úradu v neprospech a na úkor žalobcu.
8. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobca nebol zmluvnou stranou Služobnej zmluvy č. CPKE- OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017 a preto neexistuje na jeho strane naliehavý právny záujem na určení neplatnosti služobnej zmluvy.
9. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa diskriminácie jeho osoby. Odkázal na rozhodnutie ústavného súdu IV.ÚS 16/2009 zo dňa 30.4.2009. Žalovanému
nebolo zrejmé, v čom bol žalobca diskriminovaný pri uzatváraní služobnej zmluvy s H.. Z. L., resp. pri skončení služobného pomeru, či už priamo alebo nepriamo a ako bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania. Žalobca nepreukázal druh ani spôsob diskriminácie, o ktorej tvrdí, že mu bola na ujmu. Navrhol žalobu zamietnuť a trovy konania si neuplatňoval.
10. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:
11. Z listu Okresného úradu Rožňava zo dňa 21.11.2016 adresovaného Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Kancelárii vedúceho služobného úradu vyplýva, že prednosta Okresného úradu Rožňava, Ing. E. L., požiadal o odvolanie žalobcu z jeho funkcie vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava k 30.11.2016.
12. Z rozhodnutia CPKE-OP-2017/001170-021 Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22.11.2016 vyplýva, že žalobca bol odvolaný z funkcie vedúceho štátneho zamestnanca dňom 30.11.2016.
13. Zo Služobnej zmluvy č. CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017 uzavretej medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v zastúpení prednostom A.. E. L.Č. a H.. Z. L. vyplýva, že štátny zamestnanec bude vykonávať funkciu odborného radcu v dočasnej štátnej službe na dobu určitú počas zastupovania štátnej zamestnankyne H.. C. S., ktorá je dočasne preložená, s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru 1.2.2017.
14. Zo Služobnej zmluvy č. CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 27.4.2017 uzavretej medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v zastúpení prednostom A.. E. L.Č. a H.. Z. L. vyplýva, že štátny zamestnanec bude vykonávať funkciu hlavný radca na dobu neurčitú so vznikom štátnozamestnaneckého pomeru od 1.5.2017. Zo zmeny obsahu služobnej zmluvy zo dňa 16.5.2017 vyplýva, že došlo k zmene obsahu služobnej zmluvy s účinnosťou od 1.6.2017.
15. Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave 6S/35/2021-254 zo dňa 21.10.2021 vyplýva, že Krajský súd v Bratislave rozhodnutie predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-8496/2016 zo dňa 9.9.2016 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovi bolo rozhodnutím ÚGKK Slovenskej republiky zo dňa 9.9.2016 odobraté oprávnenie na spôsobilosť rozhodovať o návrhu na vklad údajov o právach k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Žalobca napadol toto rozhodnutie správnou žalobou, výsledkom ktorej bolo zrušenie rozhodnutia tak, ako bolo citované vyššie.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju zamietol.
17. Žalobca si pôvodne uplatnil tri nároky a to: a) vyslovenie, že žalovaný porušil v neprospech žalobcu a v prospech Z. L. zásadu rovnakého zaobchádzania, b) vyslovenie, že Služobná zmluva č. CPKE- OP-2017/001170-005 zo dňa 27.4.2017 je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko organizačný útvar, Okresný úrad Rožňava, nemá zákonom ustanovenú právnu subjektivitu na uzavretie služobnej zmluvy a všetky úkony Z. L. urobené v mene a na účet Okresného úradu Rožňava a služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi, ktorých neplatnosti sa nie je potrebné domáhať na funkčne kauzálnom súde, c) priznanie náhrady majetkovej ujmy v peniazoch vo výške funkčného platu odo dňa udelenia výpovede až do právoplatného rozhodnutia súdneho sporu o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnanec-kého pomeru.
18. Žalobca pri výsluchu dňa 11.11.2019 zobral žalobu späť o náhradu majetkovej ujmy a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, pričom súd vo výroku tohto rozsudku v tejto časti konanie zastavil podľa § 144 a § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
19. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1,2,3 zákona č. 365/2004 Z. z.: (1) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia
kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. (2) Pri dodržiavaní zásady rovnakého zaobchádzania je potrebné prihliadať aj na dobré mravy na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. (3) Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní opatrení na ochranu pred diskrimináciou.
20. Podľa ustanovenia § 2a ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.: (1) Diskriminácia je priama diskriminácia, nepriama diskriminácia, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.
21. Podľa ustanovenia § 2a ods. 11 zákona č. 365/2004 Z. z.: (11) Za diskrimináciu z dôvodu a) pohlavia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu tehotenstva alebo materstva, ako aj diskriminácia z dôvodu pohlavnej alebo rodovej identifikácie, b) rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého rasového pôvodu, národnostného alebo etnického pôvodu, c) náboženského vyznania alebo viery sa považuje aj diskriminácia z dôvodu vzťahu k osobe určitého náboženského vyznania alebo viery a aj diskriminácia fyzickej osoby bez náboženského vyznania, d) zdravotného postihnutia sa považuje aj diskriminácia z dôvodu predchádzajúceho zdravotného postihnutia alebo diskriminácia osoby, u ktorej by na základe vonkajších príznakov bolo možné predpokladať, že je osoba so zdravotným postihnutím.
22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1,2,3 zákona č. 365/2004 Z. z.: (1) Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. (2) Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa uplatňuje len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi. (3) Pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z mylnej domnienky.
23. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1,2 zákona č. 365/2004 Z. z.: (1) Konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalobca“). Žalobca je povinný v návrhu označiť osobu, o ktorej tvrdí, že porušila zásadu rovnakého zaobchádzania (ďalej len „žalovaný“). (2) Žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámi súdu skutočnosti, z ktorých možno dôvodne usudzovať, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo.
24. Podľa ustanovenia § 307 Civilného sporového poriadku antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
25. Konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania je sporovým konaním, čo znamená, že strany sporu, t.j. poškodený a ten, kto porušil zásadu rovnakého zaobchádzania, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neunesenie dôkazného bremena znamená procesný neúspech vo veci. Subjekt podávajúci žalobu, teda ten, ktorý tvrdí, že bol diskriminovaný, nie je zbavený v absolútnom slova zmysle dôkaznej povinnosti, nakoľko v žalobe musí nielen tvrdiť skutočnosti o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, ale tieto i preukázať. Ďalej musí v žalobe tvrdiť (nie už preukázať), že sa s ním konalo diskriminačne. Pokiaľ uvedené preukáže, resp. potvrdí, je na druhej strane, aby preukázala opak. Žalovaný v konaní unesie dôkazné bremeno iba preukázaním, že konanie, ktoré preukázal žalobca, nie je konaním diskriminačným. Žalobca však musí preukázať, že sa s ním nezaobchádzalo obvyklým, teda neznevýhodňujúcim spôsobom a ďalej musí tvrdiť, že znevýhodňujúce zaobchádzanie bolo motivované diskrimináciou. Súd pritom musí preukázaný skutkový stav podrobiť tzv. testu proporcionality, keď najprv musí zhodnotiť, či v danom prípade existuje legitímny cieľ znevýhodnenia a následne preniesť posúdenie pomeru medzi legitímnym cieľom a prostriedkom, ktorým je tento cieľ dosahovaný.
26. Antidiskriminačné spory predstavujú osobitnú množinu sporov v civilnom súdnom konaní a patria do skupiny sporov, pre ktoré sú príznačné tzv. procesné odklony. Tie sú odozvou na potrebu aplikácie osobitného procesného postupu, ktorý je opodstatnený z pohľadu legitímnej požiadavky zvýšenia miery ochrannej funkcie civilného procesu, ktorá korešponduje s účelom civilného súdneho konania, a to predovšetkým vo vzťahu k vydaniu spravodlivého rozhodnutia vo veci samej. Zároveň odklony odôvodňujú svoju legitimitu svojou eurokonformitou a v neposlednom rade majú svoje nespochybniteľné
miesto v rámci ustanovení Civilného sporového poriadku v súvislosti s vymožiteľnosťou práva na rovnaké zaobchádzanie. Aby bolo možné hovoriť o porušení zásady rovnakého zaobchádzania, musí existovať dôvodný záver o porušení zákazu diskriminácie. Tento zákaz nie je vyjadrený len v antidiskriminačnom zákone, ale možno ho nájsť aj v ustanoveniach iných právnych predpisov. Zákon síce nekladie na žalobcu povinnosť vecného odôvodnenia návrhu na začatie civilného súdneho konania vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, avšak samotná žaloba musí spĺňať kvalitatívnu podmienku porušenia tejto zásady na prvý pohľad. Uvedené však nezbavuje žalobcu dôkaznej povinnosti automaticky. Ak má žalobca objektívne možnosť získať dôkazné prostriedky za účelom preukázania svojich tvrdení, je v jeho záujme, aby tieto dôkazné prostriedky v žalobe uviedol. Ak sa tak nestane, vystavuje sa tým, okrem iného, postupu súdu, ktorý neaplikuje procesný inštitút preneseného dôkazného bremena automaticky, ale až po tom, čo dospeje k dôvodnému záveru o možnom porušení práva na rovnaké zaobchádzanie. Ak súd k takému záveru nedospeje, vystavuje sa žalobca riziku procesného následku nesplnenia dôkaznej povinnosti, ktorým je zamietnutie žaloby.
27. Ustanovenia antidiskriminačného zákona upravujú porušenie zásady rovnakého zaobchádzania expressis verbis. Napriek tomu je z týchto ustanovení zrejmé, že k porušeniu uvedenej zásady dochádza pri diskriminácii zo zákonom vymedzených dôvodov. Výpočet diskriminačných dôvodov je relatívne otvorený, keďže diskriminačný dôvod iného postavenia zahŕňa aj situácie, ktoré nie sú výslovne uvedené v enumerácii týchto dôvodov a predstavuje variabilný prvok v prípade situácií, ktoré zákonodarca nepredvídal. Súd v prípade posudzovania konkrétneho prípadu, v rámci ktorého obeť diskriminácie namieta porušenie zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu iného postavenia, aplikuje induktívny myšlienkový proces. Pomocou spoločného posudzovania výslovne uvedených dôvodov diskriminácie teda zisťuje, čo tieto dôvody spája a vystihuje. Účelom opísaného myšlienkového pochodu sudcu má byť zistenie, či ním posudzovaný dôvod iného postavenia, ktorý môže predstavovať „nový“ dôvod diskriminácie, je možné zahrnúť pod konštrukciu porušenia zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu iného postavenia.
28. Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania teda predstavuje rešpektovanie zákazu diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu, vyššie uvedeného iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality, či inej protispoločenskej činnosti.
29. Diskriminovaná osoba sa môže domáhať najmä toho, aby porušiteľ zásady rovnakého zaobchádzania upustil od svojho konania. Obeť diskriminácie sa môže tiež domáhať nápravy protiprávneho stavu, ak je to možné, alebo poskytnutia primeraného zadosťučinenia, ktoré má zväčša požadovanú formu verejného ospravedlnenia. V prípade, že morálna satisfakcia v podobe ospravedlnenia nepostačuje, môže sa obeť diskriminácie domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Sumu náhrady nemajetkovej ujmy určí súd po zvážení všetkých okolností prípadu, pričom prihliadne najmä na závažnosť a mieru vzniknutej ujmy u obete diskriminácie. Súd pri priznaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vychádza zo sumy navrhnutej žalobcom, pričom musí rešpektovať princíp spravodlivosti a prihliadať na skutkové okolnosti konkrétneho prípadu, t. j. musí vziať do úvahy závažnosť dôsledkov porušenia práva na rovnaké zaobchádzanie a časový aspekt protiprávneho stavu.
30. Porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v neprospech žalobcu a v prospech H.. Z. L. žalobca vyvodzoval z uzavretia Služobnej zmluvy č. CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017, ktorú uvádzal v žalobnom návrhu. Z vyššie oboznamovanej služobnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že H.. Z. L. bola prijatá počnúc od 1.2.2017 do dočasnej štátnej služby na funkciu odborný radca na dobu určitú počas zastupovania štátnej zamestnankyne H.. C. S., ktorá bola dočasne preložená. Namietaná služobná zmluva nemala žiadny súvis so žalobcom, nakoľko v čase jej uzavretia bol žalobca v riadnom služobnom pomere v stálej štátnej službe na dobu neurčitú a naviac bol práceneschopný. Zmluva z 24.1.2017 sa nijakým spôsobom nedotkla chránených práv žalobcu a v žiadnom prípade nemohla byť pre neho diskriminačná. Povinnosťou žalobcu bolo označiť v konaní, v čom malo dôjsť k diskriminácii, čo žalobca neurobil, len stále tvrdil, že uzavretím zmluvy z 24.1.2017 s H.. Z. L., ktorá mala byť blízkou osobou vtedajšieho prednostu Okresného úradu Rožňava A.. E. L., došlo k jeho diskriminácii a k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania. Súd jednoznačne konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by uzavretie služobnej zmluvy s H.. Z. L. zo dňa 24.1.2017 mohlo vykonať
akúkoľvek diskrimináciu a porušenie zásady rovnakého zaobchádzania u žalobcu, keď pracovné miesto do dočasnej služby bolo obsadené nie na pozíciu žalobcu, ale na pozíciu inej zamestnankyne.
31. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z.: (4) Okresný úrad má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu svojej pôsobnosti. Za okresný úrad koná pred súdom prednosta okresného úradu alebo ním poverený zamestnanec.
32. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že v antidiskriminačnom spore tak, ako si to uplatnil žalobca, Okresný úrad Rožňava nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní. Z ďalších námietok žalobcu, ktoré uviedol v konaní vyplýva, že bol odvolávaný z funkcie vedúceho oddelenia zápisov práv k nehnuteľnostiam katastrálneho odboru Okresného úradu Rožňava. Odvolanie z funkcie však realizoval služobný úrad žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a nie žalovaný. Podobne námietky žalobcu ohľadom preobsadenia jeho miesta H.. Z. L. nespĺňali diskriminačné kritéria, nakoľko so žalobcom bol ukončený pracovný pomer k 31.5.2017 a H.. Z. L. bola zmenou obsahu služobnej zmluvy ustanovená do funkcie až od 1.6.2017. Žalobca si uplatnil nárok na určenie neplatnosti skončenia služobného pomeru, ktoré konanie sa viedlo na Okresnom súde Bratislava III, spisová značka 42Cpr/65/2017, pričom podľa vyjadrenia žalobcu jeho žaloba bola zamietnutá, avšak rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť. Vyššie uvedené právne úkony a to zmena služobnej zmluvy, resp. výpoveď zo služobného pomeru udelená žalobcovi boli realizované služobným úradom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Preto podľa názoru súdu pasívnu legitimáciu v spore v prípade splnenia ďalších podmienok by mohol mať služobný úrad žalobcu a nie označený Okresný úrad Rožňava. Aj z týchto dôvodov bolo potrebné žalobu zamietnuť.
33. Žalobca pri druhom nároku nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Služobnej zmluvy č. CPKE-OP-2017/001170-005 zo dňa 24.1.2017. Žalobca nebol účastníkom tejto zmluvy a táto zmluva ho nijakým spôsobom neobmedzovala, nezasahovala do jeho oprávnených práv a povinností, nebola uzavretá na jeho pracovnú pozíciu a takého určenie by nijakým spôsobom neovplyvnilo postavenie žalobcu. Navyše uvedená služobná zmluva bola uzatvorená s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ako služobným úradom v zastúpení vtedajším prednostom Okresného úradu Rožňava A.. E. L. podľa článku 1 a článku 4 Nariadenia vedúcej služobného úradu č. 13/2013.
34. Podľa ustanovenia § 311 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
35. Súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Y., L. a J. podľa § 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd mal zato, že výsluch uvedených svedkov nemôže prispieť k úplnému dokazovaniu vo veci, nakoľko tvrdenia strán sporu v konaní, ktoré odzneli v súvislosti s uvedenými svedkami, boli podložené listinnými dôkazmi a súd nevidel dôvod na výsluch svedkov, ktorí mali robiť právne úkony zachytené v listinnej podobe a ktoré súd mal možnosť preskúmať. Preto nedoplnil dokazovanie výsluchom týchto svedkov.
36. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
37. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný v zamietavej časti a preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. V časti späťvzatia žaloby by zodpovedal za náhradu trov konania, nakoľko žalobu nezobral späť pre správanie sa žalovaného. Žalovaný si však počas konania žiadne trovy neuplatnil a ani žiadne preukázateľné trovy mu nevznikli a preto súd rozhodol tak, že nepriznal žiadnej zo strán právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.