Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-16-2016.pdf
PDF · 91.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/16/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci mal. H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné a plnoletého F. A., nar. XX.XX.U., bytom Y. 4, S. za účasti rodičov V.. Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 4, S., zast. JUDr. Ing. Zuzanou Lodovou Amrichovou, advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné a Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XX, S. o návrhu na zvýšenie výživného, o odvolaní matky maloletej a o odvolaní F. A. proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 10P/163/2015-60 zo dňa 01.03.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. 19P/43/2013 zo dňa 11.03.2013 v časti výšky výživného pre F. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil výživné pre F. zo sumy 70 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám plnoletého F. vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od podania návrhu od 05.06.2015. Zaostalé výživné pre plnoletého F. A. za obdobie od 05.06.2015 do 01.03.2016 vo výške 196,66 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh. Súd taktiež zmenil rozsudok Okresného súdu Humenné č. 19P/43/2013 zo dňa 11.03.2013 v časti výšky výživného pre maloletú H. A., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil výživné pre maloletú H. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od podania návrhu od 05.06.2015. Zaostalé výživné pre maloletú H. A. za obdobie od 05.06.2015 do 01.03.2016 vo výške 196,66 eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Súd prvého stupňa rozhodol tak na základe návrhu matky v čase podania návrhu maloletých detí F. A. a H. A., ktorým sa domáhala toho, aby súd zvýšil výživné pre F. na sumu 150 eur mesačne a na H. na sumu 100 eur mesačne od podania návrhu na tom skutkovom základe, že naposledy bolo výživné pre deti určené rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 19P/43/2013 zo dňa 11.03.2013 na sumu 70 eur mesačne pre F. a 50 eur mesačne pre H.. Od tejto poslednej úpravy sa náklady na deti zvýšili. F. navštevuje 2. ročník B. W. v S., venuje sa boxu a cyklistike, náklady s tým spojené predstavujú sumu
10 eur ročne na ZRPŠ, 200 eur ročne na školské pomôcky, 150 eur základná výbava na box, 11 eur mesačne poplatok za box, zakúpenie bicyklov, oblečenia a obuvi na cyklistiku v hodnote 1.700 eur, 30 eur mesačne hygienické potreby, 25 eur mesačne strava v školskej jedálni, 100 eur mesačne strava doma, 7 eur mesačne telefón, 20 eur mesačne vreckové. Mal. H. v čase podania návrhu navštevovala 6. ročník základnej školy. Výdavky pre ňu predstavujú sumu 10 eur mesačne ZRPŠ, 200 eur ročne školské pomôcky, 70 eur ročne školské výlety, 25 eur mesačne obedy v školskej jedálni, 20 eur mesačne doučovanie zo slovenského jazyka nakoľko maloletá je dyslektička a dyostografička, 150 náklady na baletky, legíny, kostýmy, vystúpenia baletu ročne, 11 eur mesačne poplatok za balet, 100 eur D. V. - spev. Maloletá nosí okuliare, za ktoré raz za dva roky hradí matka sumu 68 eur. Ďalšie výdavky predstavujú sumu 30 eur mesačne na hygienu, 40 eur mesačne na oblečenie, 100 eur mesačne strava doma, 7 eur mesačne telefón, 10 eur mesačne vreckové. Náklady matky, ktorá s maloletými deťmi žije v trojizbovom byte, predstavujú sumu 206 eur za nájom, 30 eur za elektrinu, 19 eur za plyn, 15 eur za internet, 10 eur TKR. Matka pracuje ako sociálna pracovníčka s príjmom 520 eur mesačne.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní, citujúc ustanovenia § 26 a § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) zistil, že je pravdivé tvrdenie matky, že o výživnom pre H. a F. A. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 19P/43/2013 z 11.02.2013 vo výške ako uviedla matka vo svojom návrhu. Od tohto rozhodnutia sa zmenili pomery účastníkov konania, F. prešiel na strednú školu, mal. H. navštevuje 7. ročník základnej školy, prešla teda na druhý stupeň základnej školy. V súvislosti s prechodom do vyšších ročníkov v školách došlo k zmene pomerov, zvýšili sa náklady pre deti, najmä na školské pomôcky, ale aj na mimoškolské aktivity, ktorým sa obaja venujú a ktoré popísala matka vo svojom návrhu na zvýšenie výživného. Čo sa týka matkiných príjmov, v roku 2015 bol príjem matky za január 592,71 eur, za február 96,92 eur, za marec 611,20 eur, za apríl 611,21 eur, za máj 673,23 eur, za jún 673,23 eur, za júl 616,86 eur, za august 391,17 eur. Náklady matky spojené s bývaním predstavovali čiastky v rozsahu ako zhruba uviedla vo svojom návrhu.
Čo sa týka príjmov otca, 15.09.2014 mu bola vyplatená suma odchodného 9.790,82 eura z dôvodu, že jeho služobný pomer u Colného úradu Prešov bol ukončený ku dňu 31.07.2015 dohodou. Jeho čistý príjem za obdobie február až júl 2014 u Colného úradu Prešov priemerne mesačne predstavuje sumu 934,46 eur. Za obdobie marec 2015 až jún 2015 mu bol vyplatený príjem od spoločnosti CHETRA SK, s.r.o vo výške 70,15 eur, 140,30 eur, 70,15 eur, 70,15 eur a 73,66 eur. Náklady otca spojené s bývaním predstavujú sumu 50 eur + 170 eur mesačne za prenájom bytu a náklady na energie, spláca flexipôžičku v mesačných splátkach po 49,82 eura a poberá výsluhový dôchodok 490,46 eur od 01.08.2014.
Súd prvého stupňa konštatoval, že čo sa týka pomerov na strane otca, v období od poslednej úpravy došlo k tomu, že ukončil služobný pomer k 31.07.2014. Jeho príjem v súčasnosti je spolu okolo 590 eur mesačne, po zaplatení všetkých nákladov mu zostávajú prostriedky vo výške 370 eur mesačne, z čoho platí výživné 120 eur mesačne. Nepreukázal však použitie vyplateného odchodného 9.700 eur, aj tieto finančné prostriedky podľa súdu prvého stupňa mohol využiť na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Nakoľko zo strany otca nedošlo k zvýšeniu príjmu, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie výživného o 100 % ako bolo návrhom žiadané, rozhodol súd o zvýšení výživného pre F. A. zo sumy 70 eur na 90 eur mesačne a pre mal. H. zo sumy 50 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne a v prevyšujúcej preto návrh zamietol. Sumu dlžného výživného kvantifikoval za obdobie od podania návrhu, od 05.06.2015 do dňa rozhodnutia, do 01.03.2016 a povolil túto dlžnú sumu otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur na F. A. aj pre mal. H., k rukám matky spolu s bežným výživným.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka mal. H. A., ako aj F. A., a to v zákonnej lehote. Obidve odvolania majú obdobné odvolacie dôvody, z ktorých vyplýva, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o výške výživného nedostatočným spôsobom vysporiadal s podmienkami pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca, predovšetkým vzhľadom na jeho reálny, resp. potenciálny príjem. Súd prvého stupňa sa obmedzil na konštatovanie, že sa nezmenili pomery na strane otca v zmysle zvýšenia jeho príjmu. Neprihliadol však na skutočnosť, že v takom prípade aj jeho výdavky nie sú adekvátne k dosahovaným príjmom. Mesačný príjem otca musí byť vyšší, než uviedol súdu. Súd prvého stupňa neprihliadol ani tú skutočnosť, že otec sa na výchove detí nepodieľa inak, než platením výživného, neposkytuje žiadnu osobnú starostlivosť a výchovu, nekupuje nič nad rámec plateného výživného s
výnimkou drobných darčekov na narodeniny či Vianoce. Súd neuplatnil ani princíp potencionality, pokiaľ otec odišiel zo zamestnania na Colnom úrade s čistým priemerným zárobkom cca 700 eur mesačne a následne sa zamestnal na dohodu o pracovnej činnosti s údajným čistým príjmom vo výške 100 eur mesačne, tento jeho tvrdený príjem sa javí ako nedôveryhodný alebo nepravdivý. Pri určení výživného je vždy rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať, nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Súd vôbec neskúmal, či povinný otec od odchodu zo zamestnania na Colnom úrade vyvíjal nejakú snahu nájsť si stále alebo lepšie platené zamestnanie, či vyvinul nejakú aktivitu za účelom zvyšovania odbornej alebo jazykovej kvalifikácie, či rozšíril svoje hľadanie zamestnania aj na iné oblasti, než na miesto, kde sa aktuálne zdržiava. Tak matka mal. H., ako aj F. A. v odvolaní žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa alebo ho zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby o ich návrhu bolo rozhodnuté v rozsahu, ako bolo pôvodným návrhom žiadané.
Otec mal. H. A. a F. A. sa k odvolaniam nevyjadaril.
Kolízny opatrovník mal. H. A. vo vyjadrení k odvolaniu jej matky uviedol, že maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, otec v konaní nepreukázal použitie vyplateného odchodného, zvýšenie výživného s ohľadom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa je pritom vždy v jeho najlepšom záujme.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaniach podľa § 10 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli súdu dňa 09.06.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie matky mal. H. A., ako aj odvolanie F. A. nie je dôvodné.
Ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu, čo sa týka výživného pre maloleté dieťa, zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. U plnoletého dieťaťa k takejto zmene môže dôjsť len na návrh.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do toho času, pokiaľ nie sú deti samé schopné sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba vždy porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je výrazná zmena okolnosti na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Zmena pomerov musí byť pritom výrazná, nie krátkodobého charakteru alebo nepatrná. Zmenou pomerov môže byť aj podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup na vyšší stupeň školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu vyživovaných osôb a pod.
Výživné dieťaťa zahŕňa čiastku potrieb na výživu vo vlastnom slova zmysle, ale aj čiastku na uspokojovanie ďalších potrieb dieťaťa (ošatenie, obuv, potreby pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelávania, rozvoj záujmov, hradenie nákladov spojených s kultúrnymi a športovými potrebami). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, aj od jeho zdravotného stavu.
V danom prípade preukázateľne došlo k zmene pomerov na strane oboch detí, ako aj na strane oboch rodičov. V čase rozvodového konania boli tak mal. H. ako aj plnoletý F. v nižších ročníkoch škôl, ktoré navštevujú, vzhľadom na ich vtedy nižší vek je zrejmé, že aj výdavky spojené so zabezpečovaním ich potrieb boli nižšie. Matka mala príjem, ako sama uviedla, v rozsahu 400 až 450 eur mesačne, otec príjem v rozsahu 700 až 800 eur mesačne.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p. a ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd mohol vo veci výživného rozhodnúť inak ako
bolo rozhodnuté skôr, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozhodnutia. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané, pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd prvého stupňa riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu na zvýšeniu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k obidvom deťom, mal. H. aj plnoletému F.. Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom návrhu bolo len to, či sa výrazne trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p., pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní riadil citovanými zákonnými ustanoveniami a vo veci aj správne rozhodol pokiaľ uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu vo vyššom rozsahu kvantifikovanom vo svojom rozhodnutí. Súdom prvého stupňa kvantifikovaná výška vyživovacej povinnosti zodpovedá možnostiam a majetkovým pomerom otca, ako aj potrebám plnoletého F. a mal. H.. Pokiaľ matka maloletej a ako aj plnoletý F. v odvolaní zdôrazňovali princíp potencionality, nie je možné na tento princíp pri rozhodovaní neprihliadať. Relevanciu v zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takému konaniu nedošlo zo špekulatívneho ale závažného dôvodu. Podľa Ústavy Slovenskej republiky má však každý garantované základné právo na slobodnú voľbu povolania (hoci potencionalita príjmov ju nepopiera) (z komentára k Zákonu o rodine, druhé prepracované a doplnené vydanie vydavateľstva Wolters kluwer, rok 2014, str. 110).
Pokiaľ predchádzajúci zamestnávať otca potvrdil, že došlo k splneniu zákonných podmienok pre výplatu odchodného, čomu logicky musí predchádzať ukončenie pracovného pomeru, nie je možné argumentovať tým, že by sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania. V súčasnosti je jeho pravidelný príjem síce o niečo nižší ako bol v čase, keď bol zamestnaný na Colnom úrade v Prešove, súčasne však disponuje sumou vyplateného odchodného. Odchodné však nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné charakterizovať ako taký príjem, ktorý by odôvodňoval zvýšiť výživné dvojnásobne oproti výživnému určenému v roku 2013. Navyše, ako z vykonaného dokazovania vyplýva, ak by otec neukončil pracovný pomer na Colnom úrade, nedosahoval by príjem oveľa vyšší než ten, ktorým disponoval v roku 2013. Pre uvedené je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne. Napokon, v medziobdobí došlo aj k zvýšeniu príjmov na strane matky. Sú to pritom obaja rodičia, ktorí sú povinní zabezpečovať plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k vlastným deťom.
Správne postupoval súd prvého stupňa aj pokiaľ sa týka výpočtu dlžného výživného, ktoré vzniklo otcovi na výživnom s prihliadnutím na zmenu výšky vyživovacej povinnosti. taktiež bolo dôvodné povoliť otcovi splatiť tento nedoplatok spôsobom, ako vyplýva z rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Keďže rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti, ako aj výška dlžného výživného boli v konaní súdom prvého stupňa náležitým spôsobom zistené, odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.