Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sp/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: U. W. W., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 9.6.2016 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-155-008/2016-AV zo dňa 26.5.2016 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-155-008/2016-AV zo dňa 26.5.2016 z r u š u j e podľa § 250j ods.2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave n a r i a ď u j e, aby bol navrhovateľ pán W. W., narodený X.X.XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky, bez dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov bezodkladne prepustený zo zaistenia.

Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-155-008/2016-AV zo dňa 26.5.2016 odporca podľa § 88 ods. 1 písm. c), ods. 4 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa dňom 26.5.2016 v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov na účel zabezpečenia prípravy a prevozu navrhovateľa podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len „Dublinské nariadenie“). Dobu zaistenia stanovil najviac do 26.11.2016, teda na 6 mesiacov. V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní zistený stav veci, skonštatoval, že navrhovateľ na svojej ceste do EÚ bol v Maďarsku kontrolovaný políciou a následne tam požiadal o azyl. Z tamojšieho azylového zariadenia však ušiel, pričom jeho cieľom bolo Rakúsko. Dôvodil, že vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade svojho prepustenia by ušiel do Rakúska, že nemá žiadne finančné prostriedky a ani zabezpečené ubytovanie v dôsledku čoho by nevedel splniť svoju ev. povinnosť hlásenia pobytu, či zloženia peňažnej záruky. S poukazom na uvedené odporca skonštatoval, že v prípade navrhovateľa existuje riziko jeho úteku. Stanovenú dobu zaistenia odôvodnil nutnosťou vykonania úkonov Dublinským stredisko (MÚ MVSR).

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 9.6.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a svojho prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia a tiež jeho nesprávne právne posúdenie. Poukázal tiež na nedôvodnosť stanovenia maximálne možnej doby zaistenia. Tiež, že v konaní pred odporcom nerozumel tlmočníkovi, pretože tento pochádzal z Pakistanu.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.6.2016 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho dôvodnosti a zákonnosti, pričom námietky navrhovateľa vyhodnotil ako účelové. K dĺžke zaistenia uviedol, že táto bola stanovená s poukazom na skutočnosť, aby tak odporca nebol zaťažovaný vydávaním väčšieho množstva rozhodnutí s určením kratšej doby zaistenia.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd na pojednávaní v neprítomnosti odporcu, pretože i napriek prostredníctvom mailu doručenému predvolaniu (17.6.2016) sa na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.) a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Súčasne nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu PPZ-HCP- BA6-155/2016-AV. Z jeho obsahu predovšetkým zistil, že navrhovateľ v apríli 2016 vycestoval z Afganistanu. Cez Pakistan, Irán, Turecko, Bulharsko a Srbsko sa dostal do Maďarska, kde bol kontrolovaný tamojšou políciou. V dôsledku toho v Maďarsku požiadal o azyl, avšak z tábora kde bol umiestnený odišiel s cieľom dostať sa do Rakúska. V priebehu svojho výsluchu uviedol, že ak bude prepustený, utečie do Rakúska. Tiež, že nemá žiadne finančné prostriedky ani zabezpečené ubytovanie na Slovensku a že by nevedel splniť prípadne stanovenú povinnosť hlásenia svojho pobytu, resp. zloženia peňažnej záruky. Opakovane uviedol, že tlmočeniu rozumel. V priebehu podania svojho vyjadrenia nenamietal uskutočnené tlmočenie.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.

Podľa § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Podľa ods. 4 veta prvá citovaného zákonného ustanovenia štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.

Podľa § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa § 250j ods.2 písm. a) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 250sa ods. 7 O.s.p. súd v rozhodnutí, ktorým zruší a vráti rozhodnutie o zaistení na ďalšie konanie, zároveň nariadi bezodkladné prepustenie osoby zo zaistenia.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca dostatočným a zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa, ktorý v priebehu svojho výsluchu o. i. uviedol, že v Maďarsku (po policajnej kontrole)

požiadal o azyl, že z tamojšieho azylového zariadenia svojvoľne odišiel a že za každú cenu sa chce dostať do Rakúska. Tiež uviedol, že v prípade svojho prepustenia (z predvedenia) utečie do Rakúska, že nemá žiadne financie a ani zabezpečené ubytovanie na Slovensku. Ako to je zrejmé z obsahu zápisnice o podaní vyjadrenia, navrhovateľ nevzniesol žiadne námietky vo vzťahu k vykonanému tlmočenie - výslovne uviedol, že tlmočeniu rozumel. Preto jeho námietka že tlmočeniu nerozumel je účelovou a nepravdivou. Z uvedeného je zrejmé, že odporca v konaní pred ním získal dostatok relevantných informácií, ktoré sú potrebné ku kvalifikovanému rozhodnutiu vo veci navrhovateľovho zaistenia.

K námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia

Ani táto námietka podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil zákonom vyžadovaným spôsobom. Je tiež z jeho znenia zrejmé, akou úvahou sa riadil pri vydaní rozhodnutia. Odôvodnil preukázanú potrebu aplikácie Dublinského nariadenia (ktoré vykoná Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR), existenciu rizika úteku navrhovateľa, ako aj nemožnosť aplikácie iných - miernejších donucovacích prostriedkov.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

K vyhodnoteniu tejto námietky súd pokladá za potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ odporca rozhodol o zaistení navrhovateľa na účel prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Dublinského nariadenia, pričom skonštatoval, že v jeho prípade existuje riziko jeho úteku a že nie sú splnené podmienky aplikácie § 89 ods. 1 zákona o azyle, tak jeho rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Odporca však podľa názoru nesprávne posúdil nevyhnutnosť stanovenej dĺžky zaistenia navrhovateľa, ak túto stanovil v maximálne možnej a zákonom o pobyte cudzincov prípustnej miere - teda na šesť mesiacov. Odôvodnenie stanovenej doby zaistenia zodpovedá účelu zaistenia, avšak pokiaľ odporca dospel k presvedčeniu, že práve doba šiestich mesiacov je nutnou na prípravu a realizáciu prevozu navrhovateľa do Maďarska (postupom podľa Dublinského nariadenia), tak takúto jeho správnu úvahu súd pokladá za nedôvodnú a stanovenie šesťmesačnej doby zaistenia navrhovateľa za neopodstatnené a neprimerane dlhé. Podľa názoru súdu za danej situácie by bola optimálne stanovenou dobou zaistenia doba do cca troch (max. štyroch) mesiacov. Argumentácia odporcu, prezentovaná v jeho vyjadrení k návrhu, že totiž maximálna doba zaistenia bola stanovená z dôvodu, aby odporca nemusel vydávať „množstvo rozhodnutí o zaistení s určením kratšej doby zaistenia“ neobstojí. Naviac týmto vyjadrením v postate sám odporca pripustil, že stanovenie doby zaistenia navrhovateľ v jej maximálne prípustnej miere nemuselo byť dôvodné. Súd pochopiteľne touto vyššie uvedenou argumentáciu nevylučuje, že by k stanoveniu takejto doby zaistenia nemohlo dôjsť, avšak jej stanoveniu by museli nasvedčovať osobitné okolnosti, na ktoré by navrhovateľ bol povinný prihliadnuť a náležite ich aj odôvodniť. Takáto situácia však v prejednávanej veci nenastala - odporca mal za preukázané, že navrhovateľ v Maďarsku o azyl požiadal (lustrácia v IS Eurodac, vyjadrenie samotného navrhovateľa). Podľa názoru súdu teda stanovenie maximálne prípustnej doby zaistenia navrhovateľa na účel prípravy realizácie prevozu navrhovateľa do Maďarska postupom podľa Dublinského nariadenia nebolo dôvodné, bolo neprimerané a vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na rozhodovaciu prax iných správnych orgánov (rozhodujúcich v obdobných veciach), kedy je doba zaistenia stanovovaná v rozmedzí dvoch, troch, resp. max. štyroch mesiacov, ktoré poznatky sú súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti.

Súd opätovne poznamenáva, že nesprávne právne posúdenie veci videl iba v určení neprimerane dlhej doby zaistenia navrhovateľa - teda nie v tom, žeby neboli splnené zákonné podmienky zaistenia ako takého!

Pretože odporca podľa názoru súdu nesprávne posúdil nevyhnutnú dobu zaistenia navrhovateľa súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. S poukazom na § 250sa ods. 7 O.s.p. nariadil bezodkladné prepustenie navrhovateľa zo zaistenia.

V ďalšom konaní, pokiaľ budú pre jeho pokračovanie existovať zákonné dôvody, bude úlohou odporcu optimalizovať prípadnú dobu zaistenia a náležite jej dĺžku odôvodniť. Pokiaľ takto stanovená doba zaistenia nebude postačovať na splnenie účelu zaistenia, bude úlohou odporcu aplikovať príslušné

ustanovenie zákona o pobyte cudzincov (§ 88 ods. 4) a to bez ohľadu na skutočnosť, koľko takýchto prípadne následne vydaných rozhodnutí bude potrebné vydať.

Navrhovateľ i keď bol v konaní úspešný trovy konania nežiadal a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Záverom súd poznamenáva, že odporca i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).

Tento rozsudok bude vykonateľný až nadobudnutím jeho právoplatnosti (§ 250sa ods. 3).