Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Co-177-2016.pdf
PDF · 78.35 KB
Case nature
Subarea
15Co/177/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX N. N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO 42 362 962, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom, Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 303,- eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 10C/402/2013 - 91, zo dňa 26. januára 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, občianske združenie, IČO: 42 362 962, trovy odvolacieho konania vo výške 25,08 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, vedený v UniCredit bank, a.s., číslo účtu Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 66,58 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavreli právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou neobsahuje všetky zákonom č. 258/2001 Z. z. predpísané náležitosti, preto ju treba považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú. Odporkyňa zaplatila pôvodnému veriteľovi sumu vyššiu ako jej poskytol, potom nemá voči nemu žiaden dlh. V čase postúpenia pohľadávky bol celý dlh splatený - pohľadávka zanikla splnením. Preto súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. zásady úspechu účastníkov vo veci. Úspešným účastníkom v konaní na prvom stupni je odporkyňa, ktorá náhradu trov neuplatnila a žiadne trovy jej ani nevznikli, preto jej súd náhradu trov nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane úspešnej odporkyne súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 66,58 eur, ako ich uplatnil vo vyčíslení zo dňa 28.10.2015, s odkazom na ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Proti rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ, proti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka. Rozsudok v napadnutej časti navrhol podľa § 220 O. s. p. zmeniť tak, že súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.
Namietal, že v danom prípade účasť vedľajšieho účastníka v konaní, navyše právnym zástupcom, bola zbytočná a neúčelná. Poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení NS SR zo dňa 19.03.2014 sp. zn. 6MCdo 5/2013, vo veci mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, v zmysle ktorého „trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej - ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v SR nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Ak súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné.“
Podľa názoru navrhovateľa, vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou aj personálnou základňou v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných cieľov. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporou ministerstva. Prvostupňový súd nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu trov konania. Sú tu dôvody podľa § 150 ods. 1 O. s. p.
Vedľajší účastník navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť a uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa zotrváva na argumentácii, ktorá je zhodná s jeho doterajšími vyjadreniami v iných konaniach, ktoré rozhodujúci senát v odvolacom konaní riešil, čo iste je obidvom stranám sporu veľmi dobre známe, keďže ide o veľké množstvo rozhodnutí, ktoré naviac sú uverejnené aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Je kontraproduktívne bližšie opakovať argumenty účastníkov konania, ktoré sú totožné.
Odporkyňa zostala nečinná.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o trovách konania použil správne ustanovenie právneho predpisu, keď vo veci aplikoval § § 142 ods. 1 O. s. p.. V rozhodovanom prípade bol nárok na náhradu daný týmto ustanovením, podľa zásady úspechu účastníkov vo veci.
Vedľajšiemu účastníkovi vzniká právo na náhradu trov v závislosti od výsledku konania. Ak právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi (hlavnému) konania, ktorého vedľajší účastník v konaní podporuje, má právo na náhradu trov konania v rovnakom rozsahu (teda v rozsahu úspechu) aj vedľajší účastník.
Občiansky súdny poriadok nevylučuje, aby účastník (ktorýkoľvek) sa dal zastúpiť advokátom (§ 18, § 24, § 25 ods. 1 O. s. p. ). Je účelné a v súlade so zásadami ochrany spotrebiteľa, aby spotrebiteľské združenia vstupovali do konaní, kde na strane odporcu vystupuje spotrebiteľ a pomáhať mu k uplatneniu jeho práv aj prostredníctvom kvalifikovaných advokátskych služieb, zvlášť, ak na druhej strane je skúsený dodávateľ, ktorý sa dá v každej veci zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou. To, že konajú prostredníctvom advokáta, je ich ústavným právom (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR). Pokiaľ platí, že ak vedľajší účastník má rovnaké práva ako hlavný účastník, potom ak hlavný účastník má právo zvoliť si advokáta
a vznikne mu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, má potom aj vedľajší účastník konajúci v zastúpení advokátom právo na náhradu trov právneho zastúpenia.
Vedľajší účastník využil zákonné právo a je zastúpený advokátom, toto právo mu nemožno upierať, ako aj poukazovať na to, že takéto trovy nie sú účelné.
Novelizované znenie ustanovenia § 137 O. s. p. vymenúva trovy konania, medzi ktoré patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, pričom takouto osobou je aj združenie. V cit. ustanovení je zákonodarcom implementovaná Smernica o ochrane spotrebiteľa č. 93/13/EHS, ktorá v čl. 7 stanovuje povinnosť členských štátov umožniť, aby organizácie na ochranu spotrebiteľov mali adekvátne a účinné prostriedky na ochranu spotrebiteľských práv. Týmto účinným prostriedkom je vstup občianskeho združenia do konania na strane spotrebiteľa a jeho postavenie vedľajšieho účastníka s procesnými právami. Umožniť na jednej strane občianskemu združeniu vstúpiť do konania, ale nepriznať mu, ak je v konaní úspešný, právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil, vrátane právneho zastúpenia, je popri už vyššie uvedenom aj nesprávnym výkladom citovanej Smernice, čo v konečnom dôsledku by v praxi znamenalo, že združenie na ochranu práv spotrebiteľov by odrádzalo od vstupu do ďalších konaní, ale na druhej strane by dodávateľovi umožňovalo bez rizika voči spotrebiteľom naďalej uplatňovať nedôvodené, premlčané nároky, neprijateľné zmluvné podmienky a pod.
Účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania a jeho právneho zastúpenia je nepochybne zrejmá a nie nevýznamná. Týmto spôsobom sa napĺňa politika EÚ vo vzťahu k spotrebiteľskému právu a vyvažuje sa tak rovnosť zbraní, kedy spotrebiteľské združenie vystupuje na strane tej slabšej strany, spotrebiteľa.
Z hľadiska účelnosti trov prvostupňový súd tieto v prejednávanom prípade priznal správne, keďže išlo o základné úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, a vyjadrenie vo veci samej).
Situáciu navrhovateľa nie je potrebné zmierňovať použitím ustanovenia § 150 O. s. p., či už podľa ods. 2 ak ide o drobný spor, alebo ods. 1, teda z dôvodov hodných osobitného zreteľa (ako navrhol navrhovateľ v tomto prípade) aj preto, že oproti vedľajšiemu účastníkovi sa nachádza v nepomerne výhodnejšom postavení. Navrhovateľ je súčasťou nadnárodnej spoločnosti, jeho hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok, k tomu má rozsiahly aparát, pričom je všeobecne známe, že pri podnikaní dosahuje značný zisk a jeho majetková sféra zaplatením priznanej náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi nebude ohrozená.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník, preto mu priznal súd právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa.
Náhradu trov právneho zastúpenia odvolací súd posudzoval podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom v zmysle § 9 ods. 1 za základ sadzby tarifnej odmeny súd stanovil odmenu z hodnoty veci a druhu veci, ktorá bola predmetom odvolacieho konania. Predmetom odvolacieho konania nebola suma o zaplatenie 303,- eur, ktorá predstavovala základ pre výpočet trov v prvostupňovom konaní, ale odvolací súd sa zaoberal len nárokom na náhradu trov a za základ pre výpočet trov považoval spornú výšku priznaných trov 66,58 eur
- tarifná hodnota veci v odvolacom konaní, z ktorej v súlade s § 10 ods. l citovanej vyhlášky je odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 eur a v súlade s ustanovením § 16 ods. 3 režijný paušál je vo výške 8,58 eur. Advokát nepreukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty. Odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 25,08 eur, ako uplatnil.
Náhradu trov je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka odporkyne (§ 149 ods. 1 O. s. p. ) v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (§ 160 ods. 1 O. s. p. ).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu odvolacieho súdu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.