Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-43C/107/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou v právnej veci navrhovateľky: K. G., IČO: 10860631, miesto podnikania I. T. č. XX, A., zastúpená advokátom: JUDr. Stanislav Jakubčík, so sídlom Kutlíkova č. 17, Bratislava proti odporkyni: F. T., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. 4, R., právne zastúpená: JUDr. Nováčková, s.r.o., IČO: 36699705, so sídlom Brančská č. 7, Bratislava, o zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke sumu 4.000 eur, spolu s úrokom z omeškania:

vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.000 eur od 1.7.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 1.8.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 1.9.2011 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 1.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke na náhrade trov konania sumu 240 eur titulom zaplateného súdneho a sumu 2.335,32 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.10.2011 domáhala voči odporkyni zaplatenia sumy 4.000 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania z dôvodu neuhradenia zvyšku kúpnej ceny hnuteľných vecí. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy previedla na odporkyňu vlastnícke právo k hnuteľným veciam (barové vybavenie) špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy, ktoré jej boli odovzdané v deň podpisu zmluvy dňa 11.4.2011. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za predmet zmluvy kúpnu cenu v celkovej výške 9.000 eur tak, že v deň podpisu uhradila 5.000 eur a zvyšných 4.000 eur mala uhradiť v štyroch splátkach vo výške 1.000 eur najneskôr do 30.6.2011, 31.7.2011, 31.8.2011 a 30.9.2011.

Súd vo veci dňa 10.7.2012 vydal platobný rozkaz č. k. -39, proti ktorému odporkyňa v zákonnej lehote podala odpor, v ktorom namietla nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľky a návrh žiadala v plnom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že s navrhovateľkou dňa 11.4.2011 žiadnu kúpnu zmluvu neuzatvárala, bol len spísaný súpis vecí nachádzajúci sa v nebytových priestoroch na Q. ul. č. XX v R., o ktorých prenájom mala záujem. Navrhovateľka vlastnícke právo k hnuteľným veciam na odporkyňu nepreviedla, nakoľko do dnešného dňa nepreukázala svoje vlastnícke právo k nim, hoci ju o to odporkyňa viacnásobne žiadala. Navrhovateľka do dnešného dňa ako samostatne zárobkovo činná osoba ani nevystavila odporkyni daňový doklad, ktorý by údajnú kúpu legalizoval. V rozpore s tvrdením navrhovateľky je listinný dôkaz - potvrdenie firmy U. D., s.r.o. preukazujúci, že navrhovateľka nie je

právne ani reálne vlastníčkou hnuteľných vecí. Uvedená firma si z predmetných nebytových priestorov odobrala svoj propagačný majetok a obdobne postupovala aj firma V. V. E.. Navyše všetky alkoholické a nealkoholické nápoje a ostatné potravinárske produkty boli po dobe životnosti a tým nielen zdravotne závadné, ale aj nepredajné.

Rozsudkom vydaným v predmetnej veci dňa 24.03.2014 súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel, keď mal za preukázané uzavretie kúpnej zmluvy na hnuteľné veci nachádzajúce sa v nebytovom priestore na Q. ulici číslo XX v R., označené ako súkromný majetok odovzdaný kúpnopredajnou zmluvou spísaný ako príloha č. 1, pričom v deň uzavretia kúpnej ceny odporkyňa navrhovateľke uhradila 5.000 eur a zvyšnú časť kúpnej ceny v sume 4.000 eur sa zaviazala uhradiť v splátkach vo výške 1.000 eur najneskôr k 30.06.2011, 31.07.2011, 31.08.2011 a 30.09.2011 a to v ústnej forme, keďže pri jej podpise nedošlo medzi účastníkmi k podpisu na jej písomnom vyhotovení. Citovaný rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. -138 zo dňa 18.12.2014. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí vyslovil záväzný právny názor, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy k hnuteľným veciam, pričom vzhľadom na skutočnosť, že súpis hnuteľných vecí tvoril neoddeliteľnú súčasť kúpnej zmluvy, a teda vymedzovala jej predmet došlo k uzavretiu písomnej zmluvy, keď podpisy účastníkov sa nachádzali na prílohy, pričom zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka nevyplýva povinnosť v prípade prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej veci boli podpisy na samotnej listine obsahujúcej text zmluvy a odporkyňa vedela, že podpisuje prílohu kúpnej zmluvy, ktorá skutočnosť vyplýva zo samotného záhlavia prílohy, a teda neobstojí námietka odporkyne, že nikdy nemala vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu. Súd prvého stupňa však napriek tomu, že vo svojom rozsudku konštatoval, že si odporkyňa listom z mája 2011 uplatňovala nároky z vád prevzatých hnuteľných vecí, nezaoberal sa bližšie týmito nárokmi. S poukazom na ust. § 35 a prejavenú vôľu odporkyne požadovať vrátenie zaplatenej časti kúpnej ceny v sume 5.000 eur z dôvodu úmyselného zavádzania navrhovateľkou a vád predaných vecí, bolo úlohou súdu prvého stupňa posúdiť tento úkon podľa jeho obsahu a prejavenej vôle odporkyne a vyhodnotiť, či odporkyňa predmetným listom neodstúpila od kúpnej zmluvy k hnuteľným veciam (prípadne nežiadala iný nárok, napr. zľavu z kúpnej ceny), eventuálne sa zaoberať platnosťou odstúpenia od zmluvy v prípade ak by súd dospel k záveru, že odporkyňa predmetným úkonom odstúpila od zmluvy. Nakoľko v písomnom vyhotovení kúpnej zmluvy (čl. 5.1.,5.2) sa uvádza, že predávajúci predáva kupujúci predmet kúpy kupuje ako stojí a leží, čo predstavuje osobitný prípad vylúčenia zodpovednosti scudziteľa za prenechanie veci v stave :ako stojí a leží: na základe odplatnej zmluvy, pričom pri tzv. úhrnkovej kúpe, pri ktorej scudziteľ za prípadné nedostatky úhrnne nadobudnutých vecí nezodpovedá, no zodpovednosť tu je, ak by o danosti určitých vlastností veci majiteľ nadobúdateľa ubezpečil, alebo ak kupovaná vec má mať vlastnosti, ktoré si nadobúdateľ výslovne vymienil, uložil súdu prvého stupňa venovať zisteniu, či odporkyňa pred podpisom súpisu hnuteľných vecí mala vôbec možnosť si tieto prezrieť, resp. porovnať, či veci zahrnuté v súpise sa skutočne v prevádzke nachádzajú, a v akom sú stave (teda, či vyhlásenie odporkyne v zmluve o tom, že jej je známy stav predmetu kúpy je pravdivé, a či jej teda bolo umožnené pred týmto vyhlásením sa so stavom predmetu kúpy vôbec oboznámiť) a či zo strany navrhovateľky bolo, alebo nebolo odporkyni ústne prezentované (bola ubezpečovaná), že prevádzané veci majú vlastnosti spôsobilé ich užívanie (či sú napr. prístroje funkčné a pod.) prípadne či kupujúca si ústne vymieňovala/nevymieňovala, aby prevádzané veci mali určité vlastnosti, nakoľko z pôvodnej výpovede odporkyne vyplynulo, že pred podpisom zmluvy chcela, aby jej boli všetky prevádzané prístroje predvedené, avšak nakoľko ju p. T. hnal, že má ďalšie povinnosti, tak to podpísala aj bez toho, aby sa oboznámila so stavom prevádzaných hnuteľných vecí a až potom, čo sa do prevádzky vrátila zistila, že kávovar spolu s mlynčekom a jedna chladnička nefungujú, neboli tam alkoholické nápoje a nealkoholické boli po záruke; po tom, čo to nasledujúce deň chcela telefonicky vyriešiť s p. T., nesúhlasil a vynadal jej. Na druhej strane však svedkyňa Q. vo svojej výpovedi uviedla, že keď sa stretli v predmetnom priestore za účasti všetkých zúčastnených kde sa mala podpisovať zmluva a príloha k nej, upozornila odporkyňu, že má čas, aby si veci riadne prezrela a trvalo to asi hodinu. Súdu prvého stupňa teda uložil, aby doplnením dokazovania o výsluchy účastníkov a svedkov odstránil rozpory vo výpovediach odporkyne a svedkyne - zistil, že mala odporkyňa možnosť pred podpisom súpisu hnuteľných vecí možnosti si tieto prezrieť, a či sa s ich stavom skutočne oboznámila, či trvala na predvedení funkčnosti prístrojov a pod., ako i to, či ju pred podpisom súpisu navrhovateľa ubezpečovala/neubezpečovala, že prevádzané veci majú určité vlastnosti, príp. Či si odporkyňa existenciu určitých vlastností prevádzaných vecí (napr. ich funkčnosť) pred podpisom súpisu vecí vymienila. Článok 5.2 kúpnej zmluvy síce vychádza z prenechania vecí, tak ako stoja a ležia, avšak súčasne vychádza z predpokladu, že kupujúcej pred podpisom zmluvy bol stav predmetu kúpy známy. Ak sa v konaní po doplnení dokazovania preukáže, že odporkyni nebol

bez jej zavinenia predmet kúpy známy nebude možné prihliadať na skutočnosť, že došlo k prenechaniu vecí tak ako stoja a ležia a nastúpia účinky zodpovednosti za vady a nároky z vád ako keby išlo o individuálne určenú vec (§ 499 a nasl. OZ, § 596 a nasl. , čo by malo vplyv na povinnosť odporkyne doplatiť zvyšok dohodnutej kúpnej ceny. V prípade zistenia, že odporkyne bol pred podpisom zmluvy stav predmetu kúpy známy, resp. mala možnosti sa s ním riadne oboznámiť (avšak tak neurobila, hoci mohla) zodpovednosť navrhovateľky za vady sa bude spravovať ustanovením § 501 a následne bude potom potrebné zisťovať, či zodpovednosť navrhovateľky za vady nie je daná ubezpečovaním alebo vymieňovaním určitých vlastností prevádzaných vecí.

Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu zopakoval výsledky vykonaného dokazovania výsluchom účastníčok, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä obsahom kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci zo dňa 11.4.2011, súpisom hnuteľných vecí označenom ako „Súkromný majetok odovzdaný kúpno-predajnou zmluvou“ zo dňa 11.4.2011, potvrdením o prevzatí propagačného materiálu zo dňa 8.7.2011, čestným prehlásením A. Q. zo dňa 12.11.2012, darovacou zmluvou zo dňa 2.11.2010, zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.10.2010, faktúrami č. XXXX-XXX a XXXX-XXX, príjmovými pokladničnými dokladmi zo dňa 2.3.2011 a 2.4.2011, zmluvou o nájme nebytového priestoru zo dňa 1.5.2011, výzvou zo dňa 3.5.2011 a 28.5.2011, odovzdávajúcim protokolom zo dňa 31.8.2011, poštovými sprievodkami, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 6.4.2011, fotodokumentáciou, potvrdením ZSE Energia, a.s. zo dňa 13.1.2014, v intenciách pokynov odvolacieho súdu doplnil dokazovanie o opätovný výsluch účastníčok konania svedkyne Q. a následne predloženými listinnými dôkazmi žalovanou stranou a to Zmluvou o pripojení odberného zariadenia žiadateľa do distribučnej sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. zo dňa 18.05.2011, Knihou Elektronickej registračnej pokladnice V. „E.“, Zmluvou o umiestnení predajného prístroja chladnička vrátane dodacieho listu zo dňa 05.08.2011 vystaveného dodávateľom A. E., s.r.o. Pre odberateľa L.-V. E. a faktúrou vystavenou dodávateľom E. s.r.o. pre odberateľa F. T. vystavenou dňa 29.04.2011 na sumu 3.960 eur na kúpnu cenu za kávovar a príslušenstvo, ako aj ďalším spisovým materiálom.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že mala prenajatý nebytový priestor - bar na Q. XX v R., ktorý istú dobu prevádzkovala. Následne v jej rodine došlo k takým zmenám, ktoré jej bránili riadnemu užívaniu a prevádzkovaniu tohto zariadenia. Preto odstúpenie nájmu ponúkla prostredníctvom realitnej kancelárie aj spolu s vybavením, ktoré jej daroval bývalý priateľ. Prostredníctvom realitnej kancelárie sa na tento priestor prišla niekoľkokrát pozrieť odporkyňa, nikto ju do ničoho nenútil, netlačil na ňu. Následne sa dohodli na cene hnuteľných vecí, ktoré tvorili vybavenie prenajatého priestoru a papiere, ktoré predložila realitná maklérka podpísali priamo na mieste. Prítomní boli okrem navrhovateľky majiteľ priestorov, realitná maklérka a p. T.. Priznala, že obsah podpisovaných dokumentov nekontrolovala, ale súpis majetku podpísala odporkyňa rovnako ako ona. Potom jej odporkyňa vyplatila v hotovosti prvú časť kúpnej ceny 5.000 eur, na základe čoho je vystavila príjmový doklad, originál ktorého jej odovzdala. Odovzdala jej aj certifikát pokladne a kľúče od priestoru vrátane náhradného. Následne odporkyňu niekoľkokrát urgovala na uhradenie zvyšnej kúpnej ceny, no bezvýsledne.

Na doplnenie svojej výpovede uviedla, že s odporkyňou bola pred podpisom kúpnej zmluvy niekoľko krát v kaviarni, ktorá bola predmetom nájmu. Sama tam s ňou bola asi 2x, vždy spolu s realitnou agentkou, ktorá sprevádzala ešte aj jej priateľa, ktorý tam bol s odporkyňou ešte predtým. Odporkyňa videla celé zariadenie kaviarne, bola aj za barovým pultom, videla kávovar a videla, že funguje, pretože ešte aj v deň podpisu zmluvy na ňom navrhovateľka varila kávu pre všetkých prítomných, čo sama odporkyňa chcela. Nepamätala si, či v kaviarni boli kávovary dva. Nepamätala si, že by niečo osobitné žiadala okrem certifikátu od pokladne a náhradných kľúčov, ktoré jej aj predložili. Či niektoré z hnuteľných vecí/ tovaru boli nefunkčné, príp. po expirácií nevedela a trvala na to, že kávovary a chladiaci box boli určite funkčné. V deň podpisu zmluvy trvala celá transakcia minimálne hodinu, možno až dve. Pri podpise zmluvy bola ona, jej priateľ, odporkyňa, pani Q. za realitnú kanceláriu a ďalší pán, ktorého meno presne nevedela uviesť za vlastníka nehnuteľnosti. Nevedela sa vyjadriť, či bola funkčná aj mraznička, ktorá bola uvedená v súpise vecí Uviedla, že v priestoroch bola malá chladnička s mraziacim boxom, ktorá bola funkčná. Určite boli funkčné aj ručný mixér, odšťavovač a hriankovač. Čo sa týka dohodnutej kúpnej ceny cez realitnú kanceláriu požadovali 13,5 tisíca, pričom pani Q. sa s odporkyňa dohodla na zľave a konečná cena bola 9.000 eur. Maklérka medzi nimi fungovala ako prostredník. Do podpisu zmluvy videla navrhovateľku 2x v priebehu mesiaca pred podpisom. Odporkyňa v jej prítomnosti nemala výhrady voči predmetom, ktoré sa v kaviarni nachádzali, nehovorila nič ani keď jej ukazovala priestory a predvádzala veci a to ani v deň podpisu zmluvy. Za pripomienky, ktoré vo svojej výpovedi zo dňa 11.09.2013 spomínal

svedok T. považovala veľa otázok, ktoré odporkyňa mala, napr. na prehlásenie elektriny a pod. Oni s partnerom elektrárne navštívili hneď v ten deň, pričom ale nevylúčila, že ich z elektrárni odkázali, aby prišli neskôr, keď budú mať skompletizované doklady, keď ešte celý apríl platili za odporkyňu nájom. Potvrdila, že pri podpise zmluvy prevzala 5.000 eur, pričom s odporkyňou sedeli oproti za stolom, kedy jej posunula takúto čiastku; na vysvetlenie, prečo predtým uviedla, že 1.000 eur mala dať pani Q. uviedla, že maklérka tam asi skutočne 1.000 eur priniesla, ale ona prevzala jednotnú čiastku 5.000 eur. Trvala na to, že zmluva je podpísaná, pričom ju podpísali vzadu tak, ako im ju predložila pani Q. potom, čo si ju prelistovali, a to na jej poslednom liste.

Odporkyňa vypovedala, že už od začiatku odmietala zaplatiť žalovanú sumu. Mala záujem prenajať si malú kaviareň alebo cukráreň a po dlhšom hľadaní sa jej zapáčila tá na Q. ulici. A. na inzerát a zavolala na tam uvedené telefónne číslo a zdvihla to realitná maklérka p. Q.. Niekoľkokrát (asi 2-3krát) bola na obhliadke a dohodnúť sa na podmienkach, zdržala sa 5 minút, lebo T. ju súril. Raz v priestore bola okrem maklérky aj navrhovateľka a p. T.. Predložili jej na podpis kúpnu zmluvu. Od začiatku sa však nedohodli na cene, preto zmluvu odmietla podpísať a zaplatila len 5.000 eur. Priznala, že preberací protokol, ktorý je prílohou zmluvy, podpísala. Dnes už vie, že ani tento nemala podpísať, pretože chcela, aby jej všetky prístroje predviedli. Nakoľko však tento priestor veľmi chcela a T. ju hnal, že má ďalšie povinnosti, tak to podpísala. Ešte v ten deň sa do prevádzky vrátila a zistila, že kávovar spolu s mlynčekom a jedna chladnička nefungujú, neboli tam alkoholické nápoje a nealkoholické boli po záruke. Zatelefonovala T., že sa chce dohodnúť inak, ale nesúhlasil a vynadal jej. Vždy komunikovala len s p. T., ktorý býva v rovnakej budove ako je tento nebytový priestor. Navrhovateľku stretla len raz náhodne a keď ju oslovila, tvárila sa, že ju nepozná a raz jej prišla aj vynadať. S p. T. bola vždy zlá komunikácia, vždy len nadával a ona sa chcela dohodnúť, aby si zobrali veci, ktoré boli uvedené na súpise a ktoré nepotrebovala a zavadzali jej. Prvé dva mesiace nebytový priestor neužívala, nakoľko nevedela, či sa dohodnú. Reálne ho začala užívať od mája 2011 a začala zaň platiť nájom. P. T. jej vydal jeden kus kľúčov, avšak boli dva a nepamätá si, či jej dal aj druhé. V čase jej neprítomnosti však vošli do priestoru a odniesli si stojan na víno aj s fľašami, ktorý bol síce ich, ale zo slušnosti jej mali dať vedieť. Následne nechala vymeniť zámok, po ukončení nájomného vzťahu ho zas vymenila naspäť. Priestor prevádzkovala iba do januára 2012 a dôvodom bolo, že s tým ani nemala začínať jednak pre problémy s T. a jednak preto, že to nevynášalo. Aj maklérka ju upozorňovala, že kúpna cena je vysoká a že sa má dohodnúť na splátkach. Pôvodne chceli viac ako 9.000 eur, asi 13.000 alebo 14.000 eur. Podpísať zmluvu ju nútili všetci traja: navrhovateľka, T. aj Q.. Neboli dohodnutí na možnosti spätného odkúpenia vecí a hodnotu vecí, ktoré vrátila určiť nevie. T. osobne vrátila kávovar s mlynčekom a zmäkčovačom v jednom a celý tento prístroj jej pomohol odniesť kamarát na Q. XX, kde ho nechali u vrátnika a požiadali ho, aby ho odovzdal T.. Opakovane sa chodila pýtať, či ho prevzal, ale vrátnik tvrdil, že T. ho nechce prevziať. Kamarát jej ho pomohol vyniesť na 15. poschodie ku dverám p. T., kde prístroj nechala na zemi, lebo nikto neotváral.

Na doplnenie svojej výpovede uviedla, že v tom čase chcela podnikať a hľadala si malý priestor, pričom priestor navrhovateľky jej vyhovoval, pretože bol malý a chcela tam byť sama, nechcela nikoho zamestnávať. Navrhovateľku ale pri podpise zmluvy stretla prvý krát. Prvý krát si bola prezrieť priestory výlučne s pani Q., navrhovateľka tam nebola. Maklérka jej iba ukázala priestory a ničoho sa nemohla dotknúť, lebo to nebolo jej a odkázala ju, aby si dohodla stretnutie s p. T.. Druhý krát sa stretli spolu s maklérkou a s p. T., pýtala sa kde sú toalety, či je tam sklad, vtedy sa zariadením vôbec nezaoberala. Keďže mali v ten deň viacero ohliadok, nemala na to ani čas, lebo už čakali ďalšiu. Keď prišla tretí krát, sa podpisovala zmluva s čím ani nerátala, vtedy videla navrhovateľku prvý krát. Uviedla, že nie je kávičkár, oni tam možno sedeli aj dve hodiny, ale ona tam nebola dlhšie ako pol hodinu. Nemala záujem podpísať tú zmluvu, ale oni sa veľmi tešili, že majú záujemcu. Potom ju vzali do auta a chodili po meste. Boli na Mestskom úrade a v elektrárňach na Nivách, kde sa rozlúčili pred elektrárňami a ona sa vrátila do lokálu. Ešte v aute jej sama navrhovateľka povedala, že mlynček na kávu v kávovare je nefunkčný a že si chodili mlieť kávu niekde do Billy. V podniku bol iba jeden až kým si ona nekúpila nový. Nedostala od navrhovateľky ani kľúče od bočného vchodu a keď sa dozvedela, že tam ešte chodili, dala ich zašróbovať. Kávovar si dala robiť nakoniec na objednávku a to o pár dní. Keď sa v deň podpisu vrátila späť zistila, že je tam kopa vecí nefunkčných a pokazených. Nevedela uviesť, prečo si veci neprezrela skôr. Pozrela si priestor, ale do detailu nezachádzala. V podstate sa z toho poučila. Navrhovateľka ju neubezpečila, že všetko zariadenie kaviarne je v poriadku, pretože tú videla iba raz, keď priestor preberala, ale p. T. opakovane tvrdil, že je všetko super. Až potom ju tam bola navrhovateľka viac krát navštíviť a vynadať jej a to preto, že odmietla podpísať zmluvu. Zmluva nie je podpísaná. Prišli za ňou navrhovateľka aj s priateľom vyslovene s tým, aby ju podpísala. Uviedla, že sama nevie pochopiť

prečo nepodpísala zmluvu, ale podpísala súpis hnuteľných vecí dokonca bez toho, že by si ich prezrela, zmluvu ale odmietla podpísať s tým, že si to musí ešte nechať prejsť hlavou. Veľmi chcela ten priestor, dnes už by konala inak. Priestor asi nikto nechcel. Rozprávala sa tam v čase keď si ho chodila obzerať s nejakými chlapcami zo susedstva, ktorí jej hovorili, aby to nebrala. Napriek tomu to ale vzala pre ten priestor a lokalitu. Mala predstavu, že platí asi za ten priestor. Tak veľmi ho chcela, že si ani nevšimla čo tam je. Všetky veci si mohli prísť kľudne vyzbierať. Nedostala ani doklady týkajúce sa hnuteľných vecí. Očakávala, že certifikát od pokladne a kľúče by mala mať navrhovateľka a od nej ho aj žiadala. Certifikát ale neskôr videla v rukách pani Q. a to na stretnutí v Eurovei až po prebratí priestorov, keď jeho vydanie podmieňovali podpisom zmluvy. Keďže ju podpísať nechcela, nedali jej ho. Zablendovať bočné dvere dala po tom, čo z priestorov zmizli stojany na víno aj s plnými fľašami a to hneď v prvé dni po prevzatí priestorov. Potom už z kaviarne nezmizlo nič. Čo sa týka ceny, zo strany realitnej kancelárie padli rôzne sumy, začínali dokonca s 15.000 eur. Nakoniec dohodnutá cena 9.000 eur sa jej nepáčila, ale nehádala sa s nimi, nahlas teda proti nej pri preberaní priestorov nevzniesla námietku. K listu z mája 2011 uviedla, že potvrdzuje dátum jeho odoslania 26.05.2011 a k jeho obsahu sa vyjadrila tak, že si chcela priestor nechať, ale chcela odstúpiť od všetkého s nimi, to je s navrhovateľkou a p. T.. Chcela teda asi odstúpiť od kúpnej zmluvy, keďže priestor nebol ich. Jednala sama bez právnika a vôbec sa v tom nevedela pohybovať. Okrem tohto listu písala navrhovateľke aj list zo dňa 03.05.2011 (na č.l. 83 spisu). Potvrdila, že v deň podpísania zmluvy vyplatila navrhovateľke sumu 4.000 eur a tiež to, že bežne takúto hotovosť pri sebe nenosieva, pričom na vysvetlenie, prečo teda v deň podpisu zmluvy s navrhovateľkou vzala so sebou takúto vysokú hotovosť uviedla, že sa už chcela niekam posunúť. Potvrdila teda, že vedela, že sa bude v ten deň podpisovať zmluva. S navrhovateľkou a jej partnerom v aute inkriminovaný deň nestrávila viac ako pol hodinu, keď prešli zo Q. k MÚ A. a odtiaľ na Nivy, pričom ešte v aute mala možnosť s navrhovateľkou a jej partnerom komunikovať. Predmetný priestor nakoniec prevádzkovala do konca roka 2011. Niektoré z prebratých hnuteľných vecí sú v súčasnosti poukladané a zaprášené, niektoré im vrátila a niektoré vrátila spoločnostiam od ktorých boli požičané, resp. si ich vyzdvihli, keď si do priestorov potrebovala dať svoje veci. Čo sa týka vecí, ktoré sa nachádzali v priestoroch teda si chcela, aby si ich navrhovateľka s partnerom zobrali. Nevedela presne uviesť, či skutočnosť, že nápoje nachádzajúce sa v priestoroch sú po záruke, či hneď v ten deň alebo dva dni na to. Hneď v deň prebratia priestorov ale zistila, že je nefunkčný kávovar, ako jej to povedala navrhovateľka v aute a hneď na to volala p. T..

Svedkyňa K. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že predmetnú kúpno-predajnú zmluvu vyhotovovala ona osobne v rámci ich realitnej kancelárie. Odporkyňa mala možnosť sa so zmluvou oboznámiť s dostatočným časovým odstupom, asi týždeň pred podpisom jej ju zasielala mailom na pripomienkovanie a na odsúhlasenie osobných údajov. Žiadne pripomienky nemala. Pôvodná suma predstavovala 13.500 eur a znížená bola preto, že o to požiadala odporkyňa s tým, že takú sumu nemá. Reálna cena, za ktorú sa veci predali bola 9.000 eur. K prevzatiu týchto vecí došlo tak, že sa stretli v predmetnom priestore a za účasti všetkých zúčastnených sa podpísala zmluva a príloha k nej, ktorú tvoril súpis vecí. Predtým odporkyňu upozornila, že má čas a aby si veci riadne prezrela. Trvalo to asi hodinu. Kľúče od prevádzky odovzdávala odporkyni navrhovateľka, presný počet nevie. Potom odporkyni ešte odovzdala certifikát od kávovaru a pokladne. Suma 5.000 eur bola vyplatená v hotovosti s tým, že predtým jej odporkyňa ako zálohu uhradila 1.000 eur, ktorú jej pri podpise vrátila a ktorá bola súčasťou kúpnej ceny zloženej v hotovosti pri podpise. Potvrdila, že od odporkyne dostala neskôr výzvu na vrátenie sumy zálohy, ale jeho zmysel nechápala, pretože túto je vrátila a bola súčasťou sumy časti kúpnej ceny, ktorá bola vyplatená pri podpise. Neskôr ju navrhovateľka informovala, že k doplateniu kúpnej ceny nedošlo. Predmetný priestor ponúkali cez inzerát na základe ponuky navrhovateľky a p. T.. Na obhliadke navrhovateľka a T. neboli, boli odcestovaní a kľúče od priestorov si vyzdvihla na recepcii. Podklad pre súpis hnuteľných vecí jej dala navrhovateľka. Až neskôr si všimla, že asi omylom nebola podpísaná samotná zmluva, ale len príloha k zmluve - súpis hnuteľných vecí. Zhodné tvrdenia sú obsiahnuté aj v písomnom čestnom prehlásení svedkyne zo dňa 12.11.2012.

Na doplnenie svojej výpovede svedkyňa Q. uviedla, že pri podpise kúpnej zmluvy v súvislosti s odstúpením prenájmu priestorov odporkyni boli prítomní v zložení predchádzajúca nájomníčka - navrhovateľka, p. T., odporkyňa a ona. Stretli sme sa v presne dohodnutý čas na podpis zmluvy a prebratie celého tovaru, o čo v podstate išlo a prečo vopred klientom zdôrazňovala, že je treba, aby si na to vytvorili časový priestor. Vždy klientov upozorňuje, že na prebratie majú čas a tak to bolo aj v tomto prípade. V čase podpisu spolu strávili v priestoroch 1-1,5 hod. Nepamätám si, že by si odporkyňa niečo konkrétne vymieňovala. Vedela len, že si s navrhovateľkou prechádzali zariadenie priestorov podľa prílohy. Keď sa to prebralo, podpísala sa zmluva. Dodatočne si všimli, že sa podpísala iba príloha, a

uznala svoju chybu v tom, že to neskontrolovala. Ale všetci boli dohodnutí na tom, čo sa podpisuje a odporkyňa vtedy žiadne výhrady nemala. V priestoroch spolu boli už niekoľko krát pred tým, kedy sme to prejednávali. Ponúkala ich dlhšie, pôvodne za 15.000 eur, pričom cena postupne klesala. Až napokon sa dohodli na 9.000 eur, čo predstavovalo výslednú cenu hmotného zariadenia. Odporkyni vysvetlila, čo v sebe zahŕňa kúpa vecí, ako stoja a práve kvôli veciam trvala na tom, aby sa pri podpise stretli na dlhšie a prebralo sa to. Či už ale klient preberá veci dôsledne jednu po druhej alebo ich preberie iba tak je na jeho individuálnom rozhodnutí. Na odovzdanie certifikátu od pokladne a kľúčov si nespomínala a uviedla, že ďalšie veci už išli mimo ňu. S odporkyňou bola v predmetných priestoroch 3 až 4 krát. Čo sa týka registračnej pokladne, ktorá sa nespomína v prílohe kúpnej zmluvy si spomenula, že to rozoberali navrhovateľka s odporkyňou ústne pri preberaní vecí, ale pokiaľ nie je spomenutá v prílohe, tak sa na tom asi dohodli až dodatočne. Na jej prevzatí sa totiž mohli, ale nemuseli dohodnúť. Pi tomto obchodnom prípade bola jej klientkou navrhovateľka. Mala s ňou uzavretú zmluvu o sprostredkovaní, vzhľadom na odstup času ju pred pojednávaním nenašla. Kúpnu cenu dohadovali obe strany, najskôr bola vyššia, asi 13.600 eur, na čo odporkyňa navrhla 9.000 eur, čo predávajúca akceptovala. O cene ona rokovala prevažne s p. T., ktorý bol takým tlmočníkom predávajúcej. Nebola si istá, či dala kupujúcej kontakt na pána T., avšak vyjadrila o tom pochybnosti, keďže väčšinou to pred podpisom zmluvy nerobí. Pri ohliadkach boli prítomní ona, p. T., navrhovateľka a odporkyňa. Sprostredkovateľskú zmluvu mala uzavretú s navrhovateľkou s tým, že som mala sprostredkovať uzavretie zmluvy o postúpení prenájmu s odkúpením majetku vo vlastníctve prenajímateľky, ktorý sa nachádzal v prenajatých priestoroch. Presne si nepamätala čo bolo predmetom inzerátu, ale mal by to byť prenájom a odkúpenie hmotného majetku. Trvala na svojej výpovedi v časti, že odporkyni vrátila 1.000 eur a následne roztrhala doklad. Výlučne príloha zmluvy bola podpísaná iba omylom. Žiaľ neskontrolovala, či sa podpisy nachádzajú aj na zmluve aj na prílohe, ktorá bola jej súčasťou. Na podmienkach sa ale predtým dohodli tak ústne, ako aj písomne. V Eurovei sa s odporkyňou stretli ešte pred podpisom zmluvy, keď sa chceli rozprávať o nájme, pričom pripustila, že je možné, že sa stretli aj dodatočne a tiež nevylúčila, že dodatočne po tom, čo zistili, že je podpísaná iba príloha a nie aj posledná strany zmluvy, priniesla túto odporkyni na podpis. Nespomína si ale na konkrétne detaily. Čo sa týka preberania prezerania vecí uviedla, že navrhovateľka s partnerom odporkyni predviedli o čo mala záujem a prezerala si aj veci. Robil to spolu s navrhovateľkou, pričom ona bola vtedy v priestoroch, ale detaily si nepamätala. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či v priestoroch šla alebo nešla elektrina, ale spomínala si, že koľkokrát boli v priestoroch, robila sa napr. káva. S odporkyňou nebola, resp. nešla prehlásiť elektrinu. Doklad o prevzatí zálohy 1.000 eur podpísali v 2 vyhotoveniach, pričom si myslela, že roztrhala oba, ale pokiaľ odporkyňa našla jej potvrdenie, zničila pravdepodobne iba jeden. Nepamätala si, či výslovne odporkyňu žiadala, aby jej tento doklad odovzdala.

Z obsahu kúpnej zmluvy o prevode hnuteľnej veci, na ktorej absentujú podpisy zmluvných strán súd zistil, že predmetom je prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy (hnuteľné veci vo vlastníctve predávajúceho definované v prílohe č. 1 tejto zmluvy, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy) z predávajúceho (navrhovateľka) na kupujúceho (odporkyňa) s tým, že predávajúci sa zaväzuje odovzdať ho ku dňu podpisu zmluvy a kupujúci sa zaväzuje predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu, ktorá bola v čl. 4. určená vo výške 9.000 eur nasledovne: sumu 5.000 eur sa kupujúca zaviazala uhradiť v hotovosti do vlastných rúk predávajúceho v deň podpisu zmluvy a sumu 4.000 eur sa zaviazala uhradiť v splátkach vo výške 1.000 eur najneskôr k 30.06.2011, 31.07.2011, 31.08.2011 a 30.09.2011. V čl. 5. bod 5.2. zmluvy sa uvádza, že predávajúci predáva predmet kúpy tak ako stojí a leží bez záložných práv a iných práv zodpovedajúcich právam tretích osôb k cudzej veci; prehlasuje, že predmet kúpy nepochádza z trestnej činnosti a ani ním nebola páchaná trestná činnosť; kupujúci vyhlasuje, že je mu známy stav predmetu kúpy a že ho kupuje v stave, v akom sa nachádza, t.j. tak ako stojí a leží. V čl. 6. bod 6.4. zmluvné strany vyhlásili, že zmluva bola uzavretá vážne, zrozumiteľne a určite, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, pred podpisom si ju prečítali a porozumeli jej obsahu.

Prílohu č. 1 zmluvy tvorí zoznam hnuteľných vecí označený ako „Súkromný majetok odovzdaný kúpno- predajnou zmluvou. Je datovaný dňa 11.04.2011 (rovnako ako zmluva samotná) a ako hodnota týchto hnuteľných vecí je uvedená suma 9.000 eur. Účastníčky konania zhodne uviedli, že ide o súpis hnuteľných vecí nachádzajúcich sa k uvedenému dňu v nebytovom priestore na Q. ul. č. XX v R. a ktorý obe vlastnoručne podpísali. Zoznam obsahuje tieto hnuteľné veci: barový pult, kožené sedacie súpravy (2 obdĺžnikové stoly, 6 okrúhlych stolov, 12 kožených fotelových stoličiek, sklenené kovové stoly + 6 kovových stoličiek k terasovému sedeniu), laminátová podlaha, chladiarenský pult kúpený v októbri 2010, polička na ľavej stene v priestoroch WC, 2 menšie podpultové chladničky, 1 mraznička, kávovar, mlynček na kávu, sklenené poličky, šály, podšálky, poháre, košíky na pečivo, tácky, nože, take away

poháre, registračná pokladňa, ručný mixér, odšťavovač, hriankovač, toaster, šálky, podšálky, poháre, košíky na pečivo, tácky, nože, take away poháre, alkoholické a nealkoholické nápoje nachádzajúce sa v prevádzke, milk šejky porcované všetky druhy min. 400 kusov rôznych príchutí, káva, čokoláda, kakao a reklamné tabule. Na konci prílohy sa nachádzajú podpisy oboch zmluvných strán.

Z Darovacej zmluvy uzavretej dňa 02.11.2010 medzi Y. T. ako darcom a navrhovateľkou ako obdarovanou vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo bezodplatné prenechanie inventára prevádzky špecifikovaného v bode 1. čl. 1 nachádzajúcom sa v prevádzke na Q. XX v R., ktorý je zhodný so zoznamom hnuteľných vecí zo dňa 11.04.2011.

Z ďalších listinných dôkazov súd zistil, že na základe zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa 01.10.2010 spol. A.S.EUROCOMMERCE s.r.o. ako prenajímateľ prenechal do užívania navrhovateľke nebytový priestor č. N na 1. poschodí v bytovom dome na Q. ul. č. XX v R. za účelom prevádzky kaviarne a bagetérie na dobu neurčitú. Dohodnutý mesačný nájom vo výške 850 eur (vrátane poplatkov) navrhovateľka uhrádzala na základe faktúr so splatnosťou 01.10.2010 a 01.01.2011, resp. na základe príjmových pokladničných dokladov zo dňa 02.03.2011 a 02.04.2011. Uvedený prenajímateľ nájomnú zmluvu na tento nebytový priestor s odporkyňou podpísali dňa 01.05.2011 s cenou nájmu vo výške 800 eur mesačne (vrátane poplatkov).

Na základe vykonaného dokazovania súd zisti tento skutkový stav:

Navrhovateľka je fyzickou osobou podnikateľom, v období od 01.07.2002 do 04.03.2011 s predmetom podnikania v prevádzke na Q. XX v R. predaj nápojov na priamu konzumáciu (hostince, bary) a kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod). Uvedenú prevádzku mala od 01.10.2010 v nájme a na základe zmluvy č. XXXXXXXXXX platnej v období od 02.10.2010 do 05.05.2011 bola zároveň evidovaná ako odberateľ elektriny na tejto adrese odberného miesta.

V prvom rade bolo potrebné posúdiť, či v danom prípade došlo ku vzniku zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, t. j. či ich právne úkony smerovali ku vzniku nejakých práv a povinností. Pre platnosť právneho úkonu a jeho účinkov má kľúčový význam vyriešenie otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu. Právny úkon je určovaný: prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením práv a povinností alebo vyvolaním iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú, resp. vznikom alebo zánikom právnych vzťahov. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho úkonu.

Zo skutkových okolností v danom prípade mal súd preukázané, že vôľou odporkyne bolo prevádzkovanie kaviarne v nebytovom priestore na Q. ul. č. XX v R.. Vlastník tohto nebytového priestoru ho prenechal do užívania navrhovateľke, ktorá sa rozhodla toto právo odstúpiť inému užívateľovi prostredníctvom realitnej kancelárie spolu so zariadením - hnuteľnými vecami, ktorého bola vlastníčkou na základe darovacej zmluvy uzavretej medzi ňou a darcom E. T. zo dňa 02.11.2010. Zo zhodných vyjadrení účastníčok konania, ako aj z výpovede svedkyne Q. je zrejmé, že odporkyňa prejavila vôľu nielen užívať predmetný nebytový priestor, ale aj odkúpiť od navrhovateľky jeho vybavenie - hnuteľné veci spísané na súpise „Súkromného majetku odovzdaného kúpno-predajnou zmluvou“. Zhodné prejavy vôle oboch účastníčok tak smerovali ku vzniku zmluvného vzťahu - predaja a kúpy hnuteľných vecí.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrené vo vyššie citovanej časti odôvodnenia uznesenia č.k. -138 zo dňa 18.12.2014 vychádza zo záveru, že napriek absentujúcim podpisom zmluvných strán na písomnom vyhotovení posudzovaného právneho úkonu došlo za podmienok v ňom uvedených k písomnému uzavretiu zmluvy o predaji hnuteľných vecí vymenovaných v prílohe č. 1, ktorou je oboma zmluvnými stranami podpísaný súpis bližšie nešpecifikovaných hnuteľných vecí slúžiacich ako zariadenie a vybavenie prevádzky kaviarne (baru).

Listom zo dňa 03.05.2011 odoslaným navrhovateľke toho istého dňa odporkyňa navrhovateľku vyzvala na vystavenie dokladu o zaplatení časti kúpnej ceny (5.000 eur), k doloženiu obstarávacích dokladov k predaným veciam, k doloženiu certifikátu k registračnej pokladni a vyjadrenie hygienika k prevádzke, ktorú mali (prevádzkovali).

V liste podpísanom odporkyňou v bližšie neurčený deň mesiaca mám 2011 adresovanom navrhovateľke, vychádzajúc z pripojeného podacieho lístka odoslanom na poštovú prepravu dňa 26.05.2011 sa uvádza, že vzhľadom na úmyselné zavádzanie prosí o vrátenie 5.000 eur, ktoré navrhovateľke zaplatila 11.04.2011. V texte sa ďalej uvádza, že súkromný majetok v kúpno - predajnej zmluve nie je totožný s realitou, keď laminátová podlaha nie je hnuteľná veci, podpultová chladnička je hlučná, t.z. nespĺňa podmienky prevádzky, je nefunkčný mlynček na kávu (ktorý už medzičasom dala odporkyňa opraviť), kávovar nie je plne funkčný, šálky, podšálky patria firme Frank, reklamné tabule patria firme Coca -V., v prevádzke je len jedna sklenená polička, nealkoholické nápoje sú po záruke (na základe ich osočovania

- urážania osoby odporkyne ich dala skontrolovať firme Coca - V.), milk šejky (porcované) sú tiež z polovice po záruke a ich počet je prehnaný + ďalšie maličkosti. V časte zaplatenia bola navrhovateľka tiež povinná odovzdať odporkyni tiež dokumenty týkajúce sa predmetov v prevádzke, ktoré jej ale neboli poslané ani dané po výzve. V závere listu sa uvádza, že odporkyňa verí, že sa (s navrhovateľkou) rozumne dohodnú.

Podľa § 588 zákona č. 40/1964 Z. z. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 589 cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa § 591 OZ, ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.

Kúpna zmluva je najbežnejším odvodeným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu (oferty) a prijatia návrhu (akceptácie), spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné strany zhodli (dosiahli konsenzus) o predmete kúpy a kúpnej cene, pokiaľ zákon alebo dohoda zmluvných strán nevyžaduje ďalšie náležitosti. Zhoda zmluvných strán je daná okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť, t. j. okamihom, keď včasné prijatie návrhu spočívajúce vo vyjadrení súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Vlastnícke právo sa na základe kúpnej zmluvy k hnuteľnej veci nadobúda jej prevzatím (§ 133 ods. 1 .

Podľa § 597 ods. 1 OZ, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 599 ods. 1 vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.

Podľa § 501 ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady, ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ výslovne vymienil.

Kúpa veci ako stojí a leží, sa uplatňuje spravidla pri kúpe celého súboru vecí, či hromadnej veci. F. technicus ako „vec ako stojí a leží“ sa používa pre veci určené úhrnne, bez rozlíšenie vecí individuálne určených či hromadných, bez stanovenia počtu vecí, váhy, akosti (kvality), druhu a pod., teda určitý súbor vecí, kde môžu byť obsiahnuté tak veci určené druhovo, tak individuálne, veci hnuteľné i nehnuteľné. Za vady takej veci, ak je predmetom kúpnej zmluvy, predávajúci nezodpovedá. Jeho zodpovednosť je daná výlučne vtedy, ak vec ako stojí a leží nemá vlastnosť, o ktorej predávajúci vyhlásil, že ju má, alebo ak nemá vlastnosť, ktorú si kupujúci výslovne vymienil.

Dôkazy vykonané v predmetnom konaní súd v zmysle ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti s tým, že hoci dôkaz výsluchom svedka E. T. vykonal, na jeho výpoveď neprihliadol, nakoľko hodnovernosť obsahu tejto výpovede bola spochybnená skutočnosťou, že svedok bol vopred oboznámený s výpoveďou odporkyne a navyše svedok je osobným priateľom navrhovateľky, ktorý sa dojednávania zmluvných podmienok osobne zúčastňoval a tak ako uviedla odporkyňa, na veci mohol mať osobný záujem, je možné mať o objektivite a hodnovernosti jeho svedeckej výpovede pochybnosti. Naopak o hodnovernosti výpovede svedkyne Q. súd nemal pochybnosti, žiadny jej záujem na veci nezistil.

V konaní na základe dokazovania vykonaného vyššie uvedeným spôsobom bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľke ako predávajúcej vznikla dňa 11.04.2011 povinnosť predmet kúpy - hnuteľné veci obsiahnuté na súpise odovzdať odporkyni ako kupujúcej a odporkyni vznikla povinnosť tento predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu, ktorá v tomto prípade predstavovala sumu 9.000 eur. Taktiež bolo preukázané, že odporkyňa svoju zmluvnú povinnosť prevziať hnuteľné veci splnila dňa 11.04.2011, s vecami následne nakladala ako ich vlastník a v tento deň si taktiež splnila povinnosť uhradiť ku dňu uzavretia zmluvy časť kúpnej ceny v hotovosti vo výške 5.000 eur. Túto skutočnosť odporkyňa nerozporovala, poukazovala len na skutočnosť, že svedkyni Q. mala pred uzavretím zmluvy vyplatiť zálohu 1.000 eur, ktorú jej táto vraj nevrátila, čo však nesúvisí s predmetom tohto konania, keď navyše v konaní nebolo sporné, že záloha v uvedenej výške bola započítaná na prevzatú časť kúpnej ceny (spolu 5.000 eur). Povinnosť uhradiť zvyšok kúpnej ceny v celkovej výške 4.000 eur v štyroch splátkach po 1.000 eur so splatnosťou poslednej splátky do 30.09.2011 však odporkyňa nesplnila. Vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený odvolacím súdu, že medzi účastníčkami konania došlo dňa 11.04.2011 k platnému uzavretiu písomnej kúpnej zmluvy sa súd už nezaoberal argumentáciou odporkyne, smerujúcou k vysloveniu absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu či už napr. v dôsledku omylu, nedostatku vôle, resp. v dôsledku tvrdenej neplatnosti predchádzajúcej kúpnej zmluvy vo vzťahu k predmetu prevodu uzavretej medzi navrhovateľkou a E. T..

Po doplnení dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom opakovanými výsluchmi účastníčok konania a svedkyne Q. súd dospel k záveru, že v deň podpisu zmluvy mala odporkyňa dostatočnú možnosť riadne sa oboznámiť s predmetom prevodu, keď priestory, v ktorých sa prevádzané hnuteľné veci nachádzali navštívila dokonca už viac krát pred tým, a teda neobstojí jej argumentácia, že nemala čas. Odporkyňa si sama vo svojej výpovedi protirečila, keď na jednej strane uvádzala, že bola zo strany predávajúcej, resp. jej priateľa p. T., ktorý jej pri prevode asistoval, tlačená, resp. že ju súrili, pretože mali ďalšie obhliadky, no na druhej strane uvádzala, že nehnuteľnosť potrebovali prenajať, pretože ju nikto nechcel. Naopak sama odporkyňa vo svojej výpovedi opakovane priznala, že mala veľký záujem o priestory, odstúpenie nájmu ktorých bolo zo strany navrhovateľky ako dovtedajšej nájomkyne evidentne podmienené prevzatím súboru hnuteľných vecí, rámcovo uvedených v prílohe kúpnej zmluvy, bez ich bližšej špecifikácie, keď odporkyňa nerozporovala, že v uvedenom nebytovom priestore jej navrhovateľka prenechala aj ďalšie hnuteľné veci, ktoré neboli predmetom súpisu (napr. hifi vežu, chladiaci stojan na šampanské, živé rastliny, koberec, či policový diel). Nevierohodne pôsobí aj argumentácia odporkyne, že chcela, aby si veci z prevádzky navrhovateľka s partnerom odviezli, ako aj jej tvrdenie, že odmietla podpísať zmluvu s tým, že si to ešte musí nechať prejsť hlavou, keď za týchto okolností by podpis čo i len súpisu vecí, ktoré boli predmetnom prevodu a vyplatenie podstatnej časti kúpnej ceny zo strany odporkyne bol v rozpore so zásadami elementárnej logiky. S poukazom na uvedené jednak vychádzajúc zo znenia bodov 5.1 a 5.2 zmluvy, ako aj z ostatných okolností prípadu súd ustálil, že v danom prípade sa jednalo o tzv. úhrnkovú kúpu ako vec stojí a leží, čo predstavuje osobitný prípad vylúčenia zodpovednosti scudziteľa za prenechanie veci v stave „ako stojí a leží“, pri ktorej scudziteľ - v danom prípade navrhovateľka ako predávajúca za prípadné nedostatky úhrnne nadobudnutých vecí nezodpovedá okrem prípadu, že by vopred kupujúcu ubezpečila o danosti určitých vlastností veci, alebo ak by kupovaná vec mala mať vlastnosti, ktoré si nadobúdateľ

- v danom prípade odporkyňa výslovne vymienila. V posudzovanej veci nebolo preukázané, že by navrhovateľka odporkyňu výslovne ubezpečovala o konkrétnych kvalitách ktorejkoľvek z prevádzaných vecí a ani to, že by si odporkyňa výslovne vymienila ich určité vlastnosti, resp. trvala na predvedení funkčnosti prístrojov, čím mohla podmieniť podpis ich rámcového súpisu. Naopak napriek dohode o úhrnkovej kúpe, ktorej následky boli odporkyni vopred vysvetlené zo strany realitnej maklérky p. Q., čo potvrdila vo svojej výpovedi, nebolo medzi účastníčkami sporné, že už po podpise zmluvy počas cesty autom na elektrárne navrhovateľka odporkyňu výslovne upozornila, že je nefunkčný mlynček na kávu v automate. Odporkyňa bezprostredne po tomto zistení zjavne nevyvinula žiadnu relevantnú iniciatívu smerujúcu k vyvodeniu zodpovednosti za túto vadu, z čoho argumentum a contrario vyplýva,

že si výslovne vopred nevymienila absolútnu bezvadnosť prístrojov, keď napokon sama potvrdila, že si chcela do priestorov dať vlastné veci a kávovar si nechala zhotoviť na objednávku. Napriek tomu, že zo vzájomne korešpondujúcich výpovedí navrhovateľky a svedkyne Q. ohľadom času stráveného v prevádzke v deň podpisu zmluvy, počas ktorého mala odporkyňa dostatočný časový priestor si preberané veci riadne prezrieť, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že tak neurobila, hoci mohla. Nezrovnalosti vo výpovedi svedkyne Q., na ktoré poukazovala právna zástupkyňa odporkyne nemali vplyv na jej vierohodnosť, keďže ich súd nepovažoval vzhľadom na odstup času a jej pôsobenie v predmetnej transakcii za podstatné (konkrétne, či došlo k zlikvidovaniu jedného alebo všetkých pokladničných dokladov potvrdzujúcich prevzatie zálohy po zaplatení časti kúpnej ceny, alebo či sumu 1.000 eur pôvodne zloženú ako zálohu odovzdala realitná maklérka priamo do rúk navrhovateľky, alebo najskôr odporkyni, keď v konaní nebolo sporné, že predmetná čiastka bola započítaná na zaplatenie kúpnej ceny). Naopak značný vplyv na vierohodnosť tvrdení samotnej odporkyne mali okrem vyššie uvedených rozporov aj ďalšie podstatné nezrovnalosti, keď na jednej strane tvrdila, že kúpnu zmluvu nechcela uzavrieť, avšak na druhej strane v dohodnutý deň podpisu v čase, kedy už bolo vopred pripravené aj jej písomné vyhotovenie, mala pri sebe hotovosť zodpovedajúcu prvej dohodnutej splátke kúpnej ceny, za zohľadnenia zloženej zálohy. Taktiež jej kroky uskutočnené v čase bezprostredne po podpise zmluvy (a nepochybnom dodatočným dôsledným oboznámení sa so stavom prevádzaných vecí, k čomu malo podľa jej výpovede dôjsť ešte v deň po podpise zmluvy a v nasledujúcich dňoch), nekorešpondujú s jej tvrdením, že „chcela teda asi odstúpiť od všetkého s nimi“ , t.j. s navrhovateľkou a jej priateľom E. T. (odpoveď vo vzťahu k listu odoslanému 26.05.2011), keď toto tvrdenie súd vyhodnotila s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a správanie odporkyne ako účelové, keď ešte ani v liste datovanom dňa 03.05.2011, t.j. po takmer mesiaci od prevzatia súboru hnuteľných vecí tvoriacich predmet zmluvy evidentne neprejavila vôľu nebyť viazaná uzavretou zmluvou (iba vyzývala k vystaveniu dokladu o zaplatení časti kúpnej ceny, ktorý je však nahradený znením čl. 4.1. zmluvy, ktorým navrhovateľka de facto potvrdzuje prevzatie takejto čiastky, ďalej k predloženiu nadobúdacích dokladov k predaným veciam, dohoda o čom však nebola predmetom zmluvy a vzhľadom na úhrnkovú kúpu je takáto požiadavka nadbytočná, ďalej o doloženie certifikátu k registračnej pokladni, ktorá zjavne nebola vôbec predmetom prevodu na základe zmluvy a napokon o vyjadrenie hygienika k prevádzke, ktoré je takisto nad rozsah posudzovaného vzájomného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi). Neskorší list bez uvedenia dátumu, výlučne časovo ohraničený na máj 2011 súd teda nepovažoval za jednostranné odstúpenie od zmluvy, na ktoré v danom prípade ani neboli splnené zákonné podmienky, ale vyhodnotil ho ako návrh na zrušenie predmetnej zmluvy dohodou (viď záverečná klauzula: „Verím, že sa rozumne dohodneme“), resp. na vyvolanie rokovaní za týmto účelom. Vzhľadom na skutočnosť, že zodpovednosť navrhovateľky za vady sa v danom prípade vychádzajúc z výsledkov vykonaného a doplneného dokazovania spravuje ustanovením § 501 OZ, navrhovateľka, za vady vytýkané v predmetnom liste nezodpovedá. Napokon podporne k záveru, že si odporkyňa bola vedomá toho, že v danom prípade kupuje súbor hnuteľných vecí bez ich bližšej špecifikácie formou úhrnkovej kúpy svedčí aj fakt, že eventuálne vady prevádzaných vecí boli zohľadnené už v samotnej dohodnutej kúpnej cene, keď pôvodne navrhovateľka mala záujem hnuteľné veci v prevádzke previesť za kúpnu cenu 15.000 eur, odporkyňa vychádzajúc z doplnenej výpovede svedkyne Q. zareagovala už na zníženú ponúkanú kúpnu cenu 13.600 eur, pričom pri konečnej dohodnutej cene 9.000 eur sama dosiahla zľavu z kúpnej ceny v sume 4.600 eur, t.z. vo výške 33,82 % oproti pôvodnej ponuke, ktorá je podľa názoru súdu zodpovedajúca neskôr prejaveným vadám. Bez relevancie vo vzťahu k rozhodnutiu zostáva argumentácia odporkyne, že sa na odber elektrickej energie prihlásila sama dodatočne, keď zmluvu zo ZSE Distribúcia, a.s. podpísala až 18.05.2011 a ani preukázané zakúpenie kávovaru s príslušenstvom za celkovú sumu 3.960 eur na základe faktúry vystavenej dňa 29.04.2011, keď odporkyňa vo svojej výpovedi potvrdila, že mala záujem dať si do priestorov vlastné veci. Odporkyňa v konaní tiež namietala, že z prevzatých vecí niektoré vrátila ich skutočným vlastníkom (spol. Nidam Promet, Coca Cola a Kofola) a niektoré vrátila osobne, príp. poštovou prepravou E. T.. Aj keď potvrdenie o prevzatí propagačného materiálu spol. U. D., či odovzdávací protokol spol. Kofola uvádzajú, že im boli odporkyňou odovzdané napr. šálky a podšálky alebo chladnička s výrobným číslom XXXXXXXXX, nie je možné s určitosťou uviesť, či skutočne išlo o veci zhodné s niektorými z vecí uvedenými na súpise hnuteľných vecí, ktoré ako už bolo uvedené vyššie neobsahuje žiadnu bližšiu špecifikáciu týchto vecí. Čo sa týka vecí, ktoré mala odporkyňa vrátiť E. T., z potvrdení o zaslaní balíkov nie je možné zistiť, čo tieto balíky obsahovali a v prípade kávovaru (vrátane mlynčeka a zmäkčovača vody) sa s ním odporkyňa rozhodla nakladať podľa svojho uváženia ako vlastník tejto hnuteľnej veci bez relevancie na predmet tohto konania, nakoľko navrhovateľka si písomne právo spätnej kúpy nevymienila. V prípade, že by išlo o úkon odporkyne smerujúci k odstúpeniu od zmluvy, bola by povinná hnuteľnú vec/veci

vrátiť navrhovateľke a nie E. T.. Čo sa týka prihlásenia ďalšieho listinného dôkazu, preukazujúceho prihlásenie registračnej pokladne, tento súd rovnako nemohol vyhodnotiť ako dôkaz majúci vplyv na posúdenie predmetnej veci, keď preukazuje iba skutočnosť, že si odporkyňa splnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z prevádzkovania obchodnej činnosti.

V nadväznosti na uvedené dospel súd k záveru, že nakoľko medzi účastníkmi konania došlo k platnému písomnému uzavretiu kúpnej zmluvy v režime § 588 a nasl. v spojení s ust. § 501 OZ, pričom neboli naplnené predpoklady zodpovednosti za vady v zmysle ostatne citovaného zákonného ustanovenia, no napriek tomu odporkyňa na základe uvedenej zmluvy nezaplatila žalovanú časť kúpnej ceny, súd žalobu vyhodnotil ako dôvodnú a v plnom rozsahu jej vyhovel.

Záverom dáva súd do pozornosti aj zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. V danom prípade bolo potrebné, aby odporkyňa ako kupujúca pred vstupom do zmluvného vzťahu s navrhovateľkou náležite vynaložila potrebnú obozretnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mala možnosť tak urobiť, pričom skutočnosť, že nebola vopred dostatočne opatrná, starostlivá a predvídavá, t. z., že sa pri kúpe, resp. pred samotným uzavretím zmluvy sama aktívne nezaujímala o ochranu svojich práv, nemôže byť dodatočne vykladaná v neprospech navrhovateľky.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S ohľadom na uvedené keď mal súd preukázané, že odporkyňa sa s peňažným plnením dostala do omeškania, navrhovateľke priznal aj uplatnené úroky z omeškania v zmysle citovaných zákonných ustanovení v príslušnej výške jednotlivých zameškaných splátok vo výške 1.000 eur od prvého dňa omeškania so splnením peňažného záväzku až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 149 ods. 1 OSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal aj náhradu uplatnených trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 240 eur a z trov právneho zastúpenia vyčíslených podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - za 10 úkonov právnej pomoci á 151,05 eur (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné podanie na súd - návrh na začatie konania, 3. vyjadrenie k odporcu z 15.04.2013, 4. - 8. účasť na pojednávaní dňa 14.11.2012, 15.04.2013, 11.09.2013, 13.01.2014 a 24.03.2014, 9. vyjadrenie k odvolaniu odporkyne z 29.07.2014, 10. účasť na pojednávaní dňa 22.04.2016) + 1 odmeny (§13a ods. 4 cit. vyhlášky) za pojednávanie dňa 25.02.2016 odročené bez prejednania veci + 2 x odmena (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit. vyhlášky) za pojednávanie dňa 24.06.2016 v trvaní od 10.15. do 12.45 hod. + 2 x režijný paušál á 7,41 eur, 1 x režijný paušál á 7,63 eur, 3 x režijný paušál á 7,81 eur, 3 x režijný paušál á 8,04 eur a 3 x režijný paušál á 8,58 eur, čo spolu vrátane DPH predstavuje 2.335,32 eur. Z vyúčtovaných trov právneho zastúpenia súd nepriznal náhradu trov za 2 úkony - odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania vo výške 75,52 eur a záverečný návrh v sume 151,05 eur. V pôvodnom žalobnom návrhu si navrhovateľka uplatňovala aj zmluvnú pokutu vyplývajúcu z čl. 4. bod 4.2. zmluvy. Nakoľko tento nárok je samostatným nárokom a podlieha poplatkovej povinnosti na rozdiel od príslušenstva pohľadávky, súd zaviazal navrhovateľku aj na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 876 eur za uplatnenú zmluvnú pokutu. Vzhľadom na to, že navrhovateľka tento súdny poplatok neuhradila, súd uznesením č. k. -25 zo dňa 30.1.2012 konanie v tejto časti zastavil. Na základe odvolania navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -36 zo dňa 30.3.2012 napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil a toto tak nadobudlo právoplatnosť dňa 14.6.2012.

Táto časť pôvodného žalobného návrhu teda vôbec nebola predmetom tohto konania a súdom nebola prejednávaná a tak toto podanie nemožno zohľadniť v rámci úspechu či neúspechu v konaní. Odmenu za úkon - písomné podanie na súd - záverečný návrh rovnako nemožno priznať, nakoľko na toto podanie navrhovateľka nebola súdom vyzvaná a v konaní s ohľadom na zásadu ústnosti konania ho nebolo potrebné vypracovať a súd naň neprihliadal ani ako na dôkazný prostriedok.

Dĺžku paričnej lehoty na splnenie povinnosti uloženej týmto rozhodnutím súd v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 OSP určil v súlade s návrhom na 3 dni odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.