Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-187-2014.pdf
PDF · 105.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/187/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: Š. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P., E. Č. P.O. - C. U. proti odporcovi: v 1. rade Š. G., nar. XX.X.XXXX, bytom P., P. XX, v 2. rade E.. I. H., rodená G., nar. XX.X.XXXX, bytom S., J. XX/XXX v konaní o určenie vyživovacej povinnosti detí voči rodičom takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ vo svojom návrhu, ktorý doplnil na pojednávaní dňa 20.5.2015 žiadal, aby súd zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade platiť mu výživné vo výške 100 EUR, každý z nich od 24.6.2014 do budúcna.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca v 1. rade ho pripravil o bývanie, urobil z neho bezdomovca a jeho dôchodok mu nestačí na slušné a primerané živobytie. Uviedol, že je invalidný aj starobný dôchodca, jeho zdravotný stav mu neumožňuje zamestnať sa a tým si vylepšiť životnú situáciu, v ktorej sa nachádza.
Svoj návrh písomne doplnil dňa 8.6.2015, kde uviedol, že je vysoko rizikový pacient z cerebrovaskulárneho i onkologického hľadiska. Navrhol súdu, aby neriešil jeho minulosť iba jeho možno krátku budúcnosť. Uviedol, že býva v podnájme, po zaplatení liekov a nájomného mu zostáva 20 EUR mesačne na živobytie.
Odporca v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.7.2014 neuznával nárok navrhovateľa, považoval ho z morálneho hľadiska za rozporný s dobrými mravmi. Žiadal preto návrh zamietnuť aj z dôvodu, že navrhovateľ vďaka svojej rodine mal a naďalej mohol mať zabezpečený dôstojný a slušný život na štandardnej úrovni. Napriek dohováraniu zo strany rodiny si navrhovateľ svoju aktuálnu nepriaznivú životnú situáciu zavinil vlastným pričinením, neuváženým a nezodpovedným konaním. Počas trvania vyživovacej povinnosti voči detí si túto neplnil, namiesto toho sa im vyhrážal fyzickou likvidáciou. Neplnil si záväzky voči štátu a správal sa nezodpovedne, čoho dôkazom sú priložené exekučné tituly. O vlastné deti počas jeho života nejavil žiadny záujem a rodina pre neho bola a aj je na poslednom mieste. Ďalej v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že približne v roku 1990 došlo medzi navrhovateľom a matkou odporcov v 1. a v 2. rade k veľkým nezhodám, pretože si navrhovateľ našiel milenku a navrhovateľ tieto nezhody riešil vyhrážaním, že ich „pozabíja“. Ako dieťa bol mnohokrát očitým svedkom brutálnych útokov na matku. V tom čase boli nútení s odporkyňou v 2. rade a s matkou v noci utekať z bytu, prespávali v pivniciach, na schodoch v obytných domoch na sídlisku alebo ak bolo možné u známych. Neskôr bývali v stanici opatrovateľskej služby pre deti a domov pre matky s deťmi
na ulici Adlerovej č. 4 v Košiciach. Do spoločného bytu sa nemohli vrátiť z obavy o ich životy a pre úplné zdevastovanie zariadenia bytu.
V roku 1992 matka odporcov v 1. a v 2. rade podala žiadosť o vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom (odporcom v 1. a v 2. rade), ktorú si navrhovateľ neplnil ako mu bolo určené súdom. Preto bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin zanedbania povinnej výživy, ktoré ho prinútilo čiastočne splniť si jeho vyživovaciu povinnosti. Výživné do dovŕšenia 18-teho roku veku odporcov v 1. a v 2. rade neplatil. Zo strany matky odporcov bolo podané ďalšie trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti, ktoré však z obavy o jej život a o život odporcov v 1. a v 2. rade zobrala späť. Vplyvom vyššie uvedených skutočností vznikol matke odporcov dlh voči Stavebnému bytovému družstvu, ktorý splácala ich matka podľa jej finančných možností. Toto vyvrcholilo v roku 1997 rozsudkom súdu o privolenie k výpovedi z nájmu bytu. Na úhrade týchto nedoplatkov sa navrhovateľ nepodieľal. Matka odporcov podala v roku 1999 žiadosť o zrušenie manželstva rozvodom, ktoré bolo aj v roku 2000 rozvedené. Po rozvode manželstva navrhovateľa a matky odporcov v 1. a v 2. rade bola uzavretá dohoda o zániku spoločného členstva a o zániku práva spoločného nájmu družstevného bytu z dôvodu obavy zo straty bytu v dôsledku dlhov navrhovateľa. Následne bola uzatvorená zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu na matku odporcov v 1. a v 2. rade.
Ďalej odporca v 1. rade uviedol, že v roku 2010 mal navrhovateľ mozgovú príhodu a v roku 2011 sa stal ťažko zdravotne postihnutým. Jeho matka spolu s odporkyňou v 2. rade mu pomohli vybaviť invalidný dôchodok a od februára 2012 aj príspevok na osobnú asistenciu, ktorú mu zabezpečovala matka odporcu v 1. a v 2. rade až do marca 2014. V dôsledku nízkeho počtu odpracovaných rokov bol navrhovateľovi vypočítaný nízky invalidný dôchodok, z ktorého sa mu vykonávajú aj exekučné zrážky v dôsledku neplatenia odvodov a neplnenia si povinností voči sociálnych poisťovni, zdravotnej poisťovni a iným subjektom. Na základe vyššie uvedeného odporca v 1. rade mal za to, že navrhovateľ sa do takejto životnej situácie dostal vlastným pričinením, svojím neuváženým a nezodpovedným konaním počas svojho života.
Odporca v 1. rade ďalej poukázal na to, že o predaji bytu na P. K. Č.. XX R. P. bol navrhovateľ načas informovaný, minimálne rok predtým ako odporca v 1. rade s priateľkou ho kúpili do spoluvlastníctva. Navrhovateľovi bola ponúknutá možnosť presťahovať sa spolu s matkou odporcov v 1. a v 2. rade do dvojizbového bytu, avšak navrhovateľ sťahovanie odmietol so slovami, že s ním nebudú nakladať ako s nejakou vecou. Následne zrušil matke odporcov aj osobnú asistenciu a nevyplatil jej finančné prostriedky poskytované Úradom práce určené na túto činnosť. Prestal sa finančne podieľať na chode domácnosti a trval na jeho odhlásení z trvalého pobytu z miesta bydliska v domnienke, že takto získa nárok na sociálny byt a osamostatní sa.
Odporkyňa v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24.7.2014 žiadala nárok navrhovateľa zamietnuť a uviedla, že tento jeho nárok je v rozpore s dobrými mravmi, keďže si aktuálnu nepriaznivú životnú situáciu navrhovateľ zavinil na základe svojho slobodného a dobrovoľného rozhodnutia. V tomto svojom písomnom vyjadrení poukázala na rovnaké dôvody zamietnutia návrhu ako odporca v 1. rade. Tieto dôvody doplnila aj tým, že navrhovateľ nebol nikdy zo strany odporcov násilím donútený vysťahovať sa z bytu na P. K. Č.. XX. Matka odporcov aj napriek tomu, že bola s navrhovateľom rozvedená od roku 1999 mu poskytovala potrebnú starostlivosť. Kým si vybavil invalidný dôchodok poskytovala mu pomoc aj odporkyňa v 2. rade. Odporkyňa v 2. rade ďalej poukázala na to, že žalobca sa do finančnej núdze dostal vlastným pričinením, pretože si neplnil zákonom dané povinnosti voči Sociálnej a Zdravotnej poisťovni. Postupne si navrhovateľ vybral pôžičku od nebankového subjektu Home Credit vo výške 2 000 EUR, ktorú nesplácal. Trikrát ju navštívil v práci navrhovateľ a žiadal od nej finančné príspevky 50 EUR, pričom neuviedol na aký dôvod tieto prostriedky potrebuje. Odporkyňa v 2. rade mu odmietla takéto finančné prostriedky poskytnúť z dôvodu svojho nízkeho príjmu.
Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku Okresného súdu Košice I predloženého odporcami v 1. a v 2. rade č. k. 12C/1352/1999-11 zo dňa 26.9.2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2000 súd zistil, že manželstvo navrhovateľa a matky odporcov v 1. a v 2. rade bolo rozvedené. V odôvodnení tohto rozsudku sa uvádza, že obaja účastníci uviedli, že ich manželstvo je len formálne, problémy v manželstve sú dlhodobé, pričom od roku
1991 nevedú spoločnú domácnosť. Viac ako 9 rokov už účastníci nežili manželským životom, neviedli spoločnú domácnosť ani spoločne nehospodárili.
Z návrhu o zrušenie manželstva rozvodom predloženého odporcami súd zistil, že navrhovateľka S. G., matka odporcov v 1. a v 2. rade podala dňa 15.12.1999 na Mestský súd v Košiciach žiadosť o zrušenie manželstva rozvodom. V tomto návrhu uviedla, že manželstvo od roku 1991 prestalo byť plnohodnotné. Od toho času nežijú spoločnej domácnosti, nehospodária a sama sa stará o maloleté deti I. a Š.. Sama hradí náklady na bývanie a stará sa o obe deti. Matka odporcov v tomto návrhu z roku 1999 uviedla, že už nemieni znášať agresívne správanie sa zo strany navrhovateľa, ponižovanie a nemravné nadávanie.
Z rozsudku Mestského súdu v Košiciach č. k. Nc 948/91-8 zo dňa 21.5.1991 súd zistil, že matka odporcov v 1. a v 2. rade podala návrh o úpravu práv a povinností voči navrhovateľovi a týmto rozsudkom boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky odporcov a navrhovateľovi bola určená vyživovacia povinnosť na maloletého Š. 700 SK a pre maloletú I. 900 SK mesačne od 1.3.1991 do budúcna. Zároveň bolo určené navrhovateľovi dlžné výživné vo výške 6 400 SK.
Z uznesenia Mestskej prokuratúry v Košiciach č. k. 1Pv 1114/92 zo dňa 30.10.1992 súd zistil, že mestský prokurátor v Košiciach voči obvinenému Š. G. (navrhovateľovi) pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona zastavil trestné stíhanie, ktorého sa navrhovateľ dopustil tak, že ako otec neprispieval na výživu svojich maloletých detí I. a Š., hoci mu táto povinnosť bola stanovená rozsudkom Mestského súdu v Košiciach č. k. 1Nc 948/91-8. Túto povinnosť neplnil a tak od 1.6.1992 do 30.10.1992 dlhuje na výživnom 8 000 KČS, pretože zanikla trestnosť činu. V odôvodnení tohto uznesenia sa uvádza, že obvinený (navrhovateľ) dňa 18.10.1992 zaplatil dlžné výživné v celej výške.
Z potvrdenia psychosociálneho centra, zariadenie núdzového bývania I. X R. P. zo dňa 24.7.2014 súd zistil, že matka odporcov spolu s odporcami v 1. a v 2. rade bývala v zariadení núdzového bývania na I. X R. P. od 18.9.1991 do 29.2.1992.
Z dohody o zániku spoločného členstva manželov a o zániku práv a spoločného nájmu družstevného bytu predloženou odporkyňou v 2. rade súd zistil, že matka odporcov S. G. a navrhovateľ uzavreli dohodu medzi sebou, na základe ktorej sa výlučným vlastníkom a členom SBD 3 stala matka odporcov.
Odporkyňa v 2. rade predložila súdu žiadosť svojej matky S. G. o zrušenie zmluvy o výkone osobného asistenta adresovanú Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dňa 19.3.2014 z dôvodu, že navrhovateľ sa nachádza v zlom zdravotnom stave, je agresívny, nebezpečný, vulgárne jej nadáva a vyhlásil, že ju nepotrebuje ako osobného asistenta, preto žiadala zrušiť predmetnú zmluvu o výkone osobného asistenta s okamžitou platnosťou.
Odporkyňa v 2. rade ďalej predložila súdu oznámenie Sociálnej poisťovne ústredie v Bratislave o vykonávaní zrážok z dôchodku navrhovateľa, z ktorého súd zistil, že navrhovateľ mal niekoľko exekúcii pre oprávneného Sociálna poisťovňa, ďalej pre oprávneného SBD III Košice, pre oprávneného Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Odporca v 1. rade predložil súdu na preukázanie svojich tvrdení návrh na začatie konania, ktoré podalo Stavebné bytové družstvo 3 Košice voči navrhovateľovi a jeho matke dňa 16.12.1993, ktoré ich žalovalo o úhradu nedoplatkoch na nájme vo výške 12 246,47 SK s príslušenstvom.
Ďalej odporca v 1. rade predložil súdu návrh Stavebného bytové družstva podaný na Okresný súd Košice I dňa 28.8.1997 voči navrhovateľovi a matke odporcov v 1. a v 2. rade o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu, ktorú im dal dňa podania tejto žaloby na Okresný súd Košice I. V tomto návrhu sa uvádza, že navrhovateľ a matka odporcov mali nedoplatok voči SBD 3 Košice vo výške 7 061,31 SK.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v rokoch 1990 až 1991 bol súkromným podnikateľom, podnikal ako živnostník pod obchodným menom Š. G.. Súkromné podnikanie ukončil z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu a stal sa invalidným dôchodcom ešte predtým než mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Navrhovateľ uviedol, že jeho exmanželka S. G. ho pripravila o polovicu bytu na P. Č.. XX a to tak, že v roku 2007 svoju polovicu prepísal na ňu a v marci v roku 2014 ho vyhodili odporca v 1. rade a jeho matka z bytu na P. Č.. XX a odvtedy je bezdomovcom. Poukázal na to, že mu nezabezpečili
náhradné bývanie. Pred podaním žaloby chcel vyzvať odporcov v 1. a v 2. rade na plnenie ich vyživovacej povinnosti, avšak nepodarilo sa mu spojiť sa s nimi. Od marca 2014 sa s nimi nestýka, býva v podnájme, jeho súčasným príjmom je starobný dôchodok vo výške 272 EUR, z ktorého mu vykonáva Sociálna poisťovňa zrážku 52 EUR.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 14.5.2014 súd zistil, že navrhovateľ poberal invalidný dôchodok vo výške 272,30 EUR, z ktorého mu Sociálna poisťovňa vykonávala exekučné zrážky vo výške 49,46 EUR mesačne.
Z potvrdenia Sociálnej poisťovne Bratislava zo dňa 16.6.2015 súd zistil, že navrhovateľ poberá invalidný dôchodok vo výške 276,90 EUR mesačne a vykonávané sú mu z tohto príjmu zrážky vo výške 52,54 EUR mesačne.
Z výpovede odporcu v 1. rade súd zistil, že pracuje ako dispečer a skladník na SBD III Košice a jeho hrubý mesačný príjem je 830 EUR. Býva v byte na P. Č.. XX so svojou priateľkou, pričom nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej s matkou odporcov. Kúpnu cenu za tento byt zaplatil z hypotekárneho úveru vo výške 45 000 EUR. Náklady na bývanie má mesačne 240 EUR, inkaso platí 40 EUR a hypotekárny úver spláca vo výške 212 EUR mesačne.
Odporca v 1. rade poukázal na to, že vedel o tom, že jeho matka a navrhovateľ uzavreli dohodu o zániku spoločného členstva a zániku spoločného nájmu družstevného bytu na P. Č.. XX R. P. po rozvode. Uviedol, že nie je pravdou, že navrhovateľa vyhodili z bytu, pretože zabezpečili spolu s matkou dvojizbový byt na ulici P.. D. Č.. X R. P., kde matka odporcov jednu izbu vyčlenila pre navrhovateľa, kde navrhovateľ mohol bývať. Túto možnosť však navrhovateľ nevyužil a odmietol sa nasťahovať do bytu na P. Č.. XX R. P.. Navrhovateľ chcel získať sociálny byt z Magistrátu mesta Košice, o čom sa odporca v 1. rade dozvedel, keď ho predvolali na Magistrát mesta Košice.
Z výpovede odporcu v 1. rade súd zistil, že navrhovateľ bol voči nemu, odporkyni v 2. rade a jeho matke agresívny, požíval alkoholické nápoje a preto museli odísť bývať do ubytovne pre osamelé matky na I. Č.. X R. P.. Odporca v 1. rade poukázal na to, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže navrhovateľ dlhodobo neplatil výživné na neho ani na odporkyňu v 2. rade, keď boli maloletí. Ďalej sa vyhrážal ich matke, ak chcela podať trestné stíhanie pre neplnenie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ robí voči nemu a jeho sestre, teda odporkyni v 2. rade rôzne intigry, písal jemu a jeho sestre do zamestnania rôzne listy, ktorými im znepríjemňoval život. Navrhovateľ si podľa odporcu v 1. rade sám spôsobil svoju súčasnú situáciu svojím správaním a rodina bola vždy u neho na poslednom mieste.
Z výpovede odporkyne v 2. rade súd zistil, že pracuje ako vedúca skladu v súkromnej spoločnosti, pričom jej hrubý mesačný príjem je 300 EUR. Býva v rodinnom dome svojho manžela, za ktorý mesačne uhrádzajú 300 EUR. Z ich manželstva pochádza maloletá J. H., ktorá je žiačkou základnej školy.
Odporkyňa v 2. rade poukázala na to, že navrhovateľ nikdy nemal záujem ani o ňu ani o odporcu v 1. rade. Prvoradý mu boli boli jeho kamaráti, dopúšťal sa násilia voči nej i voči odporcovi v 1. rade a preto si voči nemohli vytvoriť žiaden citový vzťah.
Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo súdu preukázané, že navrhovateľ poberal peňažný príspevok na osobnú asistenciu za rok 2012 od januára do konca júna vo výške 159,72 EUR mesačne, od júla do decembra vo výške 163,96 EUR mesačne, za rok 2013 od januára do júna vo výške 163,96 EUR mesačne, od júla do decembra vo výške 166,98 EUR mesačne, ďalej v roku 2014 poberal tento príspevok vo výške 166,98 EUR mesačne, za rok 2015 poberal od januára do mája vo výške 166,98 EUR mesačne.
Na návrh odporcov v 1. a v 2. rade boli v konaní vypočutí ako svedkovia S. G., Q. Q. a I. E..
Z výpovede svedkyne S. G. bolo súdu preukázané, že navrhovateľ je jej bývalý manžel. Manželstvo s navrhovateľom uzavrela v roku 1973. V roku 1976 bol navrhovateľ vo výkone trestu odňatia slobody, pretože bol odsúdený pre trestný čin pokusu o znásilnenie. V roku 1979 po vykonaní trestu 3 rokov bol prepustený na slobodu, pričom ho prepustili aj zo zamestnania z VŠZ Košice a nastúpil pracovať do Piloimpregny Košice. Predmetný byt na P. Č.. XX R. P. nadobudli počas trvania manželstva, pričom
15 000 SK dostala od svojho zamestnávateľa ako návratnú pôžičku a časť peňazí na kúpu tohto bytu jej dala matka. Svedkyňa uviedla, že počas trvania manželstva s navrhovateľom tento mal veľa kamarátov, mal milenky a často požíval alkoholické nápoje. Po požití alkoholických nápojov sa jej aj deťom vyhrážal, preto musela viackrát opustiť byt. Keďže si navrhovateľ neplnil vyživovaciu povinnosť voči deťom podala naňho trestné oznámenie, ktoré však neskôr stiahla, pretože sa jej vyhrážal. Dohodu o zrušení práv a spoločného nájmu uzavrela s navrhovateľom z toho dôvodu, že navrhovateľ mal veľa dlhov a nechceli prísť o tento byt. Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľ súhlasil, aby výlučnou nájomkyňou a členkou družstva SBD III sa stala po rozvode ona. Menovaná svedkyňa poukázala na to, že aj po rozvode manželstva sa o navrhovateľa starala, vybavila mu invalidný dôchodok a finančne ho aj podporovala. Navrhla mu, že mu bude robiť osobnú asistentku, pričom vybavila na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, že sa stala osobnou asistentkou navrhovateľa a poberala sumu 167 EUR mesačne. Polovicu z týchto peňazí však odovzdávala navrhovateľ. Navrhovateľ sa odmietol nasťahovať do dvojizbového bytu na ulici P.. D., ktorý zabezpečila pre seba. Viackrát ju na políciu udal, že ho napadla. Navrhovateľ sa sám odsťahoval z bytu v apríli 2014, pričom im neoznámil adresu, na ktorú ide bývať. Menovaná svedkyňa poukázala na to, že navrhovateľ tvrdil, že mal nedostatok finančných prostriedkov, avšak v roku 2015 poslal pozdrav z dovolenky na ostrove Tenerife. Zo strany navrhovateľa začali veľké nepríjemnosti, písal listy jej sestre, že ho chcela otráviť, synovi písal do práce nepríjemné listy a chcel rozvrátiť manželstvo odporkyne v 2. rade. Podal trestné oznámenie na svedkyňu, že svojvoľne a neoprávnene predala byt.
Z výpovede svedkyne Q. Q. súd zistil, že býva na P. Č.. XX rovnako ako navrhovateľ a odporca v 1. rade. Menovaná svedkyňa potvrdila, že navrhovateľ sa nikdy nestaral o odporcov v 1. a v 2. rade, vyhrážal sa im, vyháňal ich z domu a rozbíjal veci v byte. Viackrát sa stalo, že ho policajti hľadali aj u nej, pretože ho nevedeli nájsť. Navrhovateľ nebol starostlivý otec, o deti sa nezaujímal ani nestaral. Odporcovia v 1. a v 2. rade kvôli vyhrážkam zo strany navrhovateľa museli odísť bývať do azylového domu v Košiciach.
Z výpovede svedka I. E. súd zistil, že rovnako býva na adrese P. Č.. XX ako odporca v 1. rade. Uviedol, že pozná navrhovateľa i účastníkov konania. Býva na tom istom poschodí ako odporca v 1. rade a kde býval aj navrhovateľ. Menovaný svedok uviedol, že viackrát sa stalo, že ho predvolali na políciu kvôli navrhovateľovi, ktorého hľadali. Ďalej sa stávalo, že u neho zvonili ráno policajti a hľadali navrhovateľa. Menovaný svedok uviedol, že navrhovateľ mal agresívnu povahu, nestaral sa o deti ani o rodinu a požíval alkoholické nápoje.
Podľa ustanovenia § 66 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine deti, ktoré sú schopné sami sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.
Podľa ustanovenia § 67 ods. 1 citovaného zákona každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.
Je prirodzenou požiadavkou, že vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k rodičom si majú plniť všetky deti. Zakotvenie tejto požiadavky do právneho textu nachádzame vo všeobecnosti v základných zásadách zákona a konkrétne aj v ustanovení § 67. Vyžaduje si aj na strane povinných individuálny prístup pri posudzovaní vyživovacej povinnosti, nie sú povinní splniť spoločne a nerozdielne, respektíve rovným dielom. Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, súd je viazaný návrhom rodičom vrátane vymedzenia žalovanej strany. Je vecou žalujúceho rodiča, či bude žalovať všetky deti alebo niektoré z nich. Takýto postup rodiča môže vyplývať z narušených rodinných vzťahov alebo z neznalosti. Súd môže rozhodnúť len vo vzťahu k žalovanému. Uvedená požiadavka v praxi prejaví tak, že súd si ako predbežnú otázku vyrieši rozsah vyživovacej povinnosti všetkých detí, t. j. určí vyživovaciu povinnosti žalovaných detí aj so zreteľom na tie, ktoré prípadne nie sú účastníkmi konania.
Z ustanovenia § 66 zákona o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom a to: 1) existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, 2) schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, 3) potreba na strane rodičov, 4) súlad s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Aj v prípade návrhu rodiča na výživné voči deťom má rozpor s dobrými mravmi normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného práva. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu. Za súladný s týmto kritériom nemožno vo všeobecnosti považovať stav, keď rodič nie z objektívnych dôvodov sám porušoval svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, od ktorého žiada výživné, takéto konanie v rozpore s dobrými mravmi možno považovať fyzické násilie voči dieťaťu, trestný čin spáchaný v minulosti voči dieťaťu, vedomé konanie spôsobujúce významné a dlhodobé poškodzovanie záujmov rodiny a dieťaťa, opustením rodiny, recidívou a výkonom trestu odňatia slobody, alkoholizmom, spôsobením škôd respektíve iných finančných záväzkov, ktoré boli uhrádzané na úkor výživného pre dieťa a pod.
V danom prípade navrhovateľ žiadal, aby súd určil vyživovaciu povinnosť odporcom v 1. a v 2. rade voči nemu každému z nich po 100 EUR mesačne od 24.6.2014 do budúcna. Súd zistil vykonaným dokazovaním, že súčasný navrhovateľov príjem je invalidný dôchodok vo výške 276,90 EUR mesačne, pričom určitý čas poberal aj v rokoch 2012 až do 31.5.2015 príspevok na osobnú asistenciu vo výške 166,98 EUR, ktorý mal byť určený pre jeho asistentku S. G., avšak z tejto sumy mu menovaná vyplácala polovicu finančných prostriedkov. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ počas trvania manželstva s matkou odporcov v 1. a v 2. rade si neplnil voči odporcom v 1. a v 2. rade vyživovaciu povinnosť, nestaral sa o rodinu, bol vulgárny a násilnícky voči odporcom v 1. a v 2. rade a ich matke, v dôsledku čoho museli viackrát opustiť byt a bývať napr. v zariadení pre opustené matky na I. X R. P.O.. Navrhovateľ počas trvania manželstva i po rozvode manželstva mal viacero dlhov voči Sociálnej poisťovni, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, voči nebankovej spoločnosti Home Credit, čo súd zistil aj z potvrdenia Sociálnej poisťovni v Bratislave. Vzhľadom na jeho správanie sa voči odporcom v 1. a v 2. rade súd dospel k záveru, že by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby súd zaviazal odporcov v 1. a v 2. rade platiť výživné navrhovateľovi, keď tento sám voči nim neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v čase, keď boli odkázaní na neho výživou. Z uvedených dôvodov preto súd návrh navrhovateľa ako bezdôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ bol v konaní neúspešný, odporcovia boli úspešní, mali by právo na náhradu trov konania, avšak žiadne trovy im v konaní nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O. s. p. )