Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-447-2015.pdf
PDF · 73.92 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/447/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred samosudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci navrhovateľa: S. T., O.. C., L.. XX.XX.XXXX, P. J. T. XXX/X, XXX XX D., proti odporcovi v rade X/: C. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Q. XXX/XX, XXX XX D. a odporkyni v rade X/: C.. P. T., L.. XX.XX.XXXX, J. T.Y. XXX/X, XXX XX D., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, v konaní o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
U r č u j e, že C. T., L.. XX.XX.XXXX, O.. Č.. XXXXXX/XXXX, nie je otcom mal. P. T., L.. XX.XX.XXXX, O.. Č.. XXXXXX/XXXX, ktorej narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Trnava vo zväzku 260 ročník 2014 na strane 12 pod poradovým číslom 1335 z matky S. T., L.. XX.XX.XXXX, O.. Č.. XXXXXX/XXXX.
Navrhovateľke ani odporkyni v rade II./ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 01.10.2015 bol na tunajšom súde podaný Návrh, ktorým sa navrhovateľka domáhala zapretia otcovstva voči vyššie označenému mal. dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo v roku 2009. Po dlhodobých nezhodách prestali spolu žiť v roku 2013 a rozviedli sa 25.02.2014, pričom rozsudok o rozvode nadobudol právoplatnosť 23.04.2014. Ďalej uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s G. G.Č. od októbra 2013. Z ich spoločného intímneho styku sa im narodila 04.12.2014 maloletá dcéra P.. Zákonná domnienka svedčí bývalému manželovi, avšak tento nemôže byť otcom, nakoľko už od roku 2011 nemali intímny styk. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa navrhovateľka stýkala len s G. G., ktorý otcovstvo k maloletej uznáva..
Odporca v rade 1./ sa k Návrhu písomne vyjadril (č.l.29, 35) tak, že v rozhodnom čase pre počatie dieťaťa neudržiavali s navrhovateľkou intímny styk, nakoľko každý mal iného partnera. Vzhľadom na uvedené odporca súhlasil s návrhom navrhovateľky a určil, že nie je otcom maloletého dieťaťa. Súčasne v oboch prípadoch požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
Na pojednávaní nariadenom v danej veci sa osobne zúčastnila navrhovateľka. Odporca v rade 1./ ospravedlnil svoju neúčasť tým, že sa striedavo zdržiava na území Slovenskej republiky a v zahraničí. Kolízny opatrovník sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu pracovnej vyťaženosti, pričom súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Za splnenia podmienok stanovených ust. § 101 ods. 2 O.s.p. súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, pričom zistil, že navrhovateľka otehotnela podľa jej vyjadrenia s G. G., L.. XX.XX.XXXX, J. T. X, D., v čase rozvodu manželstva s odporcom v rade I./. Navrhovateľka sa odporcom v rade I./ intímne nestýkala od roku 2011, kedy opustila spoločnú
domácnosť, teda nemôže byť biologickým otcom mal. dieťaťa. Odporca v rade 1/ za biologického otca M. G. G.Š.. Súd ďalej oboznámil obsah rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.24C/257/2015-12 zo dňa 21.09.2015, v rámci ktorého mimo iné bolo za dokázanú skutočnosť vzaté aj to, že G. G., L.. XX.XX.XXXX, J. T. X, D. (rozvádzajúci sa manžel) má maloleté dieťa so svojou priateľkou.
Súd rozhodoval podľa nasledovaných ustanovení zákona:
Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine - ďalej len „ZR“): Ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 ZR: Ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 ods. 1 a 2 ZR: Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenie o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Hmotnoprávnou podmienkou pre zapretie otcovstva podľa citovaného ustanovenia § 87 Zákona o rodine je skutočnosť, že je vylúčené, aby bol muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov otcom dieťaťa. Do úvahy v zásady prichádzajú dva dôvody: buď preto, že vôbec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa alebo preto, že hoci v tejto dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol práve on (napríklad pre biologickú neschopnosť plodiť dieťa). Nestačí pochybnosť o pravdivosti vyhlásenia alebo vedomosť o tom, že v uvedenej dobe s matkou súložilo viacero mužov. Súd musí mať niektorú z týchto okolností za preukázanú.
Z nesporných tvrdení výsluchu navrhovateľky, ako aj vyjadrenia odporcu v rade 1./ na č.l. 29 a 35 vyplynulo, že je vylúčené, aby odporca v rade 1./ bol otcom maloletej, nakoľko navrhovateľka s odporcom v rade 1./ nesúložila v rozhodujúcej dobe pre splodenie dieťaťa - odporkyne v rade 2/; vzhľadom k uvedenému súd návrhu navrhovateľky vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 143 OSP odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení navrhovateľovi a odporkyni v rade II./ by patrila náhrada trov konania, keďže si ju neuplatnili, súd im náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave. V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z. č. 233/1995 Z. z. v znení zmien a doplnkov/, a ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.