Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3T-135-2015.pdf
PDF · 88.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-3T/135/2015
Uznesenie
Samosudca Okresného súdu Čadca JUDr. Milan Gylánik dňa 24. 06. 2016 v Čadci takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. b/ Tr. por. v spojení s § 214 ods. 1 Tr. por. súd vec obv. O. G. X. N. V. Č. G. X. , nar. XX. XX. XXXX v H., trvale bytom H., C. XX, okres Č., zamestnanca firmy U. Č.,
pre skutok podľa obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry v Čadci sp. zn. Pv 541/15/5502 zo dňa 10. 12. 2015 právne kvalifikovaný ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že: dňa 24. 05. 2015 okolo 17:00 h v meste H., časť C., okr. Č., neoprávnene vnikol do oploteného dvora rodinného domu č. XXX majiteliek M. O. a M. T.Á. a to tak, že si otvoril dvojkrídlovú neuzamknutú vstupnú veľkú bránu, v ktorej predtým v hornej časti odistil haspru a bez ohlásenia a súhlasu majiteliek vošiel na dvor, kde následne fotografoval kamerové zariadenie - tzv. atrapu kamery, ktoré je namontované vo výške 2,20 m na drevenom hranole pod strechou altánku, pričom na dvore zotrval 3 až 4 minúty,
p o s t u p u j e
na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Čadca, lebo nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal tento orgán prejednať ako priestupok.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Čadci doručila súdu dňa 10.12.2015 obžalobu na obv. O. G., nar. XX.X.XXXX v H., ktorou mu kládla za vinu spáchanie skutku, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, ktorého konania sa mal obvinený dopustiť spôsobom uvedeným vyššie vo výrokovej časti uznesenia. V zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. prokurátor podá obžalobu vtedy, ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. Prokurátor je v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. povinný zákonom upraveným postupom vždy náležite zistiť skutkový stav vec v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie a z neho vychádzať pri každom procesnom i hmotnoprávnom rozhodnutí, vrátane rozhodnutia o podaní obžaloby v zmysle § 234 ods. 1 Tr. por. Preto aj postup prokurátora podľa § 234 ods. 1 Tr. por. (podanie obžaloby) predpokladá dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že:
- skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený,
- nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Tr. zák.) a
- nie sú dané okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu (§ 24, § 25, § 26, § 27, § 28, § 29, § 30 Tr. zák.).
Pri preskúmaní obžaloby v intenciách § 241 Tr. por. treba hodnotiť výsledky prípravného konania aj z toho hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Jeho účelom nie je riešenie otázky viny na podklade podrobného rozboru a vyhodnotenia dôkazov tak ako na hlavnom pojednávaní pri rešpektovaní zásady rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.); v každom prípade však treba hodnotiť výsledky prípravného konania z hľadiska, či odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. V trestnej veci obvineného O. G.G. na otázku, či výsledky prípravného konania odôvodňujú jeho postavenie pred súd, treba odpovedať záporne. Obvinený O. G. v prípravnom konaní uviedol, že dňa 24.5.2015 v čase okolo 17:00 hod., bola to nedeľa, prešiel pešo okolo rodinného domu č. XXX, p. O., kde vizuálne z ulice videl, že p. O. má na drevenom altánku namontovaný kamerový systém, ktorý bol nasmerovaný na jeho polyfunkčný objekt (pohostinstvo) a časť miestnej komunikácie. Keď to zistil, tak z ulice z poza plotu odfotil svojim mobilným telefónom tento kamerový systém ako dôkaz toho, že táto kamera existuje a narúša jeho súkromie. Uvedeného dňa nevstúpil na pozemok p. O. tak ako uvádza jej vnuk p. F. T.. Vtedy vyhotovil tri alebo štyri fotografie do jeho mobilného telefónu a to tak, že z verejného priestranstva pristúpil k plotu a odtiaľ dvakrát odfotil predmetnú kameru ako dôkaz jej existencie a dve fotografie celej situácie. Následne z miesta odišiel. Nevedel uviesť, či bola brána vtedy otvorená alebo zatvorená, on však cez ňu neprešiel na pozemok a ani sa po ňom nepohyboval, nemal na to dôvod. Kameru bolo dobre vidieť z cesty, od plota to je cca 2 metre. Svedkyňa poškodená M. O.Á. v prípravnom konaní uviedla, že trvale býva v meste H. - C. v rodinnom dome č. XXX. Rodinný dom má dve bytové jednotky, čiže ona vlastní bytovú jednotku na prízemí, kde býva sama. Na prvom poschodí býva jej dcéra M. T.H.. Rodinný dom je celý oplotený. Od miestnej komunikácie sa nachádza vo vzdialenosti 1 meter kovová brána, ktorá je rozdelená na dve časti. Jedná časť je veľká brána, ktorá sa uzatvára a zaisťuje v hornej časti kovovou tyčkou. Druhá časť je malá kovová bránka, ktorá sa taktiež uzatvára a zaisťuje v hornej časti kovovou tyčkou. Okrem toho sa už na vchodovej bránke žiadny uzamykací mechanizmus nenachádza. Vedľa kovovej brány 2-och metrov je postavený drevený altánok, v ktorom vnuk F. T. pred 4-mi rokmi namontoval kamerový systém, avšak kamera nie je funkčná, je to takzvaná atrapa, aby odstrašovala ľudí od protiprávneho konania. V minulosti vnukovi viackrát niekto poškodil auto, takže preto na drevený altánok namontoval uvedenú kameru. Nie je pravdou, že by uvedenou kamerou v susedstve niekoho obťažovali, alebo si robili nejaké záznamy. Dňa 24.5.2015 okolo 17:00 hod. sa nachádzala v kuchyni na prízemí, kde mala otvorené okno. Po chvíli pozrela cez otvorené okno a videla ako sused si na ich pozemku v drevenom altánku fotografuje, čo konkrétne fotil, uviesť nevedela. Potom hneď z chodby z prízemia zakričala na svoju dcéru M. T., ktorá sa vtom čase nachádzala na poschodí domu so slovami „volaj políciu, nakoľko sa na našom pozemku neoprávnene nachádza sused p. G. O.“. Keď sa asi po 2 minútach vrátila opäť do kuchyne a pozrela sa cez okno, tak videla ako O. G. odchádza z ich pozemku a uzatvára hornú časť vchodovej bránky kovovou tyčkou . Keď videla zo vzdialenosti asi 10-metrov suseda p. G. O. ako sa bez ich súhlasu pohybuje na dvore pri rodinnom dome č.., tak ho na toto protiprávne konanie neupozornila, aby opustil ich pozemok a to z dôvodu, že mala spoločne s dcérou strach, že by im mohol ublížiť. Riešili to tak, že dcéra potom zavolala synovi F. T. a ten potom zavolal na políciu. Sused O. G. tam neoprávnene zotrval asi 3 až 4 minúty. Na druhý deň t.j. 25.5.2015 sused O. G. navštívil mestskú políciu a ukázal im fotografie o uvedenej kamere, ktorú majú namontovanú na altánku. Na základe tohto oznámenia p. G. prišla k nim mestská polícia, ktorá prešetrila, či sa skutočne jedná o kamerový funkčný systém. Po prešetrení zistili, že sa jedná iba o atrapu. Uvedeným protiprávnym konaním suseda O. G., jej ani jej dcére nevznikla žiadna finančná škoda na majetku, prípadne ujma na zdraví. Svedkyňa poškodená M. T.H. v prípravnom konaní uviedla, že býva v meste H. - C. v rodinnom dome č. XXX, ktorý má dve bytové jednotky, čiže je vlastníkom bytovej jednotky na prvom poschodí a jej matka vlastní bytovú jednotku na prízemí. Rodinný dom č. XXX je v celom okolí oplotený. Od miestnej komunikácie sa nachádza vo vzdialenosti 1 meter kovová brána, ktorá je rozdelená na dve časti. Vedľa kovovej brány vo vzdialenosti 2-och metrov je postavený drevený altánok, v ktorom syn F. T. pred 4-mi rokmi namontoval kamerový systém, avšak táto kamera nie je funkčná, je to len takzvaná atrapa, aby odstrašovala ľudí od protiprávneho konania. Dňa 24.5.2015 okolo 17:00 hod. sa nachádzala vo svojej kuchyni na prvom poschodí. Po 17:00 hod. počula svoju matku ako na ňu kričí so slovami „zavolaj políciu , na dvore je p. G. O.“. Políciu nevolala, lebo sa veľmi zľakla a má z neho veľký strach, čo robil voči mame a synovi v minulosti. Potom sa pozrela z okna, či je to pravda a videla , že skutočne O. G. je v drevenom altánku a niečo fotí, ale nevedela čo. Potom zavolala svojmu synovi F. T., že čo má robiť, keď je G. O. na dvore. Syn jej povedal, že zavolá štátnu políciu. Po ukončení hovoru so synom zišla dole k mame a povedala jej, že či videla G. odchádzať z dvora, lebo ho tam už nevidela. Mama povedala, že ho videla ako odchádza a zatvára veľkú bránu, ktorú za sebou zaistil. Potom zbehla
zvnútra domu do pivnice, či tam niečo G. nepodhodil, pretože na prízemí bola garáž otvorená, ale nenašla tam nič. Potom si ešte písala so synom na počítači, že čo sa stalo a taktiež, že bol u nich neoprávnene G.. Na druhý deň t.j. 25.5.2015 v ranných hodinách bol p. G. oznámiť na Mestskú políciu jeho syna ohľadom kamerového systému. Uvedený deň 25.5.2015 okolo 10:00 hod. prišiel domov najstarší syn H. T. s manželkou. Ona odišla spoločne so synom do mesta a nevesta ostala doma sama na prvom poschodí. Keď sa po polhodine vrátili so synom z mesta, nevesta im povedala, že okolo plotu z cesty chodil nejaký chlap a fotil tam altánok. Najstarší syn sa nahneval a išiel do krčmy za p. G., že čo vlastne chodí okolo ich plotu a čo tam fotí. Na to zobral G. kameru na jeho syna a povedal mu, nech sa vyjadrí do kamery. Syn sa otočil a išiel späť domov. Po určitom čase dostal jej syn F. T. predvolanie na Mestskú políciu ohľadom kamerového systému. Na ich pozemku zotrval O. G. asi 2-3 minúty. Uvedeným protiprávnym konaním suseda O. G., jej ani jej matke nevznikla žiadna finančná škoda na majetku, prípadne ujma na zdraví. Svedok poškodený L.. F. T.Á. v prípravnom konaní uviedol, že na trvalý pobyt je prihlásený v meste H., časť C. č. XXX, kde býva jeho matka a babka. Býva prechodne v Českej republike, kde aj pracuje. Do mesta Turzovka dochádza nepravidelne raz za mesiac. Dňa 24.5.2015 medzi 17:30 hod. až 18:00 hod. mu zavolala jeho mama, že babka videla na dvore pred domom č. XXX p.G. O.. Matka sa ho pýtala, že čo robiť. On jej povedal, že bude kontaktovať políciu. Navrhol matke, že to nebudú riešiť cez telefón, že to stojí peniaze a že budú komunikovať cez internet. Komunikácia s matkou začala v čase 18:24 hod. Zavolal na políciu, kde popísal udalosť, ktorá sa stala 24.5.2015 okolo 17:00 hod. , že došlo k vniknutiu suseda G. na ich ohradený pozemok bez toho, aby im dal vopred vedieť. Potom povedal, že doma je sama matka a babka, ktoré majú strach. Policajtka sa ho spýtala, že či tam má poslať hliadku. On povedal, že už netreba, nakoľko sa udalosť stala o 17:00 hod. Opýtal sa, že ako sa majú brániť proti takému správaniu p. G.. Na polícii mu bolo povedané, že musí prísť matka alebo babka na políciu osobne a podať trestné oznámenie. Potom sa dohodol, že keď príde na Slovensko, že osobne podajú trestné oznámenie na p. G. O.. Neskôr po udalosti ho matka informovala, že je predvolaný na mestskú políciu H. vo veci porušenia zákona o ochrane osobnosti. Z predložených fotografií obvineným O. G. ( č.l.58-59 spisu) vyplýva, že po preskúmaní uvedených fotografií nie je možné technicky nasnímať fotografiu č. 1, č.3 a č. 4 v rovnakej minúte, ak pri fotení p. G. prekonával určitú vzdialenosť ( kráčal cca 50 metrov). Fotografia č. 1 bola vyhotovená pri rod. dome č. XX O. G. a fotografie č. 2,3 a 4 boli vyhotovené pri rod. dome č. XXX svedkyne poškodenej M. O., čo je vzdialenosť cca 50 metrov. Obvinený O. G. nebol podľa odpisu registra trestov doposiaľ súdne trestaný. Podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Objektom tohto trestného činu je domová sloboda zaručená Ústavou SR. V zmysle § 122 ods. 5 trestný čin je spáchaný v obydlí, ak je spáchaný v dome alebo byte iného alebo v iných priestoroch slúžiacich na bývanie vrátane priestorov a pozemkov k nim patriacim, ak sú ako súčasť obydlia uzavreté. Domom iného sa rozumie nielen bezprostredne obývaný dom, ale aj všetky ostatné uzavreté priestory, ktoré tvoria príslušenstvo domu, ako sú pivnica, povala, ďalšie vedľajšie miestnosti, uzavretý dvor a priľahlá ohradená záhrada, vrátane objektov, ktoré sa tu nachádzajú (napr. humno), ako aj ohradené priľahlé hospodárske priestory a budovy. Vniknutím je nežiaduce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa uskutočnené vojdenie do domu alebo do bytu, ktorým sa v podstate zasahuje do domovej slobody. Na základe dôkazov zdokumentovaných v spisovom materiáli súd dospel k záveru , že obvinený skutočne vnikol na pozemok poškodených, čo mal súd preukázané zo zhodných výpovedí svedkov poškodených. Ďalej z výpovedí svedkov poškodených mal súd preukázané, že obvinený sa na ich uzavretom dvore pri rodinnom dome zdržal 3 až 4 minúty . Svedkyne poškodené zhodne uviedli, že im protiprávnym konaním nevznikla žiadna finančná škoda na majetku, prípadne ujma na zdraví, preto sa súd zaoberal závažnosťou konania obvineného a posudzoval toto konanie aj s ohľadom na § 10 odsek 2 Trestného zákona. Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Trestný zákona v ustanovení § 10 odsek 2 upravuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestného činu, keď pri protiprávnom čine, ktorý formálne napĺňa znaky prečinu, nepôjde o prečin, ak je jeho závažnosť v prípade plnoletých páchateľov nepatrná. Z hľadiska skúmania závažnosti tohto prečinu je v posudzovanom prípade stupeň závažnosti,
podľa názoru súdu, nižší než nepatrný. Pri posudzovaní okolnosti, za ktorých bol vykonaný súd poukazuje na to, že obvinený sa zdržiaval na dvore poškodených z toho dôvodu, že chcel odfotiť ich kamerový systém a táto skutočnosť bola jedinou pohnútkou na vniknutie na pozemok rodinného domu, pretože iného protiprávneho konania sa obvinený nedopustil. Pri posudzovaní následku, ktorý konaním obvinenému vznikol, súd nezistil, že by obvinený spôsobil akúkoľvek škodu, keďže obe svedkyne poškodené uviedli, že im nevznikla žiadna finančná škoda na majetku, prípadne ujma na zdraví. Ani doba, 3-4 minúty, kedy sa obvinený zdržiaval na ich pozemku, nezvyšuje závažnosť činu. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v obžalobe opísaný skutok sa stal, spáchal ho obvinený, tiež vykazuje formálne znaky prečinu neoprávneného vniknutia do obydlia podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ale z hľadiska závažnosti tohto prečinu je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, konkrétny stupeň závažnosti nižší než nepatrný. Podľa názoru súdu, trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako aj v praxi sa už tradične vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné. Princíp trestného práva ako prostriedku ultima ratio sa prejavuje najmä v prípadoch, ktoré majú súkromnoprávny základ, pričom v takýchto prípadoch musia orgány činné v trestnom konaní a súd vykladať znaky skutkových podstát, prevažne majetkových trestných činov (tak ako je to v posudzovanom prípade), aj s vedomím, že princíp ultima ratio je neoddeliteľnou súčasťou formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu a má vplyv aj na subjektívnu stránku trestného činu a musia tiež náležite zvažovať, či je možné využiť inštitúty iných právnych odvetví na namietané porušenie práva a či týmito inštitútmi možno reálne dosiahnuť nápravy, ak k porušeniu práva skutočne došlo. S poukazom na okolnosti vyššie uvedené je zrejmé, že vykonané dôkazy, ktoré boli získané zákonným spôsobom a na ktoré je možné pri rozhodovaní prihliadať, nepodporujú záver, že by konkrétny skutok kladený za vinu obvinenému O. G. bol trestným činom, ale s prihliadnutím k okolnostiam vstupu obvineného, ktorý sa domnieval, že je narušené jeho súkromie ( kamerou, o ktorej nevedel, že je atrapa) ako i spôsobom spáchania skutku - zotrvanie pár minút na mieste , ma súd za to, že konanie obvineného O. G. je možné kvalifikovať iba ako priestupok podľa zák. č. 379/1990 Zb. o priestupkoch. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd postúpil vec vecne a miestne príslušnému orgánu, ktorým je v zmysle § 52 písm. a/ Zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Okresný úrad Čadca, odbor všeobecnej a vnútornej správy. neoprávnene vnikol do obydlia iného
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 (troch) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline. Sťažnosť môže podať prokurátor a obvinený. Sťažnosť má odkladný účinok.